Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/274/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208943
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816208943.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne P. B., D., G. XXXX/XX,
zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitzovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Rožňava, Šafárikova 8, IČO:
42 324 017, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO:

47 233 516, o zaplatenie 1 526,04 €, s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 8Csp/99/2016-28
zo 16.3.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku I. a vo výroku III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu

1 526,04 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Konanie o zaplatenie 5 % ročných úrokov z
omeškania z uvedenej sumy od 7.12.2016 do zaplatenia zastavuje. III. Žalobkyni sa priznáva nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu - 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, čím
ju odôvodnila (doslovne reprodukoval takmer celý jej obsah), čo žalovaný vo svojom vyjadrení k
žalobe namietal a žiadal (na čo tiež poukázal a akú námietku zároveň vzniesol), čo žalobkyňa na

pojednávaní uviedla (na čo poukázala), vymenoval dôkazné listiny, ktoré sú súčasťou spisu, s ktorými
sa ďalej oboznámil a zistil nasledovný skutkový stav, konkrétne, čo zistil z výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I a zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.8500001507 (ďalej len
Zmluva), uzavretej 29.11.2010 na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru medzi
žalovaným ako veriteľom a ňou ako dlžníkom. Ďalej, citujúc znenie § 52 ods.1 O. z.,§ 1 ods.2 prvá veta,§
2 písm. a),b),§ 9 ods.1,ods.2 písm. f),i),§ 11 ods.1 písm. a) zák.č.129/10 z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách, platného ku dňu uzavretia Zmluvy,§ 39,§ 100,§ 107 ods.1,2,§ 451 O.
z.,§ 497 Obch. zák.,§ 19 písm. d) a § 186 ods.2 prvá veta CSP, uviedol: Na základe zákonných cit.
ust. a vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela so žalovaným
ako veriteľom 29.11.2010 Zmluvu, na základe ktorej jej schválil úver vo výške 1 500 € s dohodnutou
ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,01 %. Priemerná RPMN za úver bola dohodnutá vo výške
44,57 %, RPMN za úver bola dohodnutá vo výške 70,31 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť

(úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola dohodnutá vo výške 2 769,60 €. Poskytnutá čiastka
revolvingu bola dohodnutá vo výške 747,79 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
bola dohodnutá vo výške 61,55 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá vo výške 68,10
% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania nebola dohodnutá. Celková čiastka revolvingu, ktorú
musí dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola dohodnutá vo výške 1
661,76 €. Žalobkyňa sa zaviazala splácať predmetný úver 30 mesačnými splátkami vo výške 92,32

€, splatnými vždy do 28. dňa v mesiaci. Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou
podľa § 52 a n. O. z., pretože bola uzatvorená medzi žalovaným ako právnickou osobou konajúcouv rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňou ako fyzickou osobou - spotrebiteľkou, ktorá pri jej
uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
resp. v rámci výkonu svojho zamestnania alebo povolania. Základnou črtou každej spotrebiteľskej

zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje O. z. bez ohľadu na to, či bola pôvodne uzavretá podľa
Obch. zák. alebo O. z. Na túto zmluvu sa ako špeciálny právny predpis vzťahuje aj Zák.č.129/10 o
spotrebiteľských úveroch. Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa
zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere Obch. zák. nestanovuje žiadnu

formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných
peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť
pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme, pričom oproti zmluve o úvere podľa Obch.
zák., musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti uvedené v
Zák. o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne následky v závislosti od jednotlivých
náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Veriteľ je povinný požadované prostriedky

poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli alebo, ktorú stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu
po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou.
Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa
všeobecných ust. Obch. zák., alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie, podľa ust. O. z. V prvom rade
je potrebné uviesť, že „bezúročnosť“ a „bezpoplatkovosť“ (úvodzovky súd) úveru nesúvisí s platnosťou

úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené zák. požadované
náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/-k/,r/ a y/ Zák.č.129/10 Z. z. a nemá predpísanú písomnú formu alebo
je v nej nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Prijatie plnenia z takejto úverovej zmluvy
nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej strane však prijatie plnenia nad tento rámec (teda prijatie
plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie

majetkovéhoprospechubezprávnehodôvodu.Keďžežalobkyňavžalobemalazato,žepredmetnýúver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, skúmal, či Zmluva má všetky zák. požadované
náležitosti. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 70,01 %. Na internetovej stránke NBS
možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom
období ako je uzavretá Zmluva. Podľa prehľadu priemerných úrokových mier zo spotrebiteľských úverov

poskytovaných pre domácnosti v období 10/11 (Zmluva uzavretá 29.11.2010) na obdobie od 1 do 5
rokov (Zmluva uzavretá na 30 mesiacov) bola úroková sadzba vo výške 14,64 %, čo znamená, že
dohodnutá úroková sadzba je viac ako päťnásobne vyššia. Preto nemá pochybnosti o tom, že úroková
sadzba úveru vo výške 70,01 % je neprimeraná odplata za úver. Dohoda o výške úrokov musí byť v
súlade s § 39 O. z., teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O

takýto stav pôjde vždy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009). Neplatnosť dojednania úrokov
v Zmluve nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy ako celku a to z dôvodu oddeliteľnosti časti
dojednania o úrokoch od ostatného obsahu zmluvy. Preto potom považoval zmluvu za neplatnú iba
v časti týkajúcej sa dohodnutej výšky úrokovej sadzby úveru. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe uviedla, že

Zmluva neobsahuje zák. požadované náležitosti, má za to, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa
§ 9 ods.2 písm. f/ Zák.č.129/10 Z. z. a to termín konečnej splatnosti úveru. V Zmluve je splatnosť
úveru uvedená ako „30 mesiacov“ a splatnosť splátok „28. deň v mesiaci“ (úvodzovky súd), čo nie
je dostačujúce, vzhľadom na požiadavku zákonodarcu, aby termín konečnej splatnosti bol uvedený
ako kompletný časový údaj. Významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ už bol pri podpise

zmluvy informovaný v akých termínoch, resp. kedy a v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti (splácať istinu, úroky a poplatky) vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru jedným časovým údajom, ktorý bude predstavovať konečnú
splatnosť úveru. Nestačí dedukcia z toho, že splátky sú splatné vždy do 28. dňa v mesiaci a že ich
celkový počet má byť 30 splátok. Zák. o spotrebiteľských úveroch „hovorí“ jednoznačne o jednej z

náležitostí zmluvy - konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, teda musí ísť o jeden konkrétny dátum,
inak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť, že v zmluve majú byť uvedené len údaje, z
ktorých sa dá konečná splatnosť zistiť, resp. vypočítať, ale takto to v zák. uvedené nie je. Údaj - dátum
konečnej splatnosti v Zmluve absentuje. Navyše z údajov uvedených v Zmluve, bez uvedenia dátumu
splatnosti prvej splátky, ani nie je možné dospieť k dátumu konečnej splatnosti úveru. Preto potom mal

za to, že Zmluva neobsahuje dátum konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené, s poukazom
na § 11 ods.1 písm. a/,b/ Zák.č.129/10 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy, „dospel“, že
úver poskytnutý na základe Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov.
Keďže neuvedenie povinnej náležitosti zmluvy a to dátumu konečnej splatnosti úveru a tiež uvedenievýšky úrokov z úveru v rozpore s § 39 sami o sebe majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, už sa ďalej nezaoberal všetkou argumentáciou strán sporu ohľadne náležitostí
Zmluvy, ktorá by už nemala vplyv na jeho záver týkajúci sa toho, že predmetný úver je potrebné

považovať za bez úrokov a bez poplatkov. Pre úplnosť ešte uvádza, že pokiaľ dospel k záveru, že v
časti dohodnutého úroku z omeškania je zmluva absolútne neplatná má za to, že akoby táto povinná
náležitosť zmluvy ani nebola dohodnutá, čo tiež má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Má na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že žalobkyňa čerpala úver v celkovej výške
1 246,55 €, nie 1 500 €, pretože podľa čl.8 ods.8.1. zmluvných „dojenaní“ žalovaný zrejme započítal

