Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205463
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416205463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: V. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX M. XXX, zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42
256 593, o náhradu škody 2 748,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/121/2016 - 58, zo dňa 19. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkomrozhodol,žežalobuzamieta.Žalovanejsúdpriznalplnúnáhradu
trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca
uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere dňa 30.11.2009 za dohodnutých podmienok. Vzhľadom na to,
že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, žalobca dlh zosplatnil dňa

17.11. 2010 a zároveň podal na žalovanú aj trestné oznámenie. Trestným rozkazom Okresného súdu
v Žiari nad Hronom sp.zn. 2T/53/11 zo dňa 06.05.2011, právoplatným a vykonateľným dňa 16.08.2011,
bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona
spáchaným žalovanou práve v súvislosti s vyššie uvedenou úverovou zmluvou, ktorú uzavrela so
žalobcom (veriteľom). Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Pohotovosť s.r.o.
odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne konanie. Dňa 17.06.2016 žalobca podal na
súd žalobu o zaplatenie náhrady škody vo výške 2 748,- eur s príslušenstvom.

3. Žalovaná vzniesla v konaní o náhradu škody námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Súd
v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka sa prednostne zaoberal vznesenou námietkou premlčania.
Dospel k záveru, že podľa ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku na
náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalobcom uplatnený nárok premlčaný v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (ods. 1 § 106), ktorá začala plynúť odo dňa, kedy sa poškodený
preukázateľne dozvedel o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá, t.j. od doručenia trestného

rozkazu. V danom prípade bol žalobcovi doručený dňa 16.08.2011. Žalobca žalobu na súd podal až
dňa 17.06.2016, teda po márnom uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Z dôvodu premlčania
uplatneného nároku súd žalobu žalobcu zamietol.4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, žalovaná mala v konaní plný úspech,
preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom a
nesprávne právne posúdil vec. Žalobca odmieta postavenie žalovanej v danom zmluvnom vzťahu ako

spotrebiteľa. Vzájomný právny vzťah účastníkov zmluvy je obchodnoprávny a nie je namieste uplatnenie
právnych noriem výlučne Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom aj
v zmysle vzájomnej dohody so žalovanou, uzavretej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
že ich všetky vzájomné vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom.

7. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 2 748,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a z dôvodu,

že okresný súd trestným rozkazom uznal žalovanú vinnou so spáchania trestného činu podvodu a
odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Z hľadiska premlčania v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo na náhradu
škody priznané právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa,
keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Taktiež podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie

sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo
dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Z právoplatného
a vykonateľného trestného rozkazu jasne vyplýva, že k udalosti došlo dňa 30.11.2009 a teda nárok bol
uplatnený v premlčacej dobe.
8. Žalovaná navrhla rozsudok potvrdiť. K odvolaniu žalobcu uviedla, že trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 16.08.2011, teda do podania žaloby uplynula subjektívna premlčacia doba. V
Občianskom zákonníku je stanovená kombinovaná premlčacia doba subjektívna a objektívna. Začiatok
plynutia oboch lehôt je stanovený samostatne. Objektívna lehota začína plynúť od škodovej udalosti a
subjektívna lehota plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Ak sa skončí priebeh jednej z lehôt, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

V spore je nepochybné, že žalobca mal všetky potrebné informácie na to, aby mohol riadne a včas
uplatniť svoje právo na súde. Nie je významné ani to, že právo bolo priznané súdnym rozhodnutím,
pretože trestný rozkaz nepriznal žalobcovi náhradu škody, ale odkázal poškodeného na jej uplatnenie si
v civilnom konaní. Žalobca mal konať v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len
bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu

a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné práva uplatňujú včas).

9. Žalobca zotrváva na svojom názore, že podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo
na náhradu škody premlčí za 10 rokov, ak ide o škodu ktorá bola spôsobená úmyselne, ktorá plynie
odo dňa kedy došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v

spojení s konštantnou judikatúrou sa na začiatok plynutia nevyžaduje len samotný odsudzujúci trestný
rozkaz resp. trestný rozsudok. Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o
protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková
ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby
poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Z predmetného trestného rozkazu

sa síce žalobca dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá (žalovaný), avšak nemožno z neho objektívne
zistiť rozsah majetkovej ujmy, ktorý by bolo možné reálne vyčísliť v peniazoch, nakoľko v trestnom
rozkaze súd konštatoval len vznik škody malej. So zreteľom na uvedené, pre začatie plynutia premlčacej
doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúca právoplatnosť trestného rozkazu,
ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie.

