Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/255/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110218785
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3110218785.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu R. V., bytom W. H., M. J. XXX/
XX, zast. JUDr. R. V., advokátom so sídlom M., N. 2, proti žalovanému T. V., bytom W. H., M. J. XXX/XX,
zast. JUDr. C. Y., advokátom so sídlom W. H., J. č. XX, o vyporiadanie BSM, na odvolanie žalobkyne a
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. februára 2017, č.k. 12C/167/2010-581,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I., II., IV., V. a VI. mení takto:

I.aBezpodielovéspoluvlastníctvomanželov-stránsporusavyporiadavatak,žedovýlučnéhovlastníctva
žalobkyne sa p r i k a z u j e :
- rohová sedacia súprava z X. kože v zostatkovej hodnote 0,-eur,
- zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo U. a.s. vo výške X,XX eur,

- zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX vo U. a.s. vo výške 9,30 eur.
Podiel žalobkyne na dlhu z pôžičky 1.100.000,-Sk od Ing. R. V. sa určuje v rozsahu 1/2 t.j. vo výške
18.256,65 eur a z pôžičky 193.792,80 Sk v rozsahu 1/2 , t.j. výške 3.216,37 eur.
Do výlučného vlastníctva žalovaného T. V., rodeného V., nar. XX.X.XXXX sa p r i k a z u j e :
-Nehnuteľnosti,atorodinnýdomsúp.č.XXXnaparc.CKNč.XXXXapozemky CKNparc.č.XXXX/XX-
zastavané plochy a nádvoria s výmerou 13 m2, C KN parc. č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria

s výmerou 16 m2 a C KN parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 260 m2, zapísané na
LV č. XXXX pre kat. úz. W. H., v zostatkovej hodnote 91.900,-eur,
- Hnuteľnosti, a to 2 ks skrine J. s nadstavcami v spálni v zostatkovej cene 20,-eur, 1 manželská posteľ
v zostatkovej hodnote 40,-eur, 1 skrinka W. v zostatkovej hodnote 5,-eur, 5 nábytkových skriniek v
spálni v zostatkovej hodnote 5,-eur, posteľné prádlo, uteráky a osušky v zostatkovej hodnote 15,- eur,
5 nábytkových skriniek v detskej izbe T. v zostatkovej hodnote 5,-eur, 4 skrinky nábytkové v detskej
izbe R. v zostatkovej hodnote 5,-eur, 1 okrúhly kuchynský stôl a 4 stoličky v zostatkovej hodnote 5,-eur,

chladnička Z. v zostatkovej hodnote15,- eur, rohová sedacia úprava T. a 3 kreslá v zostatkovej hodnote
5,-eur, automatická práčka v zostatkovej hodnote 200,-eur a obývačková zostava bledá v zostatkovej
hodnote 225,-eur, celkom spolu v hodnote 545,-eur,
- zostatok na účte č. XXXXXXXX/XXXX v L. L.i, a.s. vo výške 153,69 eur.
Podiel žalovaného na dlhu z pôžičky 1.100.000,-Sk od Ing. R. V. sa určuje v rozsahu 1/2 t.j. vo výške
18.256,65 eur a z pôžičky 193.792,80 Sk v rozsahu 1/2 , t.j. výške 3.216,37 eur.

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni rohovú sedaciu súpravu z X. kože do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 46.292,68 eur ako rozdiel v prevzatých hodnotách
do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
I.b Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
I.c Štát m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.
I.d Štát m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o uložení poplatkovej povinnosti žalovanému ruší.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (súd) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodoval o vyporiadaní BSM

strán sporu, ktoré zaniklo rozvodom manželstva. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal rohovú
sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote 0 eur a zostatky na jej bankových účtoch vo U. vo výške 4,07 eur
a 9,30 eur. Zvyšok vyporiadavaných hnuteľných vecí v hodnote 545 eur a zostatok na bankovom účte
153,69 eur prikázal súd žalovanému. Žalovanému prikázal aj nehnuteľnosti v hodnote 91.900 eur. Dlhy
z pôžičiek poskytnutých od otca žalovaného Ing. R. V. vo výške 1.100.000,-Sk a vo výške 193.792,80
Sk prikázal súd žalovanému. Žalovaného zaviazal vydať žalobkyni rohovú sedaciu súpravu a vyplatiť