voči dohodnutej výške poplatok za službu odložených splátok (1 500 - 253,44 = 1 246,55). Vzhľadom
na to, že žalobkyni na základe uvedenej právnej argumentácie vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru bez
úrokov a bez poplatkov, t.j. 1 246,55 €, pričom preukázateľne zaplatila žalovanému na predmetný úver
2 772,60 € uvádza, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Na strane
žalovaného vznikla povinnosť, podľa § 451 ods.1 O. z. vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením
bez právneho dôvodu. Podľa § 456 O. z. musí žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu,

na úkor koho ho získal, teda žalobkyni. Vzhľadom na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri
posudzovaní námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného poukazuje na § 107 ods.1,2 O.
z. Žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť je povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou

starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Ak
neobhájiteľne skryl neprimerane vysokú cenu úveru a poskytol žalobkyni úver s nesprávnou výškou
RPMN, hodnotil jeho obranu ako nepresvedčivú. Pokiaľ používal nesprávne údaje na zistenie ceny
úveru, konal tak vedome a teda sa vedome obohacoval na úkor žalobkyne. Podľa jeho názoru objektívna
premlčacia doba je v danom prípade 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval

za úmyselné. Zmluva bola uzavretá 29.11.2010 a žaloba bola podaná 7.12. 2016, tzn., že bola podaná
pred uplynutím objektívnej 10 ročnej premlčacej lehoty. V danom prípade mala žalobkyňa vo veci plný
úspech, preto jej - podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP (ich znenie citoval) priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie [spresnené podaním z 9.5.2018 (č.l.61), došlým súdu
10.5.2018] proti Výroku I a proti Výroku III, v zákonnej lehote nasledovné odvolanie a uviedol: Odvolanie
proti rozsudku súdu podáva z dôvodov podľa: - § 365 ods.1 písm. d) CSP pretože konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; - § 365 ods.1 písm. f) CSP
nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - § 365

ods.1 písm. g) a § 366 ods.2 písm. c) CSP, nakoľko zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo - § 365 ods.1 písm. h) CSP nakoľko rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy.

I. Ako základnú skutočnosť, pre ktorú podáva odvolanie je postup a záver súdu ohľadne vznesenej
námietky premlčania. Podľa odôvodnenia napádaného rozsudku (bod 34) súd vychádzal z toho, že
mal poskytnúť úver s nesprávnou RPMN a neobhájiteľne skryť vysokú cenu úveru. Na základe toho
potom podľa súdu sa vedome obohacoval na úkor žalobcu a preto vychádzal z 10 ročnej objektívnej
premlčacej lehoty. V konaní pred súdom nebol vykonaný žiadny dôkaz, na základe ktorého súd dospel k

skutkovým záverom, ktorými odôvodňuje vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania a jej neuznanie.
Súd takéto dôkazy v rozsudku ani neoznačuje, v dôsledku čoho sa záver o 10 ročnej premlčacej
lehote sa nedá spojiť ani so žiadnou právnou normou. Súčasne z rozsudku nie je zrejmé ani to, či v
súdom označených skutkových okolnostiach ide o taký zákonný prípad, pri ktorom je možné hovoriť
o získaní bezdôvodného obohatenia, pri ktorom platí 10 ročná objektívna premlčacia lehota. Súd v

napádanom rozsudku neuvádza žiadne právne posúdenie, teda také skutočnosti, ktoré by dostatočne
zrozumiteľne a jednoznačne zdôvodnili postup podľa určitej právnej normy. Na základe uvedeného
tvrdí, že súd predčasne, neúplne a nepresvedčivo zdôvodnil svoj záver o 10 ročnej premlčacej lehote.
Na odôvodnenie neoznačil žiadny zákonný dôkaz, súdom uvádzané dôvody (nesprávna RPMN) nie
je podložená žiadnym dôkazom a rovnako tak ani skrývanie ceny úveru (napokon, súd túto cenu v

