Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117209960
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117209960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu C. Y., nar. X.XX.XXXX,
bytom F., C. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, so sídlom R.,
F. X/a, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČ: 542 097 902, so sídlom
Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paríž, Francúzska republika, konajúcemu na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpenému SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, na základe odvolania

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6Csp/66/2017-43 zo dňa 28. júla 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 500 eur s úrokmi z omeškania 5 % z danej sumy od 9.4.2017 do zaplatenia a vo výroku
o trovách prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % zo sumy 500 eur od 1.9.2016 do 8.4.2017.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur
s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 9.4.2017 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného (CETELEM SLOVENSKO, a.s., ďalej len „Cetelem“) vznikol
právny vzťah na základe Zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2009. Následne sa podrobne vyporiadaval
s jednotlivými tvrdeniami žalobcu o nedostatkoch predmetnej zmluvy, ktoré majú spôsobovať, že
predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

2. Okresný súd mal za to, že žalobca „zjavne pojmovo dezinterpretoval“ znenie § 4 ods. 2 písm. d/
zákona č. 258/2001 Z.z., keď pojem „predávajúci“ nahradil pojmom „veriteľ“. Tieto pojmy totiž nemožno
v súdenom prípade stotožňovať. Predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predal tovar alebo
poskytol službu, nie však vo forme poskytnutia samotného spotrebiteľského úveru. Cetelem preto nemal
povinnosť uviesť v danej zmluve údaj v zmysle označeného ustanovenia. Z obsahu danej zmluvy (časť
B) vyplýva, že bola dohodnutá maximálna výška úveru v sume 9.928 eur a teda neobstojí ani námietka
žalobcu o neuvedení náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z.

3. Okresný súd bol toho názoru, že prostredníctvom jednoduchej matematickej operácie zvládnuteľnej aj
osobousozákladnýmvzdelaním(t.j.ajpriemernýmspotrebiteľom)umožňovaliúdajeopočtemesačných
splátok (72) a o splatnosti prvej splátky (15.5.2009) bez akýchkoľvek ťažkostí žalobcovi identifikovať
dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.); vkonkrétnostiach prejednávaného prípadu ide o deň 15.4.2015. Zároveň ani samotný normatívny text
neuvádza ako náležitosť zmluvy termín/dátum/deň konečnej splatnosti, ale len formuláciu „konečná
splatnosť“.

4. V súvislosti s náležitosťou zmluvy vymedzenej v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. okresný
súd konštatoval, že hoci v danej zmluve bola výslovne uvedená celková výška každej mesačnej splátky
(220,34 eur), „nikde však nebola uvedená“ výška splátok zvlášť istiny a zvlášť úroku. Z toho dôvodu je
nutné podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. považovať dotknutý spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov. Povinnosťou žalovaného tak bolo zaplatiť len poskytnuté prostriedky (9.928 eur) a

poistné (72 x 6,88eur) ; celkovo 10.423,36 eur. Okresný súd vyslovil, že na predmetnom závere nič
nemení ani rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016, keďže SD EÚ vykladá výlučne právo EÚ
a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Zároveň, v čase uzavretia posudzovanej
zmluvy bola v platnosti smernica Rady 87/102/EHS, ktorej záväzný výklad SD EÚ vo vyššie označenom
rozhodnutí nepodal.
5. Z nesporného tvrdenia žalobcu mal okresný súd ustálené, že žalobca uhradil Cetelemu celkovo o

5.441,12 eur viac, než zodpovedalo výške jeho záväzku z danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tým
získal Cetelem majetkový prospech bez právneho dôvodu a vznikla mu tak povinnosť vydať predmet
bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, 2 Obč. zák.) tomu, na koho úkor ho získal, t.j. žalobcovi.
V zmysle § 563 Obč. zák. bol žalovaný povinný plniť žalobcovi deň po tom, čo ho o toto plnenie
žalobca požiadal. Keďže predsporová výzva žalobcu (z 26.7.2016) bola adresovaná v tom čase už

neexistujúcemu subjektu - Cetelem, za relevantnú výzvu na plnenie podľa § 563 Obč. zák. okresný súd
považoval v zmysle § 124 ods. 2 CSP až samotnú žalobu. Nadväzne je žalovaný povinný plniť žalobcovi
deň po doručení žaloby (7.4.2017), teda 8.4.2017 a nasledujúcim dňom (od 9.4.2017) sa žalovaný s
plnením svojho dlhu (v žalovanom rozsahu 500 eur) dostal do omeškania. Z daného titulu okresný súd
žalobu čiastočne (o zaplatenie úroku z omeškania 5 % zo sumy 500 eur od 1.9.2016 do 8.4.2017)

zamietol. O trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich
náhradu voči žalovanému v rozsahu 94 %; čo zodpovedá miere čistého úspechu žalobcu v spore.