rozdiel na prevzatých hodnotách vo výške 20.126,97 eur, a to do 6 mesiacov. Samostatným výrokom
III. uložil súd žalovanému zaplatiť súdny poplatok, výrokom IV. a V. rozhodol o nároku štátu na náhradu
trov konania, a to v rozsahu 50 % voči každej zo strán sporu a napokon výrokom VI. súd rozhodol, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Zásadnou spornou okolnosťou konania boli žalovaným tvrdené pôžičky, ktoré mal stranám sporu
ako manželom poskytnúť otec žalovaného. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
k tejto otázke uviedol závery predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý
považoval za nesprávne hodnotenie dôkazov len vo vzťahu k druhej tvrdenej pôžičke od otca
žalovaného vo výške 500.000,- Sk. Závery predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie o prvej

pôžičke od otca žalovaného vo výške 1.100.000,- Sk považoval odvolací súd v predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí za zodpovedajúce vykonaným dôkazom, tak ohľadom účelu otcom poskytnutej
sumy ako aj jej výšky 1.100.000,-Sk poskytnutej zo strany otca žalovaného titulom pôžičky bez určenia
doby splatnosti. Vzhľadom na to sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zameral na okolnosti
druhej poskytnutej pôžičky. K tej uviedol, že žalovaný preukázal listinnými dôkazmi - pokladničnými

dokladmi na jeho meno investovanie do rekonštrukcie nehnuteľností strán sporu spolu sumu 6.432,74
eur, čo potvrdila aj žalobkyňa. Väčšina dokladov je z roku 1999, niektoré sú z r. 1997,2000,2008, pričom
spadajú do obdobia , kedy boli žalovanému odovzdávané peniaze od jeho otca, čo vyplýva z tvrdení
svedkov a strán sporu. Ďalšiu žalovaným tvrdenú pôžičku od Ing. A. nepovažoval súd za preukázanú.
Na listinách chýbali úradne overené podpisy, čo bez pochybností nepreukazovalo, že boli vystavené v

uvedený deň a chýbali k nim doklady o investovaní týchto peňazí do rekonštrukcie domu. K ostatným
žalovaným tvrdeným pôžičkám od otca žalovaného súd prvej inštancie neprihliadol z dôvodu, že nebolo
bez pochybností preukázané ich investovanie do rekonštrukcie nehnuteľností strán sporu.

3. Podiel strán sporu na dlhu z preukázaných pôžičiek od otca žalovaného (1,1 mil. Sk t.j. 36.513,31

eur a 193.792,80 Sk ( t.j. 6.432,74 eur)) určil súd prvej inštancie ako výlučný na strane žalovaného.
Pôžičky nepovažoval za premlčané, pretože sa nestali splatnými. Z vyjadrenia veriteľa- otca žalovaného
nepochybne vyplýva, že boli dohodnutí tak, že strany sporu peniaze vrátia, ako budú mať a splácať
v primeraných splátkach, teda splatnosť bola na ich vôli podľa § 564 Občianskeho zákonníka. Určenie
splatnosti veriteľom - otcom žalovaného listom zo dňa 26.4.2010 alebo v notárskej zápisnici považoval

súd prvej inštancie za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 564
Občianskeho zákonníka.

4. Čo sa týka nehnuteľností a hnuteľných vecí, zohľadnil súd užívací stav a dohodu strán sporu o vydaní
sedacej súpravy žalobkyni. Zostatky na účtoch strán sporu prikázal do majetku majiteľov účtov.