podobe úrokovej sadzby uvádza v bode 28 odôvodnenia rozsudku ako skutočnosť, ktorá mu bola
zrejmá priamo zo zmluvy, a nemusel po nej zložito zisťovať). II. Rozhodnutie o jeho povinnosti zaplatiť
žalobcovi 1 526,04 € odôvodnil súd neplatnosťou dohody o úrokoch (bod 28 odôvodnenia rozsudku)
a ďalej bezúročnosťou úveru. Neplatnosť dohody o úrokoch súd odôvodnil porovnaním založeným napriemernej úrokovej sadzbe bánk zverejňovanej NBS. Postup súdu považuje za nezákonný, pretože nie
je založený na použití príslušnej právnej normy. Základná úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú
zmluvu bola v čase uzavretia zmluvy uvedená v § 502 Obch. zák. (jeho znenie cituje). Z uvedeného

vyplýva, že argument súdu zneplatňujúci dojednanie o úroku ako také je nielen nedôvodný, ale v rozpore
s ust. zák. Uvedené zákonné ust. teda reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky
spojené s tým, ak je dohodnutý úrok vyšší než určuje zák. Pre určenie, aká výška úroku je prípustná
je rozhodujúce ust. podľa § 53 ods.6 O. z. a cituje, čo podľa neho k 29.11.2010 (cituje jeho znenie).
Záver súdu je v rozpore s § 53 ods.6 O. z., ako aj s § 502 ods.2 Obch. zák. Ak je totiž určitá otázka

riešená v právnom poriadku osobitným ust., potom aplikácia všeobecného ust. (použiteľného pre prípad
absencie konkrétnej, špeciálnej úpravy) je vylúčená. To platí aj pre otázku posudzovania výšky odplaty,
ktorá bola v čase uzatvárania zmluvy regulovaná osobitnou právnou úpravou (lex specialis) a nie na
základe všeobecnej regulácie (lex generalis). Súd odkazuje na priemerné úrokové sadzby bánk, čo je
postup odporujúci nielen § 53 ods.6 O. z., ale zároveň postup, ktorý nemá oporu v žiadnom zák. Ani
závery súdu o bezúročnosti úveru - podľa neho - nie sú správne. Vo vyjadrení poukázal na konkrétne

dôvody a skutočnosti, ktoré podporujú ním prezentované stanovisko o tom, že uvedený údaj zmluva
obsahuje. Súd na túto jeho procesnú obranu nereflektoval. Z čl.4. ods.4.6. zmluvných dojednaní vyplýva:
Uver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník
oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového
kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Udaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom

nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
(ktorébolosúdupredloženéspolusozmluvouaktorétvoríjejneoddeliteľnúsúčasť,viďčl.7ods.7.1písm.
g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Cituje, čo
ohľadne údaju o konečnej splatnosti úveru [t.j. náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. k) zák.č.129/10 Z. z.] sa v
rozhodnutí KS Prešov l3Co/111/2014 uvádza. Dôvod, pre ktorý súd na uvedené neprihliadal z rozsudku

nevyplýva. Povinnosťou súdu síce nie je sa stotožniť s tvrdením sporovej strany, ale jeho povinnosťou
je tvrdenie strany sporu vyhodnotiť. Vo veci sa vyjadril a uplatnil konkrétne vecné argumenty, ktorými
sa však súd vôbec nezaoberal a preto jeho záver o bezúročnosti je minimálne predčasným. III. Preto
navrhuje zrušiť napádaný rozsudok v celom rozsahu a žalobu zamietnuť, eventuálne vec vrátiť súdu na
ďalšie konanie. Uplatňuje si nárok na náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní a náhradu iných

trov odvolacieho konania za súdny poplatok platený na základe podaného odvolania.
4. K uvedenému odvolaniu žalobkyňa zaslala súdu toto vyjadrenie: Je toho názoru, že súd zhodnotil
všetky dôkazy predložené na podporu jej tvrdení aj žalovanej a vykonaným dokazovaním dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil. Žalovaná spolu s odvolaním z 9.5.2017 nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by

