Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. január 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201554
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118201554.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu:

SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 27 850 994, právne
zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému:
Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, o
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 278,40 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 278,40 EUR do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
77,14 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu doručená dňa
20.12.2017 (č.l. 4) žalobca navrhol, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 278,40
EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.6.2016 až do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa

18.2.2016 v meste Žilina došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému C. D. na jeho vozidle
Š. M., evidenčné č. X.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného
v zahraničnej poisťovni, ktorú šetril likvidačný zástupca: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pod
číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné
motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to na základe zapožičania si náhradného vozidla u
žalobcu na základe Zmluvy o nájme č. XX zo dňa 1.3.2016. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému
vystavil faktúru č. 2016111 splatnú 25.3.2016 znejúcu na sumu 765,- EUR (č.l. 6 rub). Oznámením

o poistnom plnení zo dňa 26.5.2016 korešpondenčný partner zodpovednostného poisťovateľa škodcu
oznámil poškodenému šetrenie škodovej udalosti tak, že uznal plnú sumu požičovného, ale neuznal
časový rozsah trvania užívania náhradného vozidla, a to v rozsahu 4 dní, v dôsledku čoho priznal plnenie
len vo výške 487,20 EUR. Poškodený so žalobcom uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe
ktorej postúpil poškodený na žalobcu svoju pohľadávku z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla vo výške 278,40 EUR spolu s jej príslušenstvom a s právami s ňou
spojenými. Zmluva o postúpení pohľadávky je zo dňa 18.2.2016. S poukazom na úpravu § 11 ods. 7

Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla - Zákon č. 381/2001 Z.z. (ďalej len Zákon o PZP) uplatnil žalobca aj úrok z omeškania od
11.6.2016 v zákonnej sadzbe s poukazom na úpravu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.2.Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu žalovaný vzniesol
procesnúobranu,vobsahuktorejnamietalčasovýrozsahuplatnenianákladovvynaloženýchnaužívanie

náhradného vozidla s poukazom na R 7/1992, v zmysle ktorého je daný nárok len na úhradu nákladov
vynaložených správne a účelne z titulu prenajatia náhradného vozidla. V nadväznosti na to považoval
za takýto časový rozsah pokrývajúci odôvodnenú dobu užívania náhradného motorového vozidla 7 dní,
v ktorej časti poukázal aj na stanoviská dožiadaných tretích subjektov, a to subjektu Porsche Inter Auto
Slovakia, s.r.o. a DANUBIASERVICE, a.s., z vyjadrení ktorých vyplýva, že doba prenájmu náhradného

motorového vozidla bola o 4 dni zo strany žalobcu uplatnená vo väčšom rozsahu, než ktorý zodpovedá
nutnémučasunaopravumotorovéhovozidla.Podľavyjadreniatýchtosubjektovbyopravapoškodeného
motorového vozidla mala trvať len 5 až 6 pracovných dní. V nadväznosti na to priznal žalovaný náklady
na užívanie motorového vozidla len v rozsahu 487,20 EUR, teda za 7 dní pri sadzbe 58,- EUR za
deň plus 20 % DPH. Vo zvyšnej časti považuje nárok žalobcu za neopodstatnený. Zároveň uviedol,
že z listinných dôkazov, ktoré sú produkované žalobcom, nevyplýva záver o preukázaní reálnej úhrady

nákladov poškodeným, a teda v nadväznosti na to sa nemohol žalobca na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky, na ktorú poukazuje stať aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby. Už
priamo v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že má za to, že sa nedostal do omeškania,
keďže poškodenému už vyplatil všetky účelne vynaložené náklady.

