Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211500
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1711211500.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zast.:
JUDr. Ján Mišura, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: I. N., T..
XX.X.XXXX, H. G. XXXX/XX, V. C. S., štátny občan SR, v 2. rade: N. W., T.. XX.XX.XXXX, H. H. X, H.,
štátny občan SR, o zaplatenie 60 071,77 eur s prísl. a čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 52 781,78 eur zastavuje a v tejto časti priznáva žalobcovi
plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd žalobu o zaplatenie 7 289,99 eur s príslušenstvom zamieta.
Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade vo veci samej plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške
nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19.8.2011, doručenou súdu dňa 22.8.2011, v znení ostatnej zmeny žaloby, pripustenej
uznesením č.k.: 4C/72/2013-503 zo dňa 29.7.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1.
a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 118.643,54 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.897,- eur od 8.1.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 54.090,60 eur od 22.3.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 10.818,12 eur od 24.3.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 1.350,- eur od 20.8.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 880,10 eur od 7.3.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 41.107,72
eur od 30.10.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 1.7.2016
do zaplatenia.
2. Pôvodne podanú žalobu /o zaplatenie 75 155,75 eur s prísl./ skutkovo odôvodnil tvrdením, že
žalovaný v 1. rade je držiteľom osobného motorového vozidla Hyundai Lantra, EČV: G.-XXX H., ktorého

prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade bol vodičom tohto vozidla, ktorého prevádzkou
bola spôsobená škoda. Dňa 5.7.2008 vodič zavinil predmetným vozidlom dopravnú nehodu, v dôsledku
ktorej vznikla ujma na zdraví poškodenému I. R.. Škoda bola poškodenému nahradená v rozsahu a
výške podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čase dopravnej nehody nebolo vozidlo povinne
zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z toho
dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť
poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie celkovo vo výške 75 155,72 eur, ktorú plnil

nasledovne: sumu 8 897,- eur dňa 29.10.2010; sumu 54 090,60 eur dňa 10.2.2011, sumu 10 818,12 eur
dňa 21.2.2011 a sumu 1 350,-eur dňa 4.5.2011. Vyplatením náhrady škody poškodenému naňho prešlo
právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu voči zodpovedným subjektom, žalovaným v 1. a 2. rade
podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., s použ. § 524 Občianskeho zákonníka /zákonná cesia/.Toto právo si voči nim uplatnil listami zo dňa 7.12.2010, 21.2.2011 a 23.2.2011. Žalovaní pohľadávku
neuhradili. Žalovaný v 1. rade, ako prevádzateľ motorového vozidla, podľa § 427 a nasl. Občianskeho
zákonníka zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný v

2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako vodič motorového vozidla. K súbežnej zodpovednosti prevádzateľa a vodiča poukázal
na judikát R 29/1979. Úroky z omeškania si uplatňuje od 20.8.2011 dňa nasledujúceho po vyhotovení
návrhu na začatie konania.
3. Žalovaný v 2. rade sa v konaní bránil námietkou nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie

argumentujúc, že ust. §-u 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. zužuje priestor pre žalobcu na náhradu
škody v tomto konkrétnom prípade len na osobu, ktorá zodpovedá za náhradu škody ako prevádzateľ
motorového vozidla, teda na žalovaného v 1. rade v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, nakoľko
žalobca si plnil povinnosť podľa § 24 ods. 2 písm. b/ cit, zákona poskytnúť náhradu škody za osobu
bez poistenia zodpovednosti za škodu, ktorou osobou, ako držiteľ motorového vozidla, bol žalovaný v
1. rade a preto mu patrí regresný nárok podľa § 24 ods. 7 cit. zákona voči tejto osobe, preto náhradu

nemožno žiadať od žalovaného v 2. rade, napriek tomu, že nehodu zavinil, nebol však vlastníkom ani
prevádzkovateľom motorového vozidla, pri ktorého prevádzke došlo k dopravnej nehode - škodovej
udalosti. V deň dopravnej nehody 5.7.2008 žalovaný v 1. rade požiadal žalovaného v 2. rade, aby viedol
predmetné vozidlo a počas jazdy aj pri dopravnej nehode sedel vo vozidle na mieste spolujazdca, z čoho
vyplýva záver, že použil motorové vozidlo s výslovným súhlasom žalovaného v 1. rade, preto nemôže ísť

oprípadspoločnejzodpovednostivzmysle§430ods.1vetadruháObčianskehozákonníka.Ďalejmáza
to,ženezavinilvznikujmynazdravípoškodenéhosám.Vnocizodňa4.7.2008na5.7.2008,kedydošlok
dopravnej nehode, obaja žalovaní a poškodený I. R. G. G. M. J., U. R. Z. W. S. boli prítomní na diskotéke
vklubeWigvamvIvankepriDunaji,všetcimenovanípilialkoholickénápojeaasio1:00hoddňa5.7.2008
opúšťali klub. U. R. spolu s bratom, poškodeným I. R., požiadali žalovaných v 1. a 2. rade o odvoz do