vyvrátila tvrdenia a dôkazy uvedené v žalobe. V konaní pred súdom boli produkované také dôkazy z jej
strany,zktorýchsúdustálildôvodnosťjejnároku.Mápretozato,žeprávneavecnéargumentyžalovanej
uvedené v jej odvolaní sa sú účelové a neopodstatnené, a to z nasledovných dôvodov: K námietke
premlčania: Má za to, že súd dospel k správnemu záveru, že danom prípade je potrebné aplikovať 10
ročnú premlčaciu lehotu - uvedené podrobne vysvetlil v bodoch 33. a 34. napadnutého rozhodnutia,

v ktorých svoj názor oprel o skutkové zistenie na základe preštudovania zmluvy, a to nesprávne
uvedenú výšku RPMN a tiež neprimerane vysokú cenu úveru, z čoho jednoznačne vyplýva úmysel
žalovanej (ktorá ako subjekt dlhé roky pôsobiaci na finančnom trhu by mala mať vedomosť o zákonných
náležitostiach spotrebiteľských zmlúv o úvere) sa obohatiť na úkor dlžníka ( jej - žalobkyne). Zároveň
dodáva, že v danom prípade je - podľa jej názoru - možná aj aplikácia 2 - ročnej subjektívnej premlčacej

lehoty, nakoľko sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela až po porade so svojou právnou
zástupkyňou, a teda v čase udelenia plnomocenstva, takže do podania predmetnej žaloby neprestala
plynúť ani táto premlčacia lehota. K neplatnosti dohody o úrokoch: Stotožňuje sa s odôvodnením súdu,
že teda dohoda o výške úrokov odporuje dobrým mravom z dôvodu, že výška úrokov je neprimerane
vysoká. K bezúročnosti úveru: Pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdí, že zmluva obsahuje termín o konečnej

splatnosti úveru, lebo tento - podľa jej názoru - vyplýva zo splátkového kalendára a tiež z Oznámenia
veriteľa o schválení úveru, stotožňuje sa s názorom súdu, že tento údaj vo forme v akej ho vyžaduje
zák. „p“ spotrebiteľských úveroch v zmluve chýba. V zmysle ust. zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorých ust. zakotvujú túto povinnosť a aj tú skutočnosť, že táto náležitosť musí byť uvedená
priamo v texte zmluvy, a teda súd správne usúdil, že nie je postačujúca žiadna iná forma tohto údaju ak v

nej nie je konkrétne uvedený termín konečnej splatnosti úveru. Okrem spomenutej „absencii“ podstatnej
náležitosti zmluvy táto nie je jedinou, ktorá v zmysle uvedeného zák. chýba alebo je nepostačujúca a
z týchto dôvodov zmluva „by“ v zmysle cit. zák. „je“ bez úročná a bez poplatkov. Má teda na základe
uvedeného za to, že súd vec právne posúdil a postupoval správne, v súlade s príslušnými právnymipredpismi.Vprípadeúspechuvodvolacomkonanínavrhujepriznaťjejnáhradutrovodvolaciehokonania
vo výške celkom 80,21 € (ak 1 ÚPP = 71,37 € + 8,84 € titulom RP) za podané vyjadrenie. Uvedenú sumu
si účtuje v zmysle ust. vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. V zmysle uvedených

skutočností navrhuje rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť a zaviazal žalovanú k náhrade trov
právneho zast. v odvolacom konaní vo výške 80,21 €.
5. Rozsudok vo výroku II., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379
CSP), preto nebol v uvedenom výroku v odvolacom konaní preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že pokiaľ
ide o výroky I. III. napadnutého rozsudku, nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP)
rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto ho podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil
podľa § 391 ods.1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
7. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,
v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou
inou vadou postihnuté, preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.
9. Rovnako tak nie je daný ani odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1 písm. g) CSP lebo v odvolaní sa
neuvádza [§ 365 ods.1 písm. g) a § 366 písm. c) CSP] aké ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sú prípustné.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny

predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho
ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavualebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.
alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.

vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
12. Zo skutočností uvedených v odvolaní jednoznačne vyplýva, že obidva tieto uplatnené odvolacie
dôvody sú dané, lebo súd použil správne právne predpisy, ale ich nesprávne vyložil a na daný skutkový
stav ich nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne
závery o právach a povinnostiach strán sporu.