Žalobca súdu vytýka, že aplikoval na otázku premlčania ustanovenia o premlčaní zakotvené v
Občianskom zákonníku bez toho, ahy odôvodnil voľbu aplikácie predmetných ustanovení. Konajúci súd
opomenul, že právny vzťah zo zmluvy o úvere bol uzatvorený na účely výkonu podnikania a riadi sa
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

11. Žalovaná v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu uviedla, že naďalej považuje rozsudok za vecne
správny a zákonný, pričom vyjadrenie žalobcu nie je spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu.
Okresný súd správne ustálil počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na deň 16.08.2011, kedy
nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz. V uvedený deň mal žalobca bez akýchkoľvek pochýb všetkyinformácie o tom, kto za škodu zodpovedá a aká je jej výška. Je celkom bezpredmetné, že súd v
trestnom rozkaze konštatoval iba spôsobenie malej škody a tú presne nevyčíslil. Žalobca vedel presne,
aká je výška škody z vlastnej evidencie. Odhliadnuc od toho, že nie sú správne názory žalobcu, že na

predmetný právny vzťah by sa mal vzťahovať Obchodný zákonník a nie Občiansky zákonník, podľa
ust. § 398 Obchodného zákonníka pokiaľ ide o premlčanie, je ešte prísnejší ako Občiansky zákonník,
pretože plynutie subjektívnej premlčacej doby viaže už na možnosť, kedy sa oprávnený subjekt mohol
dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť. O to viac by bol nárok žalobcu pri posudzovaní
podľa Obchodného zákonníka premlčaný.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne

posúdil, vo veci správne rozhodol. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd sa v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu
potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd
svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

15. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom
a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia.

16. V prejednávnom prípade ide výslovne „o nárok na náhradu škody“ a nie o nárok na zaplatenie určitej
sumy. Žalobca túto skutočnosť nespochybňuje a sám uvádza priamo v žalobe i v odvolaní.

17. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca žalobou podanou dňa 17.06.2016
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 748,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej
prečinomúverovéhopodvodupodľa§222ods.1Trestnéhozákonaspáchanýmžalovanou,čopreukázal
trestným rozkazom právoplatným a vykonateľným dňa 16.08.2011, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou

z uvedeného prečinu podvodu v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrela so žalobcom (veriteľom)
dňa 30.11.2009. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy
o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku
žalobcu na „náhradu škody“ (to treba zdôrazniť) a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej,
kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa,

na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva a osobitná právna ochrana § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského
subjektu.

18. Súd mal tiež preukázané, že žalovaná námietku premlčania vzniesla v konaní, čím bola naplnená

podmienka ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej súd na premlčanie prihliadne len na
námietku dlžníka.

19. Občiansky zákonník upravuje premlčateľnosť práv v ustanovení § 100 a nasledujúcich. Ide o
„všeobecnú“ premlčaciu dobu, ktorá je trojročná a uplatní sa všade tam, kde zákon pre určité právo

neupravuje osobitnú premlčaciu dobu.

20. Pri práve na náhradu škody Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu -
subjektívnu (§ 106 ods. 1) a objektívnu (§ 106 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia
nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná,

alebo desaťročná v prípade, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z
týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na náhradu škody priznať.
Ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie
ešte druhá premlčacia doba. V danom prípade súd založil svoje rozhodnutie na preukázanom uplynutídvojročnej subjektívnej premlčacej doby. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Žalovanej treba dať za pravdu v tom, že žalobca mal všetky informácie na vyčíslenie škody, ktorú mienil
uplatniť. Potom nebolo dôvodné a ani právne významné zaoberať sa aj plynutím 10-ročnej objektívnej

premlčacej doby. Odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej by mu podľa jeho názoru malo prislúchať
právo uplatniť nárok v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe je nedôvodná.

21. Navyše pokiaľ v súvislosti s premlčaním v danom prípade žalobca poukazuje na desaťročnú
premlčaciudobustanovenúv§110ods.1Občianskehozákonníka,totoustanovenienesprávnevykladá.

Pokiaľ namieta, že súd mal zároveň a to odhliadnuc od osobitnej právnej úpravy premlčania nároku na
náhrady škody, aplikovať aj ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že: „ak bolo právo
priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa,
keď sa malo podľa rozhodnutia plniť“, treba uviesť, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje k samotnému
„výkonu“ práva, teda práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (taktiež ak
dlžník právo písomne uznal právne relevantným spôsobom).

22. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje dlhodobému
trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Aby nedochádzalo k situáciám, kedy by si veriteľ

síce svoje právo uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, avšak k jeho priznaniu by došlo až po
jej uplynutí, zákon upravuje inštitúty spočívania premlčacej doby (dočasné zastavenie jej plynutia) a
pretrhnutia premlčacej doby (kedy sa zo zákonom stanovených predpokladov plynutie doby zastaví, ale
po odpadnutí prekážky plynutie doby nepokračuje - uplynutá časť lehoty sa nezohľadní - ale začína
plynúť doba od nového začiatku).

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalovaná, preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).