5.Nazákladeprávnehoposúdeniapodľa§150OZavychádzajúczrovnostipodielovbývalýchmanželov
na majetku v BSM súd prvej inštancie uviedol, že, žalovanému boli prikázané hnuteľné veci v hodnote
545,- eur, teda je povinný zaplatiť žalobkyni rozdiel v prevzatých hodnotách vo výške 272,50 eur. K tomu
polovicu z hodnoty nehnuteľností ( 91.900:2=) 45.950,- eur a polovicu zostatku na jeho účte (153,69

eur :2) 76,85 eur. Naproti tomu žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému polovicu zostatku na jej účtoch
(13,37 eur : 2), teda sumu 6,69 eur a polovicu dlhu z pôžičiek 21.473,03 eur. Žalovaný tak mal podľa
súdu prvej inštancie vyplatiť žalobkyni 46.299,35 eur (272,50+45.950+76,85) a žalobkyňa žalovanému
21.473,03 eur, čo po vzájomnom započítaní predstavuje podľa súdu prvej inštancie 20.126,97 eur, ktorú
sumu je povinný zaplatiť žalovaný žalobkyni. Lehotu na plnenie súd predĺžil podľa § 232 ods. 3 CSPvzhľadom na výšku sumy, majetkové a rodinné pomery žalovaného ako aj z dôvodu potreby čerpania
úveru na jej zaplatenie.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, o trovách štátu podľa § 259 CSP a o
poplatkovej povinnosti podľa § 2 ods. 1 písm. c) v spojení s pol. 6b Zákona o súdnych poplatkoch.

7. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť, pôžičku od

otca žalovaného z vyporiadania vylúčiť, a v dôsledku toho zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobkyni sumu 46 222,50 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zmeniť žiadala aj
rozhodnutie o trovách a k náhrade trov zaviazať v plnom rozsahu žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že
naďalej zotrváva na stanovisku, že žalovaný nepreukázal právny dôvod a výšku peňažných plnení
poskytnutých zo strany jeho otca. V tvrdeniach žalovaného a jeho otca, významných z hľadiska
poskytnutých peňazí, sú významné rozpory, ktoré vylučujú preukázanie pravdivosti týchto tvrdení.

Obdobne je to s údajnou pôžičkou od Ing. A. a tvrdeniami žalovaného a jeho otca k otázke nepremlčania
dlhu voči otcovi žalovaného. V ďalšom obsahu odvolania žalobkyňa zopakovala obsah svojho vyjadrenia
zo dňa 3. 5. 2016, z ktorého malo v podrobnostiach vyplývať vyššie uvedené. Žalobkyňa teda
principiálne popierala existencie akýchkoľvek dlhov z BSM titulom pôžičky od otca žalovaného. Aj v
prípade preukázania ich existencie sú tieto pohľadávky jednoznačne premlčané, a preto ich nie je možné

úspešne uplatňovať. Žalobkyňa mala zato, že splatnosť tvrdených pohľadávok nebola dohodnutá, ani
určená právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu, a preto by dlžník z týchto pohľadávok bol povinný
plniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 OZ). Zo strany veriteľa k takejto výzve
nedošlo a tvrdené pohľadávky sú nielen fiktívne ale aj premlčané. Žalobkyňa považovala prikázanie
dlhovvočiotcovižalovanéhovýlučnežalovanémuzajejpriamepoškodenie,pretoževdôsledkutakéhoto

rozhodnutia by stratila možnosť brániť sa proti vymáhaniu takéhoto fiktívneho a premlčaného dlhu voči
veriteľovi. Naopak žalovaný je napadnutým rozhodnutím zvýhodnený, pretože je zrejmé, že jeho otec
tento fiktívny a premlčaný dlh od neho nikdy vymáhať nebude. K otázke právneho posúdenia splatnosti
tvrdeného dlhu poukázala žalobkyňa na výpoveď otca žalovaného ako svedka, ktorý na pojednávaní dňa
17. 10. 2011 mal uviesť, že poskytnuté peniaze bral ako pôžičku, ktorú musia obaja vrátiť bez určenia

