Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/228/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205848
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816205848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému X. G., nar. XX.XX.XXXX, M. G. XXX, o zaplatenie sumy
4 816,58 eur, s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku 11C/432/2016-82 z 15.11.2017
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., v časti výšky mesačných splátok.
M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok 220,28
eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne počítaný od 19.7.2016 do zaplatenia a to v pravidelných

mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, splatných od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, pod
hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky riadne a včas.
Žalobcovi priznáva trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi
4 816, 58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 19.7.2016 do zaplatenia,
poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 3,98 eur a náhradu trov konania vo výške 90,60
%, podľa pomeru úspechu vo veci, všetko v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, splatných od

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho
ktoréhomesiacaaždoúplnéhozaplatenia,podhrozboustratyvýhodysplátoknezaplatenímktorejkoľvek
splátky a II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal a ako ju
skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 11C/432/2016-43 zo
7.12.2016, ktorý bol uznesením súdu č. k. 11C/432/2016-77 z 15.11.2017 zrušený, pre kvalifikovaný
odpor žalovaného. Uviedol, aké dokazovanie vykonal, čo z jednotlivých dôkazov zistil a dospel k záveru,

že žaloba žalobcu v časti nároku, je čiastočne dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a
teda vo výške 4 816,58 eur, a preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu
zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že úverová zmluva
z 3.10.2015 uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených
zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Veriteľ je povinný v dostatočnom
časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo pred prijatím ponuky o

spotrebiteľskom úvere, poskytnúť spotrebiteľovi údaje v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými
veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa, ktoré sú uvedené v § 4 ods.1 zák. č. 129/2010 Z. z. Medzi
uvedenými informáciami je povinný poskytnúť informácie podľa písm. h.) o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať kjednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere z 3.10.2015 je v rozpore s § 9 ods.2 písm. j), k)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo zistené, že z uzavretej zmluvy nie je zrejmé prípadné poradie,

v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným splátkam (písm. k/). Suma splátok
je vyjadrená jednou sumou, bez informácie, akú časť z toho tvoria úroky prípadne poplatky a akým
spôsobom sa v prípade úhrady splátky pričleňujú na úhradu istiny, úroku, prípadne ďalších poplatkov a
úhrad. Uvedená zmluva síce obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov - RPMN vo výške
16,05 % (písm. j/), avšak súd prepočítal správnosť uvedenej výšky RPMN. Podľa názoru súdu, nebola

dostatočne splnená informačná povinnosť žalobcu ako poskytovateľa úveru. V prípade zmluvy bolo
zistené pri prepočte za použitia kalkulačky RPMN pre spotrebiteľský úver, uverejnenej na internetovej
stránke "ekonomika.sme.sk", správna výška RPMN je 15,75 % a nie 16,05 % a v súvislosti s uvedeným,
potomcelkováčiastka,ktorúmusíklientzaplatiť(celkovýsúčetvýškyÚveruacelkovýchnákladovklienta
spojených s úverom). Dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa v súlade s citovaným §
11 ods.1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov,

nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere z 3.10.2015 chýba, resp. obsahuje chybné náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti konštatoval vo svojich
rozhodnutiach aj Krajský súd v Košiciach (pozri. sp. zn. 2Co/403/2016). Vychádzajúc z uvedeného
a zo skutočnosti, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5 000,00 eur a žalovaný uhradil
žalobcovi splátkami sumu vo výške 514,05 eur, súd priznal žalobcovi len plnenie, ktoré žalobca poskytol

žalovanému, vrátane poistného zahrnutého v splátkach predpísaných žalobcom do času zosplatnenia,
celkom vo výške 3,98 eur, čo v danom prípade predstavuje priznanú sumu vo výške 4 816,58 eur, a v
prevyšujúcej časti žalobu v súlade s § 9 ods.2 písm. j), k) a § 11 ods.1 písm. b), d) zák. o spotrebiteľských
úveroch v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. Zároveň priznal žalobcovi uplatnený
úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 19.7.2016 do zaplatenia, nakoľko z

oboznamovanej výzvy na predčasné splatenie úveru z 18.7.2016 vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní
s vrátením sumy nesplateného zostatku spotrebiteľského úveru najneskôr od 19.7.2016 tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že vzhľadom na rodinné, majetkové a

sociálne pomery žalovaného, ktoré sa nezmenili, by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach dlžnú
sumu uhradiť jednorázovo v kratšej lehote, a preto umožnil žalovanému dlžnú sumu splatiť v mesačných
splátkach po 50,00 eur pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky a preto v
súlade s § 232 ods.3,4 CSP mu priznal splátky. Výrok o náhrade trov konania sa oprel o § 255 ods.1,2
CSP v spojení s § 262 ods.1,2 CSP. Pomerná náhrada podľa úspechu vo veci patrí žalobcovi vo výške