Zálesia. Všetci, teda aj poškodený, pri tom vedeli, že vodič /žalovaný v 2. rade/ pil alkoholické nápoje a
že nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo a napriek tejto skutočnosti nastúpili do vozidla. Poškodený tak
porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka nastúpením do vozidla s vedomím,
že vodič požil alkoholické nápoje a teda jeho vodičské schopnosti sú výrazne ovplyvnené. Napriek tomu,
že sa vo vozidle nachádzalo už 5 osôb, do vozidla nastúpil ako šiesta osoba, čím prekročil maximálne

povolený počet osôb vo vozidle a porušil tým aj ust. § 43 ods. 1 zákona č. 315/1996 o premávke na
pozemnýchkomunikáciách.Taktiežpoškodenývčasedopravnejnehodynebolpripútaný.Zodpovednosť
žalovaného v 2. rade teda nie je daná v rozsahu, v akom poškodený sám svojím protiprávnym konaním
sa podieľal na vzniku škody. Tu žalovaný v 2. rade poukázal na doterajšiu rozhodovaciu súdnu prax. Má
za to, že žalobca bez náležitého zistenia zavinenia a zodpovednosti vyplatil poškodenému ním uvedené

sumy, preto nie je oprávnený žiadať zaplatenie celej sumy. S poukazom na uvedené nemá nárok ani na
vyčíslené úroky z omeškania a trovy. Žalovaný v 2. rade sa pokúšal vec riešiť so žalobcom mimosúdne,
bezúspešne.
4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe písomne nevyjadril.
5. Písomným podaním zo dňa 6.3.2014 žalobca rozšíril žalobu o sumu 880,10 eur s prísl., ktorú vyplatil

z garančného fondu dňa 15.10.2013 a písomným podaním zo dňa 29.10.2015 rozšíril žalobu o sumu
38 877,60 eur s prísl., ktorú vyplatil z garančného fondu dňa 22.5.2015, pozostávajúcu zo sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 27 324,23 eur, úrokov z omeškania vo výške 8 728,36 eur a
bolestného vo výške 2 825,01 eur a o sumu 2 230,12 eur, vyplatených dňa 2.6.2015 ako náklady za
vedenie súdneho sporu v konaní pred Okresným súdom Bratislava II. sp. zn. 52C 135/2010. Na výzvu

súdu žalobca špecifikoval jednotlivé plnenia vyplatené z poistného garančného fondu takto:
- sumu 8 847,- eur dňa 29.10.2010 /bolestné/ a sumu 50,- eur /poplatok za vyhotovenie posudku o
bolestnom znalcovi MUDr. Papšovi/ poškodenému I. R.
- sumu 54 090,60 eur dňa 10.2.2011 /sťaženie spoločenského uplatnenia/ poškodenému I. R.
- sumu 10 818,12 eur dňa 21.2.2011 /sťaženie spoločenského uplatnenia/ poškodenému I. R.

- sumu 1 350 eur dňa 4.5.2011 na účet Okresného súdu Bratislava II. na základe uznesenia č.k.: 52C
135/2010-92 zo dňa 13.4.2011, ako preddavok na trovy znaleckého dokazovania
- sumu 880,10 eur dňa 15.10.2013 regres zdravotnej poisťovne /náhrada nákladov zdravotnej
starostlivosti, poskytnutej poškodenému za obdobie 7.7.2010 - 2.4.2012/
- sumu 38 877,60 eur dňa 22.5.2015 vyplatenú na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II.

č.k.: 52C 135/2010-205 zo dňa 21.12.2012, pozostávajúcu z: 2 825,01 eur bolestného; 27 324,23 eur
sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane zvýšenia náhrady; 8 728,36 eur úrokov z omeškania z
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia- sumu 2 230,12 eur dňa 2.6.2015 náklady súdneho konania na Okresnom súde Bratislava II. sp. zn.
52C 135/2010 /suma 2 049,83 eur ako súdny poplatok, nakoľko poškodený, ako navrhovateľ súdneho
konania, bol od poplatku oslobodený a suma 180,29 eur trovy konania štátu/.

