Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/527/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209901
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115209901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobkyne: U.. B.
P., nar. XX. XX. XXXX, so sídlom Advokátskej kancelárie Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanej: O. M., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, S., o zaplatenie 661,54 € s prísl., o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/209/2015-132 zo dňa 04.
05. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd
prvej inštancie“) v merite veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň rozhodol
o trovách konania tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v
sume 174,32 € na účet advokátskej kancelárie TAGAJ, s. r. o., so sídlom v Badíne, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že vzhľadom na povahu žalobou
uplatneného nároku a tiež vzhľadom na účastníkov zmluvy o poskytovaní právnych služieb mal za
to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05. 01.
2015 vo veci C-537/2013 a na ustanovenia § 18 ods. 2 a 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
(ďalej len „Zákon o advokácii“), pričom zdôraznil, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy bola
žalobkyňa povinná informovať žalovanú o výške odmeny za úkony právnej služby. V danom prípade
sa nejednalo o prípad kedy bolo potrebné vykonať úkon - spísať dohodu o vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bezodkladne, keďže Občiansky zákonník neukladá žiadnu lehotu pre
spísanie takejto dohody a podanie návrhu na vklad. Žalovaná síce chcela odcestovať na dlhšiu dobu, ale
práve za tým účelom chcela, aby sa jej vec riešila počas jej neprítomnosť na území SR prostredníctvom
služieb žalobkyne. Stačilo, ak ju na takéto konanie splnomocnila. Poukázal tiež na to, že podľa tvrdenia
žalobkyne, táto informovala žalovanú, že odmena za jeden úkon právnej služby bude počítaná z veľkosti
podielu, ktorý žalovaná v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva požaduje, t. j. zo sumy 30 000
€,atedabudepostupovaťvzmysleadvokátskejtarifypodľa§9ods.1,§10ods.1a2vyhlášky655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „vyhláška č.
655/2004 Z. z.“). Toto tvrdenie žalobkyne však v konaní nebolo preukázané. Konštatoval, že v konaní
nebolo sporné, že žalovaná uhradila žalobkyni sumu 260 €, pričom považovala túto sumu za dojednanú
odmenu v zmysle § 5 citovanej vyhlášky. Ako dôkaz doložila žalobkyňou vlastnoručne spísanú listinu,ktorá sa nachádza na č. l. 96 spisu, na ktorej je napísané číslo účtu, meno žalobkyne a suma 260 €.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sa jednalo len o zálohu a že informovala žalovanú o odmene vypočítanej
podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1, 2 vyhlášky 655/2004 Z. z., dôkazné bremeno na preukázanie tohto

tvrdenia neuniesla. Obsah dojednania alebo informácie o odmene v zmysle § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1, 2
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nevyplýva ani z pripojeného plnomocenstva zo dňa 22. 11. 2012 (č. l. 16
spisu). Na základe uvedených dôvodov okresný súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zo
strany žalobkyne zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobkyňa odvolala. V odvolaní uviedla, že podáva
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) Zdôraznila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, pretože neaplikoval ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom práve toto
ustanovenie má charakter tzv. nevyvrátiteľnej domnienky, že aj v prípade, keď nedôjde k uzatvoreniu
zmluvy o poskytovaní právnych služieb, resp. keď sa nepodarí preukázať uzatvorenie takejto zmluvy,

je advokátovi garantovaný nárok na tarifnú odmenu a to vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za
každý úkon právnej služby. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ide o všeobecne
aplikovanú zásadu, na ktorú poukazujú aj autori publikácie: Vyhláška o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), ktorá bola vydaná vydavateľstvom C.
H. Beck ako 1. vydanie v roku 2015. Ďalej uviedla, že celý Zákon o advokácii je postavený na zásade

upravenej v ustanovení § 1 ods. 2 a to, že advokáti poskytujú právne služby zásadne za odmenu. Zákon
o advokácii obsahuje v ustanovení § 83 zákonné zmocnenie, podľa ktorého podrobnosti o výške odmeny
advokátov a spôsobe jej určenia upraví vykonávací predpis, ktorým je vyhláška č. 655/2004 Z. z. . V
uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že výkladové pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 1
ods. 2 vyhlášky sa musí „povinne aplikovať“ v spojení s ustanovením § 18 ods. 4 Zákona o advokácii,

ktoré je ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu (lex generalis). Vyhláška č. 655/2004 Z.
z. má povahu lex specialis, ktorý upravuje pravidlá určovania odmeny advokáta za poskytnuté právne
služby.