90,6 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 91-95). S argumentmi súdu uvedenými v
bodoch 6 a 9 sa nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

v zmysle § 365 ods.1 písm. h) C.s.p.. Ad 1/ Nepreskúmateľnosť rozhodnutia: Má za to, že „prvostupňový“
súd v otázke výpočtu RPMN a hodnotení dohody o výške úrokovej sadzby v úverovej zmluve
nedostatočne zisťoval skutkový stav, pokiaľ svojou činnosťou dospel k záveru o nesprávnosti výšky
RPMN ako aj úrokovej sadzby zmluvných úrokov. Vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu
súdnych rozhodnutí judikatúra - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo

201/2010 z 9.11.2010, z ktorého odôvodnenia citoval. Má za to, že napadnutý rozsudok nespĺňa vyššie
uvedené judikatúrou formulované náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a teda je nedostatočne
odôvodnený a z tohto dôvodu nepreskúmateľný, keďže súd v odôvodnení rozhodnutia iba stroho
konštatoval nesprávnosť údajov v zmluve bez akéhokoľvek výpočtu, či vodítka, na základe ktorého by
bolo možné akúkoľvek prípadnú nesprávnosť overiť, resp. overiť postup súdu. Napokon záver súdu

„prvého stupňa“ o tom, že uvedenie vyššej výšky RPMN v úverovej zmluve bolo klamlivým konaním zo
strany žalobcu ako veriteľa, samozrejme, neobstojí ani v tom ohľade, že veriteľ - pokiaľ by mal záujem
konať klamlivo - určite by v úverovej zmluve neuvádzal vyššiu výšku miery nákladov dlžníka, ale práve
naopak. Žalobca ako veriteľ použil pre výpočet nasledovný postup, ktorý uviedol. Ďalej citoval znenie
§ 19 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Výpočet

RPMN vykonaný bankou zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov z úveru, dátum prvej splátky a
aj prípady kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa dátum reálnej splátky
časovo posúva, čo môže spôsobiť nesúlad vo výpočte oproti výpočtom „prvostupňového súdu“, ktoré
však bohužiaľ nepozná. Trvá na tom, že výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve je správny a vsúlade so zákonom. Ad 2/ K výkladu § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z.: Citoval text úverovej zmluvy
bod 1.1. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy v bode
1.2. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené

termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a
kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky
ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na
základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru

prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje
amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených
platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká.
Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynulé sa mení výška

a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky
bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou
splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy
obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to
neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti

zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie
tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu
na istinu a časť pripadajúcu na úroky. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje
a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy.
Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj

súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet,
koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania,
ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke
nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Obchodné podmienky banky - OP,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahujú v bode 2.5.3. spôsob anuitného splácania, ktorý
je v tomto ustanovení vysvetlený. V bode 2.5.5. OP je uvedené poradie uspokojovania pohľadávky
nasledovne: Všetky platby, ktoré banka v priebehu splácania úveru prijme od klienta (alebo tretej osoby)

na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí:
dlžná a splatná istina, ako prvá v poradí; dlžné a splatné úroky, ako druhé v poradí; dlžné a splatné
úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako tretie v poradí; dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky
a iné náklady banky ako štvrté v poradí; pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia,
na ktorú bude platba započítaná určí banka s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. V ďalšej

časti sa venoval výkladu zákonných ustanovení a právnej argumentácii. Má za to, že zmyslom a účelom
právnej úpravy spotrebiteľných úverov je informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom
vymedzení rozsahu svojho záväzku. Tento cieľ je naplnený aj bez toho, aby bol spotrebiteľ pri uzatvorení
informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania
a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení Zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi

zrejmý. Prísnejší výklad príslušných zákonných ustanovení je v rozpore s predmetnou Smernicou ES a
ako názor aj v zmysle aktuálnej judikatúry neobstojí. Poukázal na návrh generálnej advokátky Eleanor
Sharpston prednesený 9.6.2016 - VEC C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom
dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajska Streda, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová,
zverejnený na stránke súdneho dvora, podľa ktorého amortizačna tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy

o úvere (body 58 a 59 návrhu), rozsudok súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/
ES - Ochrana spotrebiteľa Spotrebiteľský úver - čl. 1, č.l. 3 písm. m), čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 22. ods. 1 a čl.
23 - VEC C-42/15 v časti Náležitosti, ktoré sa majú uviesť v zmluve o úvere na dobu určitú - Dôsledky
neuvedenia povinných informácií - Proporcionalita, v ktorom Súdny dvor rozhodol - v časti dotýkajúcej
sa aj predmetu tohto odvolania - takto: Článok 10 ods.2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v

tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimisplátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu,
aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 smernice