6. Písomným podaním zo dňa 30.6.2016 žalobca rozšíril žalobu o sumu 1 500,- eur s prísl.., ktorú vyplatil
z garančného fondu na účet Okresného súdu Bratislava II. dňa 28.4.2016 na základe uznesenia č.k.:
52C 135/2010-308 zo dňa 13.4.2011, ako náklady na vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku.
7. Ani k zmenám žaloby sa žalovaný v 1. rade písomne nevyjadril.
8. Písomným podaním zo dňa 30.6.2016 vzal žalobca za konania späť žalobu v časti o zaplatenie sumy

58 571,77 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8 897,- eur od 5.7.2016 do zaplatenia a
úrokuzomeškaniavovýške9%ročnezosumy49674,77eurod5.7.2016dozaplateniasodôvodnením,
že žalovaná suma bola dňa 4.7.2016 čiastočne uhradená sumou 58 571,77 eur. Z pripojeného dokladu
vyplývalo, že úhradu vykonal žalovaný v 2. rade dňa 4.7.2016.
9. S čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril súhlas do zápisnice súdu o pojednávaní zo dňa 14.3.2017
žalovaný v 1. rade a zo dňa 10.1.2017 žalovaný v 2. rade.

10. Po vykonanom dokazovaní oboznámením listinných dôkazov žalobcu, pripojených k žalobe a
následne k jednotlivým zmenám žaloby, spisom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, výsluchom strán
sporu, svedkov: I. R., W. Ď. Q. K., právoplatným rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T
81/2013 zo dňa 29.5.2013 a čiastočne právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k.: 52C
135/2010-205 zo dňa 21.12.2012, súd rozsudkom zo dňa 13.4.2017 pod č.: 4C 72/2013-563 vo veci

rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 58 571,77 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 8 897,- eur od 5.7.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 49
674,77 eur od 5.7.2016 do zaplatenia, zastavil a v tejto časti priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov konania, žalovaným v 1. a 2. rade uložil solidárnu povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 169,60
eur a úroky z omeškania: zo sumy 8 847,- eur vo výške 9% ročne od 8.1.2011 do 4.7.2016, zo sumy

54 090,60 eur vo výške 9% ročne od 22.3.2011 do 4.7.2016, zo sumy 4 365,83 eur vo výške 5% ročne
od 5.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 10 818,12 eur vo výške 9% ročne od 24.3.2011 do zaplatenia, zo
sumy 11,28 eur vo výške 5,05% ročne od 28.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 30 149,24 eur vo výške
5,05% ročne od 3.12.2015 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobu vo zvyšku
zamietol a vo veci samej priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na pomernú časť náhrady trov konania.

Súčasne žalovaným uložil solidárnu povinnosť zaplatenia súdneho poplatku vo výške 850,- eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Hmotnoprávne vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 420 ods. 1,3, § 427 ods. 1,2, § 428, § 438 ods. 1,2, §
439, § 441, § 444, § 449 ods. 1,3, § 517 ods. 1,2, § 563 Obč. zákonníka, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,2,3, § 20
ods. 2 písm. a/, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 veta prvá, § 24a ods. 4 veta prvá a procesnoprávne podľa §

144,§145ods.2,§146ods.1vetaprvá,§193,§228ods.1C.s.p,akoajčl.I.C.s.p./R3/1984,rozsudok
NS SSR sp. zn. Cz 101/77 zo dňa 27.9.1977, rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 3738/2007, rozsudok NS
SR sp. zn. 25 Cdo 2451/2007 zo dňa 30.9.2009, rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 562/1999, uznesenie
NS ČR sp. zn. 25 Cdo 599/2006, rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 91/2010, R 27/1977/ .
12. Na základe vykonaného dokazovania postupom, predpísaným Občianskym súdnym poriadkom,

účinným do 30.6.2016 a Civilným sporovým poriadkom účinným od 1.7.2016, mal súd za preukázané
splnenie zákonných predpokladov z vôle žalobcu označených v spore oboch žalovaných, pre vznik jeho
nároku na regresnú náhradu, ktorá žalobcovi vznikla výplatou náhradného poistného plnenia v zmysle
osobitného zákona, v rámci poistnej udalosti - dopravnej nehody dňa 5.7.2008, zavinenej porušením
právnej povinnosti, uloženej mu osobitným predpisom žalovaným v 1. rade /prevádzateľom vozidla,

ktorým bola spôsobená škoda - neuzatvorením zmluvy o povinnom zmluvnom poistení v čase dopravnej
nehody/ a porušením právnej povinnosti žalovaným v 2. rade /vodičom vozidla, ktorým bola spôsobená
škoda, spočívajúcim v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, uvedeným v
rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T 81/2013 zo dňa 29.5.2013, právoplatnom dňa 29.5.2013,
ktorým bol žalovaný v 2. rade uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157