3.Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca vyjadrením, ktoré je v spise na č.l. 62.
Zdôraznil, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nemohol svoje poškodené vozidlo užívať od
momentu vzniku škody až do vrátenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu, a to do momentu
odovzdania opraveného vozidla, k čomu došlo 11.3.2016. Poškodený teda potreboval náhradné vozidlo
zacelúuvedenúdobuanielenzadobusamotnejopravy.Vtejtočastizdôraznilžalobcadátumvystavenia

faktúry za opravu dňom 11.3.2016, kedy bol ukončený aj samotný nájom náhradného vozidla. Oprava
pokiaľ ide o časový rozsah jej trvania, zahŕňala aj zabezpečenie dodania náhradných dielov, ktoré boli
nevyhnutné na opravu a nie sú skladom, a preto bolo potrebné zohľadniť pri ustálení účelného časového
rozsahu trvania obmedzenia v užívaní dopravnou nehodou poškodeného motorového vozidla aj takúto
skutočnosť, rovnako ako dva dni, teda sobotu a nedeľu (5. a 6.3.2016), kedy servis z objektívnych

dôvodov opravu vozidiel nevykonával. Žalobca zdôraznil, že škoda vznikla práve v dôsledku konania
poistenca žalovaného, a to konkrétne porušením pravidiel cestnej premávky z jeho strany, ku ktorému
pokiaľ by nebolo bývalo došlo, tak by nebol nutný ani nájom náhradného vozidla. V tejto časti žalobca
poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn. 3Cob/189/2014. V nadväznosti na toto rozhodnutie
uviedol, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi

formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu
zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného, pričom neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť
stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil výber medzi požičovňami podľa
podmienok, ktoré ponúkajú. V tejto časti žalobca poukázal i na rozsudok Okresného súdu Bratislava
I sp.zn. 27Cb/39/2012 a rovnaký záver podľa rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/110/2017

zo dňa 22.11.2017. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nepopiera výšku denného nájomného a ani právny
nárok na zaplatenie nájomného, len dĺžku trvania doby, po ktorú užíval poškodený náhradné vozidlo,
a ktorú žalovaný neoprávnene krátil. Poškodený náhradné vozidlo užíval ako svoje vlastné a za
tým istým účelom, a to po nevyhnutnú dobu, pričom podľa predloženej faktúry za tento čas najazdil
251 kilometrov. Vo väzbe na bod 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky z 22.6.2016 zdôraznil žalobca

preukázaniesvojejaktívnejlegitimácievoväzbenatvrdenieoúhradenákladovnaprenájomnáhradného
vozidla započítaním.

4.Podaním zo dňa 19.11.2018 žalovaný zopakoval svoju procesnú obranu so zdôraznením argumentu,
že žalobca nepreukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla

v čase od 1.3.2016 do 11.3.2016. Opätovne poukázal na stanoviská tretích dožiadaných subjektov.

5.Podaním, ktoré je v spise na č.l. 122, žalobca poukázal na bod 17 odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu Žilina sp.zn. 13Cob/75/2018 z 19.9.2018, pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o neprimeranosti
doby prenájmu náhradného motorového vozidla. Vo väzbe na toto rozhodnutie žalobca tvrdí, že

poškodený nemal možnosť ovplyvniť dobu opravy vozidla. Zároveň poškodený vyzdvihol opravené
vozidlo zo servisu hneď potom, ako to bolo možné. Túto skutočnosť žalovaný nenamieta. Vyjadrenia
žalovaného nezohľadňujú konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom žalobca opätovne zdôraznil,
že poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať, pokiaľ nebola oprava ukončená. Doplňujúcimvyjadrením, ktoré je v spise na č.l. 131, žalobca k preukázaniu účelovosti a nutnosti zapožičania
náhradného vozidla a k vyvráteniu tvrdení žalovaného v danom smere predložil doplňujúce čestné
prehlásenie poškodeného zo dňa 8.1.2019 a zákazkový list, ako aj faktúru za opravu a vyjadrenie

servisu, z ktorých podľa tvrdení žalobcu nepochybne vyplýva, že poškodený používal motorové vozidlo -
náhradné motorové vozidlo počas opravy na vozenie syna do jaslí, na dochádzanie do práce, na nákupy
a zabezpečenie iných potrieb svojej rodiny. Prehlásil, že náhradné vozidlo nevyhnutne potreboval,
pretože iné vozidlo nevlastní. Tým je podľa názoru žalobcu preukázaná nutnosť a účelnosť prenajatia
náhradného motorového vozidla. Ako prílohy tohto doplňujúceho vyjadrenia predložil žalobca listinné

dôkazy, a to čestné prehlásenie poškodeného z 8.1.2019, zákazkový list servisu a faktúru servisu č.
dokladu XXXXXXXXXX, ktoré sú v spise na č.l. 132 až 134 rub.