2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods.
2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, (LEN) pokiaľ
ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku
a stanovisko NBS uvádza, že vo svetle rozsudku vo veci C-42/15 nemožno podľa smernice 2008/48 v

rámci náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa údajov o výške, počte a termíne splátok
osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere žiadať presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po častiach
(t.j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm.
I) hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní
podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle

ktoréhosatýmtoneustanovujepovinnosťuviesťpožadovanéinformácievovzťahukukaždejpoložke(t.j.
istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu,
úroky a iné poplatky. NBS ďalej uvádza, že ani dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu zákona
o spotrebiteľských úveroch nenaznačuje, že by zákonodarca mal uvedeným ustanovením v úmysle
sprísniť požiadavku zakotvenú v smernici 2008/48 , keď uvádza: „spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne

informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať
istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere". Aktuálna judikatúra
slovenských súdov k rozhodujúcim právnym otázkam predmetného sporu uznesenie Krajského súdu v
Prešovečk.12Co/149/2016-60z15.2.2017auznesenieKrajskéhosúduvPrešovečk.17Co/17/2017-63
z 27.7.2017, ktorými zrušil rozsudky súdov prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, keď okresný

súd konštatoval, že spotrebiteľský úver musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, inak sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd upriamil pozornosť
na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová, kde
podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice č. 2008/48 zmluva o spotrebiteľských úveroch sa má vykladať
v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa

odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Ďalej čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice č. 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Podľa rozsudku Súdneho dvora sa jasne stanovuje, že nie je

podmienkou presne uviesť, koľko zo splátky úveru sa započítava na vrátenie istiny a na príslušenstvo
pohľadávky, pričom nemusí byť uvedený dátum každej splátky, ak splatnosť splátky bez ťažkostí je
možné identifikovať spotrebiteľom. Krajský súd v Trenčíne uznesením čk. 6C0/68/2017-46 z 28.2.2017
a uznesením čk. 6Co/84/2017-57 z 28.3.2017, ktorými tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo
veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová. Súd vyslovil názor, že úverová zmluva

obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom
nebolopovinnosťouveriteľa,vzhľadomnato,žesistranydojednalifixnéanuitnésplátky,obsahujúceako
splátku istiny, tak aj splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch
splátok úrokov resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku. Záver okresného súdu, že sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov výlučne v dôsledku absencie tohto údaja, nie je opodstatnený a dôvodný.

Krajský súd v Trenčíne v uznesení čk. 6Co/310/2017-109 z 14.8.2017, že právny záver súdu, že zmluva
je bezúročná a bez poplatkov nie je možné akceptovať. Uznesenie Krajského súdu v Prešove čk.
9Co/87/2016-75 z 2.5.2017 - vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom bol uvedený
odkaz na vyjadrenie SR ku konaniu na súdnom dvore. Krajský súd v Prešove ďalej uznesením čk.
9Co/68/2017-76 z 24.10.2017 zrušil rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vec vrátil súdu prvej

inštancie, a to s poukazom na v rozsudok 14/83 Súdneho dvora Európskej únie Sabine Von Coloson a
Elisabeth Kamann v Land Nordrhein- Westfalen, podľa ktorého pri aplikácii vnútroštátneho práva majú
národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle textu a účelu Smernice
tak, aby bol dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje a s poukazom na čl. 10 bod 1 písm. h Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o

zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, účelom ktorej je harmonizácia (bod 9 preambuly), podľa ktorého
zmluva o úvere ma obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia. Uviedol, že odpoveď na výklad § 9 ods.2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle účelu a textu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES dal Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. /Klára Biróová, v rámci písomného
vyjadrenia k tomuto konaniu pritom Slovenská republika listom z 11.5.2015 zn. 00260/Os/2015/AC

uviedla, že relevantné znenie zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Súd prvej inštancie, ako z dôvodov jeho rozhodnutia vyplýva, sa nezaoberal výkladom ust. § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. vo svetle textu a účelu Smernice 2008/48 ES, pričom ide o jeho
povinnosť, ako to uviedol Súdny dvor Európskej únie v rozsudku 14/83, čím je rozhodnutie súdu prvej