ods. 1,2 písm. a/ Tr. /; preukázania existencie škody na zdraví /bolestného vo výške 11 672,01 eur /970
bodov x 13,37 eur - 10% spoluúčasť poškodeného/, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 61
488,63 eur/5110 bodov x 13,37 eur - 10% spoluúčasť poškodeného/ + 30 744,32 eur mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako bola ustálená právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II., žalovanými v 1. a 2. rade v tomto konaní nesporovaná a vecných nákladov na

liečenie/zdravotnústarostlivosť/vovýške21284,84eur/čl.321spisu/;zákonnéhopredpokladupríčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným v 2. rade /vodičom/ a škodou na strane
žalobcu, t.j. vzťah príčiny a následku, právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T
81/2013 zo dňa 29.5.2013, ktorým bol súd viazaný v tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,v tom, že konaním žalovaného v 2. rade /inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví tým, že
porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu ust. § 4 ods. 3 písm. b/ a § 15 ods. 1 Zák. NR SR č. 315/1996
Z. z. o cestnej premávke/, v rozpore s objektívnym právom, vznikla poškodenému škoda. V tomto

smere sa súd vysporiadal s obranou žalovaného v 2. rade, spočívajúcou v tvrdení, že jednou z príčin
vzniku škody bolo: nasadnutie poškodeného do predmetného vozidla s vedomím, že vodič /žalovaný v 2.
rade/ pred jazdou požíval alkoholické nápoje/, nepripútanie sa bezpečnostným pásom vo vozidle v čase
jazdy, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu tak, že túto obranu vyhodnotil ako dôvodnú v tomto
konaní čiastočne v tom, že vykonaným dokazovaním /výsluchom svedkov: samotného poškodeného

a svedka K./, mal za preukázané, vzhľadom na okolnosti, predchádzajúce nasadnutiu poškodeného
do vozidla žalovaného v 1. rade, že poškodený mal vedomosť o tom, že žalovaný v 2. rade požíval
bezprostredne pred jazdou alkoholické nápoje a napriek tejto skutočnosti, podceniac skutočnosť, že
vodičské schopnosti žalovaného v 2. rade mohli byť a zrejme aj boli významným spôsobom ovplyvnené
a z toho vyplývajúce potenciálne riziko, do vozidla nastúpil, naviac, ak počas jazdy osoby, prítomné vo
vozidle, vrátane poškodeného, zaregistrovali riskantnú jazdu vodiča a napriek tomu v jazde pokračovali,

sa poškodený podieľal na vzniku škody prinajmenšom v rozsahu ďalších 30%. Mieru spolu zavinenia
škody poškodeným následkom nepoužitia bezpečnostného pásu, vyhodnotil už Okresný súd Bratislava
II. /podielom 10%/. Skutočnosť, že poškodený bol šiestou osobou vo vozidle, podľa názoru súdu nebola
v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Vzhľadom na konštrukciu právnej úpravy prečinu ublíženia na
zdraví /podľa § § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zákona, je tento trestným činom z nedbanlivosti /vedomá

nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. a/ Tr. zák., ktorú právnu domnienku žalovaný v 2. rade v tomto
konaní nevyvrátil. Objektívna zodpovednosť žalovaného v 2. rade, ako prevádzkovateľa vozidla, ktorým
bola škoda poškodenému spôsobená, vyplývala z cit. ust. § 427 ods. 1,2 Obč. zákonníka. Žalobcom
bolo preukázané plnenie poškodenému, poukazom spracovateľovi poistnej udalosti, ktorý priamo plnil
poškodenému, jeho nárokov v zmysle cit. ust. Zákona NR SR č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s cit. ust. Obč.
zákonníka a to: bolestné, ktoré plnil dňa 29.9.2010 vo výške 8 847,- eur, dňa 22.5.2015 vo výške 2
825,01 eur; sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie dňa 10.2.2011 vo výške 54
090,60 eur, dňa 21.2.2011 vo výške 10 818,12 eur a dňa 22.5.2015 vo výške 27 324,23 eur; náhradu
nákladov liečenia /náklady zdravotnej starostlivosti dňa 15.10.2013 vo výške 11,28 eur /ide o rozdiel

