Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417010609
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417010609.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovanej Q. Ž., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/496/16/4404 z
07.11.2017, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 26.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná Q. Ž., rodená Q., nar. XX.XX.XXXX M. V. K., trvale bytom V. K. Č.. XXX

je v i n n á , ž e

dňa15.09.2016,včaseo19.10h,naulici,predgarážourodinnéhodomuč.XXX,vobciV.K.,okresNové
Zámky, počas urovnávania konfliktov policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Štúrovo v zložení
práp. Q. T. a nstržm. V.. X. H., medzi občanmi obce a bratom obžalovanej D. Q.Ó., vzápätí obžalovaná Q.
Ž. vybehla z dvora rodinného domu na ulicu, kde bezdôvodne a za prítomnosti občanov obce V. K. - Q.
N., V. N., K. K., A.R. K., Z. K., S. K., P. W., W. H., fyzicky napadla tam sa nachádzajúceho poškodeného

J.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. č. XX, takým spôsobom, že mu do tváre a očí nastriekala
slzotvorný prostriedok, avšak v ďalšom konaní jej bolo zabránené hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Štúrovo, pričom poškodený Ing. Q. V. neutrpel žiadne zranenie vyžadujúce si lekárskej ošetrenie,

t e d a

dopustila sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného a
spáchala čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),

č í m s p á c h a l a

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to 1
ks slzotvorný sprej 50 ml čierno-červenej farby, ktorý sa nachádza v úschove OKP OR PZ Nové Zámky.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 07.11.2018 pod sp.zn. 2Pv/496/16/4404
obžalobu na obvinenú Q. Ž., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 15.09.2016, v čase o 19.10 h, na ulici, pred garážou rodinného domu č. XXX, v obci V. K., okres
Nové Zámky, počas urovnávania konfliktov policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Štúrovo v
zložení práp. Q. T. a nstržm. V.. X. H., medzi občanmi obce a svedkom D. Q., bratom obvinenej, vzápätí
obvinená Q. Ž. vybehla z dvora rodinného domu na ulicu, kde bezdôvodne a za prítomnosti najmenej

siedmich osôb - občanov obce V. K., fyzicky napadal tam sa nachádzajúceho poškodeného J.. Q. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. Č.. XX, takým spôsobom, že mu do tváre a očí nastriekala slzotvorný
prostriedok, avšak v ďalšom konaní jej bolo zabránené hliadkou Obvodného oddelenia PZ Štúrovo, a to
použitím donucovacích prostriedkov, pričom poškodený J.. Q. V. neutrpel žiadne zranenie vyžadujúce
si lekárskej ošetrenie.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná zo žalovaného skutku a súd následne
vykonal dokazovanie jej výsluchom, výsluchom svedkov: D. Q., V.. X. H., Q. T., K. K., A. K., Q. N., V.
N., Z. K.P., W. H., P. W., S. K., H. S., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka J.. Q. V. a oboznámením
listinných dôkazov.

Obžalovaná vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovaného skutku poprela a bránila
sa tým, že v uvedený deň v čase asi o 18.30. hod. prišla k svojmu bratovi D. Q., sadla si v jeho garáži na
prepravku a rozprávala sa s ním. Vtedy videla, že sa ku garáži blíži skupina ľudí, až keď boli celkom pri
garáži, rozpoznala medzi nimi v popredí Q. N. P. Z. K., ktorí sa priblížili, pričom Ján N. sa pred ňu postavil

tak, ako keby ju chcel napadnúť. Zľakla sa a preto mala tri sekundy na to, aby sa postavila a vytiahla
KO sprej, ktorý nosí stále so sebou na svoju obranu. Z tohto spreja ale nestihla žiadny plyn nastriekať,
pretožedogaráževošielmužvmodrosivompulóvri,ktorýzakričal,žechcepostriekaťstarostu,čonebola
pravda, a tento muž ju potom sotil na zem, tlačil jej hlavu o betón a opakovane jej ju buchol o zem
a policajti jej zobrali KO sprej. Podľa názoru obžalovanej tí ľudia prišli zlikvidovať jej brata, tvrdila, že

ani Q. V. ani ostatní ľudia z tej skupiny s ňou vôbec nekomunikovali, ona nikomu slzotvorný sprej do
očí nestriekala a celú vec označila za vykonštruovanú zo strany polície, pretože podľa nej poškodený
netvrdil a ani nepodal trestné oznámenie, kde by slzotvorný sprej spomínal.

