Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010389
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818010389.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému C. O. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/119/2018 zo dňa 21. 11. 2018 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 4. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 15T/119/2018 zo dňa 21. 11. 2018 uznal obžalovaného
C. O. vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona v súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k poškodenému N. L. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona a prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k poškodenému
I. B. na tom skutkovom základe, že

dňa 14. 07. 2018 v čase okolo 19.30 hod. v obci C. L., okres Z., na verejnom priestranstve pred miestnym
pohostinstvom, pod vplyvom alkoholu, napadol poškodených N. L. a I. B. tak, že pollitrovým pivovým
pohárom udrel poškodeného N. L. do ľavej časti tváre, pričom sa pohár rozbil a následne ho rozbitým

pohárom pichol do krku na ľavej strane, čím poškodenému N. L. spôsobil hlbokú reznú ranu ľavého
líca v oblasti sánky v dĺžke cca 3 cm a na ľavej strane krku loskutnú reznú ranu o rozmeroch 7x8 cm,
s dobou liečby najmenej 12 dní, pričom bodnutie len tesne minulo krčnú tepnu a priedušnicu, ktorých
zasiahnutie by znamenalo život ohrozujúce zranenie poškodeného N. L., následne rozbitým pohárom
pichol pod bradou aj poškodeného I. B. a spôsobil mu trojuholníkovú reznú ranu pod sánkou v rozsahu
5 cm, siahajúcu až do podkožného tuku s presne nezistenou dobou liečby.

Súd mu za to uložil podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2
Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona) úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákon zákona na výkon trestu odňatia
slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm.
d/ Trestného zákona uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX
a poškodeného N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L. XXX s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,

že okresný súd v napadnutom rozsudku uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby,
pričom takto uložený trest považuje za neprimerane mierny a má zato, že u obžalovaného boli splnenézákonnépodmienkynauloženieprísnejšiehonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody. Vtejtosúvislosti
poukázal najmä na osobu obžalovaného, ktorý má v odpise z registra trestov 10 záznamov pre rôznu,
prevažne majetkovú, ale aj obdobnú násilnú trestnú činnosť. Je pravdou, že väčšina z týchto záznamov

bola obžalovanému zahladená, pričom pri ostatnom odsúdení k osvedčeniu sa obžalovaného došlo
dňom 18. 10. 2016 a teda na tieto odsúdenia nemožno prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Pokiaľ
ide o zvyšné dva záznamy, pri ktorých neplatí fikcia neodsúdenia (z roku 1999 a z roku 2000),
stotožnil sa s názorom okresného súdu, ktorý na nezahladené odsúdenia neprihliadol ako na priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. a to vzhľadom na dobu, ktorá od odsúdenia i samotného

vykonania trestov uplynula (viac ako 16 rokov). Napriek skutočnosti, že na predchádzajúce odsúdenia
obžalovaného sa neprihliada ako na priťažujúcu okolnosť, je nevyhnutné ich zohľadniť pri posudzovaní
osoby obžalovaného a jeho doterajšieho života. Z toho je zrejmé, že u obžalovaného ide od mladého
veku o osobu so sklonom k páchaniu rôznej protiprávnej činnosti a doposiaľ uložené podmienečné
i nepodmienečné tresty nevytvorili podmienky na jeho prevýchovu a vedenie riadneho života, čoho
dôkazom je aj toto trestné konanie. Zároveň zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Jany Greškovej, vyplýva okrem iného, že obžalovaný je málo
kritický k následkom svojho správania, opakujú sa u neho tie isté vzorce správania, napriek tomu sa z
nich nie je schopný poučiť a pod vplyvom alkoholu sa môže opakovane dopustiť trestných činov.

Má zato, že je potrebné prihliadnuť aj na spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých k nemu došlo,

keď obžalovaný zaútočil na poškodených bezdôvodne, bez predchádzajúceho konfliktu, či varovania.
Poukázal tiež na skutočnosť, že konanie obžalovaného sa vo vzťahu k poškodenému N. L., z ktorého bol
uznaný za vinného aj z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., takmer priblížilo
k dokonaniu tohto trestného činu, pričom chýbali len milimetre, aby zasiahol životne dôležité orgány
poškodeného.

Z uvedených dôvodov a najmä s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu
obžalovaného a možnosť jeho nápravy, ako aj na tú skutočnosť, že spáchal viac trestných činov,
trest celkom na dolnej hranici trestnej sadzby uložený okresným súdom nemožno považovať za
dostačujúci na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu. Keďže ide o najnižší možný trest, aký mohol
byť obžalovanému v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby uložený má za to, že takto uložený

trest nezabezpečí v potrebnom rozsahu prevýchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život, ako
ani zodpovedajúcu ochranu spoločnosti pred obžalovaným a tiež nesplní účel generálnej prevencie. V
súlade so zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák., aj vzhľadom na priznanie obžalovaného a
prejavenú ľútosť na hlavnom pojednávaní, je podľa jeho názoru potrebné uložiť mu nepodmienečný trest
odňatia slobody minimálne pri dolnej hranici trestnej sadzby, ako to bolo navrhované aj v záverečnej reči

prokurátora na hlavnom pojednávaní dňa 21.11.2018, nie však úplne na dolnej hranici trestnej sadzby,
ako mu uložil okresný súd.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného

súdu vo výroku o treste zrušil a aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám tak, že
obžalovanému uloží primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby
so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu v tom smere, že
s poškodenými je v priateľskom vzťahu. Žiaľ, stalo sa, čo sa stať nikdy nemalo, ale už to nijako