medzi žalobcom poukázanou sumou náhradného poistného plnenia vo výške 880,10 eur a Okresným
súdom Pezinok právoplatne priznanou Všeobecnej zdravotnej poisťovni sumou 21 273,56 eur. Celková
suma náhradného poistného, vyplatená žalobcom z poistného garančného fondu v rozsahu nárokov,
taxatívne vymedzených v ust. § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona NR SR č. 381/2001 Z.z., v súvislosti s
ktorými prichádzal do úvahy nárok žalobcu na ich náhradu voči žalovaným, bola suma 103 916,24

eur. Po vyhodnotení podielu spoluzodpovednosti aj poškodeného za vznik škody v rozsahu 30 %, súd
potom túto sumu krátil o sumu 31 174,87 eur. Náhrada vyplateného poistného plnenia čo do výšky
istiny tak bola dôvodná, zákonná a majúca oporu vo vykonanom dokazovaní, vo výške 72 741,37 eur,
resp. v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby vo výške istiny 58 571,77 eur, vo výške 14 169,60
eur, na zaplatenie ktorej súd žalovaných solidárne zaviazal a vo zvyšku o zaplatenie istiny žalobu

ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v prísl. právnych predpisoch, ani vykonanom dokazovaní, zamietol,
vysloviac názor, že nároky žalobcu na náhradu nákladov, vynaložených spracovateľom poistnej udalosti
na lekársky posudok, na náhradu nákladov, vynaložených žalobcom, ako stranou sporu v konaní pred
Okresným súdom Bratislava II. /preddavok na odmenu znalca, trovy štátu, súdny poplatok, vrátane
ich príslušenstva/, rovnako ani nárok na náhradu vyplatených úrokov z omeškania, nie sú nárokmi v

zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona NR SR č. 381/2001 Z.z., vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a ani
nárokmi samotného poškodeného voči škodcom /žalovaným v 1. a 2. rade/, nakoľko tu absentuje jeden
zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu - priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaných v 1. a 2. rade. Naviac, pokiaľ išlo o nárok ohľadom
vyplatených úrokov z omeškania /suma 8 728,36 eur s prísl./, už Okresný súd Bratislava II. konštatoval,

že žalobca neposkytol poškodenému náhradné poistné plnenie v zákonnej lehote v zmysle § 24a ods. 4
veta prvá Zák. NR SR č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého bol povinný poskytnúť poškodenému náhradné
poistné plnenie, alebo poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo
pre ktoré znížil náhradné poistné plnenie, do dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné
poistné plnenie, pričom poškodený si tento nárok uplatnil už dňa 19.10.2009, teda sám žalobca si svoju

zákonnúpovinnosťnesplnilaniejedôvodjemutaktovzniknuténákladymupriznaťnaťarchužalovaných
v 1. a 2. rade. K delenej zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade súd nevzhliadol žiaden zákonný dôvod.
V časti o zaplatenie príslušenstva za odôvodnený nárok súd na základe vykonaného dokazovania v
súlade s obranou žalovaného v 2. rade uznal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania iba vrozsahu a výške: 9% ročne zo sumy 8 847,- eur od 8.1.2011 do 4.7.2016 teda odo dňa, nasledujúceho
po uplynutí dodatočne veriteľom poskytnutej lehoty na plnenie v písomnej kvalifikovanej výzve veriteľa
na plnenie zo dňa 7.12.2010 do dňa, predchádzajúceho splneniu dlhu /žalovaným v 2. rade uhradená

dňa 5.7.2016/, 9% ročne zo sumy 54 090,60 eur od 22.3.2011 do 4.7.2016 a 5% ročne zo sumy 4
365,83 eur od 5.7.2016 do zaplatenia, teda odo dňa, nasledujúceho po uplynutí dodatočne veriteľom
poskytnutej lehoty na plnenie sumy 54 090,60 eur v písomnej kvalifikovanej výzve veriteľa na plnenie
zo dňa 21.2.2011, pričom časť z tejto sumy /49 724,77 eur/ bola žalovaným v 2. rade uhradená dňa
5.7.2016, 9% ročne zo sumy 10 818,12 eur od 24.3.2011 do zaplatenia, teda odo dňa, nasledujúceho po

uplynutí dodatočne veriteľom poskytnutej lehoty na plnenie v písomnej kvalifikovanej výzve veriteľa na
plnenie zo dňa 23.2.2011, 5,05% ročne zo sumy 11,28 eur od 28.10.2014 do zaplatenia, teda odo dňa,
nasledujúceho po dni doručenia zmeny žaloby žalovaným o sumu pôvodne žalovanú vo výške 880,10
eur, 5,05% ročne zo sumy 30 149,24 eur od 3.12.2015 do zaplatenia, teda odo dňa, nasledujúceho po
dni doručenia zmeny žaloby žalovaným o sumu pôvodne žalovanú vo výške 41 107,22 eur /doplatenia
bolestného, SSÚ a úrokov z omeškania/ a vo zvyšku žalobu v časti príslušenstva ako nedôvodnú,