Svedok D. Q. (brat obžalovanej) na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne ako obžalovaná s tým, že

sa s ňou nachádzal v jeho garáži, keď na upozornenie svojej sestry zbadal hromadu ľudí a na hlavnej
ceste policajné vozidlo. Vo dverách garáže sa vo vzdialenosti asi 1 meter do neho a obžalovanej postavil
sused Q. N. P. Z. K. prichystaní na bitku, svedok preto vybehol z garáže, chcel ísť k policajnému autu,
ktoré stálo 60 metrov od jeho garáže, keď mu do cesty vstúpil poslanec W. H., v dôsledku čoho svedok
spadol, niekto mu skákal po hlave a prebral sa až na polícii v Štúrove. Podľa vyjadrenia svedka boli na

mieste iní policajti než tí, ktorí tvrdia, že tam boli, pričom tí mali modrosivé pulóvre. Svedok vypovedal,
že nevidel, či obžalovaná nastriekala starostovi slzotvorný sprej do tváre.

Obrana obžalovanej bola v plnom rozsahu vyvrátená predovšetkým výpoveďou vo veci zakročujúcich
príslušníkovOOPZŠtúrovoV..X.H.aQ.T.animikslužobnémuzákrokuspísanýmúradnýmzáznamom.

Z týchto dôkazov vyplýva, že hliadka OO PZ Štúrovo bola vyslaná do obce V. K., kde starosta obcenahlásil nešpecifikované problémy s obyvateľmi. Hliadka sa dostavila na miesto, najskôr vyťažili starostu
obce, ktorý vysvetlil, že dochádza ku konfliktom medzi obyvateľmi obce a pánom Q., tiež vyťažili
niektorých obyvateľov obce a následne prešli k bydlisku pána Q., a to pešo, pričom vozidlo nechali

zaparkovanéasi50metrovodtiaľ.Obajapríslušnícipolíciezhodneuviedli,žepánQ.malgarážsituovanú
na hranici s ulicou, v tejto sa nachádzala obžalovaná, ktorej vysvetlili dôvody svojho príchodu, pričom
vzápätí sa dostavil aj pán Q. a ihneď začal slovne útočiť na niektorých ľudí a následne obžalovaná
vybehla von z garáže a nastriekala starostovi obce, ktorý stál za policajtom T., do tváre slzotvorný plyn.

Priebeh udalostí z 15.09.2016 rovnako, ako vyššie uvedení príslušníci OO PZ Štúrovo, opísali vo svojich
výpovediach aj ostatní vo veci vypočutí svedkovia. Títo - Q. N., V. N., K. K., A. K., Z. K., S. K., P. W. P. W.
H. zhodne potvrdili, že obžalovaná po príchode príslušníkov hliadky polície pred garáž D. Q., vybehla z
tejtogaráževonnaulicuatamnastriekalapoškodenémuJ..Q.V.doočíslzotvornýprostriedok,načovoči
nej zasiahli policajti. Z výpovedí svedkov vyplýva, že v uvedenom čase na mieste nezasahovali žiadni
iní policajti, títo mali oblečenú riadnu policajnú uniformu, ďalšia hliadka polície sa na miesto dostavila

až po odchode tejto prvej, ktorá predvádzala D. Q. a až táto ďalšia následne viezla obžalovanú. Svedok
Z. K. dokonca aj priezviskom označil prítomného policajta H.. Svedkovia súčasne zhodne uviedli, že
policajné vozidlo sa v blízkosti miesta incidentu nenachádzalo.

Súd na návrh obžalovanej vypočul ako svedka aj ppor. H. S., ktorý vypovedal, že od poškodeného J..

