Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417010622
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Cecília Melišková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417010622.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Cecílii Meliškovej a

prísediacich Dušana Legénya a Alžbety Vargovej v trestnej veci obžalovaného Á. Q. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona v súbehu so zločinom znásilnenia
podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Á. Q., nar. XX.XX.XXXX v A. C., bytom A. č. XX, toho času vo väzbe v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Z. od 12.03.2017,

j e v i n n ý , ž e

ako manžel v období najmenej od 02. novembra 2016 do 12.03.2017 v obci A. č. XX v nájomnom byte
v spoločnej domácnosti psychicky a fyzicky týral svoju manželku, poškodenú T. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. č. XX a to tým spôsobom, že pod vplyvom alkoholu manželku fyzicky napádal, vulgárne sa
vyjadroval na jej adresu, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou a tak dňa 12.03.2017 približne o 16:00

hod. po požití alkoholu, manželku fyzicky napadol, fyzicky ju atakoval, kopol a pri tomto útoku došlo k
výpadku elektriny, ktorú situáciu poškodená T. Q. nezvládla a spolu s maloletými deťmi odišla k svojej
sestre G. O. a v dôsledku tohto konania dňa 12.03.2017 vyhľadala lekárske ošetrenie u F.. P. V. a podľa
jeho lekárskej správy utrpela zranenie a to odreniny hrudníka v oblasti horenej tretiny, podliatiny oboch
predlaktí a pravého predkolenia, ktoré si nevyžiadali dobu liečenia,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie, bitím, ponižovaním, vyvolávaním strachu
a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmena j),
písmeno l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmena a) Trestného zákona pre výkon tohto trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmena c), písmena d), odsek 4 Trestného zákona ukladá sa obžalovanému
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 285 písmena c) Trestného poriadku súdoslobodzuje

obžalovaného Á. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Z. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Zámky 2 Pv 151/17 zo dňa
09.11.2017 pre skutok uvedený v tejto obžalobe, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia
podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena c)
Trestného zákona, a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

posledné dva týždne pred 12.03.2017 nútil poškodenú T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX pod
hrozbou bezprostredného násilia k orálnemu styku proti jej vôli, počas ktorého ju ťahal za vlasy a tlačil
jej hlavu k svojmu rozkroku a následne na nej vykonal proti jej vôli súlož,
pretože nebolo preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal na obžalovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmena a), odsek 3 písmena d) Trestného zákona s
poukazomna§138písmenaa),písmenab)Trestnéhozákonavsúbehusozločinomznásilneniapodľa§
199 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena c) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako manžel, v období najmenej od mesiaca júl roku 2015 až do 12.03.2017 v obci A. č. XX na adrese

prechodného pobytu v rodinnom dome v spoločnej domácnosti, psychicky a fyzicky týral svoju manželku
- poškodenú T. Q., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXX a tiež aj svoju maloletú dcéru T..
Q.., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX a to tým spôsobom, že manželku v uvedenom období bil,
kopal, fyzicky ju napádal, vulgárne sa vyjadroval na jej adresu, vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciou, dňa
11.03.2017 na ňu vytiahol nôž, ktorým ju chcel pichnúť a kričal na ňu „zabijem ťa ty kurva“ a prestal až

vtedy, keď ho k tomu vyzvala jeho maloletá dcéra T..Q.., ktorá tomu bola svedkom, dňa 12.03.2017 v
čase približne o 16.00 hod. po predchádzajúcej konzumácii alkoholu manželku opätovne napadol, kedy
ju začal fackať, kopol ju do krížov, hrudníka, následne v dome vypol elektrickú energiu, pričom svedkom
udalosti bola dcéra poškodenej maloletá T..Q.., ktorá ju chcela brániť, ale páchateľ ju udrel dlaňou do
tváre, čo sa opakovalo aj v minulosti, kedy svoju maloletú dcéru udrel asi 4-krát, pričom posledné dva