nemajúcu oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní, zamietol.
13. Proti tomuto rozsudku podal dňa 29.5.2017 odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd žalobu zamietol,
namietajúc, že súd mu priznal v časti nároku na náhradu liečebných nákladov /regres zdravotnej
poisťovne/ iba sumu 11,28 eur, ako rozdiel medzi žalobcom z garančného fondu poukázanou sumou
náhradného poistného plnenia vo výške 880,10 eur a súdom priznanou sumou Všeobecnej zdravotnej

poisťovni vo výške 21 273,56 eur s tým, že z tejto sumy nákladov zdravotnej poisťovne spracovateľ
poistnej udalosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. odpočítal sumu 1 466,84 eur /40% za spoluzavinenie
poškodeného/ a sumu 19 818,- eur / premlčanú časť nároku/. V rámci adhézneho konania v trestnom
konaní bol žalovaný v 2. rade zaviazaný zaplatiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni sumu vo
výške 21 273,56 eur. Túto povinnosť, v rozsahu sumy 880,10 eur, ako je uvedené vyššie, splnil žalobca

z titulu zákonnej povinnosti plniť za poisteného podľa § 24 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 4 ods. 3 zákona č.
381/2001 Z. z. v platnom znení, resp. v prípade nepoisteného vozidla išlo o nárok zdravotnej poisťovne
na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a/ až g/ tohto zákona proti žalobcovi za rovnakých podmienok, ako
by ho mohla uplatniť voči určitej poisťovni podľa § 24 ods. 3 tohto zákona, čím je zabezpečené, že
zdravotná poisťovňa poškodeného dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda

v rozpore so zákonom nebude poistené a keď reálne hrozí, že od škodcu z rôznych dôvodov nebude
jej regresné právo uspokojené. teda nebol dôvod, aby súd v tomto konaní žalobcovi priznal iba sumu
11,28eur.Nenamietalsúdomustálenúmieruspoluzodpovednostipoškodenéhovovýške30%akrátenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak podľa jeho názoru nie je v prípade regresu
zdravotnej poisťovne dôvod odkazovať na rozdiel medzi žalobcom poukázanou sumou náhradného

poistného plnenia vo výške 880,10 eur a v trestnom /adhéznom/ konaní na Okresnom súde Pezinok
sp. zn. 3T 81/2013 priznanou sumouVšeobecnej zdravotnej poisťovni a takisto nie je dôvod ponižovať
už poníženú o 40% výplatu zdravotnej poisťovni o ďalších 30%. V rámci odvolacieho žalobného petitu
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť čo do tretieho výroku tak, že žalovaným v 1. a 2. rade bude
uložená solidárna povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15 041,80 eur a tam špecifikované príslušenstvo /

úroky z omeškania/.
14. V štádiu odvolacieho konania žalobca dňa 1.2.2018 doručil súdu písomné podanie zo dňa 30.1.2018,
v ktorom uviedol, že po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie mu 26.5.2017 bola uhradená suma vo
výške 52 781,78 eur, ktorá predstavuje úhradu povinnosti, uloženej súdnym rozhodnutím. Odvolací
žalobný petit, po zohľadnení platby 52 781,78 eur teda mení tak, že sa domáha zaplatenia sumy 880,10

eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 28.4.2014 do zaplatenia.
15. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k: 5 Co
89/2018 zo dňa 27.4.2018 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len toľko, že napadnuté rozhodnutie nie je
možné preskúmať v časti výroku, ktorým súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne úroky z omeškania zo sumy 11,28 eur vo výške 5,05% ročne od 28.10.2014
do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie v rámci svojho
rozhodnutia neuviedol postup a ani dôvody, ako dospel k predmetnej sume, ktorú zaviazal žalovaných
zaplatiť. Súdu prvej inštancie, po zrušení jeho rozsudku v zamietajúcej časti a výroku o náhrade trov
konania, odvolací súd uložil v ďalšom konaní opätovne vec prejednať a vyrovnať sa s odvolacím súdom

namietaným nedostatkom. V rámci svojho rozhodnutia sa tiež vyrovnať s podaním žalobcu, doručeným
súdu dňa 1.2.2018 /čl. 601 spisu/.16. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, úč. od 1.7.2016, /ďalej len C.s.p.“/, ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

