Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316209963
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316209963.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobkyne: U. U.,

nar. XX.X.XXXX, bytom F., N. XXXX/XX, zastúpená: advokátom Mgr. Peter Kupka, so sídlom Trnava,
Hlavná 23, proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpený: advokátom JUDr. Pavol
Gráčik, so sídlom v Nitre, Farská 40, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd 30.5.2016 prostredníctvom svojho advokáta žiadala, aby súd
zaviazal žalovaného na vrátenie daru 13 000 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom

na to, že dňa 21.5.2011 darovala žalovanému sumu 13 000 euro, avšak žalovaný ju dňa 4.6.2014
napadol. Vytrhol jej z ruky telefón a hodil ho o stenu v prítomnosti ich maloletého dieťaťa. Okrem toho
ju žalovaný chytil lakťom okolo krku a následne ju ťahal za tričko s naliehaním, aby si sadla za stôl a
porozprávali sa. Žalobkyňu aj maloletú O. držal žalovaný silno za ruku pričom maloletá sa rozplakala,
po čom žalovaný jak žalobkyňu tak maloletú pustil. Okrem tohto incidentu žalobkyňa vrátenie daru
odôvodňovala tým, že žalovaný od 25.6.2014 sa riadne nezaujímal o maloletú čo pretrváva doposiaľ.
Žalovaný bol vyzvaný podľa §-u 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie daru, avšak napriek výzve

žalovaný dar nevrátil.

2. Žalovaný prostredníctvom advokáta žiadal žalobu zamietnuť nakoľko nedošlo k tomu, že by žalobkyňa
darovala žalovanému dňa 21.5.2011 sumu 13 000 euro. Žalovaný poprel, že by dňa 4.6.2014 napadol
žalobkyňu a tiež poprel, že by žalobkyňa mala zo žalovaného strach. Na podporu svojich tvrdení
žalovaný uviedol, že týždeň po údajnom incidente, ktorý mal byť 4.6.2014 žalobkyňa spolu so žalovaným
a maloletou O. spolu absolvovali dovolenku v Chorvátsku. Žalovaný tiež poukázal na to, že v prípade,

že by napadol žalobkyňu zrejme by sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní.

3. Žalovaný poprel, že by sa správal voči maloletej Nine tak, že by to hrubo porušovalo dobré mravy.
Žalovaný poprel, že by nemal záujem o maloletú. Poukázal na to, že na maloleté dieťa platí pravidelne
výživné vo výške 150 euro mesačne. Napriek tomu, že má neobmedzený styk s dieťaťom žalobkyňa mu
znemožňuje stretávanie sa s maloletou Ninou.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.
XXP XXX/XXXX, výzvou na vrátenie daru, výsluchom svedkov E. G.D., G. G., V. G., C.. G. U., L.. U. X.,
výzvou na plnenie záväzkov, listinou na uznanie dlhu a zistil tento skutkový stav veci.5. Ako to vyplýva zo spisu tunajšieho súdu XXP XXX/XXXX sporové strany uzavreli manželstvo dňa
20.5.2011. Žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva dňa 8.10.2014. Žalobkyňa návrh na rozvod
manželstva odôvodňovala nezhodami a hádkami so žalovaným. Aj na pojednávaní o rozvode dňa

19.3.2015 uvádzala ako príčinu rozvratu manželstva časté hádky, ktoré vyústili až do vulgarizmov, čoho
svedkom bolo aj ich maloleté dieťa. Ani v návrhu na rozvod ani na pojednávaní o rozvode sa žalobkyňa
nezmienila o tom, že dňa 4.6.2014 bola žalovaným napadnutá a že by došlo k fyzickému stretu medzi
nimi.

6. Rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 19.3.2015 bolo manželstvo
U. U. a P. U. rozvedené. V konaní bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bola maloletá
O. zverená do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej 150 euro mesačne. Styk otca s
maloletým dieťaťom sa neupravil.