týždne nútil páchateľ pod hrozbou bezprostredného násilia poškodenú T. Q.Ú. k orálnemu styku proti
jej vôli, počas ktorého ju ťahal za vlasy a tlačil jej hlavu k svojmu rozkroku a následne na nej vykonal
proti jej vôli súlož, pričom týmto konaním páchateľ spôsobil poškodenej T. Q., narodenej XX.XX.XXXX
fyzické zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, ktoré poškodená vyhľadala dňa 12.03.2017, kde
na základe lekárskej správy vyhotovenej F.. P. V. poškodená utrpela odreniny hrudníka v oblasti jeho

hornej tretiny a podliatiny oboch predlaktí a pravého predkolenia a tiež páchateľ spôsoboval fyzické a
psychické utrpenie svojej dcére maloletej T..Q..
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkýň,
znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológie a psychiatrie, výsluchom znalca PhDr. Igora
Obucha a oboznámil na vec sa vzťahujúci spisový materiál.

Obžalovaný spáchanie uvedeného skutku v takom rozsahu, ako to uvádzala obžaloba okresného
prokurátorapopieral.Nasvojuobranuuviedol,žejepravdou,žepožívalalkoholickénápoje.Podvplyvom
alkoholu sa agresívne správal voči poškodenej a pokiaľ si pamätá v jednom prípade ju udrel, ktoré
konanie veľmi ľutoval. Poukazoval na to, že nie je pravdou, že by sa bol agresívneho konania dopúšťal
voči poškodenej od júla 2015 do doby zadržania, t. j. do 12.03.2017 a to na adrese A. XX, keďže

na takejto adrese nikdy nebýval. Od uzavretia manželstva spolu s manželkou a maloletými deťmi sa
zdržoval na viacerých adresách. Od roku 2015 spolu s poškodenou bývali u svokrovcov na adrese A.
XXX a od 02.11.2016 až do zadržania, t. j. do 12.03.2017 bývali v železničnom dome na adrese A. č. XX.
Na svoju obranu uviedol, že nie je pravdou, že by týral svoju manželku poškodenú T. Q. tým spôsobom,
že by ju bol bil, kopal, fyzicky napádal, že by sa jej bol vyhrážal fyzickou likvidáciou. Na svoju obranu

ďalej uviedol, že nikdy sa nevyhrážal svojej dcére T. Q., túto nikdy neudrel a fyzicky nenapadol, pretože
túto má neskutočne rád. Pokiaľ ide o incident zo dňa 12.03.2017, na svoju obranu uviedol, že bol pod
vplyvom alkoholu. Nie je pravdou, že poškodenú kopol do krížov, hrudníka, ale v takomto opitom stave
opravoval elektrinu, spadol z rebríka. Pri páde zachytil poškodenú T. Q. a uvedené zranenia jej mohli
nastať v dôsledku tejto situácie. Poprel, že by bol poškodenú, t. j. manželku nútil k orálnemu styku proti

jej vôli a že by bol s ňou vykonal súlož proti jej vôli. Na svoju obranu uviedol, že toto si manželka všetkovymyslela z pomsty voči jeho osobe a jej tvrdenia sa nemôžu zakladať na pravde z toho dôvodu, že
spoločne sa rozhodli, že budú mať maloleté dieťa. Obžalovaný ľutoval, že požíval alkoholické nápoje a
to i napriek tomu, že ho manželka prosila o to, aby prestal požívať alkohol.

Z výpovedi poškodenej T. Q. z 12.03.2017, ako aj z výpovede z 13.03.2017 mal súd preukázané, že
poškodená s obžalovaným po uzavretí manželstva mali dve maloleté deti, 5 ročnú T. a 4 ročného Á..
Poškodená potvrdila, že po uzavretí manželstva bývali na adrese A. XXX u jej matky. Po tom miesto
pobytu menili, s deťmi sa sťahovali na rôzne miesta. Od roku 2015 do 02.11.2016 bývali opäť u rodičov
na adrese A. XXX a od 02.11.2016 bývali spoločne celá rodina na adrese A. XX v nájomnom byte. Pri