6. Proti tomuto rozsudku (mimo zamietajúceho výroku) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný,ktorýsadomáhaljehozrušeniaavráteniavecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Malzato,

že v zmluve o úvere zo dňa 28.4.2009 sú obsiahnuté údaje o výške poskytnutej istiny úveru (9.928 eur), o
počte mesačných splátok (72), o výške mesačnej splátky (220,34 eur), o ročnej úrokovej sadzbe (14,98
%), ako aj o všetkých poplatkoch a RPMN; čiže predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti,
vrátanenáležitostipodľa§4ods.2písm.i/zákonač.258/2001Z.z.Okresnýsúdsvojímvýkladomrozšíril
znenie označeného zákonného ustanovenia, ktoré - podľa odvolateľa - neukladá povinnosť uvádzať, aká

čiastka z mesačnej splátky bude započítaná na istinu. Dodal, že „na základe ustálenej judikatúry SD EÚ“
zmluvaospotrebiteľskomúverenemusíobsahovaťkaždúzosplátokspotrebiteľa,aksúidentifikovateľné
v zmluve.
7. Odvolateľ uviedol, že nebol vyzvaný na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia, preto sa
nemohol dostať do omeškania. V závere odvolania poukázal na to, že nakoľko nedošlo k bezdôvodnému

obohateniu na jeho strane, nemal okresný súd priznať náhradu trov žalobcovi; zároveň v danej otázke
postupoval okresný súd „neprimerane tvrdo“, lebo žalovaný nespôsobil „vedenie konania“.

8. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na konštantnú súdnu prax v otázke
rozdeľovania splátok na istinu, úroky a poplatky (citoval z rozhodnutí súdov v iných obdobných veciach),

ako aj na vôľu zákonodarcu prezentovanú v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým sa
zaviedla povinnosť uvádzať do zmluvy rozpis splátok na istinu, úrok a poplatky. V súvislosti s úrokmi z
omeškania žalobca uviedol, že okresný súd za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval
až doručenie žaloby žalovanému. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca dodal, že bol nútený domáhať
sa ochrany na súde, keďže jeho predsporová výzva zostala bezvýsledná; navyše, to bol žalovaný, kto

koncipoval predmetnú zmluvu.

9. V následnej reakcii žalovaný v podstate zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu. Doplnil, že žalobca
bol v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. oprávnený vyžiadať si od žalovaného tzv. amortizačnú tabuľku.
Poukázal tiež na Všeobecné úverové podmienky, ktorých ustanovenia o použití splátky na úhradu

jednotlivých položiek by mal konajúci súd zohľadniť. Keďže žalobca uhradil žalovanému istinu úveru,
poistné, úroky aj poplatky tak, ako sa zaviazal v samotnej zmluve, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
10. Odvolateľ v súvislosti s § 62 CSP namietal skutočnosť, že žalobca v žalobe označil za žalovaného
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, pričom však ide iba oorganizačnú zložku, ktorá nie je nositeľom právnej subjektivity a teda ani spôsobilým účastníkom
konania. Takúto právnu subjektivitu má len zahraničná osoba. V zmysle § 380 ods. 2 CSP by preto mal
odvolací súd konanie zastaviť.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k dotknutému podaniu žalovaného zotrval na svojej predošlej
argumentácii. V súvislosti s odkazom protistrany na Všeobecné úverové podmienky doplnil, že aby
bolo možné určitý dokument považovať za súčasť zmluvy, musí byť stranami osobitne podpísaný; čo v
súdenom prípade vo vzťahu k danej písomnosti splnené nie je. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je v

rozsudku označený ako zahraničná osoba a aj v celom konaní sa s ním takto konalo, preto nemožno
konanie zastaviť pre nedostatok spôsobilosti na strane žalovaného.
12. Žalovaný v rámci odvolacieho konania bez výzvy konajúceho súdu vykonal ešte ďalšie podanie,
ktorým len podrobnejšie vysvetľoval svoje dovtedajšie argumenty. Nadväzne dotknuté podanie v zmysle
§ 374 ods. 3 CSP nebolo nutné doručovať ostatným subjektom.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním
nenapadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v preskúmavanej časti bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. V súvislosti s odvolacou námietkou ohľadne právnej subjektivity žalobcu je nutné zdôrazniť, že
okresný súd od prvého bezprostredne procesného úkonu (výzva žalovanému na vyjadrenie k žalobe
- č.l. 12) konal počas celého priebehu sporu vo vzťahu k žalovanému so zahraničnou osobou (BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, konajúcou na území SR prostredníctvom pobočky zahraničnej