termínu splatnosti. Považovala za vylúčené, že by splatnosť bola dohodnutá tak, že peniaze vrátia, keď
budú mať, pretože sa nikdy nevyjadrila, že by peňažnú podporu zo strany rodičov žalovaného považoval
za pôžičku a nemala preto dôvod akokoľvek sa vyjadrovať k splatnosti niečoho čo nepovažovala za
dlh. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj nesprávnosť určenia šesťmesačnej lehoty na plnenie, pretože už
od začiatku sporu v roku 2010 sa strany sporu dohodli na tom, že rodinný dom pripadne do výlučného

vlastníctva žalovaného a spornou ostala jedine výška plnenia, ktorú bude musieť žalovaný žalobkyni
zaplatiť. Žalovaný mal teda dostatok času zabezpečiť prostriedky na výplatu žalobkyne a lehota 6
mesiacov určená súdom prvej inštancie je podľa žalobkyne neprimerane dlhá. K otázke náhrady trov
konania žalobkyňa uviedla, že predmetný spor považuje za výnimočný, vyvolaný výlučne a jedine
žalovaným, ktorý jej nebol zo spoločného majetku ochotný vyplatiť nič a počas celého sporu klamal, čím

výlučne on sám vyvolal náklady tohto súdneho konania ako aj náklady právneho zastúpenia žalobkyne.

8. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný. Nesúhlasil s povinnosťou výplaty žalobkyne v rozsahu
stanovenom súdom prvej inštancie. Namietal nerovný prístup súdu prvej inštancie v hodnotení tvrdení
strán sporu. Tvrdenia žalobkyne o tom, že na nehnuteľnosti boli použité aj prostriedky z pôžičky

žalobkyne vo U. - O. považoval súd prvej inštancie za preukázané, aj keď žalobkyňa k uvedenému
nepredložila listinné dôkazy. Naproti tomu žalovaný zdokladoval všetko bločkami, ale súd prvej inštancie
niektoré odmietol iba z toho dôvodu, že ich nepotvrdila žalobkyňa. Žalovaný opätovne poprel, že by
žalobkyňa priniesla do BSM financie pochádzajúce z akejkoľvek pôžičky alebo predaja garáže, ktoré
boli v rámci vyporiadania BSM započítané súdom v prospech žalobkyne. Žalovaný namietal nesúlad

odôvodnenia rozsudku s jeho výrokom, keď v bode 25. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že
kúpnu cenu domu vo výške 36.513,31 eur uhradenú otcom žalovaného považoval za pôžičku obom
stranám sporu bez dohodnutej splatnosti a rovnako aj investície na opravu domu vo výške 16.596,96 eur
uhradil otec žalovaného a tieto taktiež považoval za pôžičku stranám sporu bez dohodnutej splatnosti.
Z tohto odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že súd prvej

inštancie priznal otcovi žalovaného voči stranám sporu pohľadávky v uvedených výškach . Vo výroku
napadnutého rozsudku však súd túto skutočnosť už neuviedol v správnej výške . Uvedenú nezrovnalosť
považoval žalovaný za dôvod preskúmania správnosti výpočtu podielov jednotlivých strán sporu.9. Žalovaný nesúhlasil s napadnutým rozsudkom aj v otázke určenia rovnakých podielov strán sporu
na vyporiadavanom BSM. Podľa žalovaného súd nesprávne vyhodnotil podiel prínosov žalovaného do
BSM, keďže o rodinu a domácnosť sa v podstate v celom rozsahu staral výlučne počas celej doby

žalovaný a žalobkyňa počas manželstva asi 6 rokov nepracovala, bola evidovaná na úrade práce a
prakticky nemala príjem. V súvislosti s určením výšky podielu na vyporiadavanom BSM citoval žalovaný
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého je určenie iných ako rovnakých podielov prípustné.
V danom prípade bolo jednoznačne potrebné prihliadnuť na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie majetku v BSM a majetok nadobudnutý zásluhou žalovaného, respektíve v

prevažnej miere zásluhou žalovaného, mal súd prvej inštancie prikázať jemu bez povinnosti zaplatiť
žalobkyni náhradu.