6.Na pojednávaní vo veci dňa 18.1.2019 žalovaný s poukazom na úpravu § 11 ods. 6 Zákona o
PZP zdôraznil skutočnosť, podľa ktorej si splnil zákonnú povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 3
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, pričom zlikvidoval poistnú udalosť a

poškodenému oznámil výšku plnenia, ako aj dôvod neplnenia zostávajúcej časti. Žalovaný poukázal v
tejto časti na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2012 zo dňa 22.11.2018.

7.Žalobca reagoval na prednes žalovanej strany na pojednávaní dňa 18.1.2019 primárne návrhom, aby
súdnatútoargumentáciuneprihliadalzdôvodu,žebolauvedenáažnatomtopojednávaní.Zároveňvšak

uviedol, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania je daný na strane žalobcu s poukazom na § 11 ods.
8 Zákona o PZP v spojení s § 11 ods. 6 Zákona o PZP. Žalovaný neposkytol poistné plnenie a nevyriešil
poistnú udalosť riadne v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov a následne v rámci ďalších 15 dní
nezaplatil plnú výšku náhrady škody. Žalobca poukázal pri svojej argumentácii o dôvodnosti uplatnenia
úroku z omeškania na rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.6.2016 a

sp.zn.1Cob/267/2016.RovnakopoukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduŽilinasp.zn.14Cob/161/2018,
sp.zn. 14Cob/145/2018 a sp.zn. 14Cob/129/2018, všetky zo dňa 29.11.2018.

8.Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom v tejto veci je subjekt - obchodná spoločnosť so sídlom na
území Českej republiky, zaoberal sa súd skúmaním procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu

na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok 4 bod 1. Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I. v znení platnom a účinnom podľa Článku 66
od 10.1.2015 - Nariadenie Brusel 1 Bis, pri zohľadnení začatia konania v tejto veci), súd skonštatoval
splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Vo vzťahu

k otázke rozhodného práva na právne posúdenie tejto veci aplikoval súd úpravu vyplývajúcu z Kapitoly II
Článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (Nariadenie Rím II), všetko pri zohľadnení povahy uplatnenej pohľadávky, ktorou bolo právo
žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej
udalosti poškodenému subjektu práv a povinností - právnickej osobe, ku ktorej poistnej udalosti, a teda

ku vzniku škody došlo na území Slovenskej republiky. Po vyhodnotení týchto skutočností dospel súd
k záveru o dôvodnosti právneho posúdenia žalovanej pohľadávky podľa právneho poriadku SR. Pri
ustálení posúdenia rozhodného práva vo vzťahu k otázke, či má byť uplatnené právo posudzované
ako právo vyplývajúce zo vzťahu zmluvného alebo mimozmluvného, skonštatoval súd absenciu zistenia
dobrovoľného prevzatia záväzku niektorou zo strán sporu voči druhej strane, čím je odôvodnený záver

o posúdení žalovanej pohľadávky ako práva z mimozmluvného vzťahu medzi stranami sporu (pri tomto
konštatovaní poukazuje súd na závery podľa rozhodnutia ESD č. C- 27/02 vo veci Engler).

9.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Faktúrou č. 2016111 splatnou
25.3.2016 znejúcou na 765,60 EUR, Zmluvou o nájme č. XX zo dňa 1.3.2016 a Dodatkom č. 1 k tejto

Zmluve zo dňa 30.11.2016, dokladom účelovo zapožičania náhradného vozidla z 11.3.2016, oznámením
Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.zodňa26.5.2016,Zmluvouopostúpenípohľadávkyzodňa22.6.2016
a oznámením o postúpení pohľadávky, súborom listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný ako prílohy
podania odporu v tejto veci - výňatky z elektronickej komunikácie so subjektom DANUBIASERVICE, a.s.
a Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o. (č.l. 55 rub až 56), zákazkovým listom subjektu IMPA Žilina, s.r.o.,

faktúrou subjektu IMPA Žilina, s.r.o. č. 1600701000 a celým spisovým materiálom.10. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa Článku 11 ods.4 CSP: Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

12. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v

súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.

15. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon/:Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje
na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

18. Podľa § 15 ods. 1 Zákona: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

20.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

21.Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Vznik dopravnej nehody v
Žiline dňa 18.2.2016, pri ktorej došlo ku vzniku škody na osobnom motorovom vozidlo Š. M., evidenčnéč. X. poškodeného C. D. prevádzkou motorového vozidla poisteného v zahraničnej poisťovni, šetrenie
tejto poistnej udalosti likvidačným zástupcom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý bol žalovaným
poverený na došetrenie a vyporiadanie oprávnených nárokov všetkých poškodených poverením z

21.3.2016 (č.l. 55), skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme č. XX z 1.3.2016 medzi žalobcom ako
prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom na prenájom náhradného motorového vozidla T. D.
D. a Dodatok k tejto Zmluve zo dňa 30.11.2016, vyúčtovanie prenájmu náhradného vozidla faktúrou
č. 2016111 v sume 765,60 EUR za čas od 1.3.2016 do 11.3.2016, skutočnosť vystavenia dokladu
Účelovosť zapožičania náhradného vozidla z 11.3.2016, skutočnosť vystavenia Čestného prehlásenia

poškodeného z 8.1.2019 (č.l. 32), skutočnosť vystavenia a obsah zákazkového listu subjektu IMPA
Žilina, s.r.o. (z č.l. 133), skutočnosť vystavenia a obsah daňového dokladu subjektu IMPA Žilina, s.r.o.
č. XXXXXXXXXX podľa č.l. 134 a 134 rub, vyjadrenie sa subjektov Porsche Inter Slovakia, s.r.o. a
DANUBIASERVICE, a.s. podľa obsahu elektronickej komunikácie, ako je v spise na č.l. 55 rub a
56, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a
žalobcomakopostupníkom,akoajoznámeniepostúpeniapohľadávky(č.l.14až15),vystavenieaobsah

oznámenia zo dňa 26.5.2016 subjektom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (č.l. 13), ako aj skutočnosť
realizácie plnenia v prospech poškodeného v rozsahu 487,20 EUR.

22.Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal v tomto konaní nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, tak ako to vyplýva už z dôvodov odporu žalovaného proti platobnému

rozkazu, vo väzbe na tvrdenie žalovaného o nepreukázaní reálneho vzniku nákladov u poškodeného
a následne absenciu možnosti nadobudnutia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 22.6.2016 sa súd primárne zaoberal hodnotením tejto
časti procesnej obrany žalovaného. Súd vykonal v tejto časti dokazovanie oboznámením písomného
vyhotovenia Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným ako postupcom a

žalobcom ako postupníkom v celom jej obsahu, tak ako je v spise na č.l. 14 (Zmluva o postúpení
pohľadávky z 22.6.2016), faktúrou, ktorou bolo vyúčtované nájomné za prenajatie náhradného vozidla
za čas od 1.3.2016 do 11.3.2016 v sume 765,60,- EUR, ako aj oznámením o vysporiadaní poistného
plnenia zo dňa 26.5.2016, pričom tieto listinné dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP. V nadväznosti
na takéto vyhodnotenie a v skutkovej rovine ťažiskovo vo väzbe na dojednanie obsiahnuté v bode 5

Zmluvy o postúpení pohľadávky z 22.6.2016 súd konštatuje, že skutkové východiská prejednávanej
veci sú obdobné ako skutkové východiská vo veci Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017
zo dňa 17.1.2018, podľa bodu 10 odôvodnenia ktorého: Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je
aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie
vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade

samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu
veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky,
v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných. Vychádzajúc v tejto veci z výsledkov vykonaného
dokazovania a pri zohľadnení citovaných záverov odvolacieho súdu súd vyhodnotil námietku nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní ako nedôvodnú pri súčasnom závere o platnosti

právneho úkonu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a
poškodeným ako postupcom. Zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí súd ako platný právny úkon
spĺňajúci všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotno-
právnou úpravou vrátane absencie skutočnosti, že by tento právny úkon svojím obsahom alebo
účelom odporoval zákonu alebo zákon obchádzal, alebo že by sa priečil dobrým mravom. Žalobca

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku a v dôsledku
dojednania obsiahnutého ťažiskovo v bode 5 tohto právneho úkonu, je nevyhnutné učiniť zároveň záver
o preukázaní vzniku škody v podobe majetkovej ujmy žalobcu predstavovanej zmenšením majetkových
hodnôt, ku ktorému došlo v príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou - dopravnou nehodou.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a pri zohľadnení citovaných záverov rozhodnutia

odvolacieho súdu súd konštatuje nedôvodnosť námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní.

