Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/108/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717213142
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717213142.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci
žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti
žalovanému DTnet Detva s.r.o., M. R. Štefánika 65, 962 12 Detva, IČO: 46 079 386, zastúpeného: JUDr.
Ladislav Faludi, advokát, advokátska kancelária so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidná, o zaplatenie 614,05
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8Cb/44/2017-57
zo dňa 17. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8Cb/44/2017-57 zo dňa 17. júla 2018 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania.

2. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 614,05 Eur titulom úhrady za neoprávnený odber
elektrickej energie. V žalobe uviedol, že dňa 10.04.2015 bola vykonaná kontrola odberného miesta na
ul. E. P. XX v T., pri ktorej bolo zistené zapojenie odberného miesta z hlavnej stupačkovej svorkovnice
na 2A istič a z vývodu ističa pripojené zariadenie žalovaného káblom, pracovníci žalobcu následne
predmetné odberné miesto odpojili a vyhotovili Protokol o zistení neoprávneného odberu. Žalobca tvrdil,
že žalovaný na odbernom mieste vykonával odber elektrickej energie prostredníctvom neoprávneného
napojenia odberného miesta priamo z hlavnej stupačkovej svorkovnice do distribučnej siete žalobcu,
teda bez určeného meradla. S poukazom na § 46 ods. 1 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike žalobca
vyfakturoval fa č. 9151007375 so splatnosťou 03.09.2015 žalovanému sumu 614,05 Eur, ktorú však
žalovaný nezaplatil.

3. Žalovaný v konaní spochybňoval skutkový aj právny základ žalobcovho nároku. Namietal, že nebolo
preukázané aké zariadenie malo byť neoprávnene pripojené a na základe čoho žalovaný dospel k
záveru, že toto neoprávnene pripojené zariadenie patrí žalovanému. Namietal, že podpis osoby, ktorá
mala protokol podpísať za žalovaného je nečitateľný, nie je tam pečiatka, ani jeden z dvoch konateľov
žalovaného tento protokol nepodpísal, pričom na rovnakej adrese Obrancov mieru 36, Detva poskytuje
elektronické a telekomunikačné služby niekoľko ďalších subjektov.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Poukázal na úpravu §§
149, 151 ods. 1 a 2 a 151 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), v zmysle ktorých

je každý účastník zodpovedný za výsledok sporu, a to nielen na základe tvrdených skutočností, ale aj
dôkazov, ktoré tieto tvrdené skutočnosti preukazujú. Žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na tvrdenia
žalovaného o tom, že Protokol o neoprávnenom odbere nepodpísal žiaden z konateľov žalovaného
a ani žiaden jeho pracovník. Žalobca mal preukázať, ktorá osoba podpísala uvedený protokol, čo
by mohla byť jedna z podmienok možnej úspešnej žaloby. Za ďalší dôležitý a podstatný dôkaz súd
považoval preukázanie toho, či zariadenie, na ktoré žalobca poukazoval, naozaj patrilo žalovanému,
keďže žalovaný uvedenú skutočnosť poprel, tvrdil, že uvedené zariadenie mu nepatrí, preto mal žalobca
navrhnúť dôkazy, ktorými by preukázal, že predmetné zariadenie je vo vlastníctve žalovaného. Keďže
žalobca hlavne tieto dve podstatné skutočnosti nepreukázal, súd bol nútený žalobu zamietnuť, nakoľko
v konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného došlo prostredníctvom jeho zariadenia k
neoprávnenému odberu. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol, o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný priznal nárok
na náhradu trov v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalobca poukazoval na to, že v žalobe uviedol, že dňa 10.04.2015 bola vykonaná kontrola
odberného miesta Obrancov mieru 36, Detva, pri ktorej bolo zistené zapojenie tohto odberného miesta
neoprávneným napojením priamo z hlavnej stupačkovej svorkovnice do distribučnej siete žalobcu,
teda bez určeného meradla a aj bez zmluvného vzťahu. Pracovníci žalobcu pri kontrole odberného
miesta odpojili toto odberné miesto a vyhotovili o tom Protokol o zistení neoprávneného odberu.
Tato zistené skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu neoprávneného odberu v zmysle § 46 ods. 1
Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, a žalobca následne za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval
žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Žalobca ďalej poukázal v odvolaní na to, že
odpor podaný žalovaným proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie v tejto veci bol
neurčitý, všeobecný, bez vecného odôvodnenia a predloženia relevantných dôkazov na preukázanie
tvrdení žalovaného. Následne spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 17.07.2018 bolo žalobcovi
doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.12.2018 k žalobe. Žalobca dňa 10.07.2018 zaslal okresnému
súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania, a následne
13.07.2018 zaslal okresnému súdu vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného. Žalobca preto nesúhlasí
s tvrdením okresného súdu, že žiadnym spôsobom nereagoval na písomné podanie žalovaného, kde
žalovaný poukazoval na to, že zariadenie nepatrí žalovanému, nevie kto ho podpísal a že to nie je jeho
pracovník. Žalobca tvrdil, že vo vyjadrení zo dňa 13.07.2018 vysvetlil, ako postupoval pri výpočte výšky
uplatňovanej škody v zmysle § 1 ods. 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z., v odvolaní podrobne zopakoval spôsob
výpočtu celkovej fakturovanej škody. Žalobca tiež poukazoval na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu
v Žiline (rozhodnutia 7Co 89/2013 a 6Co 42/2012), v ktorých súd opakovane skonštatoval, že náklady,
ktoré žalobcovi vznikli naozaj reprezentujú reálne vzniknuté náklady v zmysle § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012
Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