7. Žalobkyňa prostredníctvom advokáta listom zo dňa 4.5.2016 vyzvala žalovaného na vrátenie daru.
V listine sa uvádza, že žalobkyňa dňa 21.5.2011 darovala žalovanému peňažnú sumu vo výške 13 000
euro a tým bola medzi sporovými stranami uzavretá darovacia zmluva v zmysle §-u 628 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný bol vyzvaný na vrátenie daru nakoľko hrubým spôsobom porušil dobré mravy voči
darkyni a voči maloletej O. U. a to tým spôsobom, že dňa 4.6.2014 napadol darkyňu - žalobkyňu, pričom

jej vytrhol telefón z ruky a hodil ho o stenu v prítomnosti maloletej. Potom darkyňu od chrbta chytil
lakťom okolo krku a následne ju ťahal za tričko s naliehaním, aby si sadli za stôl a porozprávali sa.
Darkyňa to však odmietla, pretože bola veľmi vystrašená a držala na rukách maloleté dieťa. Napriek
nesúhlasu žalovaný nepustil tričko žalobkyne a chytil jak ju tak maloletú silno za ruku na čo sa maloletá
O. rozplakala. Za ďalší dôvod na vrátenie daru žalobkyňa považovala, že žalovaný sa od 25.6.2014

riadne nezaujímal o maloletú O. pričom tento stav pretrváva doposiaľ. Z rozvodového spisu vyplýva, že
sporové strany spolu nežili od 25.6.2014, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a presťahovala
sa k svojim rodičom.

8. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ SR Galanta sp. zn. Y. Č.. XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva,

že P. U.M. podal oznámenie na U. U., ktorá dňa X.X.XXXX v ranných hodinách v čase okolo 9:00 hod.
rozbila sklenenú výplň okna a poškodila sklenenú výplň terasových dverí na rodinnom dome v obci T.
č. XXX, ktorého vlastníkom je P. U..

9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v mesiaci apríl 2011 pred svadbou dostala od svojich rodičov

13 000 euro. Tieto peniaze mala u seba a po svadbe pri návšteve svojich rodičov dala žalovanému 13
000 euro a povedala mu, aby peniaze použil na to, čo bude potrebné. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemá
vedomosť o tom, na čo žalovaný peniaze použil. Čo sa týka kontaktu žalovaného s dieťaťom neexistuje
žiaden kontakt medzi nimi. Žalobkyňa tiež uviedla, že so žalovaným vzájomne vulgárne nadávali a
potvrdila, že úmyselne poškodila majetok žalovaného. Za svoju chybu považovala, že neriešila incident

zo dňa 4.6.2014 prostredníctvom polície.

10. Na pojednávaní žalovaný poprel, že by medzi ním a žalobkyňou bola uzavretá darovacia zmluva na
základe ktorej by mu žalobkyňa darovala 13 000 euro. Žalovaný uviedol, že v mesiac jún alebo júl 2011
spoločne dostali od rodičov žalobkyne 13 000 euro. Časť z tejto sumy bola použitá na rodinný dom vo

vlastníctve žalovaného a z časti peňazí kúpili veci potrebné pre dieťa. Žalovaný výslovne poprel, že by
žalobkyňu fyzicky napadol. Jediné čo urobil bolo, že vytrhol žalobkyne mobilný telefón a hodil ho o stenu.
Žalobkyňa následne z tohto mobilu telefonovala obchodnému partnerovi žalovaného, ktorý zakrátko k
nim prišiel a videl, že žalobkyňa bola v eufórii a následne v depresii. Žalovaný poukázal na to, že po
údajnom napadnutí dňa 11.4.2014 spolu so žalobkyňou a maloletým dieťaťom odišli na dovolenku do

Chorvátska. Aj na dovolenke v Chorvátsku mu žalobkyňa nadávala, čo sa opakovalo aj pred jej rodičmi.
Čo sa týka maloletého dieťaťa žalovaný sa pokúšal dohodnúť so žalobkyňou kedy mu bude umožnené
stretávať sa s dieťaťom, avšak k dohode nedošlo, na SMS správy žalobkyňa neodpovedala. Žalovaný
uviedol, že bol na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, kde sa informoval ako postupovať a bolo mu
povedané, aby vyčkal na rozvodový rozsudok.

11. Svedkyňa E. G. - matka žalobkyne uviedla, že pred svadbou darovala svojej dcére 13 000 euro. Na
druhý deň pred ňou jej dcéra darovala žalovanému 13 000 euro a povedala: „Toto mi darovala mamičkaa ja to darujem tebe“. Svedkyňa nevedela uviesť, či bola žalobkyňa napadnutá dňa 4.6.2014 nakoľko
pri incidente nebola, avšak následne dcéra sa jej sťažovala, že bola napadnutá.