tejto výpovedi poškodená uviedla, že násilné konanie zo strany obžalovaného voči jej osobe začalo v júli
v roku 2015 a trvalo do 12.03.2017. Uviedla, že obžalovaný ju fyzicky napádal, dal jej facku. V situáciách,
keď ju bránila dcéra T., fyzicky zaútočil aj na ňu, táto mala červené líce. Potvrdila, že obžalovaný chcel
od nej pohlavný styk orálnym spôsobom, pričom sa jej vyhrážal, že ak to neurobí, tak ju zabije. Potvrdila,
že následne po orálnom styku ešte obžalovaný proti jej vôli vykonal s ňou súlož. Pokiaľ išlo o incident
dňa 12.03.2017 uviedla, že obžalovaný bol veľmi opitý, začal jej nadávať, začal ju kopať, ťahať za vlasy

a fackať a vykrikoval, že ich zabije. Potvrdila, že im vypol elektrinu, pričom keď bol na rebríku, kopol ju
do hrudníka a spadla na zem a po tomto spolu s deťmi odišla k svojej sestre G. O..
Poškodená T. Q. už v prípravnom konaní dňa 11.05.2017 zmenila svoju výpoveď. Udávala, že tak dňa
12.03., ako aj 13.03. nehovorila pravdu, všetko si vymyslela a to z toho dôvodu, že bola nahnevaná
na svojho manžela, t. j. obžalovaného preto, že chodil domov opitý, požíval alkoholické nápoje. Opäť

potvrdila, že od júla 2015 spoločne s manželom bývali na rôznych miestach. V roku 2015 bývali na
adrese A. XXX u jej matky a od 02.11.2016 bývali spoločne v nájomnom byte na adrese A. XX. Potvrdila,
že počas tohto obdobia obžalovaný pil. Zvykol ju fyzicky napadnúť, ťahal ju za vlasy a oplzlo jej nadával.
V tejto výpovedi uviedla, že dcéra T. má s obžalovaným veľmi dobrý vzťah, nie je týraná, ani bitá
a v predchádzajúcich výpovediach si toto vymyslela. Poškodená prehlásila, že aj pokiaľ ide o útok

obžalovanéhosnožom,tentosivymyslela.Obžalovanýprotinejnikdynôžnepoužilatedaniejepravdou,
že by ju pri takomto útoku obžalovaného musela chrániť jej dcéra T.. Prehlásila, že by bola obžalovaným
v minulosti znásilnená, že by bol od nej požadoval orálny styk a tento, že by musela vykonať proti svojej
vôli. Prehlásila, že nikdy v živote znásilnená obžalovaným nebola, nikdy obžalovaný nevykonal pohlavný
styk proti jej vôli. Pokiaľ ide o deň 12.03.2017, tiež potvrdila, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu,

oplzlo jej nadával, vykrikoval, že jej vypne elektrinu. Z toho dôvodu vystúpil na rebrík, ona sama išla k
nemu, rebrík potriasla a obžalovaný spadol na ňu a týmto spôsobom utrpela zranenia. Po tom zobrala
maloleté deti k svojej sestre G. O., zavolala políciu a následne šla na lekárske ošetrenie.
Z výpovede svedkyne G. O. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní mal súd
preukázané, že obžalovaný s poškodenou a deťmi bývali v nájomnom byte v A. č. XX. Svedkyňa uviedla,

že nie je pravdou, že by bol obžalovaný niekedy fyzicky napadol poškodenú a v prípade, že jej aj takéto
konanie poškodená opísala, neverila tomu, pretože poškodená na obžalovaného si stále vymýšľala
rôzne negatívne správanie. Uviedla, že je pravdou, že poškodený požíva alkoholické nápoje a to vždy
po pracovnom čase a v takej miere, že na druhý deň mohol ísť do roboty. Potvrdila, že pokiaľ bola u nich
na návšteve a obžalovaný mal vypité, nikdy sa hrubo nesprával k manželke T. Q., ani k deťom. Všetky

násilné konania si poškodená voči obžalovanému vymyslela. Pokiaľ išlo o kritický deň 12.03.2017,
potvrdila, že poškodená došla k nej s deťmi. Žiadala ju, aby jej zavolala políciu. Potvrdila, že sama bola
presvedčená, že u poškodenej sa nič nestalo a preto jej odmietla volať políciu a túto si volala sama. V
tento deň po príchode k nej sa poškodená správala normálne, len hovorila, že ju obžalovaný zbil, ale na
poškodenej žiadne zranenie vidieť nebolo, neboli vidieť žiadne škrabance, a ani deti nehovorili o tom,

