Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/107/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203549
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716203549.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXXX/X, E., zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., so sídlom Košice, Kmeťova 24,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie
721,63 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 6.2.2018 č.
k. 20C/107/2016 - 108 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 721,63
eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že strany sporu uzatvorili zmluvu o
úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 760,- eur, z ktorej žalobca žalovanému
uhradil 1.276,98 eur. Zmluva bola uzatvorená 25.11.2013. Zistil, že zmluva o úvere neobsahuje
údaje o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Právne vzťah medzi stranami
sporu posúdil podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Poukázal tiež na neprimeraný úrok uvedený v zmluve v hodnote 70,01%. Zdôraznil, že
nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník plnil neprimerané až úžernícke
úroky veriteľovi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá
podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú. Súd prvej inštancie preto vyhovel
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže v zmysle uvedeného úver poskytnutý žalovaným
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
žalobcu bola zamietnutá a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žalovaný popiera správnosť a
zákonnosť záverov konajúceho súdu o tom, že by zmluva neobsahovala určenie konečnej splatnosti, a
žebypreuvedenúskutočnosťmalbyťúverpodľaoznačenejzmluvyorevolvingovomúverebezúročným.
Poukázal na znenie zákona č. 129/2010 Z.z.. Bezúročný úver môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť,
ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku
spotrebiteľa definujú iné ukazovatele, a to celková čiastka, ktorú má zaplatiť, RPMN a výška úveru. Ďalejpoukazuje na to, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v samotnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. V týchto je uvedené, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti
úveru. Každá zmluva o úvere obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi, a
to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a
spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5. zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti
poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je termínom konečnej splatnosti. Žalovaný
napáda aj závery súdu prvej inštancie ohľadom odplaty za spotrebiteľský úver, a to ohľadom jeho výšky.
Poukazuje na znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keď platí, že ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu. Zákon požaduje, aby bol vzatý do úvahy finančný trh ako celok.
Zákonodarca výslovne stanovil, že sa bude v zmysle zákona regulovať celková odplata za poskytnutie
finančnýchprostriedkov,atoajsprihliadnutímnaustálenúprax,kedypridvochrôznychposkytovateľoch
úverov - bankových a nebankových subjektov, môže byť výška úrokovej sadzby výrazne odlišná.
Porovnávanie s údajmi bánk je preto nesprávne a zavádzajúce, nakoľko pre banku v danom období
nebol úrok jediný výnos za poskytnutie finančných prostriedkov, ale bol tam celý rad ďalších položiek,
ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu uhrádzať. Odplata dojednaná v zmluve bola v súlade s
odplatou požadovanou v danom období na finančnom trhu a zverejňovanou pre príslušný štvrťrok na
portáli Ministerstva financií SR.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasledujúcich
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného opodstatnené nie je.
5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkovéhostavu.Nasprávnychskutkovýchzisteniachsúduprvejinštanciesaničnezmeniloanivštádiu
odvolacieho konania.
7. Nemali by byť pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. vzhľadom na čas vzniku zmluvy (XX.XX.XXXX). Súd prvej
inštancie opodstatnene skúmal, či predmetná zmluva je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných
podmienok a neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia
tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd prvej inštancie opodstatnene založil svoje právne posúdenie (okrem iného) na tom, že
zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje termín konečnej splatnosti. Z uzatvorenej
zmluvy vyplýva to, v akých splátkach má žalobca poskytnutý úver platiť, okrem tejto náležitosti však
zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje aj uvedenie termínu konečnej splatnosti. Podľa zmluvy sa
žalobca ako dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi - žalovanému úver v 48-mesačných splátkach a aj podľa
odvolacieho súdu termín konečnej splatnosti úveru nie je možné uviesť takýmto spôsobom. Účelom
úpravy Zákona o spotrebiteľských úveroch bolo vyjasniť postavenie spotrebiteľa, teda dať mu informáciu
o tom, dokedy bude zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou trvať. Pokiaľ takýto údaj sa v uzatvorenej
zmluve neuvádza, správny je záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov,
tak ako to predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k 25.11.2013.
8. Je ďalej zrejmé, že v predmetnom spore výška úrokovej sadzby pri poskytnutí úveru predstavovala
70,01% ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov nepochybne podliehajú súdnej kontrole
vo svetle princípu dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Doterajšia judikatúra súdovnespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá
zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti ani kontroly podľa generálnej klauzuly podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v čase uzatvorenia zmluvy, určenú
predovšetkým s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní
pôžičiek. Pri nebankových subjektoch predstavujúcich súčasť finančného trhu sa dajú akceptovať vyššie
úroky, rozhodne však nie viac ako o 100% oproti priemeru bánk, ako je tomu aj v prejednávanej veci.
9. Základný predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uvádzanými dôvodmi. Dôvod
o existencii bezdôvodného obohatenia musí poskytnúť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiadal o jeho
vydanie. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia
zavinenia ani protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo
v dôsledku právom uznávaných dôvodov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný reálny
poskytol žalobcovi úver vo výške 1.132,51 eur a žalobca zaplatil žalovanému z titulu úveru sumu
1.854,14 eur. Výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného tak predstavuje sumu 721,63 eur
ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka).
10. Za tejto situácie odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom
podľa § 387 CSP.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi patrí náhrada vzniknutých trov odvolacieho konania, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.