3.1. Žalobkyňa okresnému súdu v odvolaní ďalej vytkla, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázala na to, že okresný súd
si sám z vlastnej iniciatívy prípisom zo dňa 24. 02. 2016 vyžiadal od Slovenskej advokátskej komory
(ďalej aj „SAK“) rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní vedenom proti žalobkyni pod č. k.
DS VIII.-78/13:746/2013, pričom výslovne uviedol, že predmetom sťažnosti žalovanej je aj okolnosť
dojednania odmeny v súvislosti s porušením povinnosti žalobkyne uvedenej v § 18 ods. 4 Zákona o

advokácii. Disciplinárna komisia SAK okresnému súdu oznámila, že mu zašle požadované disciplinárne
rozhodnutie vo vyššie citovanom disciplinárnom konaní vedenom proti žalobkyni ihneď ako toto
nadobudne právoplatnosť, t. j. až po rozhodnutí odvolacieho disciplinárneho senátu SAK. V uvedenej
súvislosti žalobkyňa okresnému súdu v odvolaní vytkla, že zásadným spôsobom pochybil, keď nepočkal
na právoplatné skončenie disciplinárneho konania, čím zámerne zmaril vykonanie dôkazu, o ktorý

pôvodne sám písomne SAK požiadal. Odvolacie disciplinárne konanie ohľadne možného porušenia
ustanovenia § 18 ods. 2 ZoA sa uskutočnilo dňa 20. 06. 2016, pričom odvolací disciplinárny senát
opakovane a výslovne zopakoval a potvrdil právny názor, že „vyúčtovanie odmeny za vyhotovenú
Dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 29. 01. 2013 spolu s vyhotoveným návrhom na
vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej bolo v súlade s advokátskou tarifou t. j. v poriadku a nikdy

nebolo predmetom disciplinárneho konania proti žalobkyni. Okrem uvedených odvolacích námietok
žalobkyňa v odvolaní namietala tiež to, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti a iné dôkazy, ktoré bez svojho zavinenia nemohla predložiť skôr, t. j. do rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Takýmto doteraz nevykonaným dôkazom je podľa žalobkyne rozhodnutie I. odvolacieho
disciplinárneho senátu SAK v konaní sp. zn. I.ODS-4/16:746/2013-dr.Det/Fá zo dňa 20. 06. 2016, ktoré

žalobkyňa doručí súdu ihneď po jeho doručení. V uvedenej súvislosti žalobkyňa okresnému súdu vytkla,
že bolo jeho povinnosťou riadne a úplne zistiť skutková stav veci a nerozhodovať v merite veci skôr, ako
nebude mať k dispozícii listiny (rozhodnutia) od Slovenskej advokátskej komory. To že súd nepočkal,
na predmetné rozhodnutia malo podľa žalobkyne za následok, že skutkový stav nezistil úplne a ani
objektívne, pričom „ide o komplikovanú problematiku týkajúcu sa advokátskych predpisov, ktorej súd

prvej inštancie evidentne neporozumel“. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa v odvolaní okresnému
súdu vytkla, že odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé, nezodpovedá povinným kritériám uvedeným
v § 157 ods. 2 OSP, keďže z jeho obsahu vôbec nevyplýva, prečo súd nevykonal dôkaz, ktorý sám
navrhol. Tiež sa nevysporiadal so vzájomným vzťahom ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona o advokáciia ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., hoci žalobkyňa na to poukázala včas, t. j. už v
návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11. 05. 2015. Zdôraznila, že okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, pretože neaplikoval najdôležitejší a v podstate jediný právny predpis, ktorý slúži na

ochranu advokáta, ktorý má vždy garantovaný nárok na tzv. tarifnú odmenu podľa ustanovenia § 9 a
nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného
súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania vo
výške 80 €.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že v zmysle § 18 ods. 4 Zákona o advokácii v
znení účinnom od 01. 09. 2009, je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať
klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím
tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Na základe ústnej konzultácie zo dňa 21. 11. 2012 došlo
k uzatvoreniu ústnej dohody o odmene za právne služby v zmysle § 5 písm. b) vyhlášky 655/2004
Z. z., pričom výška odmeny bola dohodnutá v sume 260 €, a to za spísanie Dohody o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Dňa 22. 11.
2012 poukázala žalovaná žalobkyni dohodnutú odplatu 260 € za poskytnuté právne služby na bankový
účet žalobkyne, ktorého číslo spolu so sumou 260 € žalobkyňa napísala žalovanej na lístok, ktorý sa
nachádza v súdnom spise. O tom, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola dohodnutá celková odplata
260 € za poskytnutie právnych služieb, svedčí okrem vyššie uvedeného listinného dôkazu aj výpoveď