že by bol obžalovaný poškodenú zbil. Hovorili len o tom, že je opitý. Potvrdila, že pri príchode k nej, deti
neplakali, ani neboli nervózne a bola presvedčená o tom, že všetky tvrdenia si poškodená vymyslela,
pretože toto má v povahe.
Z výpovedi svedkyne T. X. mal súd preukázané, že obžalovaný spolu so svojou manželkou a deťmi po
uzavretí manželstva bývali u nej. Potom bývali na rôznych miestach. Od roku 2015 do novembra 2016

bývalivspoločnejdomácnostinaadreseA.XXXavnovembri2016saodsťahovalidonájomnéhobytuna
adresu A. XX, kde bývali až do zadržania obžalovaného. Svedkyňa potvrdila, že nie je pravdou, že by sa
obžalovaný od júla 2015 až do 02.11.2016, kedy odišli z jej domácnosti správal nejako hrubo a vulgárne.
Potvrdila, že sa správal dobre, pracoval, staral sa o celú rodinu, tak o poškodenú, ako aj o deti. Uviedla,
že nie je pravdou, že by poškodenú T. Q. v tomto období fyzicky napádal. Potvrdila, že síce obžalovaný

požíval alkohol, ale len do takej miery, že svoje konanie vedel ovládať. Pokiaľ si vypil, možno to bolo
raz týždenne, nejaké pivo, ale nikdy nebol tak opitý, aby svoje konanie neovládal. Sama uviedla, že
vždy ho k nejakému agresívnejšiemu konaniu vyprovokovala poškodená T. Q. a túto vždy upozorňovala
na to, aby obžalovaného neprovokovala, pretože dopredu mohla vedieť reakcie obžalovaného na jejprovokácie. Uviedla, že poškodená sa v minulosti psychiatricky liečila, opakovane bola liečená v X.
Z. v O.. Svedkyňa uviedla, že poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného preto, že sa mu
chcela pomstiť, avšak všetky skutočnosti si poškodená vymyslela, tieto sa nezakladajú na pravde, keďže

z povahy obžalovaného nevyplýva, že by bol nejakým agresívnym človekom.
Z výpovede svedka P. U., starostu obce mal súd preukázané, že pokiaľ išlo o rodinu obžalovaného, s
touto rodinou väčšie problémy nemali, nemali žiadne problémy ani so správaním obžalovaného, ktorý
riadne pracoval a o rodinu sa staral podľa svojich možností a schopností.
Zo znaleckého dokazovania znalcov z odboru psychiatrie a psychológie a z výpovede znalca PhDr.

Igora Obucha mal súd preukázané, že pokiaľ ide o poškodenú T. Q., neboli zistené známky, ktoré
by poukazovali na možnosť psychotickej alebo afektívnej poruchy. Známky, ktoré boli zistené, sú
charakteristickými osobnostnými, resp. povahovými rysmi. U poškodenej bol znížený intelektový výkon,
na hranici mentálnej subnormy až ľahkej retardácie. Ide o jednoduchú osobnosť, u ktorej v popredí
je labilita, t. j. sklon k impulzívnejším reakciám, znížená schopnosť znášať záťažové tendencie a
tendencia k okamžitému riešeniu uspokojovania svojich potrieb. Poškodená je zameraná skôr na seba

a preto situácie je schopná riešiť impulzívne bez ohľadu na dopad týchto impulzívnych riešení. Od
okolia očakáva skôr naplňovanie svojich prianí a má zvýšený sklon cítiť sa znevýhodňovaná zo strany
okolia. Znalci potvrdili, že v každom prípade intelektová schopnosť u poškodenej nie je znížená až do
takej miery, že by nedokázala pochopiť možné následky svojho konania. Poškodená je schopná vo
všeobecnosti realitu správne vnímať, interpretovať a aj o nej vypovedať. Čo sa týka daných konkrétnych

