Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/204/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715209680
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715209680.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
Z. B. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Michalovciach dieťaťa rodičov O. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na Y. ulici č. X zastúpenej JUDr.
Janou Fabišíkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na D. ulici č. XX a E. B.
nar. X.XX.XXXX bývajúceho v U. č. XXX zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie na Námestí osloboditeľov č. 25 v Michalovciach v konaní o zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Michalovce č.k. 23P 81/2015-420 z 12.4.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 23P 81/2015-435
z 25.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 23P 81/2015-435 z
25.4.2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 12.4.2018 č.k. 23P 81/2015-420 zmenil rozsudok Okresného
súdu Michalovce č.k. 15P 343/2012-19 zo 6.2.2013 tak, že zveril maloletého Z. B. nar. X.X.XXXX do
osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého Z. 150 Eur mesačne, ktoré
je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rozhodol o úprave styku otca s

maloletým dieťaťom. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otca
povinnosťou maloletého na začiatku styku v určený dátum včas prevziať od matky v mieste jej bydliska
a na konci styku maloletého v stanovený dátum a čas matke odovzdať v mieste jej bydliska. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Konajúci súd vychádzal z
príslušných ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., a to § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o
rodine, § 65 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a
vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej

starostlivosti matky, pričom vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne
PhDr. H., ktorá zdôraznila, že vzhľadom na vývinové potreby maloletého, ktorý sa do desiateho roku
emocionálne vyvíja, je potrebné emočne nasýtenie s tým, že maloletý emočne preferuje matku a preto
je dôležité, aby sa aktuálne rešpektovala jeho emočná potreba vzťahu s matkou. Znalkyňa súčasne
zdôraznila, že u maloletého sa začala prejavovať úzkostnosť, ktorá má charakter psychosomatických
prejavov (únava, hnev, pocit, že iné deti sú šťastnejšie ako on, že sa mu nedarí ako iným deťom) a
má súvis s odlúčením maloletého od matky separáciou maloletého od matky, dlhodobé odlúčenie od

nej, čo na maloletého vplývalo negatívne a maloletý sa v dôsledku toho stal úzkostnejším a nevie, kde
reálne patrí. Poukázala na začiatky prejavu deprivačného syndrómu preto, že nemá dlhodobo kontakt
s matkou, nebol s ňou v dennodennom kontakte, nemal možnosť si s ňou predstavovať vzťah, ako sa
má pestovať vzťah medzi matkou a dieťaťom, nemal naplnené potreby prejavu lásku zo strany matkyv čase, keď to potreboval. Maloletému chýbala láskyplnosť matky a bezpodmienkové prijatie a preto
potrebuje skutočný emočný vzťah spojený s pocitom domova a spolupatričnosti. Konštatovala, že u
maloletého ide o dôležité vývinové potreby a ak nebudú v plnej miere uspokojované, maloleté dieťa

to negatívne poznačí v osobnostnom vývine. V prípade, ak by nemal maloletý možnosť udržiavať si s
matkou nepretržite svoj vzťah, je dôvodný predpoklad, že sa u neho vyvinie deprivačný syndróm, ktorý
sa prejavuje u detí, ktoré sú násilne odtrhnuté od rodiny, resp. u detí, ktoré sú umiestnené v detskom
domove, čo má za následok neuratizáciu až traumu. Konajúci súd vykonal dokazovanie aj výsluchom
maloletého,ktorýuviedol,ženechce,abysaničmenilonajehoaktuálnejsituácii.Konajúcisúdvyhodnotil

vyjadrenie a názor maloletého tak, že do určitej miery treba vôľu maloletého rešpektovať, avšak je
potrebné zdôrazniť, že prejavený názor dieťaťa nemusí byť v súlade s jeho najlepším záujmom, pričom
v danom prípade je podľa vyjadrenia súdu prvej inštancie v najlepšom záujme maloletého, vzhľadom na
jeho aktuálne vývinové potreby, zverenie do osobnej starostlivosti matky. V tejto súvislosti prihliadol aj
na záver znaleckého posudku uvedenej znalkyne, ktorá zistila dobrú mieru adaptability, t.j., že maloletý
sa dokáže prispôsobiť zmene rodinného a školského prostredia bez toho, aby takáto zmena mala naň

negatívny vplyv. Konajúci súd sa vysporiadal aj s ostatnými dôkazmi vykonanými v predmetnej veci, a
to závermi znaleckého posudku Mgr. U., pretože znalecký posudok PhDr. H. bol časove aktuálnejší a s
prihliadnutím na skutočnosť, že u maloletých detí dochádza plynutím času k psychickému a emočnému
vývinu, teda mal za to, že neskôr vypracovaný znalecký posudok odráža aktuálnejší psychický stav
maloletého a jeho vývinové potreby. Pri rozhodnutí o úprave styku konajúci súd vychádzal z vyjadrenia

