Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201817
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117201817.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: K.. K. U., W.. X.XX.XXXX, F. A. K.
XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, IČO:
31948952, proti žalovanému: Slovenská republika, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00166260,
o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/3/2017-147 zo
7.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.771,66 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 %, ktorých výška bude rozhodnutá samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

2. Vychádzal zo zistenia, že v zmysle záverov odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie za to, že

žaloba dôvodná. Ako konštatoval aj krajský súd v bode 37. svojho uznesenia, príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou v podobe trov konania a nezákonným rozhodnutím, t.j. rozhodnutím o ROEP,
je daná. Právni predchodcovia žalobcu nemali dôvod podávať voči tomuto rozhodnutiu riadne, či
dokonca mimoriadne opravné prostriedky, nakoľko uvedené rozhodnutie bolo na ich prospech, keďže
im priznávalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu uvedenú skutočnosť možno považovať
za prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., kedy sa nevyžaduje
podať proti nezákonnému rozhodnutiu riady opravný prostriedok (v tomto prípade námietky). Okrem

toho je potrebné uviesť, že o skutočnosti, že nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, sa dozvedeli až po tom, čo
uplynula zákonná lehota na podanie opravného prostriedku. Uvedené rozhodnutie štátneho orgánu teda
v čase podania žalôb vytvorilo legitímne očakávanie výsledkov súdnych sporov v prospech právnych
predchodcov žalobcu, a to na základe zápisu ich vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Okrem
toho zlý úmysel na strane právnych predchodcov žalobcu, resp. samotného žalobcu (teda že v čase
vydania rozhodnutia o ROEP a tiež v lehote na podanie námietok mali vedomosť o tom, že nie sú
vlastníkmi predmetných nehnuteľností) nebol v konaní zo strany žalovaného preukázaný.

3. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na náhradu škody vo výške 1.771,66
eur, t.j. 50 % zo sumy vzniknutých celkových trov vo výške 3.543,33 eur, na úhradu ktorej boli právnipredchodcovia žalobcu zaviazaní voči Y. T. uzneseniami vo veci sp.zn. 12C/228/2010 a vo veci sp.zn.
12C/171/2011.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

6. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, súd svoje
rozhodnutie založil na neúplných skutkových zisteniach a odôvodnenie rozhodnutie nespĺňa požiadavku
presvedčivosti.

7. Zdôraznil, že 5.10.2010 vydala L. V. T. (správny orgán) rozhodnutie C 1/2010/Pe, ktorým bol
schválený register obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie T.. Predmetné rozhodnutie

bolo doručené všetkým dotknutým účastníkom konania prostredníctvom Y. Ú. T.. V súlade s poučením
bolo voči nemu možné podať v lehote 15 dní od doručenia odvolanie na nadriadený správny orgán -
Katastrálny úrad v T.. Rozhodnutie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne
územie T. nadobudlo právoplatnosť 17.6.2010 a do operátu katastra nehnuteľností bolo zapísané
17.6.2010podpoložkouvýkazuzmienč.2702/2010.Dňa11.2.2009bolasprávnemuorgánuadresovaná

námietka žalobcu zo 7.2.2009 voči výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov, avšak iba
vo vzťahu k reklamácii výmery XXX m2 parcely m.p.č. XXXX. Podané námietky boli komisiou prejednané
a výsledkom bolo vydanie rozhodnutia č. Z.-C. XXXX/XXX/XXXX/Pe z 11.1.2010 a Z.-C. XXXX/XXX/
XXXX/Pe z 11.1.2010 o nevyhovení podanej námietke.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že v celom elaboráte konania ROEP pre katastrálne územie T. sa
nenachádzala žiadna iná písomne podaná námietka zo strany dotknutých účastníkov, správny orgán
po skončení námietkového konania ROEP a celého procesu, ktorý predchádzal schvaľovaniu ROEP
vykonal zápis rozhodnutia č. Z. z 5.5.2010 do operátu katastra nehnuteľností a založil aj LV č. XXXXX,
katastrálne územie T. v prospech dotknutých účastníkov konania ROEP, ktorým svedčilo vlastnícke

právo k dotknutým parcelám.