V. ako stála služba na OO PZ Štúrovo prijal dve trestné oznámenia, jedno smerovalo voči D. Q. a druhé
voči obžalovanej pre výtržníctvo, veci sa riešili pod dvoma číslami, pričom ďalšie konanie vo veci už
nerealizoval. Uviedol tiež, že bol v tejto súvislosti disciplinárne riešený a bolo mu vytknuté, že na oboch
zápisniciach o trestnom oznámení uviedol rovnaký čas začiatku a konca tohto úkonu.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený J.. Q. V. dňa 26.10.2017 zomrel, súd podľa § 263 odsek 3
písmeno a) Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi tohto svedka z prípravného konania,
kedy tento vypovedal, že privolal políciu preto, že bol účtovníčkou obce V. N. upovedomený o tom,
že D. Q. im robí schválnosti a vykrikuje, že ich pozabíja a do dvora im hádže delobuchy. Do príchodu
hliadky polície sa zhromaždili ďalší ľudia, polícia prišla asi za 15 minút, prišli k nim, keďže stáli pred

domom N. a po vysvetlení im situácie policajti povedali, že idú k pánovi Q. k jeho domu, poškodený
a W. H. išli za policajtmi asi 3 metre a ostatní zostali stáť obďaleč. W. Q. mal otvorenú garáž, ktorá
je situovaná tak, že garážová brána je na hranici ulice, kde je už cesta. W. Q. ale v garáži nebol, na
prahu dverí sedela obžalovaná, ktorá hneď na nich začala vykrikovať. Policajti sa dotazovali na pána
Q., ktorý potom prichádzal od plota, vyšiel pred garážové dvere na ulicu a vtedy obžalovaná vyskočila,

obehla hliadku polície a do tváre poškodeného nastriekala nejaký sprej, bol to slzotvorný štipľavý sprej,
ktorým ho zasiahla priamo do tváre. Keďže mal okuliare, nedostal priamo do očí. Jeden z policajtov
okamžite zareagoval a obžalovanú chytil za ruku, v ktorej držala sprej, obaja policajti sa potom snažili ju
spacifikovať, pretože kládla odpor. Podľa vyjadrenia poškodeného neutrpel žiadne vážne zranenia, mal
len podráždenú pokožku tváre a očí a nemusel ani vyhľadať lekárske ošetrenie.

Zo zápisnice o trestnom oznámení súd zistil, že poškodený v tejto súvislosti podal trestné oznámenie
ústne už dňa 15.09.2016, kedy útok obžalovanej na neho opísal úplne zhodne.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na obžalovanej zaistený slzotvorný prostriedok, hlásenie o použití

donucovacích prostriedkov voči obžalovanej a oznámenie OO PZ Štúrovo, z ktorého vyplýva, že
služobné motorové vozidlo, ktoré v rozhodný deň použila hliadka OO PZ Štúrovo v zložení V.. X. H.
P. Q. T. síce bolo vybavené mobilnou jednotkou SOITRON, avšak obrazový ani zvukový záznam o
vykonávajúcej činnosti zasahujúcich policajtov, ktorou sa bezprostredne zasahuje do základných práv
a slobôd osoby neexistuje, keďže služobný zákrok sa odohral na inom mieste, než bolo odstavené

služobné motorové vozidlo.

Vykonaným vyššie opísaným dokazovaním, vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania, súd
dospelkzáveru,žeobžalobabolanaobžalovanúpodanádôvodneatátosadopustilažalovanéhoskutku

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd mal obranu obžalovanej v plnom rozsahu
vyvrátenú výpoveďou poškodeného Ing. Q. V. a s ňou plne korešpondujúcimi výpoveďami členov vo veci
zakročujúcej hliadky OO PZ Štúrovo a ich úradným záznamom zo služobného zákroku, ktoré sú plne
podporené aj výpoveďami ostatných vo veci vypočutých svedkov. Z týchto dôkazov bez akýchkoľvekdôvodných pochybností pre súd vyplynulo, že obžalovaná po príchode policajtov pred garáž jej brata,
vybehla na ulicu z tejto garáže, nachádzajúcej sa síce na dvore v mieste bydliska brata obžalovanej,
avšak brána ktorej sa nachádza na hranici tohto pozemku a ulice a slzotvorným prostriedkom nastriekala

do tváre poškodeného J.. Q. V.. Na uvedený záver súdu nemajú žiadny vplyv tvrdenia obžalovanej
vo vzťahu k zraneniam, ktoré v uvedenom čase utrpela, keďže tieto jej boli spôsobené pri služobnom
zákroku polície, vedenom voči nej práve z dôvodu jej konania - útoku použitím slzotvorného spreja voči
poškodenémuaktoréhoprimeranosťsúdvprejednávanejveciniejepovinnýanioprávnenýposudzovať.