obidvoch rodičov, ktorí sa na takejto úprave v podstate dohodli v prípade, že bude maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky. Takto upravený styk je pomerne rozsiahly, prispôsobený vôli maloletého,
ako aj možnostiam otca. Konajúci súd rozhodol aj o výške výživného. Pri tomto rozhodnutí vychádzal zo
skutočnosti, že matka je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí len rodičovský príspevok.
Prihliadol aj na pomery otca, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť a dospel k záveru, že určené výživné

vo výške 150 Eur mesačne je primerané tak vzhľadom k aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa, ako
aj schopnostiam a možnostiam otca.

2. Okresný súd dňa 25.4.2018 č.k. 23P 81/2015-435 rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že zmenil
rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 343/2012-19 zo 6.2.2013 v časti upravujúcej vyživovaciu

povinnosť matky k maloletému Z. B. nar. X.X.XXXX tak, že zvýšil výživné z 27,13 Eur na 50 Eur mesačne
od 12.6.2015 do 28.2.2017, ktoré je matka povinná platiť k rukám otca. Počnúc dňom 1.3.2017 do
budúcna zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletého Z. výživným vo výške 30% zo
sumyživotnéhominima,ktorájepovinnáplatiťvždydo20-tehodňavmesiacivopredkrukámotca.Dlžné
výživné vo výške 471,84 Eur za obdobie od 12.6.2015 do 28.2.2017 povolil matke splácať v mesačných

splátkach vo výške 20 Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia dlžného výživného
pod stratou výhody splátok. Konajúci súd rozhodol o výživnom na základe vykonaného dokazovania,
kedy zistil, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému boli upravené naposledy rozsudkom
Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 343/2012-19 z 6.2.2013, kedy bola schválená rodičovská dohoda,
na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, styk matky s maloletým bol

upravený neobmedzene a matka sa zaviazala vyživovacou povinnosťou v minimálnom rozsahu. Otec
maloletého podaním doručeným súdu 12.6.2015 žiadal, aby súd zvýšil výživné zo sumy minimálneho
výživného na 50 Eur mesačne odo dňa podania návrhu, t.j. od 12.6.2015 vzhľadom na to, že matka
je zamestnaná a došlo k zmene pomerov. Konajúci súd zistil, že matka bola uznaná za dočasne
práceneschopnú od 1.3.2017 a od 26.9.2017 matke vznikol nárok na materskú vo výške 419,60 Eur

mesačne. Od mája 2018 matka poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 Eur. Matka žije v spoločnej
domácnosti s E. U. nar. XX.X.XXXX, s ktorým uzavrela manželstvo dňa XX.X.XXXX a X.XX.XXXX sa
im narodilo dieťa, maloletý H. U.. Spoločne žijú v dome, ktorý je vo vlastníctve jej manžela. Manžel
je živnostník s priemerným mesačným zárobkom 2.300 Eur. Manžel matky má okrem maloletého H.
vyživovaciu povinnosť v celkovej výške 370 Eur mesačne k štyrom maloletým deťom pochádzajúcich

z jeho predchádzajúcich manželstiev a tieto maloleté deti manžela matky navštevujú počas prázdnin a
predĺžených víkendov. V spoločnej domácnosti žijú matka maloletého dieťaťa, jej manžel, maloletý H. a
maloletá dcéra matky U. L., nar. XX.X.XXXX. Náklady celej domácnosti predstavujú priemerne čiastku
767 Eur, náklady na maloletú U. 186 Eur mesačne a maloletého H. 219 Eur mesačne. Otec maloletého
žije v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve v obci U. spolu s maloletým Z. a družkou Y. J., ktorá

v čase rozhodnutia bola študentkou vysokej školy. Zárobkovo nie je činná. Priemerný čistý mesačný
príjem otca za rok 2016 bol v priemere 1.345 Eur a za rok 2017 bol 1.349 Eur. Vzhľadom na uvedené
zistené majetkové a rodinné pomery a vychádzajúc z príslušných ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a §
75 ods. 1 Zákona o rodine konajúci súd určil výživné.3. Proti rozsudku a dopĺňajúcemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, návrh matky