7. Žalobca ďalej tvrdil, že zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber bola zistená identifikáciou
podľa fotodokumentácie - firemné označenie s telefónnym číslom, a zástupca spoločnosti žalovaného
protokol o zistení neoprávneného odberu podpísal. Tento protokol podpísala podľa žalobcu osoba,
ktorá sa na miesto kontroly dostavila po telefonickom kontaktovaní pracovníkmi žalobcu ako osoba
oprávnená vo veci konať, keď pracovníci žalobcu vychádzali z telefónneho čísla zisteného podľa
označenia na mieste kontroly tak, ako to vyplýva z fotodokumentácie, ktorú žalobca predložil už k žalobe.
Žalobca tvrdil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť prizývať ku kontrole políciu, inú
nezainteresovanú osobu, prípadne samotného odberateľa. Len zo skutočnosti, že žalobca má v predtlači
záznamu o kontrole vyhradené miesto aj pre podpis takýchto osôb, neznamená bez ďalšieho, že pokiaľ
tieto osoby sa nezúčastnili kontroly, je kontrola nevierohodná. Žalobca aj v tejto súvislosti poukazoval na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu (10Co 125/2012), s poukazom aj na ústavný
princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, pokiaľ nie je určené, že pri kontrole meracích zariadení na
odber elektriny majú byť prítomné tretie osoby, eventuálne odberateľ, nie je povinnosťou tieto osoby
ku kontrole pribrať. Žalobca preto nesúhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že žalobca mal preukázať
podpis osoby uvedenej na protokole. Aj keď žalobca nebol povinný zabezpečiť pri kontrole prítomnosť
žalovaného má za to, že vykonal všetky dostupné úkony na zabezpečenie prítomnosti žalovaného pri

kontrole. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že vyjadrenie žalobcu neposúdil a predložené dôkazy
nevykonal. Tvrdil, že postupom súdu prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalobca tiež poukazoval na to, že v konaní si uplatňuje svoj zákonný nárok na základe § 4 ods. 2 Zák.
č. 251/2012 Z.z. o energetike, a to náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom. Táto náhrada
škody je odlišná od všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za spôsobenú
škodu, pretože úprava zákona o energetike zohľadňuje špecifiká elektriny ako obchodného artikla, ktoré
podmieňujú osobitnú úpravu škody titulom neoprávneného odberu, výšky tejto škody a aj zodpovednosti
za ňu.

8. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie
v celom rozsahu. V prípade odlišného názoru odvolacieho súdu žalobca žiada, aby odvolací súd pripustil
dovolanie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 17.10.2018 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Žalovaný namietal, že žalobca je povinný správne identifikovať skutkový stav a navrhnúť dôkazy
na jeho preukázanie tak, aby mohol byť právne posúdený. Nesúhlasí s postupom žalobcu, ktorý sa
opiera o objektívnu zodpovednosť za škodu a paušalizovanú náhradu škody, pričom označuje vlastníkov
zapísaných na príslušných listov vlastníctva ako subjekty zodpovedné za neoprávnený odber bez toho,
aby sa neoprávnené odbery riadne prešetrovali a dotknuté subjekty mali možnosť brániť sa. Bez ohľadu
na to, že žalobca nebol povinný privolať zástupcu žalovaného na prejednanie záverov kontroly, z
protokolu je podľa žalovaného zrejmé, že závery tejto kontroly neprejednal s osobou oprávnenou konať
za žalovaného, žalovaný tak nemal možnosť sa adekvátne brániť.

11. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu reagoval písomným stanoviskom zo dňa 12.11.2018,
kde zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom v odvolaní, že postupom súdu prvej inštancie bola
žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a čo malo za následok nesprávne
právne posúdenie a nesprávne rozhodnutie. Opakovane poukazoval na to, že si v konaní uplatňuje svoj
zákonný nárok na náhradu škody, náhrada škody je odlišná od všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka a zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalobca má za to, že v konaní bol dostatočne
preukázaný neoprávnený odber elektrickej energie, zodpovednosť žalovaného, ako aj výška škody.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385
ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania,
keď vychádzal zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo
miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

13. Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného tiež zistil nasledovné skutočnosti. K návrhu na
vydanie platobného rozkazu žalobca priložil Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie
č. NO 308723 spísaný pracovníkom žalobcu dňa 10.06.2015 v T. o neoprávnenom odbere elektrickej
energie spôsobom popísaným v žalobe (Odberné miesto pripojené z hlavnej stupačkovej svorkovnice
na 2A istič a z vývodu ističa pripojené zariadenie fixným káblom CYKY 3x1,5 mm. Odberné miesto
bez merania a bez zmluvy), ako neoprávnený odberateľ elektrickej energie je uvedený žalovaný,
odberné miesto T., na protokole sa nachádza v kolonke „pečiatka (podpis) osoby, ktorá el. energiu
odobrala nečitateľný podpis“. Ako ďalší doklad žalobca predložil faktúru za neoprávnený odber elektriny,
ktorú vystavil žalobca žalovanému pod č. 9151007375 zo dňa 18.08.2015 s dátumom splatnosti
03.09.2015 na sumu 614,05 Eur (na faktúre je rozpis fakturácie za neoprávnený odber elektriny a to
za rok 2014 za obdobie od 10.12.2014 do 31.12.2014 a za rok 2015 od 01.01.2015 do 10.06.2015 s
podrobnou špecifikáciou výpočtu škody 408,05 Eur a nákladov spojených so zisťovaním a odstránením
neoprávneného odberu 206,- Eur s tým, že neoprávnený odber bol identifikovaný v zmysle § 46 Zák.
č. 251/2012 Z.z. a spôsob výpočtu škody stanovuje vyhláška MH SR č. 292/2012 Z.z.), ďalej priložil
fotodokumentáciu preukazujúcu pripojenie kábla popisované v Protokole zo dňa 10.06.2015, na skrinke,
do ktorej mal viesť kábel je prilepený štítok s nadpisom: „káblový rozvod spoločnosti DTN INC s číslom
+XXX XXX XXX XXX“. K žalobe bola pripojená aj upomienka - pokus o zmier zo dňa 11.09.2015.

14. Proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci okresným súdom podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor, v ktorom namietal proti skutkovým okolnostiam, od ktorých žalobca odvíja svoj peňažný nárok
a navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca sa k odporu vyjadril písomným podaním zo dňa 06.04.2018, kde
poukazoval na neurčitosť a všeobecnosť odporu a oznámil, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

15. Uznesením č. k. 8Cb/44/2017-24 zo dňa 12.03.2018 súd zrušil vydaný platobný rozkaz. Uznesením
č. k. 8Cb/44/2017-30 zo dňa 25.05.2018 súd v zmysle § 167 ods. 4 CSP umožnil žalovanému, aby
sa vyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 06.04.2018, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

16. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 08.06.2017 vyjadril k žalobe a uviedol, že podľa neho
nie je zrejmé, aké zariadenie malo byť neoprávnene pripojené a ani na základe akých skutočností
žalobca tvrdí, že neoprávnene pripojené zariadenie patrí žalovanému. K protokolu zo dňa 10.06.2015
predloženého žalobcom žalovaný uviedol, že v kolonke „pečiatka (podpis) osoby, ktorá elektrickú energiu
odoberala“ je nečitateľný podpis bez pečiatky, ani jeden z dvoch konateľov obchodnej spoločnosti
žalovaného protokol nepodpísal, žalovanému sa nepodarilo zistiť, kto a kedy uvedený protokol
podpísal, a preto žalovaný tento protokol a aj jeho obsah namieta. Žalovaný poskytuje elektronické a
telekomunikačné služby na adrese E. na rovnakej adrese však internetové služby poskytuje niekoľko
ďalších subjektov.

17. Vyjadrenie žalovaného zaslal súd žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na
17.07.2018 o 8:00 hod., zásielka bola žalobcom prevzatá dňa 20.06.2018. Podaním zo dňa 10.07.2018
žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 17.07.2018 z dôvodu, že právny zástupca
žalobcu, ktorý má vec pridelenú a disponuje všetkými informáciami sa nemôže tohto pojednávania
zúčastniť z dôvodu kolízie služobnej cesty spojenej s neodkladnými pracovnými povinnosťami. Žalobca
uviedol, že sa pridržiava žalobného návrhu v plnom rozsahu a v prípade, ak súd považuje celkový
nárok žalobcu za dostatočne preukázaný, súhlasí s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu. V opačnom
prípade žalobca žiada, aby súd nevyhlasoval uznesením dokazovanie za skončené a aby informoval
žalobcu, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, ktoré dôkazy budú vykonané a ktoré
dôkazy súd nevykoná s tým, že v takomto prípade navrhuje žalobca pojednávanie odročiť na nový termín
a zároveň žiada súd o zaslanie zápisnice z pojednávania. Písomné ospravedlnenie žalobcu zo dňa
07.2018 bolo okresnému súdu doručené dňa 13.07.2018.

18. Ďalším podaním datovaným dňa 10.07.2018 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného, ktoré
mu bolo zaslané spolu s predvolaním na pojednávanie. Žalobca uviedol, že pri výpočte výšky škody
postupoval podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z., podrobne vyšpecifikoval jednotlivé položky
uplatneného nároku vrátane nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu
elektriny, ktoré náklady vyplývajú zo schváleného Cenníka nákladov v spojení so zisťovaním a
odstránením neoprávneného odberu elektriny pre rok 2015 (cenník nákladov žalobca pripojil k
vyjadreniu). Žalobca ďalej uviedol, že zodpovednosť žalovaného bola zistená identifikáciou podľa
fotodokumentácie - firemné označenie s telefónnym číslom, pričom zástupca spoločnosti protokol o
zistení neoprávneného odberu podpísal. Protokol o zistení neoprávneného odberu podpísala osoba,
ktorá sa na miesto kontroly dostavila po telefonickom kontaktovaní pracovníkmi žalovaného, keď
pracovníci žalobcu použili telefónne číslo zistené podľa označenia na mieste kontroly. Žalobca
uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť prizývať ku kontrole políciu, či inú
nezainteresovanú osobu, prípadne samotného odberateľa. Len zo skutočnosti, že žalobca mal v
predtlači záznamu o kontrole vyhradené miesto aj pre podpis takýchto osôb, bez ďalšieho neznamená,
že ak tieto osoby sa kontroly nezúčastnili, je kontrola nevierohodná. Pokiaľ nie je určené, že pri
kontrole meracích zariadení na odber elektriny majú byť prítomné tretie osoby, eventuálne odberateľ,
nie je povinnosťou tieto osoby ku kontrole pribrať (žalobca v tejto súvislosti opakovane poukazoval na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č. k. 10Co/125/2012 a odvolával sa na ústavný princíp v zmysle
čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Uviedol tiež, že žalobca si v konaní uplatňuje svoj zákonný nárok, a to náhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom na základe § 46 Zákona o energetike, táto náhrada škody
je odlišná od všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a zodpovednosti za spôsobenú škodu,
a to preto, že úprava zákona o energetike zohľadňuje špecifiká elektriny ako obchodného artiklu, ktoré
podmieňujú osobitnú úpravu vzniku škody titulom neoprávneného odberu, jej výšky a zodpovednosti za
ňu. Písomné vyjadrenie žalobcu datované dňom 10.07.2018 bolo podľa prezenčnej pečiatky doručené

okresnému súdu 16.07.2018 a podľa poznámky sudcu bolo do spisu doručené až po pojednávaní dňa
17.07.2018.

19. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní dňa 17.07.2018 v neprítomnosti žalobcu a za
prítomnosti žalovaného. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich námietkach, tvrdil, že tento
neoprávnený odber elektrickej energie nesúvisí s prevádzkou žalovaného, opakovane namietal aj
protokol, žalovaný zisťoval, kto vôbec mohol tento protokol podpísať, nebol to však žiaden z konateľov
žalovaného, ani nikto z pracovníkov žalovaného. K samotnému pripojeniu v predmetnom vchode, kde
malo dôjsť k neoprávnenému odberu žalovaný uviedol, že má v tomto vchode len jedného zákazníka a
pri takomto zákazníkovi nie je ani potrebné zriaďovať odberné miesto, nie je tam potrebné tzv. osobitné
zariadenie na takýto odber. Žalovaný predložil dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, zoznam
zákazníkov, ktorým žalovaný poskytuje služby za účelom prístupu k internetu a iným špecifikovaným
službám v meste Detva, ako aj zmluvu o pripojení uzatvorenú medzi žalovaným ako prevádzkovateľom
a P. Y., E. P. XX, T. (predmetom zmluvy je využívanie služieb žalovaného ak prevádzkovateľa za účelom
prístupu k internetu a iným špecifikovaným službám). K ďalším dôkazom predkladaným žalobcom -
fotodokumentácii so skrinku s označením DTN INC žalovaný uviedol, že zisťoval, čo to môže byť
za firma, podľa neho sa jedná o firmu registrovanú v Paname na adrese Global Bank Tower; 18TH
floor, Office 1801;5. Nakoľko neoprávnený odber žalobca so žalovaným nekonzultoval, žalovaný tieto
skutočnosti zisťoval až z dôvodu vedenia súdneho sporu. Žalovaný tvrdil, že žaloba je nedôvodná a
navrhol, aby ju súd zamietol.

20. Súd oboznámil listiny zo spisu, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, následne vyhlásil
napadnutý rozsudok.

21. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) prostriedkami procesného útoku
a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

25. Podľa § 151 ods. 2 CSP, Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 154 CSP, Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

27. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady kontradiktórnosti, ako to správne uviedol aj súd prvej
inštancie, každá zo sporových strán je zodpovedná za výsledok sporu a má nielen povinnosť tvrdenia,
ale aj dôkaznú povinnosť predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Pokiaľ
strana sporu poprie skutkové tvrdenia prednesené druhou stranou sporu, je povinná uviesť aj vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré je povinná tiež preukázať.

28. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie, a to podľa
úpravy § 42 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z., v zmysle ktorej je odberateľ elektriny povinný nahradiť
škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Je možné súhlasiť so žalobcom v tom, že úprava
náhrady škody v zmysle citovaného zákona je do istej miery odlišná od všeobecnej úpravy Občianskeho
zákonníka, a to hlavne pokiaľ ide o výšku škody, ktorá sa určuje podľa vyhl. č. 292/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca je však
povinný preukázať, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie došlo zo strany žalovaného.

29. Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu súhlasí so súdom prvej
inštancie, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zariadenie, ktoré označil ako
odberné miesto pripojené neoprávnene na adrese E.., patrí žalovanému, že toto zariadenie je vo
vlastníctve žalovaného. Odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo ani preukázané, že žalovaný toto
zariadenie akýmkoľvek spôsobom prevádzkuje, resp. že toto zariadenie žalovaný používal.