inštancii v zamietavej časti nezrozumiteľným. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 16Co/433/2016-122 z 20.9.2017 a uznesenie 14Co/454/2016-66 z 10.7.2017.
Všetky vyššie uvedené argumenty je nutné vziať do úvahy analogicky a v kontexte pri hodnotení
každej jednej náležitosti úverovej zmluvy. Zmluva vrátane príslušných OP umožňovali jednoduchým
spôsobom priemernému spotrebiteľovi poznať všetky rozhodujúce parametre spotrebiteľského úveru
ako aj podmienky jeho splácania, vrátane nákladov, splatností, s možnosťou porovnania oproti iným

spotrebiteľským úverom na trhu - čo bolo cieľom vyššie citovanej Smernice 2008/48 ako aj príslušnej
zákonnej úpravy. Uvedený záver potvrdzuje samotné znenie príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. pri jeho doslovnom výklade; návrh znenia zákona, ktorý mal zaviesť požiadavku na rozčlenenie
splátky úveru na jednotlivé zložky dlhu ako obligatórna náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
ktorý napokon nebol prijatý; právny názor predkladateľa aktuálneho znenia zákona č. 129/2010 Z.z.

k prejudiciálnemu sporu, ktorý potvrdzuje, že aktuálne znenie zákona nevyžaduje rozčlenenie splátky
úveru na jednotlivé zložky dlhu ako aj právny názor orgánu určeného na ochranu práv spotrebiteľov
v bankovom sektore; citovaná aktuálna judikatúra. Tieto skutočnosti v rozpore s právnym názorom
„prvostupňového“ súdu potvrdzujú, že aktuálne znenie zákona nevyžaduje ako obligatórnu náležitosť
zmluvyrozčleneniesplátkyúverunajednotlivézložkydlhu.Napriektomu,ževdetailochsvojhoprávneho

hodnotenia sa citované súdne rozhodnutia líšia najmä čo do priamej aplikovateľnosti, resp. zásady
subsidiarityprivýkladevnútroštátnehoprávavovzťahukeurópskemuprávu,všetkyjednotnespochybnili
prípadný neprimerane pro-spotrebiteľský prístup pri vykladaní príslušnej zákonnej úpravy, ktorý nie je
z hľadiska európskeho práva konformný a ktorého sa pridŕžal prvostupňový súd pri hodnotení splnenia
zákonnýchnáležitostíúverovejzmluvyvodôvodnenínapádanéhorozhodnutia.Zuvedenéhovyplýva,že

zákon rozčlenenie splátky úveru na jednotlivé zložky dlhu nielenže nevyžaduje (čo je rozhodujúce), ale
ani vyžadovať v kontexte príslušnej Smernice ES nemôže a rovnako je neprijateľný aj výklad zákonných
ustanovení, ktorý by takúto požiadavku na úverovú zmluvu kládol. Ad 3/ K rozhodnutiu súdu, ktorým
povolil žalovaným zaplatiť dlh v splátkach, žalobca uvádza nasledovné: Má za to, že súd pri povolení
splatiť dlh v splátkach postupoval nesprávne. Citoval znenie § 232 ods.3 CSP a uviedol, že z výkladu

uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákonodarca dáva súdu vo výnimočných a najmä odôvodnených
prípadoch predĺžiť paričnú lehotu, pričom oprávnenie priznať plnenie v splátkach úplne absentuje.
Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, má za to, že žalovaný nepredložil relevantné
dôkazy preukazujúce jeho nepriaznivú finančnú situáciu, či majetkové pomery, z ktorých by bolo možné
usúdiť, že nepriznanie možnosti splácať dlh v splátkach by ho mohlo existenčne ohroziť. Súd teda

nemohol posúdiť potrebu aplikácie citovaného ustanovenia CSP, t.j. okresný súd sa vôbec nezaoberal
objektívnym preukázaním majetkových pomerov žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil na subjektívny
pohľad,resp.tvrdeniažalovaného,bezoporyvpreukázanýchfaktoch.Žalobcamázato,žeprepriznanie
možnosti v zmysle citovaného ustanovenia neboli splnené podmienky, keďže zo strany žalovaného
takéto podmienky neboli preukázané a zo strany súdu tak nemohli byť objektívne zistené. Rozhodnutie

súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním
splátokvovýške50,-eurmesačnesúdjednakzapríčinil,žežalovanýbudeistinusplácaťviacako8rokov.
Týmto rozhodnutím bezdôvodne zvýhodnil žalovaného, ktorý bude dlh splácať vo výške dokonca nižšej
než mal dohodnutú výšku splátky podľa úverovej zmluvy. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný
neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol teda žalovaný touto formou za porušenie svojich povinností z