9. Rozhodnutím Štátneho notárstva v T. sp.zn. H. XXX/XX z 1.10.1992 v dedičskej veci po poručiteľke
po E. H., ktoré bolo do operátu katastra nehnuteľností zapísané pod položkou výkazu zmien č. XXXX/
XX nadobudli A. U. a I. U., a to každý spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam,

ktoré boli predmetom prechodu. Titulom rozsudku Okresného súdu T. sp.zn. XXC/XXX/XX z 12.7.1996,
ktorý nadobudol právoplatnosť 5.8.1996 boli nehnuteľnosti zapísané v prospech K.. A. T. vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXX k celku a v prospech Y.. I. U. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
XXX/XXXX.

10. V tejto súvislosti treba poukázať na právnu úpravu danú zákonom č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorý upravuje postup správneho orgánu
rozhodujúceho o námietkach voči výpisu z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov, ako aj postup
správneho orgánu pri schvaľovaní ROEP. Išlo o námietky adresované komisii ROEP a nie správnemu
orgánu, ktorý nezodpovedá za činnosť alebo za nečinnosť komisie alebo dodržanie stanovených

pravidiel schválených svojim rokovacím poriadkom, komisiou ROEP, ako aj postupu podľa citovaného
zákona.

11. Zákon č. 180/1995 Z.z. v § 7 upravil postup komisie ROEP v procese rozhodovania o podaných
námietkach, ako aj postup správneho orgánu, ktorý po posúdení námietok komisiou ROEP a zaslaní

jej stanoviska správnemu orgánu, rozhodne o podanej námietke formou rozhodnutia doručovaného do
vlastných rúk, ktoré je súčasne po využití riadnych opravných prostriedkov preskúmateľné súdom

12. Vzhľadom na preukázané listinné dôkazy a s ohľadom na právnu úpravu, správny orgán sa
zaoberal iba jednou písomne vznesenou námietkou zo strany žalobcu (jeho právnych predchodcov)

ako dotknutých účastníkov konania, z čoho vyplýva, že ako dotknutí účastníci konania mali právo aj
na podaní iných námietok, pričom toto svoje právo nevyužili. V danom prípade boli pravdepodobne
uspokojení ubezpečením komisie ROEP, ako bolo uvedené v žalobe, čo však nezakladá pochybenie
správneho orgánu.13. V prípade, ak majú dotknutí účastníci pochybnosti o vierohodnosti ROEP, majú právo na využitie
opravného prostriedku postupom podľa zákona č. 180/1995 Z.z.

14. Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti
individuálnej právnej veci, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon, musí byť priamou, bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody, pričom nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinnou škody.

Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu
k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve týmto rozhodnutím alebo
postupom. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom
príčinnejsúvislostijepriamosťpôsobeniapríčin,následok,priktorejpríčinapriamopredchádzanásledku
a vyvoláva ho. Skutočnosť, že vzťah medzi príčinnou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a

bezprostredný konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. I.ÚS/177/08.

15. Nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup môže byť významným článkom v reťazci
príčin a následkov, a napriek tomu nemusí byť daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú
týmto nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom orgánu verejnej moci. Žalobca musí

preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu, vrátane existencie
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou a nie žalovaný musí preukázať, že za škodu
nezodpovedá.

16. V nadväznosti na tieto okolnosti nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu

škody. Odvolací súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nemuseli byť podmienky
nároku na náhradu škody splnené kumulatívne alebo jedna podmienka absentovala. Súd prvej inštancie
sa nevyporiadal s tým, čo týmto dôvodom hodným osobitného zreteľa konkrétne je.

17. Konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim je procesom, ktorý pozostáva

zo štyroch etáp, ktoré majú svoju vzájomnú postupnosť a účastníci majú okrem práv aj povinnosti.
V návrhu registra boli zverejnené údaje, voči ktorým bolo možné v lehote 30 dní podať námietky, ak
údaje uvedené v návrhu registra neboli uvedené v súlade s reálnym stavom. Ako vlastník nehnuteľností,
ktoré boli predmetom súdneho konania, boli uvedení právny predchodcovia žalobcu, ktorým však malo
byť zrejmé, že nemajú právny titul na ich nadobudnutie. Zhotoviteľa registra obnovenej evidencie

pozemkov o tejto skutočnosti neinformovali a v dôsledku toho boli titulom rozhodnutia o schválení
registra obnovenej evidencie pozemkov zapísaní ako vlastníci. Voči tomuto rozhodnutiu bolo možné
podať riadny opravný prostriedok, prípadne návrh na zmenu registra v súlade so zákonom č. 180/1995
Z.z., avšak k uvedenému konaniu zo strany žalobcov nikdy nedošlo. Nemožno sa preto stotožniť s
tvrdením o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by zakladal nárok na náhradu uplatnenej

škody. Nie je zrejmé, prečo žalobca žiadal v rámci náhrady škody len o nahradenie ujmy vo výške
1.771,66 eur, pokiaľ v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žiadal škodu vo výške
3.543,33 eur. Výška škody, a teda aj nárok na jej uplatnenie je daný okamihom, v ktorom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu alebo k nezákonného rozhodnutiu. Nemôže to byť dôsledok súdnych
konaní, ktoré boli vedené proti inému právne zaviazanému subjektu - podľa predloženého žalobného

návrhu žalovaným subjektom bolo Mesto T. a ktoré boli ukončené - zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že právnym základom uplatneného nároku na náhradu škody sú v
skutočnosti trovy súdnych konaní sp.zn. 12C/228/2010 a 12C/171/2011, ktoré boli vedené proti Mestu

T. a súčasne boli zastavané z dôvodu späťvzatia bez toho, aby bol preukázaný nesprávny úradný
postupsprávnehoorgánuspolusoškodouapríčinnousúvislosťoumedziškodouanesprávnymúradným
postupom správneho orgánu, ako troma kľúčovými podmienkami, ktoré musia byť splnené súčasne,
treba konštatovať, že v danom prípade neboli naplnené hmotnoprávne podmienky podľa zákona č.
514/2003 Z.z.. Zákon neukladá správnemu orgánu iniciatívne vyhľadávať chyby, ktoré boli spôsobené

v rámci zhotovovania registra obnovenej evidencie pozemkov.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že aj trovy vzniknuté v iných súdnych
konaniach za daných okolností sú škodou, pretože ich zaplatením dochádza k zmenšeniu majetku. Pred24.9.2013, kedy sa odvolateľ v súdnom konaní dozvedel o nesprávnosti zápisu v katastri nehnuteľností
a o nesprávnosti nezákonného rozhodnutia ROEP, nebolo možné skutkovo ani právne od odvolateľa
očakávať napadnutie predmetného rozhodnutie ROEP, pretože toto bolo v tom čase v zmysle jeho

obsahu vydané v prospech odvolateľa.

20. V následnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaný (odvolateľ) zotrval na svojich doterajších
stanoviskách.

21. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie, ktorý sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

24. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

25.Podľa§4ods.1zák.č.514/2003Z.z.Vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánomverejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda
vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej
správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

26. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.

27. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

28. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,

možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

30. Podľa § 6 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutiapre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

31. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

32. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

33. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

34. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

35. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právni predchodcovia žalobcu dňa
14.12.2010 podali voči Mestu T. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely EKN
XXXX/X, orná pôda o výmere 402 m2 zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie T.. Konanie bolo
vedené na Okresnom súde T. pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Právni predchodcovia žalobcu 22.7.2011
podali voči Mestu T. žalobu o úhradu za vecné bremeno na parcele EKN XXXX/X, pričom konanie

bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX. Zo záveru Znaleckého posudku
č. 7/2013, znalca z odboru geodézie K.. E. M., vypracovaného v súdnom konaní pod sp.zn. XXC/XXX/
XXXX Okresného súdu T. vyplýva, že plocha, ktorej súčasťou je parcela EKN XXXX/X bola vyvlastnená
pre štát v rámci výstavby IBV na C.. Šetrením sa preukázala nesprávnosť zápisu na LV č. XXXXX,
katastrálne územie T. v prospech právnych predchodcov žalobcu. To, že sú evidovaní ako vlastníci

je spôsobené chybami v evidencii pri mapovaní a následne pri vyhotovení ROEP T.. Okresný súd T.
uznesením z 30.1.2014 č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia zastavil
na základe spred vzatia žaloby. Súd zaviazal žalobkyňu 1/ K.. A. T. nahradiť žalovanému (Y. T.) trovy
konania vo výške 1.097,97 eur a žalobcu 2/ Y.. I. U. zaplatiť žalovanému (Y. T.) trovy konania vo
výške 223,29 eur. Uznesením z 30.1.2014 č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX Okresný súd T. konanie o úhradu

za vecné bremeno na základe späťvzatia žaloby zastavil. Zaviazal žalobkyňu 1/ K.. A. T. nahradiť
žalovanému (Y. T.) trovy konania vo výške 1.296,36 eur a trovy konania štátu vo výške 20,18 eur, a
taktiež zaviazal žalobcu 2/ Y.. I. U. nahradiť žalovanému (Y. T.) trovy konania vo výške 164,41 eur a
trovy štátu vo výške 1,29 eur. Tieto trovy právni predchodcovia žalobcu uhradili. V rámci predbežného
prejednania nároku požiadali právni predchodcovia žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o

náhradu škody vo výške 3.543,33 eur. Ministerstvo túto žiadosť odstúpilo Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky ako príslušnému orgánu, ktorý tejto žiadosti o náhradu škody nevyhovel.
Oznámením z 5.2.2016 právni predchodcovia žalobcu oznámili postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu
žalovanému.36. Za daných okolností právnym predchodcom žalobcu (Y.. I. U. a K.. A. T.) vznikla škoda v podobe
zaplatených trov konania, ku ktorým došlo v dôsledku späťvzatia žalôb v súdnych konaniach na

Okresnom súde T. pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX. Táto finančná čiastka v podobe škody
bola I. U. a A. T. postúpená ako pohľadávka žalobcovi tak, ako to vyplýva z oznámenia o postúpení
pohľadávky z 5.2.2016.

37. Opätovne treba poukázať na to, že právni predchodcovia žalobcu boli v dobrej viere, že predmetné

nehnuteľnosti, za užívanie ktorých iniciovali súdne konania pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/
XXXX Okresného súdu Prešov im vlastnícky patria, pričom základom tohto presvedčenia boli okolnosti
vyplývajúce zo schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území T., obec T.
tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Z. z 5.5.2010. Bolo preto plne dôvodné, že právni predchodcovia
žalobcu sa snažili o usporiadanie užívacích vzťahov vo vzťahu k Y. T. so zreteľom na okolnosť, že
nehnuteľnosti, vlastníctvo ktorých im vyplynulo z predmetného rozhodnutia Správy katastra T. z 5.5.2010

boli zastavané miestnymi komunikáciami a chodníkmi. Ako bolo nepochybne zistené až v priebehu
súdnych konaní (vyššie uvedené konania Okresného súdu T. XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX), a to
nazákladeznaleckéhodokazovania,došlok chybnémuzápisuvregistriobnovenejevidenciepozemkov
v katastrálnom území T., tak, že predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti právnym predchodcom žalobcu
vlastnícky nepatrili a nemohli byť takto úspešní v konaní o náhradu za ich užívanie.