okolností vo vyšetrovanom prípade, je tiež vysoko pravdepodobné, že menovaná dokáže správne
vnímať základné okolnosti deja, aj základné dejové súvislosti, avšak čo sa týka konkrétnych výpovedí T.
Q., ich vierohodnosť znalci považujú za nevyhovujúcu. Nie je preto možné zo psychologického hľadiska
vyjadriť sa k tomu, ktorá z výpovedí v prípravnom konaní, či tá prvá, v ktorej poškodená usvedčovala
obžalovaného z tohto konania je pravdivá, alebo či je pravdivá druhá, pri ktorej prehlásila, že všetko si

na obžalovaného vymyslela, nič nie je pravdou a na tejto výpovedi zotrvala aj na hlavnom pojednávaní.
Znalec PhDr. Igor Obuch na hlavnom pojednávaní potvrdil, že jedna z týchto výpovedí je bližšie k realite,
ale ktorá, k tomu sa vyjadriť znalci nevedeli. Poškodená má tendenciu úzko súvisiacu s jej povahovými
charakteristikami skresľovať situáciu podľa svojich momentálnych potrieb a podľa svojho aktuálneho
psychického nastavenia. Znalci predpokladali, že poškodená môže za istých okolností situáciu preháňať

anadsadzovaťpodvplyvomaktuálnejpotreby(keďmanželprišieldomovpodvplyvomalkoholu,nemusel
sa správať agresívne, ale poškodená subjektívne mohla tento stav prežívať nepríjemne a vtedy mohla
nahovoriť na neho aj také veci, ktoré obžalovaný nikdy neurobil). V týchto chvíľach mala tendenciu to
všetko nadsadiť až zdramatizovať. Znalec potvrdil, že v tejto dobe, keď manžel, t. j. obžalovaný nie je
doma, cíti sa frustrovaná jeho neprítomnosťou, tak má tendenciu bagatelizovať, čo sa stalo a tvrdiť, že

uvedené správanie na obžalovaného si vymyslela. Na základe týchto skutočností znalci teda nevedeli
jednoznačne potvrdiť, že ktorá z týchto dvoch verzií výpovedi poškodenej môže byť vierohodnejšia a
pravdivá.
Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 19.12.2017 mal súd preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi
Ž. Q., B., C. X a medzi Á. Q. a T. Q. k prenájmu bytu A. XX. Táto zmluva bola uzavretá na dobu od

02.11.2016 do 30.04.2018.
Po takto vykonanom dokazovaní súd hodnotil všetky vykonané dôkazy tak v prípravnom konaní, ako aj
na hlavnom pojednávaní a to jednotlivo a v súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný Á. Q. sa nedopustil
konania v takom rozsahu, ako to bolo uvedené v obžalobe okresnej prokuratúry.
Z dokazovania bolo preukázané, že od uzavretia manželstva do zadržania do dňa 12.03.2017

obžalovaný nebýval v obci A. na uvedenej adrese A. č. XX, ale sa sťahoval so svojou rodinou na
rôzne miesta, ktorú skutočnosť potvrdzoval nielen samotný obžalovaný, ale aj svedkyňa T. X., svokra
obžalovaného, ako aj poškodená T. Q. a podľa zmluvy o nájme bytu, ktorá bola uzatvorená medzi Ž.
Q., B. a obžalovaným a jeho manželkou od 02.11.2016 sa zdržovali na adrese A. XX. Bolo preukázané,
že predtým obžalovaný so svojou rodinou od roku 2015 do marca 2017 žil v domácnosti svedkyne T.

X., svokry obžalovaného, pričom táto sama potvrdzovala tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní, že v tomto období sa obžalovaný správal dobre, nedopúšťal sa žiadneho agresívneho
konania voči svojej manželke, ani svojim deťom. Požíval alkoholické nápoje, po ich požití bol kľudný a
k násilnému konaniu dochádzalo len vtedy, keď ho k násilnému konaniu vyprovokovala jeho manžela T.
Q.. Tieto skutočnosti, že obžalovaný nebol násilnej povahy, agresívnej povahy potvrdzovala aj svedkyňa

G. O., sestra poškodenej a na hlavnom pojednávaní aj samotná poškodená T. Q., ktorá zotrvala na
svojej zmenenej výpovedi z prípravného konania.
Na základe takto vykonaného dokazovania, potom súd upravil dĺžku konania obžalovaného a to tak,
že tohto agresívneho konania obžalovaný sa dopúšťal od 02.11.2016, keď spoločne s rodinou býval naadrese A. XX a to až do zadržania do 12.03.2017, ktoré obdobie nenaplňovalo znaky skutkovej podstaty
§ 138 písmena b) Trestného zákona, že by sa bol konania dopúšťal závažnejším spôsobom konania
a to po dlhší čas.