10. Ďalej žalovaný namietal nesprávnosť rozsudku vo výroku, ktorým mu bola uložená poplatková
povinnosť, pretože uznesením zo dňa 5. 12. 2013 bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

11. Žalovaný žiadal tiež odpustiť náhradu trov konania štátu vzhľadom na svoje osobné a majetkové
pomery, pretože sa stará o plnoletého syna študujúceho na súkromnej vysokej škole v M., pričom
žalobkyňa na jeho výživu vôbec neprispieva. Rovnako v prípade nadobudnutia nehnuteľností z BSM
bude žalovaný dlhodobo úverovo zaťažený.

12. V závere odvolania žalovaný poukázal na opomenutie započítania sumy 6,69 eur zo zostatkov na
účtoch žalobkyne. Podľa žalovaného súd prvej inštancii tiež opomenul vyporiadať exekúciu žalobkyne,
ktorá je vedená ako ťarcha na nehnuteľnostiach prikázaných do jeho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa v
tejto súvislosti neposkytla žalovanému žiadnu súčinnosť. Žalovaný o predmetnej exekúcii nemá žiadne
informácie, a preto žiadal aby žalobkyňa oprávneného z exekúcie vyplatila. Nesúhlasil, aby vyplatenie

exekútora išlo na jeho ťarchu. Namietal, že súd prvej inštancie sa touto exekúciou vôbec nezaoberal a
bolo potrebné, aby súčasťou rozsudku bola povinnosť žalobkyne vyplatiť exekúciu.

13. Strany sporu vo vyjadreniach k odvolaniam protistrany zotrvali na svojich stanoviskách
prezentovaných v spore a odvolania protistrán nepovažovali za dôvodné.

14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné zmeniť podľa § 388 CSP. Zmena napadnutého rozsudku vychádza v podstatnej miere z
odlišného určenia pomerov strán sporu na spoločných dlhoch a v detailoch je zmena rozsudku tiež

dôsledkom opráv v matematických výpočtoch súdu prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie o
rozsahu BSM čo do hnuteľných a nehnuteľných vecí, zostatkov na účtoch strán sporu a prikázania
tohto majetku stranám sporu neboli v podaných odvolaniach namietané. Odvolací súd preto správnosť
uvedených záverov nepreskúmaval a aj zmeňujúcom rozhodnutí ich preberá.

15. Zásadnou spornou otázkou odvolaní bolo vyporiadanie pôžičiek, ktoré mali byť stranám sporu
poskytnuté od otca žalovaného. Namietaná bola ich samotná existencia, závery o ich premlčaní a ich
rozsah. Žalovaný nad rámec otázok súvisiacich so spoločnými dlhmi namietal aj správnosť určenia
rovnakých podielov strán sporu na vyporiadavanom BSM.

16. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

17. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

18. K otázkam súvisiacim s pôžičkami strán sporu od otca žalovaného vyporiadavným v tomto konaní
sa odvolací súd vyjadroval už vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí vo veci 17Co 35/2014 zo
dňa 12.11.2014. V ňom uviedol, že závery súdu prvej inštancie o preukázaní prvej tvrdenej pôžičky
od otca žalovaného vo výške 31.613,31 eur na účely kúpy nehnuteľností boli správne. Nedostatočnéskutkové zistenia vytkol odvolací súd len vo vzťahu k ďalším tvrdeným pôžičkám vo výške 16.596,96
eur a 49.790,88 eur.

19. V tomto rozhodnutí odvolací súd nadväzuje na závery svojho predchádzajúceho rozhodnutia a
považuje preto za nadbytočné opakovať dôvody správnosti záverov súdu prvej inštancie o existencii
pôžičky vo výške 31.613,31 eur, ktorú aj v tomto odvolacom konaní naďalej spochybňuje žalobkyňa.
Záver o existencii uvedenej spoločnej pôžičky považoval odvolací súd naďalej za správny.