o zmenu výchovy zamietol a súčasne rozhodol o výživnom tak, že bude povinná platiť výživné vo
výške 50 Eur mesačne počnúc dňom 12.6.2015 do budúcna. Styk matky s maloletým navrhol otec
upraviť neobmedzene. Vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodnutí o návrhu matky síce vykonal dôsledné
dokazovanie znaleckými posudkami PhDr. U. a PhDr. H., ale vzhľadom k rozdielnym záverom posudkov
sa dostatočne s týmito rozpormi nevysporiadal a prihliadol predovšetkým na znalecký posudok PhDr. H.,

ktorý bol pre otca nepriaznivejší s odôvodnením, že bol vykonaný neskôr, ako znalecký posudok PhDr.
U., a preto je aktuálnejší vzhľadom k vývinu maloletého dieťaťa. Poukázal aj na vyjadrenie kolízneho
opatrovníka, ktorý v podaní zo dňa 14.10.2016 navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti
otca, čo deklaroval aj na pojednávaní 21.2.2017, avšak už v podaní zo 7.9.2017 navrhuje zveriť do
osobnej starostlivosti matky. Vyslovil presvedčenie, že súdna znalkyňa PhDr. U. výstižne uviedla, že
matka vytvára pre dieťa emočne veľmi napätú situáciu, na ktorú dieťa primerane reaguje, vplýva na

dieťa viac úzkostne, čo pri jeho primárne senzitívnej osobnostnej štruktúre nie je vhodné. Tým v
podstate zodpovedala otázku, kto vyvíja tlak na maloleté dieťa. Maloletý Z. sa vo svojom domácom
prostredí u otca nikdy takýmto spôsobom neprejavoval. Otec poukázal aj na vyjadrenie vôle maloletého
dieťaťa, ktorý uviedol, že nechce nič meniť a chce zostať u otca. Otec vyslovil presvedčenie, že
ani s týmto dôkazným prostriedkom sa konajúci súd dostatočne nevysporiadal. Otec poukázal tiež

na posledné vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní z 12.4.2018, kedy kolízny opatrovník
zaujal stanovisko, z ktorého vyplynulo, že navrhuje, aby dieťa ostalo v osobnej starostlivosti otca. Otec
maloletého nesúhlasil ani s určením výživného. Vytkol konajúcemu súdu, že výroky o určení výživného
dostatočne neodôvodnil a pri rozhodovaní nebral do úvahy zárobkové a majetkové možnosti predtým
druha a v súčasnej dobe už manžela matky maloletého E. U., ktorý je majiteľom rodinného domu a jeho

priemerný mesačný zárobok predstavuje 2.300 Eur mesačne.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka mal. dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie
rozhodol vecne a právne správne, preto sa úplne stotožňuje s výrokmi predmetných rozhodnutí, ako
aj s ich odôvodnením. Konajúci súd podľa jej názoru zistil skutkový a skutočný stav veci dostatočným

spôsobom sa vysporiadal s vykonaním a vyhodnotením dôkazov navrhovaných v konaní tak matkou
maloletého, ako aj otcom maloletého dieťaťa. Odôvodnil svoje rozhodnutia, pričom vychádzal zo
skutočností uvedených účastníkmi konania a ich právnymi zástupcami na pojednávaniach, ako aj zo
skutočností uvedených v písomných vyjadreniach a podaniach matky, skutočností uvedených svedkami
vypočutými na pojednávaniach, a to p. E. B. a p. E. U., ako aj zo záverov znaleckého dokazovania

vykonané súdnou znalkyňou v odbore psychológia PhDr. T. H. a jej výsluchu na pojednávaní. Matka
zdôraznila, že otec uvádza ako odvolacie dôvody argumenty, ktoré už uvádzal v priebehu konania tak
v písomnej forme, ako aj vo forme ústnych prednesov a v konečnom dôsledku sa jedná o argumenty,
ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia veľmi podrobne a precízne vysporiadal. K
tvrdeniu otca, ktorý poukazuje predovšetkým na vyjadrenie mal. dieťaťa a jeho výsluch, kedy maloletý

uviedol, že chce zostať u otca a nechce situáciu meniť, poukázala na vyjadrenie znalkyne, že maloletý
preferuje síce verbálne doterajší systém, ale že dieťa nevie predvídať následky svojich vyjadrení. V
čase výsluchu bolo dieťa vo veku 8 rokov, to znamená, že začal školskú dochádzku. U takých detí tak,
ako to konštatovala súdna znalkyňa, nie je všeobecne nielen u maloletého rozvinuté logické myslenie,
to znamená, že maloletý keď sa o niečom vyjadrí, tak nechápe dôsledok tohto tvrdenia, keďže nemá