38. Trovy, ktoré takýmto spôsobom vznikli sú nepochybne škodou, pretože došlo k zmenšeniu majetku
právnych predchodcov žalobcu ich zaplatením a za túto škodu nepochybne zodpovedá žalovaný ako
ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí orgán, ktorý takéto chybné rozhodnutie vydal
(§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Odvolací súd nemá pochybnosti (aj v zmysle predchádzajúcich

záverov uvedených v uznesení č.k. 1Co/33/2018-137 z 5.6.2018) o príčinnej súvislosti medzi uvedeným
nesprávnym rozhodnutím Správy katastra T. a vznikom škody na strane právnych predchodcov žalobcu,
ktorý si túto škodu v zmysle vyššie uvedeného uplatňuje v súčasnosti v prejednávanej veci. Ide
o bezprostrednú a nepochybnú príčinnú súvislosť, ktorá vyplynula z chybného rozhodnutia orgánu
štátnej správy ubezpečujúceho právnych predchodcov žalobcu o tom, že im vlastnícky patria určité

nehnuteľnosti, na základe tohto rozhodnutia si uplatňovali v iných súdnych konaniach svoje práva a
boli v konečnom dôsledku neúspešní (vrátane vzniku trov na ich strane) v dôsledku existencie takéhoto
chybného zápisu, a teda aj chybného rozhodnutia orgánu štátnej správy. Tým je bezprostredná príčinná
súvislosťmedzivznikomškodynastraneprávnychpredchodcovžalobcu,ajkeďvdôsledkuinýchkonaní
(konaní súdnych) a danou rozhodovacou činnosťou orgánu štátnej správy nepochybne daná.

39. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že vo veci bolo možné podať
opravný prostriedok v zmysle § 7 zákona č. 180/1995 Z.z., platného a účinného v čase vydania
predmetného rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ orgány konajúce v procese ROEP priznali právnym
predchodcom žalobcu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemožno očakávať od týchto

právnych predchodcov, aby voči takémuto zisteniu podávali námietky.

40. V závislosti od toho je naplnený nepochybne dôvod hodný osobitého zreteľa v zmysle § 6 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý umožňuje poskytnutie náhrady škody danej nesprávnym rozhodnutím
alebo nesprávnym procesným postupom orgánu štátu za situácie, že rozhodnutie, ktoré je príčinnou

vzniku škody, nebolo v príslušnom konaní zrušené. Týmto dôvodom hodným osobitného zreteľa sú
vyššie popísané skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že právni predchodcovia žalobcu ako vlastníci
predmetných nehnuteľností nemali najmenší dôvod toto rozhodnutie spochybňovať a napádať. O
dôvode hodného osobitného zreteľa za týchto okolností nemá odvolací súd pochybnosti v zhode so
súdom prvej inštancie.

41. Výška škody, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje na základe postúpenia pohľadávky
je rozdielna oproti nárokom, ktoré uplatňoval v rámci konania o predbežnom prejednaní nároku u
žalovaného, kde žiadal sumu 3.543,33 eur. Táto okolnosť však nie je právne významná, pokiaľ si žalobca
uplatňuje škodu v nižšom rozsahu, než to bolo uvedené v rámci predbežného prejednania nároku,

pretože takýto postup nie je zákonom vylúčený alebo zakázaný a je vecou žalobcu, v akej výške si škodu
uplatňuje. Je nepochybné, že trovy konania predstavovali danú sumu 3.543,33 eur a pokiaľ žalobca z
nej uplatňuje len polovicu je to vecou jeho posúdenia, aké nároky si chce v súdnom konaní uplatniť,
respektíve v akej výške.42.Nemožnokonštatovať,žebyrozhodnutiesúduprvejinštanciebolonedostatočneodôvodnené,ajkeď
ide o pomerne stručné rozhodnutie, nakoľko súd prvej inštancie v zmysle § 220 ods. 2 CSP uviedol, ktoré

okolnosti vzal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a poukázal aj na predchádzajúce
rozhodnutia v prejednávanej veci (či už súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu), z čoho vyplýva,
že toto rozhodnutie ako celok z hľadiska jeho faktickej výpovednej hodnoty spĺňa náležitosti uvedené v
§ 220 ods. 2 CSP vzťahujúce sa na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

43. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a ako také ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto

trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).