Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/362/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816200654.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu F. Z. N. s.r.o., so sídlom v G., H. 8, IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. Z. I., advokátom so sídlom v G., H. 8, proti žalovanej I. S., predtým N., bytom H.,
O. srt. XXA, J., o zaplatenie sumy 2.336,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza z dňa 01. júna 2017, č.k. 10C/13/2016-65, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. konanie čiastočne
zastavil o zaplatenie sumy 404,26 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2015 do
zaplatenia a výrokom III. stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia
vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.336,46 eur s príslušenstvom

na základe zmluvy o aktiváciu G. zo dňa 4.4.2011 uzavretej medzi I., a.s. a žalovanou, ktorá
predstavovala nesplatený revolvingový úver. V priebehu konania žalobca vzal podanú žalobu čiastočne
späť o zaplatenie sumy 404,26 eur (poplatky a sankčný úrok) s 8,05 % ročným úrokom z omeškania
od 16.12.2015 do zaplatenia. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 4.4.2011
I. a žalovaná uzavreli zmluvu o aktivácii G. R., na základe ktorej bola žalovanej vydaná kreditná
platobná karta a bol jej schválený úverový rámec v sume 900 eur, ktorý sa zaviazala splácať v 49

mesačných splátkach po 30 eur splatných 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca. Zmluvný
úrok predstavoval 22,80% ročne. Celkom bola žalovaná povinná zaplatiť sumu 1.431,78 eur, z ktorej
jej celkové náklady predstavovali sumu 531,78 eur. RPMN predstavovala 27,46%.Po začatí súdneho
konania uzavrela I., a.s. a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky, čo banka žalovanej oznámila dňa
30.9.2016. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že jeho právny predchodca, I., pred

postúpením pohľadávky žalobcovi nedoručila žalovanej výzvu v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách o tom, že je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, čo je
predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky nebankovému subjektu, ktorým je aj žalobca. Žalobca
odvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy o aktivácii G. R. č. XXXXXXXXXX zo dňa
4.4.2011, ktorú žalovaná uzatvorila s I., ktorá je bankou podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách. Pohľadávku voči žalovanej žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

uzatvorenej po začatí súdneho konania. V danej veci žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od
banky. Súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie
pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca napriek výzve súdu
zo dňa 25.4.2017 nepredložil doručenie výzvy žalovanej podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom
k tomu, že žalobca nepreukázal existenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a jej doručenie
žalovanej, súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal postup vyplývajúci mu z § 92

ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej žalobcovi, na základe čoho
je uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor sozákonom.Keďževkonanínebolopreukázané,žežalobcanadobudolplatnepohľadávkuI.vočižalovanej
zo zmluvy o aktivácii G. R. č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.4.2011, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V časti, v ktorej vzal žalobca podanú žalobu späť, súd

konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP. Žalobca vo veci nebol úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo a
úspešnej žalovanej žiadne súdne trovy nevznikli, na základe čoho súd stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca voči výroku I. a
výroku III s tým, že žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil vo výroku I. tak, že zaviaže
žalovanú zaplatiť mu sumu 1.932,20 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 1.932,20
eur od 16.12.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná
mu nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Uviedol, že
jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré

bolo žalovanej zaslané doporučene pod číslom zásielky V., čo preukázal podacím hárkom. Zásielka s
oznámením o postúpení pohľadávky bola zasielaná doporučene do dispozičnej sféry žalovanej. Ďalej
skonštatoval, že nakoľko je predmetom žaloby zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania
jeho aktívnej legitimácie súdu podaním zo dňa 29.05.2017 predložil aj výzvu jeho právneho predchodcu,
banky, zo dňa 02.02.2013 vrátane doručenky, z ktorej je zrejmé, že výzvu žalovaná prevzala dňa