20. Predtým, ako sa odvolací súd zaoberal správnosťou záverov súdu prvej inštancie k otázkam
existencie a rozsahu ďalších tvrdených pôžičiek od otca žalovaného, považoval za významné, zaoberať
sa otázkou premlčania týchto pôžičiek. Je zrejmé, že žalobkyňa tvrdí premlčanie spoločných pôžičiek,
ktorých existenciu a potrebu vyporiadania v tomto konaní tvrdí žalovaný. K otázke ich premlčania
prijal súd prvej inštancie záver, že k premlčaniu nedošlo, pretože splatnosť poskytnutých pôžičiek bola
ponechaná na vôli dlžníka (§ 564 OZ). Skutkovým východiskom tohto záveru bola výpoveď veriteľa ako

svedka, z ktorej súd prvej inštancie zistil, že pôžičky boli poskytnuté bez určenia splatnosti. Veriteľ sa
tiež vyjadril, že strany sporu mali peniaze vrátiť ako budú mať v primeraných splátkach. Zároveň je tu
zistenie súdu prvej inštancie, že veriteľ určil splatnosť dlhu listom zo dňa 26.4.2010 ako aj v notárskej
zápisnici, o ktorých úkonoch však súd prvej inštancie prijal záver, že sú neplatné podľa § 39 OZ.

21. Rozhodovacia prax súdov v otázke vyporiadania spoločného dlhu manželov, ktorého premlčanie
jeden z bývalých manželov tvrdí, prijala záver, že dlh, pri ktorom jedna strana tvrdí premlčanie, je
potrebné prikázať obom manželom spoločne (R 7/91). V konaní o vyporiadanie BSM nie je totiž možné s
istotou ustáliť, či právo veriteľa voči manželom je alebo nie premlčané, pretože veriteľ nie je účastníkom
takéhoto konania, a preto o jeho právach nemôže byť v konaní o vyporiadanie BSM záväzne rozhodnuté.

V prípade, že pohľadávka bude skutočne premlčaná, budú v dôsledku jej prikázania obom bývalým
manželom zvýhodnení obaja voči veriteľovi rovnako. Rovnaký názor zastáva aj odborná literatúr (H., J.
Společné jmění manželů v teorii a judikatuře. 3 vydání. T., a.s., 2011, str. 222.

22. V posudzovanom prípade žalobkyňa premlčanie spoločných pohľadávok uplatnených na

vyporiadanie tvrdí. Súčasne nemožno prijať záver, že by sa jednalo o tvrdenie zjavne neopodstatnené,
keď otázka premlčania, resp. splatnosti pohľadávok je skutkovo náročná, ako to vyplýva z vyššie
uvedeného odseku 20. odôvodnenia. Pri týchto východiskách je ohľadom otázky premlčania spoločných
pohľadávok uplatnených na vyporiadanie namieste v tomto konaní jedine ten záver, že ich premlčanie
je sporné a v tomto konaní ho vyriešiť nemožno.

23. V súlade s citovanými názormi súdnej praxe a odbornej literatúry bolo preto potrebné spoločné
pohľadávky vyporiadať tak, že podiely každej zo strán sporu na vyporiadavanom dlhu sú rovnaké. Iba
tak možno predísť znevýhodneniu žalobkyne a zvýhodneniu žalovaného, ktoré by nastalo v prípade, že
by pohľadávky boli skutočne premlčané.