23.Následne súd hodnotil procesnú obranu žalovaného o nepreukázaní nutnosti a účelnosti časového
rozsahu trvania užívania náhradného motorového vozidla, kedy žalovaný oproti žalobcom tvrdenému

účelnému a nutnému rozsahu trvania obmedzenia poškodeného v užívaní jeho motorového vozidla,
tak ako vyplýva z fakturácie žalobcu od 1.3.2016 do 11.3.2016, teda v rozsahu 11 dní považoval
za odôvodnený rozsah tohto obmedzenia len v trvaní 7 dní za dobu od 1.3.2016 do 7.3.2016. Na
tomto mieste odôvodnenia považuje súd za dôležité uviesť vymedzenie základného východiska súdupri posudzovaní tejto časti procesnej obrany žalovaného, ktoré je predstavované skutočnosťou, že
poškodený sa do situácie, kedy volil postup prenajatia náhradného motorového vozidla u žalobcu, dostal
nie vlastným zavinením, ale v dôsledku, a teda v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného,

ktorý zavinil - spôsobil dopravnú nehodu porušením predpisov o prevádzke vozidiel. Súdom je teda ako
určujúca skutočnosť vnímaná skutočnosť vnútenia tohto stavu poškodenému. V tejto časti poukazuje
súd na závery podľa rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/110/21017 zo dňa 22.11.2017, podľa
bodu 14 ktorých: Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku
dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav,

keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom
požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena
zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by
inak nenastali, ak by mohol užívať vlastné motorové vozidlo. Práve do tohto stavu, do ktorého sa dostal
poškodený /právny predchodca žalobcu/ a ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť
z tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním o tom, aby v sieti opravovní

zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy,
prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy motorového vozidla zisťoval aj alternatívy
iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla by tento
stav /ne/mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného vozidla, napríklad používaním
hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže

už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým
a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený s nemožnosťou používania svojho
motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných
a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla
dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia

Krajského súdu Žilina vyplýva, že zákon nestanovuje za situácie vzniku poškodenia motorového vozidla
zavineným konaním poistenca žalovaného povinnosť poškodeného hľadať v sieti subjektov, ktoré
poskytujú službu opráv poškodených vozidiel ten subjekt, ktorý poskytuje túto službu či už pri najnižšej
cene alebo za najkratší čas alebo robiť akýkoľvek prieskum ohľadne tohto kritéria - rýchlosti realizácie
opravy - časového rozsahu opravy medzi subjektmi v tejto oblasti na trhu pôsobiacimi. Osobitne

v tejto časti pri hodnotení procesnej obrany žalovaného vychádzal súd z vykonaného dokazovania
oboznámením listinných dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom či už ako prílohy podania žaloby,
a to doklad označený ako Účelovosť požičania náhradného vozidla z 11.3.2016 alebo následne ako
prílohy podania žalobcu, ktoré je v spise na č.l. 131, a to Čestné prehlásenie poškodeného z 8.1.2019,
zákazkový list autoservisu, ktorý vykonával opravu predmetného poškodeného motorového vozidla

IMPA Žilina, s.r.o. a faktúry autoservisu IMPA Žilina, s.r.o. č. 1600701000, tak ako sú v spise na č.l. 132
až 134 rub. Uvedené listinné dôkazy vyhodnotil súd podľa § 191 ods. 1 CSP, pričom zobral pri tomto
hodnotení do úvahy aj skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov produkovaných v konaní žalovaným
- z výňatkov z elektronickej komunikácie vedenej žalovaným so subjektmi DANUBIASERVICE, a.s. a
Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o. (č.l. 55 rub a 56). Na základe takéhoto vyhodnotenia uvedených