13. § 107 O. z. ustanovuje kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je 2 ročná a objektívnu,
ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a
ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa povahy získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo
bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je 3 roky a ak bol taký prospech
získaný úmyselne, určil O. z. jej dĺžku v rozsahu 10 rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené
odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú od seba závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia

týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba
predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie
a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho
úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, príp. aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej
premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti od subjektívnej vedomosti oprávneného o

bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; podľa § 107 ods.2 O. z. plynie odo dňa, keď došlo k
bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986).
14. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z tr.
práva hmotného. Zavinenie je založené na 2 zložkách, a to vedomostnej a vôľovej. Pri úmyselnom
zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná

zložka. Definícia úmyselného zavinenia je obsiahnutá v § 15 Tr. zák., podľa ktorého, tr. čin je spáchaný
úmyselne,akpáchateľa)chcelspôsobomuvedenýmvtomtozák.porušiťaleboohroziťzáujemchránený
týmto zák. alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Preto v prípade skúmania úmyslu páchateľa je potrebné
vždy skúmať vedomostnú zložku (či vedel, že koná protizákonne) a vôľovú zložku (či chcel konať

protizákonne). Právna teória tr. práva rozoznáva 2 formy úmyselného zavinenia, a to úmysel priamy a
úmysel nepriamy.
15. Priamym úmyslom (dolus directus) sa podľa § 15 písm. a) Tr. zák. rozumie to, keď páchateľ chcel
spôsobom uvedeným v (tr.) zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený tr. zák. Vedomostná zložka
však nie je v tomto ust. upravená výslovne (ako pri nepriamom úmysle). Uvedené ust. ale predpokladá,

že ak chcel páchateľ porušiť alebo ohroziť chránený záujem, musel vedieť aj o tom, že bude konať
protiprávne.Inásituáciavšaknastávaprinepriamomúmysle(dolusindirectus).Vtomtoprípadepáchateľ
vie (vedomostná zložka), že svojím konaním ohrozí záujem chránený tr. zák. avšak pre prípad, že sa tak
stane, je s tým uzrozumený (vôľová zložka). Z toho vyplýva, že páchateľ priamo nechce záujem ohroziť
alebo porušiť, ale je uzrozumený s tým, že sa tak môže stať.

16. Z občianskoprávneho hľadiska pri bezdôvodnom obohatení nie je možné pri zavinení uvažovať
o páchateľovi a o porušení alebo ohrození záujmov chránených Tr. zák. Analogicky tu však ide
o úmyselné získanie neoprávneného majetkového prospechu, ktorý v tomto prípade predstavuje
úmyselné bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor druhého subjektu.
17. V prejednávanej veci súd posúdil bezdôvodné obohatenie žalovaného ako úmyselné, pričom

konštatoval, že v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov a vzhľadom
na uvedenú skutočnosť je povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi, že
ak neobhájiteľne skryl neprimerane vysokú cenu úveru a poskytol žalobkyni úver s nesprávnou výškou
RPMN, že pokiaľ používal nesprávne údaje na zistenie ceny úveru, konal tak vedome a teda sa vedome

obohacovalnaúkoržalobkynea,že-podľajehonázoru-objektívnapremlčaciadobajevdanomprípade
10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považoval za úmyselné.
18. Samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových
subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v
obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať úmysel (priamy alebo nepriamy)

nebankového subjektu (veriteľa). Je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia,
aplikujúc analógiu podľa tr. práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom
na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu. Pri
bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska av tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť,
či je potrebné aplikovať 3 ročnú alebo 10 ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite
vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému

obohateniupodľa§451ods.2O.z.Inásituácianastáva,napr.pribezdôvodnomobohateníbezprávneho
dôvodu, ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k
obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť
ku skúmaniu zavinenia veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať,
že v čase kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V

prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná
všeobecná 3 ročná objektívna lehota.
19. V prípade, ak nebankový subjekt (veriteľ) koná nekorektne a neuvedie do úverovej zmluvy všetky
zák. predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zák. sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou
a bezpoplatkovou, čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú
istinu úveru (pôžičky). Táto skutočnosť má preto bez ďalšieho za následok neplatnosť tých častí zmluvy,

ktoré sa týkajú práve odplaty a úrokov za poskytnutý úver. Je preto dôležité správne posúdiť, či je
zmluva platná s výnimkou častí o úrokoch a odplate, alebo má ešte také (iné) vady, že je ako celok
neudržateľná, a preto v celosti neplatná. Uvedené má tiež dopad na posúdenie, z akého dôvodu
bezdôvodné obohatenie vzniklo, čo následne determinuje tak okamih bezdôvodného obohatenia (kedy
k obohateniu došlo), ako aj začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z

bezdôvodného obohatenia.
20. Samotná skutočnosť, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení
profesionálneho podnikateľa, vo všeobecnosti bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto
nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa [bližšie, napr. Uznesenie 1Cdo
238/2017 z 18.10.2018 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR)].

21. Právny názor žalobkyne, že je možná aj aplikácia 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, nakoľko sa
o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela až po porade so svojou právnou zástupkyňou, a teda v
časeudeleniaplnomocenstva,takžedopodaniapredmetnejžalobyneprestalaplynúťanitátopremlčacia
lehota, je nesprávny.
22. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia
a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť

aj skôr. To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia (napr. o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri
posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Rozhodujúce
pritom je to, že zák.č.129/10 Z. z. priamo ustanovuje, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.Ikeďjevdanomprípadežalobcomspotrebiteľprávaneznalý,bolobyneprimeranouochranou

jeho práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa
od svojho zástupcu dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil. To, kedy sa oprávnený dozvedel
(dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Tzn.,
že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107

ods. 1 O. z.), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu, teda nie posúdenie jeho právnej
kvalifikácie (Rozsudok NS SR 1Cdo 67/2011 z 1.5.2013, uverejnený v Zo súdnej praxe č.3/2013 pod
publikačným č.22/2013, Rozsudok NS SR 5Cdo 121/2009 z 23.2.2011 - ASPI, Uznesenie NS SR 3Cdo

169/2017 z 10.1.2018 - web stránka NS SR).
23. Zák.č.129/10 Z. z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia (2.4.2010) platí
domnienka, že sa stal známy pre každého, koho sa týka. Treba preto vychádzať z toho, že žalobkyňa v
čase uzavretia zmluvy vedela, že ak v zmluvách chýba údaj o RPMN, úver je bezúročný a bez poplatkov.
24. Tvrdenie žalobkyne, že o bezdôvodnom obohatení sa (subjektívne) dozvedela až po porade so

svojou zástupkyňou a teda v čase udelenia plnomocenstva (23.3.2016) treba považovať za zjavne
účelové, lebo sa reálne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu už dňom, v ktorom
zaplatila sumy prevyšujúce istinu, ktoré nebola povinná zaplatiť.25.Aksasúddopustilomyluvprávnomposúdeníprechybnépoužitieprávnejnormyaleboprejejchybnú
interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú
povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu

takýto komplexne chybný postup naprávať.
26. Súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto musel byť napadnutý rozsudok
zrušený a vec musela mu byť vrátená na ďalšie konanie, v ktorom súc viazaný právnym názorom
odvolaciehosúdu(§391ods.3CSP),vzhľadomnažalovanýmvznesenúnámietkupremlčania,opätovne
posúdi jej opodstatnenosť a vo veci opätovne rozhodne.

27. Podanie žalovanej z 9.5.2018 (č.l.61), došlé súdu 10.5.2018, nie je rozšírením rozsahu , v akom sa
rozhodnutie napáda, ale iba odstránením chyby v písaní v odvolaní, čo je evidentné z obsahu odvolania.
28. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.