24. Čo sa týka správnosti záverov súdu prvej inštancie ohľadom rozsahu druhej pôžičky tvrdenej
vo výške 16.596,96 eur, odvolací súd nenachádza nesprávnosť v závere, že rozsah tejto pôžičky
bol preukázaný len vo výške 6.432,74 eur. V sporoch, ktoré majú základ v pôvodne bezkonfliktných
rodinnýchvzťahoch,jezložitádôkaznásituáciavneskoršíchsúdnychkonaniachtypickou. Bezkonfliktné
rodinnévzťahy,vktorýchsarealizujerôznaformamateriálnejpomoci,sútotižspravidlaveľmineformálne

a prosté písomnej formy uskutočňovaných úkonov, či prítomnosti nestranných svedkov. Tak aj v
posudzovanom prípade považuje odvolací súd za vierohodne preukázanú výšku druhej tvrdenej pôžičky
odotcažalovanéhovrozsahu6.432,74eur.Kotázkerozsahuuvedenejpôžičkyjepotrebnéuviesť,žepri
vyššie uvedenej rovnosti podielov strán sporu na dlhoch voči otcovi žalovaného stráca otázka rozsahu
uvedeného dlhu do značnej miery na význame. Pri rovnosti podielov na dlhoch sa totiž ich výška nijako

neprejaví v konečnom vyporiadaní BSM.

25. Čo sa týka tvrdenej pôžičky od Ing. A., považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie o jej
nepreukázanízasprávny.Prijejnezanedbateľnejvýške,ktorápresahujetvrdenýrozsahpôžičiekodotca
žalovaného, vyznieva skutočne nevierohodne, pokiaľ začala byť existencia tejto pôžičky tvrdená až v

neskoršom priebehu sporu po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu. Uvedené otáľanie s uplatnením
tejto pôžičky v konaní pri sume 49.790,88 eur možno sotva vierohodne vysvetliť snahou nezaťahovať
veriteľa tejto pôžičky do konania.26. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že
na nehnuteľnosti boli použité aj prostriedky z pôžičky žalobkyne vo U. - O., jednalo sa o čiastkové
odôvodnenia záveru, že nehnuteľnosti patria do BSM a uvedený záver nezakladal žiaden osobitný

nárok žalobkyne. Rovnako zo strany súdu prvej inštancie nedošlo v prospech žalobkyne k žiadnemu
započítaniu financií pochádzajúcich z akejkoľvek pôžičky alebo predaja garáže. Ďalej, odôvodnenie
súdu prvej inštancie v bode 25. nemožno interpretovať tak, že súd považoval za preukázanú druhú
pôžičku vo výške 16.596,96 eur. Súd tu uvedením výšok len špecifikuje, o ktorú tvrdenú pôžičku sa jedná
a nekonštatuje, že je v uvedenom rozsahu preukázaná, keď k rozsahu preukázanej výšky pôžičky sa

priamo venuje na inom mieste odôvodnenia.

27. Podľa odvolacieho súdu nebol v danom prípade ani dôvod pre určenie inej než rovnakej výšky
podielov strán sporu na vyporiadavanom BSM, tzv. disparity podielov. Odvolací súd sa stotožňuje so
žalovaným, že disparita podielov je prípustným určením podielov bývalých manželov na BSM, ako aj
s možnosťou jej rôzneho vyjadrenia, ako to vyplýva z rozhodnutí citovaných žalovaným. Základnou

zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov
sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť
aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa
napriek svojim schopnostiam a možnostiam, teda hoci mohol, nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval
o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V danom prípade nebolo v konaní

preukázané mimoriadne silné tvrdenie žalovaného, že o rodinu a domácnosť sa počas manželstva
takmer v celom rozsahu staral výlučne on, a naviac ani splnenie ďalšej podmienky, že žalobkyňa
sa nestarala hoci mohla. Aj existencia možnosti manžela podieľať sa na povinnostiach v manželstve
je pri disparite podielov podstatná. Nepostačuje totiž, pokiaľ by sa jeden z manželov hoc žiadnym
spôsobom nepodieľal na plnení spoločných povinností manželov, pretože na tento stav by mohol

existovať objektívny dôvod. Napríklad nepriaznivý zdravotný stav, kedy by o disparite podielov nebolo
možné uvažovať, hoci by sa o nadobudnutie majetku do BSM zaslúžil výlučne len jeden manžel.
Rovnako dôvodom pre disparitu nie je samotná skutočnosť dlhotrvajúcej nezamestnanosti, pokiaľ nie
sú súčasne preukázané ďalšie okolnosti, teda najmä nevyužitie objektívnej možnosti zamestnať sa.