nikto neodvráti. Viackrát sa ospravedlnil a prejavil ľútosť nad tým, čo sa stalo. Rovnako má ochotu
poškodených odškodniť podľa svojich možností a schopností. Z uvedeného dôvodu si myslí, že ani
v ich záujme nie je, aby sa mu uložil ešte prísnejší trest, než aký dostal súdom prvého stupňa. Je
pritom nepochybné, že ani jednému z nich nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví a jeho konanie dlhú dobu
bolo kvalifikované „len" ako ľahké ublíženie na zdraví. Je síce pravda, že sa medzičasom zmenila

právna kvalifikácia a súdený bol za ťažké ublíženie na zdraví v štádiu pokusu, čomu sa ani len nesnažil
brániť práve preto, lebo si uvedomoval závažnosť svojho konania. Bolo tomu tak i napriek tomu, že v
skutočnosti ťažkú ujmu nechcel poškodeným spôsobiť, veď boli kamaráti, pred skutkom nedošlo medzi
nimi k nejakým závažnejším nedorozumeniam, nebol teda dôvod na to, aby im chcel spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví. Jednoducho sa snažil k veci postaviť sebakriticky, čo vyústilo aj do vyhlásenia o jeho

vine. Konanie, za ktoré je súdený sa právne kvalifikuje ako pokus ťažkej ujmy, pričom táto skutočnosť
už aj sama sebe zakladá dôvod dívať sa na toto konanie miernejším pohľadom. V súdenej veci
rovnako je potrebné prihliadnuť i na ďalšie okolnosti majúce relevanciu z hľadiska rozhodnutia o otázke
trestu. Poukázal na závery znaleckého dokazovania znalkyňou MUDr. J. Greškovou, ktorá potvrdila, žejeho ovládacia schopnosť bola znížená. Ide o ďalšiu takú skutočnosť, ktorá taktiež odôvodňuje čo aj
mimoriadne zníženie trestu. Na rozdiel od odvolateľa nezdieľa názor, že by trest, ktorý mu bol uložený,
bol neprimerane mierny, predsa trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov už sám o sebe je trestom tvrdým

bez ohľadu na to, že ide o trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby. Z týchto podstatných dôvodov
navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora

nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný C. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že
je vinný zo spáchania žalovaného skutku, na základe čoho okresný súd v súlade s procesným postupom
podľa § 257 ods. 1 a nasl. Tr. por. prijal jeho vyhlásenie o vine a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por.
rozhodol o tom, že dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s

výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.

Tak na podklade vyhlásenia obžalovaného o vine, ako aj na podklade ďalších vo veci vykonaných
dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu nemal krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že skutok
sastal,žehospáchalobžalovanýaanioustáleníprávnejkvalifikácietohtoskutkuakoprečinuvýtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so
zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k poškodenému N. L. a to v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu
k poškodenému I. B..

Okresný súd sa dôsledne a vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými okolnosťami majúcimi význam pre
určenie druhu trestu a jeho výmery. Odhliadnuc od toho, že nejde o spornú skutočnosť ani zo strany
prokurátora, krajský súd uvádza, že okresný súd vecne správnym logickým a zákonným spôsobom
ustálil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, čo v konečnom dôsledku v odôvodnení napadnutého
rozsudku kvalifikovaným spôsobom odôvodnil.

Ako je to z obsahu podaného odvolania zrejmé prokurátor napadol výrok o treste len čo do výšky
uloženého trestu, resp. namieta uloženie tohto trestu úplne na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, ktorá u najprísnejšie trestného, zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
predstavuje štyri až desať rokov trestu odňatia slobody.

Krajský súd zohľadniac postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jeho priznanie sa a úprimné
oľutovanie sa stotožnil s názorom okresného súdu, že takto uložený trest za súčasného uloženia
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. spĺňa všetky
kritériá účelu trestu z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Je pravdou, že obžalovaný je osobou, ktorá už má v odpise registra trestov 10 záznamov pre
rôznu trestnú činnosť a za nepodstatné nemožno považovať ani okolnosti a spôsob spáchania činu,
predovšetkýmpokusuzločinuublíženianazdravípodľa§155ods.1Tr.zák.,načovkonečnomdôsledku
prokurátor podrobne poukázal.

Pokiaľ však ide o predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného aj krajský súd mal zo spisového
materiálu preukázané, že v ôsmich prípadoch sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený a
zvyšné dva záznamy, pri ktorých neplatí fikcia neodsúdenia sú z rokov 1999 a 2000, čo v konečnom
dôsledku viedlo súd k tomu, že na predchádzajúci život obžalovaného neprihliadol ako na priťažujúcu

okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák.

Vo vzťahu k spôsobu spáchania činu a okolnostiam týkajúcim sa predovšetkým zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že ide o odsúdenie
obžalovaného za tento zločin v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., čo v konečnom dôsledku mohlo

viesť okresný súd k úvahe o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a teda k zníženiu trestu
pod dolnú hranicu trestnej sadzby pri odsúdení páchateľa za pokus trestného činu. Okresný súd však
zrejme práve vzhľadom na skutkové okolnosti týkajúce sa pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa §155 ods. 1 Tr. zák. vyhodnotil a krajský súd podotýka, že vecne správne a zákonne, že pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Tr. zák. neboli splnené zákonné podmienky.

Za daných okolností je preto aj podľa názoru krajského súdu výrok o treste správny, zákonný a
zohľadňujúci všetky kritériá majúce význam pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods.
1 a nasl. Tr. zák.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.