Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/283/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114221550
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114221550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený
Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR. s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843
proti žalovanému: N. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. E., H. XXX, o zaplatenie 11.148,48 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. apríla 2018 č. k.
17C/194/2016-83 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 11.148,48 eura s
príslušenstvom zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania
nepriznáva. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, ako aj § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 4, § 54 OZ, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2 zák. č.
258/2001 Z. z., § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Mal za preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 11.148,48 eura, ktoré si žalobca
uplatňuje z titulu, že táto pohľadávka mu bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenej medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a. s. so sídlom Bratislava a žalobcom, a to dňa
27. 09. 2012. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 18. 09. 2008 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0234130537, na základe ktorej bol žalovaným (pôvodne s X.R. O. a s 2. N. O.) poskytnutý úverový
rámec vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eura), pričom sa jednalo o spotrebiteľský úver a to bezúčelový.
Právny predchodca žalovaným oznámil listom zo dňa 16. 10. 2012 postúpenie pohľadávky a zároveň

ich vyzval k úhrade žalovanej sumy a oznámil im vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý sa
stal splatným dňa 16. 10. 2012. Uviedol, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo
pasívnej, je súčasťou súdneho konania (rozsudok NS SR z 29. 06. 2010 2Cdo 205/2009). Vychádzajúc
z ust. § 92 ods. 1 zák. č. 480/2001 Z. z., pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila zmluvou zo dňa
27. 09. 2012 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
postupovala v rozpore s uvedeným citovaným zákonným ustanovením. Dodržanie postupu, ktorý je
predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách zo strany

žalobcu nebolo preukázané. Žalobca, ani jeho právny predchodca do konania nepredložil relevantný
dôkaz preukazujúci opodstatnenosť uplatneného nároku a súd bol nútený konštatovať, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a následným postúpením na ďalšieho žalobcu nedošlo k vlastnému
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebolsplatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho, v celosti inému subjektu. Zmluvu
o postúpení pohľadávky preto považuje za neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Na základe uvedenej

skutočnosti potom dospel k záveru, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie si danej
pohľadávky pred súdom. Žalobca nepredložil súdu doklady, ktoré by takúto skutočnosť - ukončenie
zmluvy preukazovali, pričom povinnosť tvrdenia - dôkaznú povinnosť v predmetnom konaní spočíva
na žalobcovi. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 16. 10. 2012, pričom predmetný úver sa stal splatným ku dňu

16. 10. 2012. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre (rozhodnutia 7Co/295/2017 zo
dňa 30. 11. 2017, 9Co/370/2017 zo dňa 21. 02. 2018, ako i na rozhodnutie KS v Trenčíne 4Cdo/219/2016
zo dňa 08. 12. 2016).

1.2. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý síce bol
v konaní úspešný, nepriznal trovy konania, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a vyhovenia žalobe, alternatívne sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukazoval na skutočnosť, že v konaní bolo
celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky,
ktoré mu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.
Bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol

postupcomopakovanevyzvanýnaúhraduvomeškanísplátokúveru.Bolotedapreukázané,žezostrany
postupcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 Zákona o bankách a k porušeniu bankového tajomstva. Mal
za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak posúdil, že „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému
záväzku“ predstavuje len splatné pohľadávky banky a len tieto tvoria pohľadávku zodpovedajúcu
nesplatenému dlhu žalovaného zo zmluvy. Považuje za absurdné, ak súd pod pojmom „pohľadávka

zodpovedajúca peňažnému záväzku“ rozumie v prípade vracania poskytnutých peňažných prostriedkov
zo zmluvy o úvere v splátkach len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými. Pohľadávka
zodpovedajúca peňažnému záväzku zo zmluvy o úvere, podľa názoru žalobcu, predstavuje zostatok
dlhu žalovaného, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov v prospech žalovaného, t. j. takúto
pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale i nezaplatené a doposiaľ nesplatné

splátky úveru. V nadväznosti na uvedené, žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ďalej uviedol, že ani zo
samotného znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj
druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok

ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj
nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. Jeho
zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol
v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä
nezaplatený zostatok, zaniká. Mal za to, že ak by zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil upraviť

oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný, potom by druhá veta
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by
dlžníkpredpostúpenímpohľadávkyuhradilbankeomeškanýpeňažnýzáväzokvcelomrozsahu,vrátane
príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať, a teda by banka nemala aké právo uplatňovať.
Žalobca vo svojom odvolaní ďalej poukázal na samotnú zmluvu o splátkovom úvere, na čl. I bod 7, v

zmysle ktorého, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku a
zároveň poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého klient súhlasí
s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči
klientovi. To znamená, že banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne
upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon alebo

osobitnýpredpisvýslovnenezakazuje,aleboakzpovahyichustanovenínevyplýva,žesaodnichmožno
odchýliť. Nakoľko ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom
odchýlne od ustanovení Obchodného zákonníka, pričom ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevylučuje
odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli vzájomnépráva a povinnosti odchýlne od predmetného zákona a to v čl. I bod 7 zmluvy, resp. v bode 19.16
Všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn.
19Co/2/2016 z 02. 05. 2017. Zároveň poukázal na ďalšie uznesenie KS v Prešove sp. zn. 10Co/76/2016

zo dňa 07. 12. 2016, 9Co/145/2015 z 05. 10. 2016, ako aj rozhodnutia iných krajských súdov.
Mal za to, že predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách podľa jeho názoru nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Uvedené ustanovenie zakladá administratívnu zodpovednosť

postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Z uvedeného teda
vyplýva, že splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách,
konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1. Potom k uvedenému žalobca má za to, že ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.

Odhliadnuc od uvedeného, v súlade s Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že
žalovanýbolkudňupostúpeniapohľadávkyvomeškanípodobu1194dní,tedasúčetvšetkýchomeškaní
žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok.
Vzhľadom k dikcii § 92 ods. 8 Zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo
nepochybne viac ako rok, zastáva názor, že postupca konal v súlade s § 92 ods. 8 aj v takom prípade,

ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie KS v
Prešove z 02. 05. 2017 pod sp. zn. 19Co/2/2016. Vzhľadom na uvedené argumenty v odvolaní zastáva
názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ
ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu - predmetnú skutočnosť preukázal predloženým oznámením o
postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou

časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Plnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách žalobca v konaní preukázal platnou históriou úveru, ako aj Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok a tam uvedeným počtom dní omeškania žalovaného.

3. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5.Predmetomkonaniajenárokžalobcuuplatnenýnasúdeprvejinštanciedňa17.07.2014vočipôvodne
žalovaným - žalovaná v 1. rade R. O., žalovaný v 2. rade N. O. o zaplatenie sumy 11.148,48 eura s
príslušenstvom. Uznesením zo dňa 20. apríla 2017 č. k. 17C/194/2016-42 súd prvej inštancie konanie
voči žalovanej v 1. rade R. O. zastavil z dôvodu, že po začatí konania dňa 14. 02. 2016 zomrela

a dedičské konanie bolo po poručiteľke zastavené. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že pohľadávku
nadobudolnazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokuzatvorenejpodľa§524anasl.OZzodňa27.09.
2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava a žalobcom. Postupca a pôvodní žalovaní
v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 18. 09. 2008 Zmluvu č. 234130537, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné
obchodné podmienky postupcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 11.862,23

eura, ktorá pozostávala z istiny 9.665,53 eura, riadneho úroku 1.665,82 eura, úroku z omeškania
503,97 eura a ostatného príslušenstva 26,91 eura. Žalobca si v tomto konaní neuplatňuje sumy 26,91
eura ako príslušenstvo a poplatky a sumu 503,97 eura predstavujúci úrok z omeškania. Zo Zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa 18. 09. 2018 vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa,
a. s.) poskytol pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 200.000 Sk. Jednalo sa o spotrebiteľský

úver - bezúčelový s úrokovou sadzbou 15,95%. Uvedený úver sa má splácať 119-timi splátkami po
3.427 Sk (113,76 eura) so splatnosťou prvej splátky 20. 10. 2008 a s konečnou splatnosťou úveru
20. 08. 2018. RPMN bola určená 18,93% a priemerná RPMN 11,94%. Celkové náklady spojené s
úverom predstavovali 214.625,10 Sk (7.124,25 eura). Po postúpení pohľadávky na žalobcu žalobca
listom zo dňa 16. 10. 2012 vyzval pôvodne žalovanú v 1. rade k úhrade a zároveň jej oznámil vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16. 10. 2012, pričom žiadal o okamžité uhradenie dlžnej sumy v
celkovej výške 12.056,25 eura najneskôr do 31. 10. 2012. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
zamietol žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

11. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil
a v otázke rozhodujúcej pre posúdenie danej veci - v otázke aktívnej legitimácie žalobcu je rozhodnutie

správne. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

12. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu,

odvolacísúdudáva,ževprejednávanejvecibolozrejmé,ževzťahmedziprávnympredchodcomžalobcu
a žalovanými vznikol z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom
o bankách, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis.
Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem
všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť aj

špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, zakotvenú v ustanovení
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Toto ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia
bankovej pohľadávky z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá je dôležitá v priebehu trvania
úverového vzťahu. Podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňujú platnosť právneho

úkonu postúpenia pohľadávky, pričom súd prvej inštancie ustálil správny právny záver, keď uviedol, že
právny predchodca žalobcu splnenie týchto podmienok nepreukázal, keď takúto výzvu v konaní vôbec
nepredložil. Uvedený predpoklad je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky a musí
byť splnený v čase postúpenia pohľadávky. Súd prvej inštancie sa tak správne vysporiadal s otázkou
aktívnejvecnejlegitimáciežalobcu,keďmalzato,žetátovpredmetnomkonaníniejedaná,keď žalobca

nepredložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu na plnenie, teda túto skutočnosť nepreukázal.
Súd prvej inštancie tak správne postupoval, keď žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zamietol. S ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby a nenaplnenie zákonného predpokladu pre
platné postúpenie pohľadávky je potom ďalšia argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, týkajúca sa
splatnosti pohľadávky a vyhlásenia jej mimoriadnej splatnosti bezpredmetná.

13. Je preto potrebné konštatovať, že správnym bol záver súdu prvej inštancie o tom, že právny
predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému len po tom, ak bol
žalovaný, napriek písomnej výzve, nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto

predpokladysplnenéneboli,resp.zvykonanéhodokazovaniaichsplnenienevyplynulo,bolopotrebnéna
takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie by bolo v priamom
rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcejsa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť
je povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného prihliadať.

14. Odvolací súd ešte dodáva, že s touto otázkou sa už vo svojom rozhodnutí vyporiadal aj NS SR
v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018, v ktorom k ustanoveniu § 92 ods.
8 Zákona o bankách uviedol, že pre správne pochopenie významu a povahy tejto právnej úpravy
podľa názoru dovolacieho súdu nepostačuje vychádzať z jej zaradenia do konkrétnej časti zákona, či
dokonca do určitého zákona, ale nevyhnutným je práve posúdenie, či posudzovaná úprava reguluje

správanie subjektov verejného práva, alebo naopak, dopadá na súkromnoprávne konanie. Rozborom
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času
uzavretia zmluvy o úvere treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých
možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý
nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva
banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil

a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta s plnením čo i len časti jeho peňažného
záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej
banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením
svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale
tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých

omeškaní klienta s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas
presahujúci jeden rok. Ostatná veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému
nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi
aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu a úpravu týkajúcu sa samotného bankového
tajomstva a jeho prelomenia. Za neudržateľnú považoval argumentáciu, podľa ktorej v prípade súčtu

všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky
klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje
výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky, napriek neskoršiemu
plneniu klienta a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu možno pristúpiť. Uviedol,
že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére súkromného práva jeho

neplatnosť, neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok
konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za
splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami,
bez plnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie takejto právnej úpravy má potom za
následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom.

15. Vzhľadomnadôvodyuvedenévyššie,odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom k námietke žalobcu ohľadne aplikácie ustanovenia
§ 89 ods. 1 Zákona o bankách je potrebné uviesť, že toto ustanovenie je v znení, ako ho uvádza žalobca
účinné až od 10. 06. 2013, pričom úverová zmluva v danej veci bola uzavretá 18. 09. 2008, teda toto

ustanovenie na danú vec nemožno aplikovať a táto námietka žalobcu je z tohto dôvodu nedôvodná.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).