28. Odvolanie žalovaného je dôvodné v námietke opomenutia započítania sumy 6,69 eur zo zostatkov
na účtoch žalobkyne, ktorú chybu odvolací súd napravil v zmeňujúcom rozhodnutí.

29. Nedôvodne však žalovaný namietal absenciu rozhodnutia súdu o povinnosti žalobkyne vyplatiť
exekúciu zaťažujúcu vyporiadavané nehnuteľnosti. V konaní o vyporiadaní BSM, ktorého účastníkmi

sú len bývalí manželia nemožno jednému z nich ukladať povinnosť voči tretej osobe, pretože táto
účastníkom konania nie je. Prípadná existencia exekučného záložného práva na vyporiadavanej
nehnuteľnosti má vplyv na cenu takto zaťaženej nehnuteľnosti. V danom prípade dokonca nie je
exekučné záložné právo zapísané ako ťarcha, ale iba ako informatívna poznámka. Závery súdu prvej
inštancie o cene vyporiadavanej nehnuteľnosti však strany sporu v odvolacom konaní nenamietali.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil ako je uvedené vo
výroku. Zmena sa netýka rozdelenia vyporiadavaného majetku. V dôsledku zmeny podielov na
vyporiadavaných dlhoch z výlučného podielu žalovaného na rovnaké podiely oboch strán sporu ostala
výška vyporiadavaných dlhov bez vplyvu na finančné vyrovnanie. Finančné vyrovnanie potom spočíva

v povinnosti žalovaného vyplatiť polovicu hodnoty majetku, ktorý mu bol prikázaný, teda 46.299,35
eur ((91.900 eur + 545 eur +153,69 eur) / 2) a v súčasnej povinnosti žalobkyne vyplatiť žalovanému
polovicu hodnoty majetku, ktorý bol prikázaný jej, teda 6,67 eur ((4,07 eur + 9,30 eur) / 2). Po započítaní
uvedených povinností je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 46.292,68 eur.

31. Pre splnenie uloženej povinnosti určil odvolací súd podľa § 232 ods. 3 CSP lehotu 6 mesiacov
rovnako ako súd prvej inštancie. I keď je opodstatnená námietka žalobkyne, že pravdepodobnosť
povinnosti výplaty musela byť žalovanému zrejmá prakticky od začiatku súdneho konania, nemohol
potrebné financie zabezpečovať formou úveru, pokiaľ nebolo rozhodnuté vo veci. Zodpovedný prístup
k získaniu úveru potom vyžaduje určitý čas a odvolací súd považuje čas 6 mesiacov za primeraný.

32. Čo sa týka odvolania žalovaného proti výroku III. napadnutého rozsudku o uložení poplatkovej
povinnosti, tento výrok odvolací súd zrušil, pretože žalovaný bol v konaní uznesením zo dňa 5.12.2013
oslobodený od platenia súdnych poplatkov.33. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
a žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania, pretože úspech každej zo strán konania bol

čiastočný. Žalobkyňa nebola úspešná v tvrdení o neexistencii žiadnych spoločných pôžičiek a žalovaný
nebol úspešný ohľadom tvrdení o ich rozsahu.

34. Súčasne odvolací súd považoval za dôvodné, aby strany sporu rovnakým dielom znášali trovy
konania, ktoré v konaní vznikli štátu. Odvolací súd nepovažuje za prípustné preniesť finančné náklady

dokazovania zo strán sporu na daňových poplatníkov v konaní, v ktorom sa prejednáva takmer
stotisícová majetková hodnota patriaca stranám sporu.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.