banky). Je teda nepochybné, že ako žalovaná strana sporu vystupoval subjekt s procesnou subjektivitou
(§ 61 CSP), a preto niet dôvodu na zastavenie konania podľa § 62 CSP.
15. Hoci v konkrétnostiach súdenej veci nejde o vadu týkajúcu sa procesnej podmienky konania,
na ktorú v zmysle § 380 ods. 2 CSP odvolací súd prihliada, aj keď nebola v odvolacích dôvodoch
uplatnená (žalovaný túto odvolaciu námietku po prvýkrát označil až v rámci repliky; t.j. po uplynutí

lehoty na doplnenie odvolacích dôvodov - § 365 ods. 3 CSP), krajský súd považoval za vhodné
poskytnúť stranám súvisiace vysvetlenie. Žalobca totiž formálne označil žalovaného v záhlaví žaloby
len ako pobočku zahraničnej banky. Okresný súd na základe obsahu žaloby (a v neposlednom rade
zrejme i na základe znalostí širších súvislostí) v podstate iniciatívne sám vykonal náležité upresnenie
v označení žalovaného subjektu. Eventuálne procesné pochybenie okresného súdu však žalovaný v

rámci odvolania nenamietal.
16. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že vzhľadom na to, že ide o spor s ochranou slabšej strany
(spotrebiteľský spor) a súčasne z obsahu žaloby je vymedzenie protistrany dostatočne zrejmé, bol
postup okresného súdu akceptovateľný. Zároveň - ako už bolo vyššie uvedené - žalovaný, ktorý bol
zastúpený po celú dobu konania kvalifikovaným právnym zástupcom, predmetnú nezrovnalosť v konaní

pred súdom prvej inštancie vôbec nenamietal a nenamietal ju ani v lehote na vymedzenie dôvodov
odvolania. Následne jej označenie až v odvolacej replike (minimálne) vykazuje určitú mieru účelovosti.

17. V rámci bezprostredného meritórneho posúdenia veci sa krajský súd stotožnil so záverom okresného
súdu (a v zásade aj s jeho súvisiacou argumentáciou), že zmluva o úvere zo dňa 28.4.2009 uzatvorená

medzi žalobcom a Cetelem neobsahuje údaj vyžadovaný § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.
Z textu označeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva požiadavka na obsahovú náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v podobe uvedenia, aká časť mesačnej splátky sa započítava na úhradu
istiny a aká na úhradu úroku. V danej spojitosti odvolateľ (osobitne v lehote na vymedzenie odvolacích
dôvodov) v podstate ani nepredkladá konkrétnu protiargumentáciu, len tvrdí, že naplnením obligatórnej

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (aj) podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. je
obsiahnutie v zmluve ním označovaných parametrov v časti B) dotknutej úverovej zmluvy (bližšie bod
6. odôvodnenia tohto rozsudku).

18. Odvolateľ bližšie nešpecifikoval „ustálenú judikatúru SD EÚ“, ktorá ma potvrdzovať jeho stanoviská.

Formulácia - „zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať každú zo splátok spotrebiteľa, ak sú
identifikovateľné v zmluve“, je navyše nezrozumiteľná až zmätočná. V danej spojitosti okresný súd v
príslušnejčastibodu43.odôvodneniarozsudkupoukázalnačasovéokolnostiuplatňovaniasmerniceEP
a Rady č. 2008/48/ES. V čase uzatvorenia posudzovanej úverovej zmluvy (28.4.2009) sa neuplatňovaladotknutásmernica2008/48/ES,ktorejvýkladposkytolSDEÚnapríkladvrozhodnutíC-42/15(„Bíróová“);
uplatňovala sa skoršia smernica 87/102/EHS, ktorá v čl. 15 výslovne deklarovala, že nezamedzuje
členským štátom, aby udržiavali a prijímali prísnejšie ustanovenia k ochrane spotrebiteľov. Z uvedeného

vyplýva, že členský štát (v tomto prípade Slovenská republika) mohla prijať prísnejšiu úpravu na ochranu
spotrebiteľov; okrem iného aj pokiaľ ide o povinnosť vymedziť v zmluve údaj o členení splátky úveru na
časť, ktorá sa započítava na istinu a na časť, ktorá sa započítava na úrok.

19. V záujme komplexnosti krajský súd v otázke rozčlenenia splátky dodáva niekoľko poznámok.

V zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“. Zákonodarcom zvolená terminológia osobitne vymenúva splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov; (jednoduchý) gramatický výklad dotknutej normy tak umožňuje záver o nutnosti v
zmluve o spotrebiteľskom úvere (výslovne) rozčleniť splátku na splátku istiny, splátku úrokov a prípadne
splátku iných poplatkov. Ustálená súdna prax však gramatický výklad považuje len za prvotný prístup

k zákonnému textu, resp. pojmosloviu použitému normotvorcom. Z daného titulu krajský súd zohľadnil
aj ďalšie výkladové metódy. Zásadnú výpovednú hodnotou v rozoberanej otázke prináša porovnanie
jednotlivých časových verzií skúmaného zákonného textu (historický výklad) v spojení s dôvodmi, resp.
účelom, ktoré k viedli k jeho zmenám (teleologický výklad).