Z dokazovania ďalej nebolo preukázané, že tohto konania by sa bol obžalovaný v kritickom čase od
02.11.2016 do 12.03.2017 dopúšťal so zbraňou, pretože tak poškodená, ako aj svedkovia O. a X.
poukazovali na to, že obžalovaný voči poškodenej, ako aj deťom nikdy nepoužil zbraň - nožík a sama
poškodená uviedla, že tieto skutočnosti pri svojich výpovediach dňa 12.03.2017, ako aj 13.03.2017 si
vymyslela,pretožesatýmtospôsobomchcelapomstiťobžalovanému.SvedkyňaG.O.tiežpotvrdzovala,

že po príchode do jej bytu, poškodená vôbec neuvádzala, že by obžalovaný na ňu alebo jej dcéru útočil
s nožom v ruke.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní teda bolo preukázané, že obžalovaný nepoužil voči
poškodenej nožík a teda nebola naplnená ani skutková podstata § 138 písmeno a) Trestného zákona,
že by sa dopúšťal konania závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou.
Z výpovedi obžalovaného z prípravného konania, na hlavnom pojednávaní bolo preukázané,

že obžalovaný požíval alkoholické nápoje. Počas požívania alkoholických nápojov dochádzalo k
agresívnemu konaniu z jeho strany hlavne, keď bol vyprovokovaný T. Q.. Bolo preukázané, že
obžalovaný týmto konaním v čase od 02.11.2016 do 12.03.2017 psychicky a fyzicky týral svoju manželku
T. Q. a to tým spôsobom, že pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napádal, vyjadroval sa vulgárne na jej
adresu, vyhrážal sa jej likvidáciou jej osoby. Toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 12.03.2017, kedy ju

fyzicky napadol a poškodená odišla k svojej sestre G. O. a následne bola na lekárskom vyšetrení. Podľa
lekárskej správy P. V. utrpela zranenie a to odreniny hrudníka v oblasti hornej tretiny, podliatiny oboch
predlaktí, pravého predkolenia, ktoré zranenia by dokazovali násilné a agresívne konanie zo strany
obžalovaného.
Na základe týchto skutočností súd potom konanie obžalovaného v čase od 02.11.2016 do zadržania

do 12.03.2017 tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmena a) Trestného zákona.
K takémuto záveru a právnej kvalifikácii súd dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov v prípravnom
konaní a predovšetkým na hlavnom pojednávaní. Už z prípravného konania bolo preukázané, že
správanie obžalovaného nebolo také, ako bolo uvedené v obžalobe okresného prokurátora. Bolo

preukázané, že v období od júla 2015 do obdobia do 02.11.2016 býval obžalovaný s poškodenou
na adrese A.Z. XXX u svokry, svedkyne T. X., kedy k týraniu poškodenej nedošlo a nedochádzalo
ani k agresívnemu konaniu zo strany obžalovaného. Tieto skutočnosti potvrdila čiastočne G. O.,
ako aj svedok U., starosta obce, ako aj poškodená T. Q. na hlavnom pojednávaní a pri svojej
zmenenej výpovedi v prípravnom konaní dňa 11.05.2017. Pri hodnotení výpovede poškodenej T.

Q. súd vychádzal predovšetkým z výpovede poškodenej v prípravnom konaní 11.05.2017, ako aj z
výpovede na hlavnom pojednávaní a predovšetkým zo záverov znaleckého dokazovania znalcov z
odboru psychológie a psychiatrie a výpoveďou znalca PhDr. Obucha, z ktorej výpovede a znaleckého
dokazovania je jednoznačne preukázané, že pokiaľ sa jedná o vierohodnosť výpovedi poškodenej
T. Q., táto výpoveď je nevyhovujúca a znalci vlastne vôbec nevedeli posúdiť, ktorá výpoveď je