17. V súlade s pokynom odvolacieho súdu vo vzťahu k podaniu žalobcu zo dňa 30.1.2018, súd
prvej inštancie /ďalej len „súd“/ vyzval žalobcu, či a v akom rozsahu trvá na podanej žalobe. V podaní,
doručenom súdu dňa 14.8.2018, žalobca uviedol, že berie žalobu v časti zaplatenej sumy 52 781,78
eur späť a v spojení s ostatným podaním zo dňa 24.9.2018 žiadal žalovaných v 1. a 2. rade solidárne
zaviazať na zaplatenie sumy 7.289,99 eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy

8.897,- eur od 8.1.2011 do 4.7.2016, spolu 4.398,53 eur, vo výške 9 % ročne zo sumy 49.674,77 eur
od 22.3.2011 do 4.7.2016, spolu 23.664,24 eur, vo výške 9 % ročne zo sumy 4.415,83 eur od 5.7.2016
do 26.5.2017, spolu 354,96 eur , vo výške 9 % ročne zo sumy 10.818,12 eur 24.3.20 do 26.5.2017,
spolu 6.017,84 eur, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 880,10 eur od 28.10.2014 do 26.5.2017, spolu
114,70 eur, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.350,- eur od 3.12.2015 do 26.5.2017, spolu 101,05 eur,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41.107,72 eur od 3.12.2015 do 26.5.2017, spolu 3.076,94 eur, vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 5.789,99 eur od 27.5.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy
1.500,- eur od 1.7.2016 do zaplatenia. V tomto podaní uviedol, že uvedenú sumu s príslušenstvom si
uplatňuje ako nároky z uhradeného poistného plnenia z garančného fondu zo dňa 22.5.2015 vo výške
3.559,87 eur /38.877,60 eur - 35.317,73 eur/, z uhradeného poistného plnenia z garančného fondu
zo dňa 2.6.2015 vo výške 2.230,12 eur a z uhradeného poistného plnenia z garančného fondu zo dňa

28.4.2016 vo výške 1.500,- eur. Za konania mu uhradené sumy započítal takto: sumu zo dňa 4.7.2016
vo výške 58.571,77 eur na: celé poistné plnenie vo výške 8.897,- eur /bolestné/, celé poistné plnenie
50,- eur /poplatok za vyhotovenie posudku o bolestnom/, čiastočne zvyšnou sumou 49.674,77 eur /
za sťaženie spoločenského uplatnenia/; sumu zo dňa 26.5.2017 vo výške 52.781,78 eur na: zvyšnú
časť poistného plnenia vo výške 4.415,83 eur /za sťaženie spoločenského uplatnenia/, celé poistné

plnenie vo výške 10.818,12 eur /za navýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 20 %/, celé
poistné plnenie vo výške 1.350,- eur, /za preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo veci, vedenej
na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 52C/135/2010/, celé poistné plnenie vo výške 880,10 eur /
regres zdravotnej poisťovne/, čiastočne zvyšnou sumou 35.317,73 eur na poistné plnenie 38.877,60
eur, vyplatené poškodenému v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 52C/135/2010-205 /

bolestné vo výške 2.825,01 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 27.324,23 eur /istina +
zvýšenie náhrady/, úroky z omeškania vo výške 8.728,36 eur /za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia/.
18. V súlade s pokynom odvolacieho súdu, podanie žalobcu s čiastočným späťvzatím žaloby, ako aj
ostatné podanie žalobcu a výzvu na vyjadrenie súd doručil žalovaným v 1. a 2. rade, spolu s výzvou

na oznámenie, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasia a s poučením, ak do 5 dní súdu neoznámia
prípadnývážnynesúhlasanevyjadriasa,budemaťsúdzato,ženemajúnámietkyakonanievspäťvzatej
časti zastaví. Žalovaní v 1. a 2. rade na túto výzvu nijak nereagovali, k čiastočnému späťvzatiu žaloby
a podaniam žalobcu vo veci samej sa nevyjadrili.
19. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne v rozhodnutí o veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.
22.Súdvzmyslecit.ustanoveníC.s.p.nazákladedispozitívnehoúkonužalobcu,zasituácie,žežalovaní

nevzniesli vážne námietky, konanie v späťvzatej časti zastavil.
23.Zlistinnýchdôkazovžalobcu,naktorésavpodanízodňa24.9.2018odvolávalvychodí,žesažalobca
po ďalšom čiastočnom späťvzatí žaloby domáha náhrady poistného plnenia v sume 3 559,87 eur istiny,
ako rozdielu medzi sumou 38.877,60 eur, ktorú vyplatil poškodenému podľa právoplatného rozsudku
Okresného súdu Bratislava II. č. k. 52C/135/2010-205 zo dňa 21.12.212 a čiastočne započítanou za