takéto uvažovanie ako má dospelý človek a nedokáže rozmýšľať v súvislostiach. Poukázala aj na
skutočnosť, že maloletý je vo veku, že vypočúvanie maloletého vyvolalo stret s tým, že on v rámci svojich
vyjadrení nechce ublížiť ani jednému, ani druhému rodičovi, navyše bol plačlivý, a teda by to zrejme u
neho vyvolávalo takúto situáciu. Záverom svojho vyjadrenia k odvolaniu otca vyslovila presvedčenie, že
konajúci súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, posúdil ho podľa ustanovení Zákona o

rodine a rozhodol predovšetkým v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Navrhla preto, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s doplňujúcim rozsudkom potvrdil v celom rozsahu.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že zotrváva na vyjadrení, ktoré
predniesol na súdnom pojednávaní 12.4.2018, a to ponechať maloletého v osobnej starostlivosti otca

a rozšíriť styk matky s maloletým. Poukázal na znalecký posudok PhDr. U., ktorý bol vypracovaný v
septembri 2016 a v závere ktorého je uvedené, že matkou navrhovaná zmena osobnej starostlivosti nie
je v záujme maloletého dieťaťa. Znalkyňa uviedla, že matka na maloletého vyplýva viac úzkostne, čo pri
jeho primárnej senzitívnej osobnostnej štruktúry nie je vhodné, je väčšie riziko, že dieťa bude nadmerneúzkostné. Reaguje na maloletého príliš emočne, úzkostlivo, čo maloletého emočne stále rozruší a matka
to vysvetľuje tak, že je naňho citovo veľmi naviazané, preto ho vlastne na odchod nepripravuje vhodným
spôsobom, vytvorí stále emočne napätú situáciu, na ktorú dieťa aj primerane reaguje, a preto niekedy

odmieta ísť k matke, následne aj potom od matky odísť. V auguste 2017 bol vypracovaný znalecký
posudok PhDr. H., ktorá na základe vykonaného šetrenia dospela k záveru, že v záujme maloletého je
zverenie do výchovy matke. Znalkyňa konštatovala, že neboli zistené žiadne negatívne vplyvy u matky
alebo u otca pri výchove dieťaťa. U maloletého sa začali prejavovať signály deprivačného syndrómu ,
separácia, dlhé odlúčenie od matky na dieťa vplýva negatívne , stáva sa úzkostnejším, nevie kam

patrí, čo bolo spôsobené tým, že otec neumožňoval zo začiatku matke dostatočný styk s maloletým
a dieťa matku potrebuje. Znalkyňa uviedla, že z hľadiska celistvosti rodiny je súčasne predovšetkým
v záujme mal. dieťaťa zverenie do výchovy matky. Kolízny opatrovník konštatoval, že prirodzeným
prostredím, v ktorom od narodenia vyrastal, je domácnosť otca. Toto prostredie je pre maloletého známe,
stabilné, nič sa v ňom nezmenilo ani po odchode matky z domácnosti, keď maloletý zostal s otcom a jeho
partnerkou, ktorá bola opatrovateľkou v čase, keď v domácnosti bola ešte matka. Kolízny opatrovník

poukázal predovšetkým na vyjadrenie samotného maloletého dieťaťa Z., ktorý sa vyjadril, že chce zostať
u otca a nechce nič na veci meniť. Na základe uvedeného preto kolízny opatrovník navrhol, aby maloletý
bol ponechaný v starostlivosti otca.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v spojení s dopĺňacím
rozsudkom vo všetkých jeho výrokoch, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s §
219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania,
preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutých výrokoch o zmene výchovy, určení výživného otca pre
maloletého a úprave styku, ako aj výroky v dopĺňacom rozsudku o určení výživného matky na mal. dieťa,
v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného
práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva,
že súd nemusí dať odpoveď všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto
prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a zistil skutočný stav, ktorý

následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti
rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a
úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že zmena pomerov v zmysle § 226 Zákona o rodine a § 121 CMP
odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov
o výchove mal. dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného
prostredia. Tak tomu je zvyčajne v prípadoch, v ktorých sa predtým vykonaná úprava výchovy mal.
dieťaťa stane so zreteľom na zmenu pomerov úpravou, ktorá naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie

podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Rozhodujúcim hľadiskom pre úvahy o najvhodnejšej úprave
výchovy mal. dieťaťa ostáva vždy záujem dieťaťa. Súd rozhodujúc o zmene výchovného prostredia mal.
dieťaťa berie do úvahy, že zmena výchovného prostredia je obvyklým rušivým zásahom do procesu
výchovy mal. dieťaťa a že prípadné odňatie mal. dieťaťa z výchovného prostredia, s ktorým sa zžilo
je, s ním citovo späté a v ktorom prospieva, nie je žiaduce a spravidla neprispieva telesnému a