dôkazov dospel súd k záveru, podľa ktorého žalobca v konaní spoľahlivo preukázal časový rozsah
trvania núteného obmedzenia poškodeného v užívaní jeho dopravnou nehodou poškodeného vozidla v
rozsahu tak, ako bolo fakturované, a teda od 1.3.2016 do 11.3.2016. Ťažiskovo tento záver vyplýva z
listinného dôkazu - čestného prehlásenia samotného poškodeného z 8.1.2019, ako aj z predložených
dokladovautoservisuIMPAŽilina,s.r.o.,takakosúvspisenač.l.132až134rub,zktorýchvyplývapokiaľ

ide o doklady od autoservisu, údaj o dátume dodania tovaru/služby až dňom 16.3.2016. Súd primárne
zdôrazňuje, že zo strany žalovaného nebolo vo vzťahu k týmto listinným dôkazom produkovaným
žalobcom (čestné prehlásenie žalovaného z 8.1.2019 a doklady subjektu IMPA Žilina, s.r.o. podľa č.l.
132 až 134 rub) učinené účinné popretie v súlade s úpravou § 151 ods. 1, 2 CSP. V nadväznosti na
to z týchto listinných dôkazov produkovaných žalobcom potom ako žalovaný vzniesol svoju procesnú

obranu poukazujúcu na vyjadrenia tretích dožiadaných subjektov DANUBIASERVICE, a.s. a Porsche
Inter Auto Slovakia, s.r.o., súd vychádzal. Osobitne k vyjadreniam žalovaným dožiadaných tretích
subjektov DANUBIASERVICE, a.s. a Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o. súd poukazuje na závery
vyplývajúce z vyššie citovaného odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/110/2017 zo
dňa 22.11.2017 a zdôrazňuje, že poškodený nebol na základe žiadneho hmotno-právneho ustanovenia

povinný vykonávať na trhu prieskum medzi subjektami poskytujúcimi službu opravy poškodeného
motorového vozidla s cieľom zistiť, ktorý zo subjektov by v situácii, do ktorej sa poškodený dostal,
bol schopný opraviť poškodené vozidlo za najkratšiu dobu. Zároveň súd zdôrazňuje, že obmedzenie
poškodeného v užívaní motorového vozidla poškodeného dopravnou nehodou nezodpovedá z hľadiskačasového rozsahu len času samotného výkonu opravy vozidla, ale musí zohľadňovať aj skutočnosti
súvisiace s realizáciou opravy, v rámci ktorej nesporne niektoré z realizovaných opravných výkonov
vyžadovali nielen čas na samotnú napríklad inštaláciu nových komponentov, ale aj čas potrebný na

realizáciu výkonov, ktoré pre svoju riadnu a správnu realizáciu predpokladajú časový priestor, v rámci
ktorého priamo ku konkrétnym výkonom nedochádza (napríklad lakovanie alebo tmelenie, pri ktorých
je potrebné vyčkať na náležité zaschnutie alebo zatvrdnutie a podobne), prípadne časový priestor
potrebný na zadováženie komponentov potrebných na riadnu realizáciu opravy ich objednaním či už
zo skladu alebo od tretieho subjektu. V nadväznosti na uvedené závery súd konštatuje nedôvodnosť

procesnej obrany, v rámci ktorej tento namietal časový rozsah trvania nájmu náhradného motorového
vozidla a dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky z titulu nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla za celý žalobcom uplatnený čas od 1.3.2016 do 11.3.2016, teda za 11 dní v sume
765,60,- EUR. Súd zdôrazňuje, že zo strany žalovaného nebolo učinené efektívne popretie tvrdenia
žalobcu o odovzdaní vozidla poškodenému po jeho oprave až dňom 11.3.2016, ktoré konkrétne tvrdenie
žalobca jednak uviedol v rámci svojho vyjadrenia podľa č.l. 62 a zároveň v súlade s riadnym plnením

dôkaznej povinnosti preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou doplňujúceho vyjadrenia podľa č.l.
131, a to čestným prehlásením z 8.1.2019 a dokladmi autoservisu IMPA Žilina, s.r.o. podľa č.l. 133 až
134 rub. V nadväznosti na to súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 278,40 EUR
ako práva na náhradu škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a špeciálnej právnej úpravy
vyplývajúcej zo Zákona o PZP, a to § 15 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 Zákona o PZP.