12. Otec žalobkyne G. G. bol vypočutý ako svedok a uviedol, že spolu s manželkou mali úspory a 13
000 euro po svadbe darovali dcére. Od manželky vie, že ich dcéra darovala peniaze žalovanému. Bolo
to v ten istý deň ako oni dali peniaze žalobkyni. Od svojej dcéry vie, že ju žalovaný napadol. Čo sa týka
vzťahu žalovaného k svojej dcére, tak on sa o dieťa nezaujíma.

13. Svedok V. G. má dcéru, ktorá je kamarátkou maloletej O.. Pri jednom stretnutí počul ako dieťa
hovorilo, že jej otecko škrtil mamičku. V tom istom zmysle ako svedok G. vypovedala svedkyňa U..

14. Svedkyňa L.. U. X. bola susedou žalobkyni a žalovaného. Pamätala si na deň 4.6.2014, keď k nej
zazvonila žalobkyňa, ktorá držala na rukách dieťa a plakala. Žalobkyňa svedkyni uviedla, že ju manžel
napadol, že hodil telefón o stenu. Potom išli na dvor, kde maloletá Nina chytila jej syna pod krk a

povedala, že to urobil otec matke. Svedkyňa tiež uviedla, že videla ako bol žalovaný k dcére drsný a
surový.

15.SpoločnosťX.G.F..E..D..prostredníctvomadvokátkyL..U.Č.zastupovalažalobkyňuvoveciplnenia
záväzkov a splatenia dlhu. Dňa 24.7.2014 adresovala žalovanému list (č.l. 103 spisu) v ktorom uviedla,

že v období, keď sporové strany spolu žili investovala žalobkyňa do rodinného domu vo vlastníctve
žalobcu 13 000 euro. Podľa listu prijatím tejto investície sa žalovaný neoprávnene obohatil a toto
obohatenie je povinný vydať.

16. Na č.l. 104 spisu sa nachádza listina vypracovaná bývalou právnou zástupkyňou žalobkyne a táto

listina je uznanie dlhu a dohoda o splátkovom kalendári. Táto listina bola doručená žalovanému, ktorý ju
mal podpísať. V tejto listine sa uvádza, že P.D. U. vyhlasuje a uznáva, že U. U. dlhuje sumu 13 000 euro
a to z dôvodu, že táto suma peňazí bola ňou investovaná do nehnuteľnosti - do výstavby a zariadenia
rodinného domu v T. so súpisným číslom XXX.

17. Podľa §-u 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a

nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno charakterizovať ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v
spoločnosti uznávaných. Ústavný súd Českej republiky vymedzuje dobré mravy ako súhrn etických,

všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované
i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami
demokratickej spoločnosti. Súlad a nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska
konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho
vzťahu. Hodnotenie súladu, či nesúladu s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecných

súdov. Nebude postačovať akýkoľvek rozpor alebo zásah, ale musí to mať určitú intenzitu, ktorá je
z hľadiska verejnej mienky neakceptovateľná. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom
v danom mieste podľa objektívnych kritérií nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo vykonáva.
Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu

o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi; musí byť podložená konkrétnymi
zisteniami v konaní.

19. Zákon spája možnosť vrátenia daru so splnením nasledovných predpokladov:
a) Správanie obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine

b) Správanie darcu vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov.
Pri naplnení uvedených predpokladov, darca má možnosť žiadať obdarovaného o vrátanie daru. Z
možnosti požiadať obdarovaného o vrátenie daru vyplýva, že pre uvedenie do pôvodného stavu sa
vyžaduje, aby darca tak urobil jednostranným právnym úkonom adresovaným obdarovanému.20. Pri hrubom porušení dobrých mravov je potrebné zohľadniť predovšetkým intenzitu, dĺžku a dôsledky
porušovania dobrých mravov obdarovaným. Všeobecne možno za hrubé porušenie dobrých mravov
považovať porušenie značnej intenzity alebo o porušenie, ktoré možno označiť ako sústavné. Môže ísť

o fyzické násilie, hrubé urážky, ale aj neposkytnutie potrebnej pomoci. Ako sústavné je podľa judikatúry
možné považovať najmenej trikrát opakované porušenie dobrých mravov. Nie každé správanie, ktoré
nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania napĺňa znaky §-u 630
Občianskeho zákonníka.

21. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči
darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti ani pri menej významnom porušení dobrých
mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie, ktoré
možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. To sa musí vyznačovať určitou intenzitou alebo
sústavnosťou.