duševnému vývoju dieťaťa. V tomto smere sa uplatňuje zásada stálosti výchovného prostredia, preto
zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa len vtedy, keď iné okolnosti
prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle v prípadoch, v ktorých
skôr vykonaná úprava o výchove maloletého sa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktoráuž naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na úspešný vývoj dieťaťa. Z tohto hľadiska súd
pristupuje k zmene rozhodnutia o výchove dieťaťa najmä po zistení zmeny pomerov u rodiča, ktorý
doteraz dieťa vychovával. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu o výchove mal. dieťaťa môže byť iba

zmena závažnejšieho charakteru. Takto kvalifikovaná zmena pomerov je dôsledkom výraznejšej zmeny
v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výchove a
výžive mal. dieťaťa. Pri úvahách o nutnosti zmeny doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa musí
súd vychádzať z bezpečného zistenia, či je táto zmena pre ďalší vývoj dieťaťa vhodná. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s uvedenými úvahami, pretože dôsledne

porovnal pomery, ktoré boli v čase posledného rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa, kedy bol na základe
rodičovskej dohody zverené do výchovy otca. V čase tohto rozhodnutia matka nemala ani bytové ani
finančné možnosti na to, aby poskytla kompletnú starostlivosť o mal. dieťa, ktoré pomery sa však
medzičasom zmenili. Odvolací súd konštatuje tak, ako súd prvej inštancie, že matka má v súčasnej
dobe vytvorené všetky predpoklady na to, aby bola schopná zabezpečiť kompletnú starostlivosť tak po
stránke osobnej, ako aj finančnej o maloletého a navyše zo záverov znaleckého posudku tak PhDr.

U., ako aj PhDr. H. je zrejmé, že maloletý má vytvorený veľmi silný citový vzťah k matke, a to napriek
tomu, že otec dostatočne zabezpečoval starostlivosť o mal. dieťa. Vzhľadom na preukázanú zásadnú
zmenu pomerov u matky mal. dieťaťa aj odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
zverenie do jej výchovy je predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. V tejto súvislosti poukazuje odvolací
súd aj na pomery otca, ktorý vykonáva činnosť súkromného podnikateľa, žije v spoločnej domácnosti s

bývalou opatrovateľkou mal. dieťaťa, ktorá je v súčasnej dobe jeho partnerkou a na ktorej je v podstate
denná ťarcha zabezpečenia výchovy maloletého. Odvolací súd považoval za správne, ak túto celodennú
starostlivosť a celkovú starostlivosť maloletého prevezme jeho matka, na ktorú navyše je maloletý veľmi
citovo naviazaný. Aj z týchto dôvodov je odvolací súd toho presvedčenia, že konajúci súd rozhodol
správne, ak rozhodol o zmene výchovy a maloletého zveril do výchovy matke, a to napriek vyjadreniu

mal. dieťaťa, ktorý vyjadril síce vôľu nič nemeniť a žiť naďalej u ocka, avšak vzhľadom k vyjadreniu
súdnej znalkyne, ktorá považuje toto vyjadrenie maloletého za určité ovplyvnenie zo strany otca, ale
aj za ešte emočnú nevyzrelosť maloletého, sa odvolací súd opäť stotožnil s tým, ako sa s výpoveďou
maloletého vyporiadal súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o
výživnom dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a tiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôsledne preukázaný rozsah odôvodnených
potrieb maloletého Z. v priebehu konania na súde prvej inštancie odôvodňuje určenie výživného 150,- €
mesačne, pretože vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a
z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Odvolací

súd sa stotožnil aj s rozhodnutím o výživnom v dopĺňacom rozsudku konajúceho súdu, ktorý zvýšil
výživné zo strany matky za obdobie, kedy výchovu zabezpečoval otec a zvýšil výživné na 50,- € za
obdobie, kedy bola zamestnaná a upravil na 30 % životného minima počnúc obdobím, kedy matka
nastúpila na materskú dovolenku. Aj toto určené výživné odvolací súd považuje za správne a zákonné,
ku ktorému konajúci súd dospel na základe dôsledne vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov

preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do výchovy
matke, určení výživného otca k mal. dieťaťu, úprave styku, dlžnom výživnom, ako aj trovách konania.
Súčasne potvrdil aj dopĺňací výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým upravil vyživovaciu povinnosť
matky k maloletému dieťaťu na čas, kedy bol vo výchove otca. Odvolací súd uvedené rozhodnutia súdu
prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne a v odôvodnení sa obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP a podľa § 387 ods. 3 CSP sa v odôvodnení vysporiadal
s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).