Súdu pre záver o vine obžalovanej zo žalovaného skutku postačovalo na hlavnom pojednávaní
vykonané vyššie uvedené dokazovanie a preto ako nepotrebné pre svoje rozhodnutie odmietol
obžalovanou navrhované doplnenie dokazovania o vykonanie rekonštrukcie, psychologické a
psychiatrické vyšetrenie osôb: Z. K., A. K., K.N. K., S. K., B. K., P. W., S. W., W. H., Q. N. P. V.
N., vyšetrením obžalovanej na detektore lži, znalecké dokazovanie z odboru psychotroniky, znalecké
dokazovanie z odboru zdravotníctva k zraneniam obžalovanej, zabezpečenie elektronickej GPS knihy

jázd služobného motorového vozidla OO PZ Štúrovo, záznamu z celodennej služby hliadky OO PZ
Štúrovo v zložení H. P. T., výsluch službukonajúceho príslušníka OO PZ Štúrovo zo dňa 15.09.2016 na
deň 16.09.2016, ktorý obžalovanej vydal 2 falošné čísla osobné policajtov, ktorí sa mali zúčastniť na
protizákonnej policajnej akcii, výsluch svedkyne P. Q. a aj Q. A..
V súvislosti s návrhom obžalovanej na doplnenie dokazovania o podrobenie sa obžalovanej detektoru

lži súd osobitne zdôrazňuje, že vyšetrenie na polygrafe nie je dôkazným prostriedkom podľa § 119 odsek
2 Trestného poriadku.

Súd preto obžalovanú uznal vinnou na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku s tým, že obžalovaná uvedeným protiprávnym konaním naplnila všetky formálne zákonné

znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno a) Trestného zákona z hľadiska objektu,
objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona)
zasiahla do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na dodržiavaní verejného poriadku
tým, že dopustila sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadla iného

a spáchala čin závažnejším spôsobom konania (so zbraňou v zmysle definície podľa § 122 odsek 3
Trestného zákona). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi
uvedeným protiprávnym konaním obžalovanej a následkom jej činu na jednej strane a jej úmyselným
zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnila obžalovaná aj po stránke
materiálnej, keďže závažnosť jej činu rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona).

V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu a jeho následkom
(útok smerujúci proti telesnej integrite poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (keď
poškodený útok obžalovanej žiadnym svojim správaním nevyprovokoval), mierou zavinenia obžalovanej
a jej pohnútkou.

Obžalovaná dosiaľ nebola súdne trestaná a ani postihnutá v priestupkovom konaní. Z miesta bydliska
boli o nej uvádzané poznatky k jej správaniu, avšak výlučne súvisiace s jej postojmi k orgánom obce
a výkonu samosprávy obce.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanej, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. §

34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.

Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedla
doteraz riadny život), priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u nej nevzhliadol žiadnu. Súd

obžalovanej ukladal trest podľa § 364 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia
slobody 6 mesiacov až 3 roky, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru
závažnostiuobžalovanejzistenejpoľahčujúcejokolnostiapriabsenciiokolnostipriťažujúcej,znížilpodľa
§38odsek3Trestnéhozákonahornúhranicutrestnejsadzbyojednutretinu.Súdobžalovanejvzhľadom
na jej doterajšiu bezúhonnosť uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo

výmere 6 mesiacov a výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok, zistiac
podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (že vzhľadom na osobu obžalovanej,
najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu možnodôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej nie je nevyhnutný
výkon trestu odňatia slobody ich okolností).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).