20. Rozoberané slovné spojenie sa v právnom poriadku SR prvotne objavuje práve v zákone č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pôvodne v § 4 ods. 2 písm. a/ obsahoval právnu úpravu: „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok
istiny, úroku a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením
na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.“ Citovaný

text úplne jednoznačne prezentuje úmysel zákonodarcu, aby obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej
zmluvy bolo vnútorné rozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky; dokonca súčet týchto položiek
bol definovaný len ako fakultatívny (za splnenia stanovenej podmienky). Práve v tomto vyjadrení vôle
zákonodarcu, keďže ide o prvýkrát použitý legislatívny pojem, možno ustáliť jeho skutočný úmysel.
21. Tento záver následne potvrdila aj aplikačná prax súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie

pod sp. zn. 7Cdo 128/2016 zo dňa 29. novembra 2017; predovšetkým bod 19. jeho odôvodnenia).
Jazykový aj logický výklad dotknutého znenia je jednoznačný a vyplýva aj z dôvodovej správy k
predmetnému zákonu. Tá zdôrazňovala princíp minimálnej harmonizácie pri prevzatí Smernice Rady
87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonných právnych predpisov a správnych opatrení v
členských štátoch, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru.

22.Kzmeneustanovenia§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.došlozákonomč.568/2007Z.z.,(dopodoby
rozhodujúcej v súdenej veci) v zmysle ktorej: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Zmena
teda spočívala v nahradení slova sumu slovom výšku (čo je bez právnej relevancie k rozoberaným

otázkam) a vo vypustení požiadavky uviesť súčet jednotlivých položiek splátky. Z dôvodovej, resp.
predkladacej správy k danej novelizácii vyplýva požiadavka posilniť postavenie spotrebiteľa, ako aj
zvyšovať informovanosť spotrebiteľov.
23. Z toho východiska možno vyvodiť jediný záver - že uvedenou novelou zákonodarca neupustil od
požiadavky členenia splátok, ale vypustil len požiadavku na uvedenie súčtu týchto platieb. Opačný

výklad by totiž nesmeroval k posilneniu postavenia spotrebiteľov; naopak, znižoval by rozsah ich
informovanosti (v dôsledku absencie údajov o členení splátok). Zároveň by nemal žiadnu oporu v texte
dôvodovej správy, v ktorej niet zmienky o zámere vypustiť doteraz nepochybné rozčlenenie a ani v
samotnom legislatívno-technickom vyjadrení, keď zákonný text naďalej (ako pred novelizáciou) rozlišuje
splátky istiny od splátok úrokov a splátky iných poplatkov.

24. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že sa nemohol dostať do omeškania, lebo nebol
vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd totiž plne zodpovedajúco stavu veci za
výzvu na plnenie (na vydanie bezdôvodného obohatenia) považoval až doručenie žaloby žalovanému
dňa 7.4.2017; z ktorého dôvodu aj čiastočne žalobu (práve v otázke časti úrokov z omeškania) zamietol.

25.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.26. Rozsudok okresného súdu napadol žalovaný aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania,

prioritne však len v súvislosti s namietanou správnosťou výroku o (čiastočnom/ /prevažnom) vyhovení
žalobe. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od neho
závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite
aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore (§ 255 ods. 2 CSP).
27. Neopodstatneným je i (maximálne všeobecné) tvrdenie odvolateľa o údajnej neprimeranej tvrdosti

rozhodnutiaokresnéhosúduonárokunanáhradutrov.Vtomtosmereneposkytolžalovanýžiadnubližšiu
úvahu, v čom by údajná neprimeraná tvrdosť mala spočívať. Navyše, argument, že žalovaný nespôsobil
vedenie konania, nekorešponduje s podstatou sporu. Práve zákon nerešpektujúce formulovanie zmluvy
o úvere, ktorú v plnej miere koncipoval výlučne právny predchodca žalovaného, totiž v konečnom
dôsledku viedlo k prebiehajúcemu sporu; pričom žalovaný ešte aj v odvolacom konaní popieral
vecnú dôvodnosť nároku žalobcu. Nadväzne, ani eventuálne nedostatky pri zasielaní mimosúdnej/ /

presporovej výzvy žalovanému nemajú žiaden vplyv na nutnosť (meritórneho) súdneho konania, a teda
i na vznik s tým súvisiacich trov.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP.
Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto protistrane - žalobcovi patrí

voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%..

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.