svedkyne, prítomnej pri dohode medzi žalobkyňou a žalovanou o rozsahu právnych služieb a odplate za
ne.Žalobkyňasvojužalobuakoajodvolaniestaviavýlučnenasvojomtvrdení,ktorénepodložilažiadnym
hodnoverným dôkazom a naviac je toto jej tvrdenie v priamom rozpore s tvrdeniami žalovanej ako i
svedkyne a tiež v rozpore s písomným dôkazom nachádzajúcim sa v súdnom spise, v dôsledku ktorých
skutočností žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Pre porušenie povinností advokáta podľa § 18 ods.

4 Zákona o advokácii navyše žalobkyni nárok na odmenu ani nevznikol, v dôsledku ktorej skutočnosti
môže byť žalobkyni vyplatené plnenie zo strany žalovanej v sume 260 € považované za bezdôvodne
obohatenie na strane žalobkyne. Žalovaná z dôvodu právnej istoty ako prostriedok procesnej obrany
vzniesla na pojednávaní kompenzačnú námietku v zmysle v tom čase účinného OSP do výšky žalovanej
sumy. Žalobkyňa si opakovane protirečí, resp. jej vyjadrenia sa navzájom vylučujú, nakoľko a) raz

uvádza, že odmenu určila podľa advokátskej tarify pre prípad, že odmena nebola dohodnutá, b) inokedy
uviedla, že k dohode medzi ňou a žalovanou došlo, nakoľko žalovanú informovala o odmene za jeden
úkon právnej služby v sume 450 €, čo je v rozpore so skutočnosťou, keďže žalobkyňa v marci r. 2013
predložila žalovanej vyúčtovanie, podľa ktorého bola odmena za jeden úkon právnej služby v sume 546
€, pričom žalobkyňa pri výške odmeny vychádzala neprávne z ceny celej nehnuteľnosti 60 000 € a nie

z ceny 30 000 € zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu jednej polovice nehnuteľnosti. Vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a žalovaná dôkazmi naopak preukázala, že žalovaný
nárok nie je dôvodný, a tiež z dôvodu, že podľa § 18 ods. 4 Zákona o advokácii žalobkyni nárok v
zmysle žalobného petitu nevznikol, žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho

konania v celkovej výške 58,10 € s DPH.

5. K obsahu vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 29.
09. 2016, kde uviedla, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa žalovaná žiadnym spôsobom nevyjadruje,
resp. nereaguje na podstatu odvolania, ktorou je aplikácia § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z... Uviedla,

že popiera skutkové tvrdenia žalovanej uvedené vo vyjadrení k odvolaniu na str. 2 bod 4 a bod 5,
pretože nie je pravda, že by medzi účastníčkami zmluvy došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o odmene
za právne služby v sume 260 €, pričom uvedená suma 260 € predstavovala iba zálohu. Žalovaná
žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalobkyňa porušila povinnosti advokáta podľa § 18 ods. 4
Zákona o advokácii a pokiaľ to tvrdí, sú to len jej subjektívne domnienky, ktoré nemajú oporu v žiadnom

rozhodnutí disciplinárnych senátov Slovenskej advokátskej komory, o čom sa už zmienila vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 09. 03. 2016 ako aj v texte odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie.
Na tieto skutkové okolnosti žalovaná nereagovala a ani nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval
jej tvrdenia, ktoré sú nepravdivé.

6. V danom prípade bolo odvolanie podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho
poriadku. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ustanovenia § 470 ods.2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania v zmysle §
385 CSP (a contrario) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP a odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm.
c) OSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e) OSP) a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.

f) OSP). Z obsahu odvolania vyplýva, že okrem uvedených odvolacích námietok namietala žalobkyňa aj
nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, aj keď výslovne na ustanovenie
§ 205 ods. 2 písm. b) OSP v odvolaní nepoukázala.

9. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska uvedených odvolacích námietok

žalobkyne, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne sú neopodstatnené a to z
nasledovných dôvodov:

10. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietanú nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3

Cdo 225/2012 z 10. 01. 2013, kde najvyšší súd uvádza: „ Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti
rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.“ V uvedenej súvislosti
poukazuje odvolací súd na znenie v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu
platného a účinného ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, kde sa uvádza: „ V odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil“. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že predmetné odôvodnenie
má všetky náležitosti ustanovené zákonom. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a

zreteľne vysvetlil, na základe akých skutkových a právnych okolností nepovažoval nárok žalobkyne za
preukázaný, pričom správne konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení, keď naopak žalovaná preložila v konaní taký dôkaz, z ktorého ňou tvrdené skutočnosti
bezprostredne vyplynuli. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu zodpovedá
požiadavkám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, pretože okresný súd v ňom jasne, zreteľne

a stručne reaguje na všetky relevantné skutkové a právne otázky, ktoré majú pre rozhodnutie vo
veci podstatný význam. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu obsahuje
presvedčivéargumenty,zktorýchsúdprisvojichzáverochvychádzal,pričomvysvetľujezakýchdôvodov
žalobu zamietol, preto ho nemožno považovať za nepresvedčivé ani za arbitrárne, svojvoľné, či také,
ktorého výrok by nemal oporu v odôvodnení alebo by s odôvodnením vytváral logický rozpor.

11. Žalobkyňa v odvolaní okresnému súdu vytkla, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom
nevykonal dokazovanie dôkazom, ktorý si sám vyžiadal. Po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozhodnutia okresného súdu a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo z hľadiska uvedenej
odvolacej námietky žalobkyne, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka žalobkyne je

neopodstatnená. Hodnotenie dôkazov je výsledok činnosti súdu, v rámci ktorej vyhodnocuje vykonané
dôkazy jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom je na úvahe súdu, ktorý z navrhnutých
dôkazov resp. ktorý z dôkazov, ktorý považuje za potrebný vykonať, vykoná. To, že si súd prvej inštancie
vyžiadal rozhodnutie disciplinárneho senátu SAK neznamená, že bol povinný dokazovanie týmto
dôkazom v konečnom dôsledku aj vykonať, pokiaľ na základe iných vykonaných dôkazov považoval

za nesporné, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a naopak, že
žalovaná skutočnosti, ktoré tvrdila, preukázala. Z uvedených dôvodov sa argumentácia žalobkyne o
tom, že v dôsledku nevykonania dokazovania rozhodnutím I. odvolacieho disciplinárneho senátu SAK
vydaného v konaní sp. zn. I. ODS-4/16:746/2013-dr.Det/Fá dňa 20. 06. 2016 okresný súd nezistil riadne,objektívne a úplne skutkový stav veci javí ako neopodstatnená a nadbytočná, pretože na správnosť
záverov okresného súdu uvedené rozhodnutie nemalo žiaden vplyv a to z toho dôvodu, že súd prvej
inštancie nemal tvrdenia žalobkyne o tom, že nedošlo k dohode o určení odmeny za poskytnuté právne

služby za preukázané, naopak žalovaná svoje tvrdenie o tom, že medzi ňou a žalobkyňou došlo k
dohode o určení odmeny za poskytnuté právne služby v zmysle ustanovenia § 5 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. predložením relevantného dôkazu nachádzajúceho sa v spise na č. l. 96 preukázala.

12. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,

spočívajúce podľa tvrdenia žalobkyne v odvolaní v tom, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy
(neaplikoval) ňou uvádzané ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odvolací súd uvádza,
že právne posúdenie veci možno považovať za nesprávne len v tom prípade ak sa súd dopustil omylu
pri aplikácii práva, t. j. posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá,
alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval. To, že na základe zisteného skutkového stavu mal okresný súd za preukázané, že medzi

účastníčkami zmluvy o poskytovaní právnych služieb došlo k dohode o výške odmeny, resp. o spôsobe
určenia odmeny znamená, že nepovažoval aplikáciu ustanovenia § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. za opodstatnenú. Žalobkyňa v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
okresného súdu v odvolaní poukazovala na záver k akému nedospel súd prvej inštancie, a to, že
k dohode o určení odmeny za poskytnuté právne služby nedošlo. Nemožno preto okresnému súdu

vytknúť, že neaplikoval ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pretože takáto aplikácia by
bola vzhľadom na zistený skutkový stav (že k dohode o určení odmeny došlo) nesprávna.

13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu
ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešnej
žalovanej vznikli trovy odvolacieho konania, o výške náhrady ktorých rozhodne v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).