pravdepodobnejšia a zodpovedá skutočnosti tak, ako to aj znalec MUDr. Igor Obuch uviedol na hlavnom
pojednávaní dňa 18.10.2018 v tom smere, že nie je možné posúdiť, ktorá z jej výpovedí je bližšie k
realite. Poškodená má tendenciu skresľovať situáciu podľa svojich momentálnych potrieb a podľa svojho
aktuálnehopsychickéhonastavenia.Znalcipredpokladajú,žemôžezaistýchokolnostísituáciupreháňať
a nadsadzovať pod vplyvom aktuálnej potreby, keď napríklad obžalovaný prišiel pod vplyvom alkoholu,

nemusel sa agresívne správať, ale poškodená bola nahnevaná a jeho správanie vedela nadsadiť a
dramatizovať. Znalec poukázal aj na to, že keď obžalovaný nie je doma, chýba jej, poškodená je
frustrovaná a má tendenciu bagatelizovať, čo sa stalo. Po takomto vyhodnotení výpovede poškodenej
a pri použití zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, súd potom dospel k záveru, že ku
konaniu obžalovaného došlo v kratšom časovom období a v miernejšej agresivite tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. V minulosti súdne trestaný nebol. Súd pri
rozhodovaní o treste, prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, keďže obžalovaný doposiaľ
viedol riadny život, nebol súdne trestaný, naplnil znaky skutkovej podstaty § 36 písmena j) Trestného
zákona. Spáchanie trestnej činnosti, ktorá je uvedená vo výroku rozsudku oľutoval a naplnil znaky

skutkovej podstaty poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmena l) Trestného zákona a priťažujúce
okolnosti súd nevzhliadol žiadne.
Pri rozhodovaní o treste, súd prihliadol na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže
poľahčujúce okolnosti prevyšovali priťažujúce okolnosti, súd ukladal trest podľa § 38 odsek 2, odsek 3Trestného zákona v upravenej trestnej sadzbe s dolnou hranicou 3 roky a s hornou hranicou 6 rokov a 4
mesiace.Privýmeretrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34Trestnéhozákonaaobžalovanému
uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že výkonom tohto trestu sa zabezpečí prevýchova

obžalovaného a bude splnená aj generálna prevencia.
Keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol odsúdený za úmyselný trestný čin, pre výkon tohto
trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V zmysle znaleckého posudku znalca z odboru psychiatrie MUDr. Vincenta Štefáka uložil obžalovanému
aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, keďže týmto znaleckým dokazovaním bolo

preukázané, že obžalovaný je osobou závislou na alkohole. Rozsah jeho závislosti je značný a pre
celkovú prevýchovu obžalovaného je potrebné nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.
Súd podľa § 285 písmena c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok,
ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena c) Trestného zákona, pretože nebolo preukázané, že by

sa obžalovaný bol dopustil tohto konania a nebolo preukázané, že by násilím donútil ženu k súloži a tento
čin spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe. Súd k tomuto záveru dospel po vyhodnotení všetkých
dôkazov, predovšetkým súd poukazuje na to, že obžalovaný od začiatku trestného stíhania spáchanie
tohto zločinu poprel. Poškodená T. Q., túto skutočnosť potvrdila len pri prvej výpovedi v prípravnom
konaní a to 12.03.2017 a 13.03.2017, pričom dňa 11.05.2017 už svoju výpoveď zmenila. Uviedla, že

tieto udania nie sú pravdivé a tieto si vymyslela z pomsty na obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní
opätovne zotrvala na tom, že k žiadnej súloži proti jej vôli nedošlo, k žiadnemu orálnemu styku zo strany
obžalovaného proti jej vôli nedošlo. Pokiaľ ide o hodnotenie týchto výpovedí poškodenej v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní, súd poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania a výsluch znalca
PhDr. Igora Obucha, z ktorého dokazovania jednoznačne vyplýva, že nie je možné určiť, ktorá výpoveď

poškodenej by mohla byť pravdepodobnejšia a preto pri použití zásady v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, súd dospel k záveru, že žiadnym spôsobom, žiadnymi dôkazmi nebolo preukázané, že
by obžalovaný spáchal zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona
a preto obžalovaného zo skutku, ktorým sa mal dopustiť uvedeného zločinu znásilnenia oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).