Úverovej zmluvy „odmenený". Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej
pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia,
kedydôjdejednakkdôslednémuzisteniumajetkužalovanéhoajednakkvoľbenajvhodnejšiehospôsobu
výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej
vymoženia nebude rozhodujúci iba príjem, ale jeho celkové majetkové pomery povinného a poukázal aj

na aktuálnu judikatúru, napr.: A/ Rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 z 1.3.2017,
B/ Uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/33/2017-62 z 22.2.2017, C/ rozsudok Krajského súdu v
Žiline č.k. 11Co/91/2017-138 zo 16.5.2017, D/ rozsudok Krajského súdu v Trnave čk. 23Co/498/2016-72
z 15.5.2017. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 391ods.1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutia a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania - vo výške súdneho poplatku
za podanie odvolania.

4.Rozsudok v časti výšky splátok napadol odvolaním aj žalovaný (č. l. 164-165), ktorý uviedol, že jeho
životná situácia sa veľmi zmenila. Tú splátku, čo určil súd (50 eur) mesačne bohužiaľ nemá, preto lebo
medzi časom sa musel vysťahovať tam, kde do teraz býval. Teraz býva v podnájme a tam platí 300
eur mesačne, plus elektrina, plyn, je to zvlášť 60 eur a výplatu má len 480 eur. Ešte má aj exekútora
(ANACO) im tak isto platí, pokiaľ sa mu to neskončí, tak mi to nevydá. Takže keby tých 50 eur vyplatil,

tak jemu teda jeho rodine by neostalo nič. Dcére by školu nevedel vyplatiť ďalším 2 synom ošatenie,
hygienu, stravu by som nevedel zabezpečiť. Jeho rodina je prvoradá a radšej dá tie peniaze na rodinu,
oni to lepšie potrebujú a to vedia využiť. Keď všetko vyplatí ešte je v mínuse ako v pluse. Bohužiaľ
nevydá mi tých 50 eur mesačne. Je ochotný platiť ale nemám z čoho maximálne ešte by som vedel
10 eur mesačne.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
vo výroku I., v časti výšky mesačných splátok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo
odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie a zistil, že vo
výroku II. rozsudku, nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zrušenie (§

389ods.1CSP),pretoho,podľa§388CSP,II.výrokzmeniltak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi
zmluvný úrok 220,28 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne počítaný od 19.7.2016 do zaplatenia
a to v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, splatných od mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca až do
úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky riadne a včas.

6.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.

7.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
8.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
10.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
11.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrenéposúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
13.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho

nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery
o právach a povinnostiach stranách sporu.
14.Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že žalobkyňou uplatnený odvolací
dôvod je daný.
15.Súd neprihliadol na Rozsudok SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti
Kláre Bíroovej, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice C.

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady87/102/EHS,azktoréhobolopotrebnévychádzaťajpriaplikáciiprávnychpredpisov,podľaktorých
vec tiež posúdil.
16.Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v

uvedenom rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie
uznesenia NS SR 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.
17.Nemožno prihliadať ani na fakt, že žalobca určil vyššiu RPMN, keďže v danom prípade to bolo v
prospech spotrebiteľa, pričom ide o desatiny percenta (15,75% nie 16,05%), ktoré mohli byť spôsobené
tým, že súd nezohľadnil presný dátum čerpania prostriedkov z úveru, dátum prvej splátky, pričom časový

posun, môže spôsobiť nesúlad vo výpočte.
18.Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil zamietavý výrok, keďže posúdil, že uzatvorená úverová
zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti a nemožno ju posudzovať ako bezúročnú a bezpoplatkov.
19.Súd povolil žalovanému splatiť dlh v splátkach, ktorých výšku určil 50,- eur mesačne. Odvolací súd je
tohonázoru,žežalovanýpreukázalzlúfinančnúsituáciu,alesúčasneochotudlhsplatiť.Jesícepravdou,

že splátky sú nižšie ako boli dohodnuté v zmluve ale samotná skutočnosť, že žalovaný je povinný zaplatiť
navyše úrok z omeškania po celú, po ktorú nevráti dlhovanú sumu je dostatočná satisfakcia pre žalobcu,
preto výšku splátok potvrdil.
20.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

21.Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24.Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.