30. Doklady pripojené k žalobe (protokol zo dňa 10.06.2015, faktúra s rozpisom, fotodokumentácia)
nepreukazujú tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, že do distribučnej siete žalobcu sa spôsobom
uvedeným v žalobe aj v protokole pripojil práve žalovaný. V kolonke „pečiatka (podpis) osoby, ktorá
elektrickú energiu odobrala“ sa nachádza nečitateľný podpis, žalovaný poprel, že tento protokol podpísal
niekto z jeho konateľov alebo iný pracovník žalovaného. Odvolací súd súhlasí so žalobcom v tom,
že zo žiadneho z právnych predpisov nevyplýva povinnosť žalobcu prizvať k úkonom v súvislosti so
zistením neoprávneného odberu prizvať osobu, ktorej sa neoprávnený odber týka, takýto postup je
však žiadúci najmä v prípade, že žalobca vyúčtuje náhradu škody subjektu, ktorý neoprávnený odber
poprie. Napokon, aj samotná táto kolonka je v predtlači protokolu žalobcu zrejme vyznačená práve z
uvedených dôvodov. Žalovaný tvrdenia žalobcu o neoprávnenom odbere poprel, poprel že by ktokoľvek
za žalovaného tento protokol podpísal, bolo preto na žalobcovi, aby predložil alebo navrhol dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení v tomto smere, osobitne keď vo vyššie uvedenej kolonke je nečitateľný
podpis, absentuje pečiatka, ako aj uvedenie mena osoby, ktorá mala protokol podpísať. Žalobcovo
tvrdenie o neoprávnenom odbere žalovaným nepreukazuje ani fotodokumentácia, ako správne namietal
žalovaný, na štítku, ktorý sa nachádzal na odbernom mieste je uvedené: Káblový rozvod spoločnosti
DTN INC. Žalobca ani v tomto smere nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, a to ani v súvislosti s telefónnym číslom, ktoré sa nachádzalo na tomto štítku a na ktoré číslo mal
pracovník žalobcu zavolať a následne sa mala za žalovaného dostaviť osoba, ktorá protokol podpísala.

31. Odvolací súd zistil, že žalobca sa na pojednávanie nariadené v tejto veci súdom prvej inštancie
na 17.07.2018 nedostavil, neúčasť neospravedlnil z dôvodov, ktoré nie je možné považovať za vážne
dôvody (v prípade tzv. právneho zástupcu konajúceho za žalobcu ide o právnika žalobcu, žalobca
je obchodnou spoločnosťou a nepochybne disponuje viacerými zamestnancami, ktorý sa mohli tohto
pojednávania zúčastniť). Vyjadrenie žalovaného súd žalobcovi doručil spolu s predvolaním, takže
žalobca bol oboznámený s námietkami žalovaného. Tým, že žalobca sa nezúčastnil pojednávania, sám
sa zbavil možnosti oboznámiť sa s predbežným hodnotením súdu a adekvátne zareagovať na takéto
predbežné hodnotenie tvrdeniami a návrhmi dôkazov na ich preukázanie. Súd nie je povinný odročiť
pojednávanie za účelom oboznámenia sa strán s predbežným hodnotením súdu v prípade, že toto
nezodpovedá tvrdeniam žalobcu, tak ako to požadoval žalobca v podaní zo dňa 10.07.2018, ktorým
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

32. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež uvádza, že písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.07.2018
vrátane pripojených dokladov bolo okresnému súdu doručené dňa 16.07.2018, preto nie je relevantné
tvrdenie sudcu, že do spisu mu bolo toto vyjadrenie s dokladmi doručené až po pojednávaní. Pokiaľ
by žalobca v tomto vyjadrení bol adekvátne reagoval na námietky žalovaného a predložil, resp. navrhol
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, bolo by to nepochybne dôvodom na doplnenie dokazovania,
či už súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom. Odvolací súd však konštatuje, že žalobca v
tomto tvrdení len zopakoval svoje námietky, rozsiahlo sa venoval najmä konkretizácii položiek náhrady
škody spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, nepreukazoval však základnú
namietanú skutočnosť, a to že neoprávneného odberu elektriny sa nedopustil žalovaný. Pokiaľ ide o
časť pripojenej fotodokumentácie k tomuto vyjadreniu, ide o fotodokumentáciu, ktorá bola pripojená už
k žalobe a bola súčasťou listinných dôkazov, ktoré súd prvej inštancie hodnotil a na základe ktorých
rozhodol.

33. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, §255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi, a to v celom rozsahu. Aj o výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

35. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 3. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.