14.02.2013. Predloženou výzvou, doručovanou žalovanej na adresu, ktorú uviedla v zmluve o úvere,
preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Súd tento ním predložený listinný dôkaz nevykonal, čo má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej. Tvrdil, že preukázal, že jeho právny predchodca dňa 02.02.2013 vyzval žalovanú
na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky. Žalovaná napriek písomnej výzve jeho

právneho predchodcu svoj dlh nezaplatila a do omeškania s jeho zaplatením sa dostala viac ako 90
kalendárnychdní.Nakoľkožalovanánapriekvýzvebankybolaviacako90dnívomeškanísozaplatením
svojho dlhu voči banke, na ktorého zaplatenie bola preukázateľne vyzvaná, týmto boli splnené zákonné
predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. K
postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, došlo riadne a platne, čím je daná

jeho aktívna vecná legitimácia v spore. Ďalej poukázal na to, že účelom § 92 ods. 8 zákona o bankách je
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku. Záverom
si uplatnil proti žalovanej náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom prvej
inštancie, za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie, náhradu trov právneho zastúpenia.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) v napadnutej časti, bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku I. a

v závislom výroku III., v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok II. rozsudku odvolací súd nepreskúmaval, pretože
proti tomuto výroku odvolanie žalobcu nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).
5. Podľa § 389 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

6. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa okrem iného právo na riadne
odôvodnenierozhodnutiaaprávonapreskúmanierozhodnutia.Oporušenieprávanaspravodlivýproces

pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere o nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanej
z pôvodného veriteľa - spoločnosti VÚB, a.s. -, keď žalobca nepreukázal existenciu výzvy podľa § 92
ods. 8 zákon o bankách a jej doručenie žalovanej, čím podľa súdu prvej inštancie právny predchodcažalobcu nedodržal postup v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o bankách pre platné postúpenie
pohľadávky voči žalovanej.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Preto

nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.
Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej
strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V tomto smere nastal odklon súdnej praxe

od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby
ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento odklon od uvedeného
rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008

zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007
zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie
neuhradenej postúpenej pohľadávky, je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam,
ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v
konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a

súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca.
K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS
337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

9. Pre potreby ďalšej argumentácie považuje odvolací súd za potrebné opätovne citovať § 92 ods. 8

zákona o bankách: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.“

10. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky
banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie

pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje
priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového
tajomstva, ide stále o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon
postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto neplatný.

11. Z obsahu spisového materiálu plynie, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalobca
nepreukázal existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dňa 02.02.2013 vyhlásil
predčasnú splatnosť dlžného zostatku právny predchodca žalobcu, spoločnosť I. (za ktorú konala
spoločnosť U. P. E., a.s.), s tým, že toto vyhlásenie možno považovať za výzvu v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. Uvedená výzva bola žalovanej preukázateľne podľa doručenky doručená dňa
14.02.2013. Od dňa 15.02.2013 bola teda žalovaná v omeškaní so splnením dlžného zostatku. K
postúpeniu pohľadávky došlo ku dňu 19.09.2016, a teda je nutné konštatovať, že bol zachovaný postup

pre platné postúpenie pohľadávky stanovený v § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda že aj napriek
písomnej výzvy banky bol jej klient (žalovaná) nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke, dôsledkom čoho treba prijať záver, že žalobcovi svedčí
aktívna vecná legitimácia v tomto spore. Z uvedeného preto vyplýva, že súd prvej inštancie neposúdil
správne otázku aktívnej vecnej legitimácie, z čoho plynie potreba zrušenia rozhodnutia v napadnutej

časti podľa § 389 písm. b) CSP a jeho vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s §
391 ods. 1 CSP.

12. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť vzhľadom na
závery odvolacieho súdu týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd však napadnutý
rozsudok zrušil a sám nerozhodol vo veci samej, nakoľko podľa §§ 388 a 390 CSP neboli dané

podmienky na zmenu rozhodnutia a rovnako tak preto, že by v prípade zmeny rozhodnutia odvolacím
súdom bol narušený princíp dvojinštančnosti súdneho konania.

13. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže podľa § 396 ods. 3 CSP
rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).