24.Vo zvyšnej časti súd rozhodol o zamietnutí žaloby, a to pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania.
V tejto časti vychádzal súd ťažiskovo zo záverov aktuálneho rozhodnutia NS SR - rozsudok NS SR
sp.zn.3Cdo/145/2017zodňa22.11.2018,podľaprávnejvetyktorého:Peňažnásankciavpodobeúrokov
z omeškania upravená v § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej

povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ Zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je
ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená
oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že
poisťovňaneodôvodnilaodmietnutiepoistnéhoplneniapodľapredstávpoškodeného,nemožnovykladať
spôsobom,žebysitútopovinnosťnesplnilavôbecanásledneprijaťzáver,ženesplnenímtejtopovinnosti

sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania. Rovnako v tejto časti zohľadnil
súd závery vyplývajúce už z časovo predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp.zn.
8Co/151/2016 zo 4.6.2016, podľa ktorých odvolací súd zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe
úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 Zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej
povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana

poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby
bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej
udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez
ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia
v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú

udalosťvybaviť.Uvedenémožnodovodiťajzozneniačlánku4ods.6Smernice2000/26/ESEurópskeho
parlamentu a Rady zo dňa 16. mája O aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení
Smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štáty zavedú povinnosť podporenú
primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo rovnocennými správnymi sankciami až do

troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo
voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila škodu alebo jej likvidačnému zástupcovi
poa/poisťovňaosoby,ktoráspôsobilanehodualebojejlikvidačnýzástupcapredložiaodôvodnenýnávrh
na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené alebo
po b/ poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody alebo jej likvidačný zástupca poskytne

odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne
určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Omeškanie škodcu je potrebné vyvodzovať výlučne z jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi na základe ustanovenia § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 563
Občianskeho zákonníka, teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie
odporcu ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods.

6, 7 a 8 Zákona č. 381/2001 Z.z., v ktorej je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti
uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Okrem
záverov uvedených rozhodnutí, a to ťažiskovo označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR, tak ako je
citovaný vyššie, vychádzal súd v pomeroch tejto veci z úpravy § 11 ods. 6 písm. b/, ods. 8 Zákona oPZP a v skutkovej rovine z obsahu listinného dôkazu - oznámenia Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
zo dňa 26.5.2016, ako je na č.l. 13 v spojení s nespornou skutkovou okolnosťou vyplatenia plnenia
poškodenému v rozsahu 487,20 EUR. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vystavenia označeného

oznámenia s obsahom, ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia, čiastočného plnenia v zmysle tohto
oznámenia a na základe aplikácie úpravy § 11 ods. 8 Zákona o PZP súd konštatuje nedôvodnosť
uplatneného práva na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko si poisťovateľ splnil zákonnú povinnosť
podľa § 11 ods. 6 písm. b/, len na nesplnenie ktorej zákonnej povinnosti je sankcia úroku z omeškania
uplatnená žalobcom viazaná. Vychádzajúc z tejto argumentácie súd rozhodol o zamietnutí žaloby čo do

uplatneného úroku z omeškania.

25.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26.Podľa § 255 ods. 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žaloba bola čiastočne zamietnutá, avšak rozsah zamietnutia sa týka menšej časti, v dôsledku čoho

bol stranou v konaní úspešnou žalobca, ktorý má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahučistéhoúspechužalobcuvtomtokonaní.Kpercentuálnemuvyjadreniučistéhoúspechužalobcu
v konaní dospel súd pomerom pohľadávky žalobou uplatnenej (istina v sume 278,40 EUR a 5 % úrok z
omeškaniaročneztejtosumyod11.6.2016vyčíslenýkudňurozhodnutiasúduvoveci,tedak22.1.2019)
a pohľadávky žalobou priznanej ako skutkovo a právne dôvodnej v sume 278,40 EUR. Čistý úspech

žalobcu, teda jeho úspech po odpočte jeho neúspechu predstavuje 77,14%, v ktorom rozsahu bol
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému priznaný ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).