konania realizovanou úhradou zo strany žalovaného v 1. rade vo výške 35.317,73 eur, ďalej náhrady
poistného plnenia v sume 2 230,12 eur istiny, ktorú podľa listinného dôkazu /č.l. 139 spisu/ má tvoriť
suma „nákladov na vedenie súdneho sporu - súdne poplatky vo výške 2 049,83 eur a 180,29 eur“ a
náhrady poistného plnenia v sume 1 500,- eur istiny, ktorú podľa listinných dôkazov /č.l. 493 spisu/
má tvoriť suma „nákladov na vonkajšie služby - externé náklady - súdny poplatok za znalca/; /čl.495 -

uznesenie Okresného súdu Bratislava II. č. k. 52C/135/2010-308 zo dňa 19.1.2016, ktorým sa ukladá
preddavková povinnosť žalobcovi tam v procesnom postavení „odporcu“/.
24. Na pojednávaní dňa 13.11.2018, v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v 2. rade podľa
§ 180 C.s.p., súd vec opätovne prejednal. Žalobca zotrval na svojich písomných stanoviskách. Žalobcaani žalovaný v 1. rade neuviedli žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a nepredložili žiadne ďalšie prostriedky
procesného útoku/procesnej obrany.
25. Na základe vyššie uvedeného súd, pri absencii iného právneho názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k

právnemu posúdeniu jednotlivých nárokov žalobcu, ako aj samotného vyjadrenia žalovaného v odvolaní,
kde nenamietal ustálenie súdom prvého stupňa miery spoluzodpovednosti poškodeného I. R. v miere
30% vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia a uznajúc odvolaciu argumentáciu
žalobcu vo vzťahu k regresnej náhrade zdravotnej poisťovne, súd ustálil odôvodnené nároky žalobcu
na náhradu poistného plnenia a to: 70% bolestného, ktoré plnil dňa 29.9.2010 vo výške 8 847,- eur a

dňa 22.5.2015 vo výške 2 825,01 eur; 70% sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho
zvýšenia, ktoré plnil dňa 10.2.2011 vo výške 54 090,60 eur, dňa 21.2.2011 vo výške 10 818,12 eur
a dňa 22.5.2015 vo výške 27 324,23 eur a 100% náhrady nákladov liečenia /náklady zdravotnej
starostlivosti/, ktoré plnil dňa 15.10.2013 vo výške 880,10 eur /zohľadniac skutočnosť, že žalobcom pred
výplatou tejto náhrady už bolo vykonané krátenie pôvodne uplatňovanej náhrady o 40%/. Celková suma
náhradného poistného, vyplatená žalobcom z poistného garančného fondu v rozsahu nárokov, taxatívne

vymedzených v ust. § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona NR SR č. 381/2001 Z.z., v súvislosti s ktorými by
prichádzal do úvahy nárok žalobcu na ich náhradu voči žalovaným v tomto konaní, bola tak suma 73
613,58 eur /8 170,41 eur krátené bolestné + 64 563,07 krátené sťaženie spoločenského uplatnenia a
jeho mimoriadneho zvýšenia + 880,10 eur/. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bola ku dňu tohto
rozhodnutia už uhradená /žalovaným v 1. rade/ suma 58 571,77 eur a suma 52 781,78 eur, spolu 111

353,55 eur, čo je suma zďaleka prevyšujúca výšku dôvodného nároku žalobcu /suma 73 613,58 eur a
uplatňované príslušenstvo/, súd vo veci samej rozhodol tak, že žalobu zamietol.
26. O nároku na náhradu trovách konania súd opätovne rozhodol v časti, v ktorej bolo konanie
zastavené, podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane, keďže v tomto prípade procesne zavinili zastavenie konania

žalovaní svojím správaním sa po podaní žaloby /čiastočné splnenie dlhu/, následkom čoho žalobca vzal
žalobuvzaplatenejčastispäť.Včastikonaniaovecisamejsúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.,podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že žalovaným v
1. a 2. rade, v konaní o veci samej plne úspešných, priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
27. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie súdnym úradníkom po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej /§ 262 ods. 2 C.s.p./. Pri rozhodovaní o výške trov konania
žalobcu vezme na zreteľ skutočnosť, že žaloba bola vzatá späť celkovo vo výške 111 353,55 eur istiny.
Nevyčíslené príslušenstvo nemá vplyv na výšku nároku /uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo 243/2007 zo
dňa 27.11.2008/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.