22. Znaky skutkovej podstaty vrátania daru podľa §-u 630 Občianskeho zákonníka nenapĺňa iba nevďak,
ojedinelý exces v správaní obdarovaného, prípadne reakcie na nevhodné správanie darca. Musí ísť
o také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov (33 Cdo 2781/2009 NS ČR). Za hrubé porušenie dobrých mravov
obdarovanýmnemožnopovažovaťnenavštevovaniedarcupripríležitostisviatkovajehoživotnýchjubileí

(R 31/1999).

23. Medzi sporovými stranami bolo sporné, či vôbec došlo k daru a tiež to, k akému incidentu došlo
dňa 4.6.2014.

24. Nanajvýš je sporná existencia daru. Kým matka žalobkyne tvrdila, že peniaze vo výške 13 000
euro darovali dcére pred svadbou tak otec tvrdil, že peniaze boli darované po svadbe a následne ich
dcéra darovala žalovanému. Dar žalobkyne žalovanému vo výške 13 000 euro je v konaní priamo
vyvrátený listinným dôkazom a to listom právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 24.7.2014. V tomto liste
advokátka konajúca v mene žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností uvádza, že žalobkyňa sumu 13

000 euro investovala do nehnuteľnosti žalovaného. Tieto tvrdenia sú opakovane konštatované v listine
o uznaní dlhu, kde žalobkyňa za ktorú konala advokátka uvádza, že sumu 13 000 euro bola investovaná
žalobkyňou do výstavby a zariadenia rodinného domu v T. so súpisným číslom XXX. Tieto skutočnosti
advokátka mohla vedieť len od svojej klientky - žalobkyne pričom advokátka je povinná riadiť sa príkazmi
svojej klientky. S týmito listinami sa prakticky zhoduje vyjadrenie žalovaného, ktorý taktiež tvrdil, že

žalobkyňa z peňazí, ktoré vniesla do manželstva investovala do jeho domu.

25. Nie je sporné, že žalobkyňa vniesla do manželstva so žalovaným sumu 13 000 euro, ktorú dostala od
svojich rodičov. V spore však bolo preukázané, že žalobkyňa sumu 13 000 euro nedarovala žalovanému
ale tieto peniaze boli investované do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

26. Čo sa týka svedeckých výpovedí rodičov žalobkyne tieto súd hodnotil ako nehodnoverné. Súd bolo
toho názoru, že týmito svedeckými výpoveďami rodičia žalobkyne pre ňu chceli získať finančný efekt.

27. V prípade, že by aj bolo došlo k daru 13 000 euro žalovanému nebola naplnená druhá podmienka

na vrátenie daru a to hrubé správanie žalovaného voči žalobkyni resp. členom jej rodiny. Žalobkyňa sa
odvoláva na incident, ktorý sa mal odohrať dňa 4.6.2014. Existencia tohto incidentu však preukázaná
nebola v takej intenzite ako to uviedla žalobkyňa. O uvedenom incidente, ktorý by ju bol tak hlboko ranil
žalobkyňa nehovorí v návrhu na rozvod manželstva, kde bola popísaná genéza manželstva a vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným. O dni 4.6.2014 sa žalobkyňa nezmienila ani pri výsluchu v konaní o

rozvod manželstva. Súd bol toho názoru, že dňa 4.6.2014 došlo k hádke medzi sporovými stranami, k
hádke k akej dochádzalo bežne medzi nimi a že táto hádka žiadnym spôsobom neprekročila medze,
ktoré by boli dôvodom na prípadné vrátenie daru. O tom svedčí aj fakt, že týždeň po tomto incidente
žalobkyňa so žalovaným a ich spoločnou dcérou odišli na dovolenku do Chorvátska.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nedošlo k daru
vo výške 13 000 euro a že správanie sa žalovaného voči žalobkyni nemožno charakterizovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov.29. Strana žalobkyne sa snažila dokázať aj prostredníctvom svedkov, že žalovaný sa hrubo správa
voči svojej dcére, resp. že sa o ňu nezaujíma. Žalovaný však preukázal, že si riadne plní svoju
vyživovaciu povinnosť a každomesačne na dcéru prispieva 150 euro. Žalovaný okrem toho mal záujem

stretávať sa so svojim dieťaťom a za tým účelom prostredníctvom SMS správy kontaktoval žalobkyňu
avšak bezvýsledne. V správaní sa žalovaného voči svojej dcére súd nevidel dôvod na to, aby mohol
charakterizovať jeho správanie v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Keďže v spore mal úspech žalovaný, súd zaviazal žalobkyňu, aby mu nahradila 100% trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.