Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Janáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/180/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511201525
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3511201525.3
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: E. L., nar. XX.XX.XXXX, občan M. republiky, bytom Z.
pod V., H. XXXX, proti žalovaným: 1/ E. K., nar. XX.XX.XXXX, občan M. republiky, bytom V., X. XX a 2/ K.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. republika, Z., T. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Y. L., advokátkou so
sídlom v M., Y. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31.júla 2017, č.k. 11C/27/2011-281, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ m a j ú voči
žalobkyni n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50%.
Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením výrokom I. súd konanie zastavil. Výrokom II. žalovaným priznal právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Výrokom III. konanie v časti vzájomného
návrhu žalovaných zo dňa 05.06.2014 na určenie, že žalobkyňa E. L. nie je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností, vylúčil na samostatné konanie. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa žalobným
návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre k.ú. K. Z.. Žalovaní súdu dňa 05.06.2014 doručili vzájomný návrh - žalobu o
určenie, že žalobkyňa nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa
podaním do zápisnice na pojednávaní konanom dňa 13.01.2017 zobrala žalobný návrh späť z
dôvodu, že sa nepodarilo dlhodobo upraviť vzájomné vzťahy, pričom poukázala na to, že sa snažila
predmetnou žalobou dosiahnuť to, aby sa usporiadali vlastnícke vzťahy k pozemkom, ktorých pôvodnou
vlastníčkou bola jej mama. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania žiadala zohľadniť dôvody podania
žalobného návrhu, priebeh konania, ako aj jej finančnú situáciu. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili,
avšak žiadali o vylúčenie vzájomného žalobného návrhu na samostatné konania a priznanie náhrady
trov konania. V dôsledku späťvzatia žaloby súd podľa § 145 ods. 1, 2, 3 a § 146 ods. 1, 2 CSP
konanie o žalobe žalobkyne zastavil. Podľa § 166 ods. 2 CSP vzájomnú žalobu žalovaných vylúčil na
samostatné konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že žalobkyňa
späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania, preto je povinná zaplatiť náhradu trov konania
protistrane. Uviedol, že predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu, teda
z dôvodu subjektívnej (zavinenej) skutočnosti, ktorá bezprostredne viedla k zastaveniu konania, a preto
žalovaným bolo priznané právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia samostatným rozhodnutím.
2. Proti uzneseniu, jeho výroku II., podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že výrok II. citovaného
uznesenia zruší a žalovaným nárok na náhradu trov konania neprizná. Zároveň požiadala o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Priložila dôkazy o majetkových pomeroch a ťaživej osobnej a finančnej situácii. V
odvolaní namietala, že súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 256 ods. 1 CSP, podľaktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Pritom súd neprihliadol na okolnosti späťvzatia žaloby, keď žiadala zohľadniť dôvody podania žalobného
návrhu, priebeh konania, ktoré bolo zdĺhavé a jej finančnú situáciu, keď sa dostala do veľmi ťaživej
finančnej a životnej situácie, pričom súd sa pri rozhodovaní o trovách konania týmito dôvodmi vôbec
nezaoberal. Poukázala na to, že žalobu podala až po tom, keď u žalovaných neuspela s návrhom na
mimosúdne vyriešenie sporu. Na vyporiadaní pritom mala naliehavý právny záujem, nakoľko sporné
nehnuteľnosti tvoria jednak prístupovú cestu k jej domu a jednak na časti nehnuteľnosti je postavená
časť jej domu. Až potom, keď s mimosúdnym návrhom neuspela, podala žalobu. Aj v priebehu súdneho
konania sa snažila o vysporiadanie veci dohodou, s ktorou žalovaní nesúhlasili. V priebehu súdneho
konania sa dostala do ťaživej životnej a finančnej situácie. Jej manžel ochorel, je onkologickým
pacientom vyžadujúcim celodennú starostlivosť, nemá žiaden príjem, nepoberá ani žiaden dôchodok.
Je plne odkázaný na jej starostlivosť, nakoľko je ležiaci pacient, sám sa nedokáže najesť, vykonať si
hygienické potreby, je plne odkázaný na jej starostlivosť. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nemajú ani
jeden z nich príjem. Spočiatku poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 231 eur, od augusta tohto roku
jej bolo priznané opatrovné na manžela vo výške 249,35 eur mesačne, z ktorých hradí stravu, lieky
pre ňu, doplatok k liekom pre manžela, náklady na bývanie, náklady na cestu na jeho vyšetrenie do Z.
a ostatné. Keďže opatrovné nepokryje všetky nutné výdavky, je nútená požičiavať si od rodiny aspoň
na najnutnejšie potreby, keďže ani ich finančná situácia nie je natoľko dobrá, aby jej mohli sústavne
požičiavať. Chcela niektoré nehnuteľnosti predať, ale v lokalite, v ktorej sa nachádzajú, sú nepredajné.
Platiť za danej situácie, keď nevie, či bude mať na jedlo a lieky žalovaným 1/ a 2/ trovy konania, je pre
ňu nemožné. Mala za to, že uvedené dôvody sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd
v súlade s § 257 CSP žalovaným nemusí priznať náhradu trov konania. K odvolaniu pripojila vyplnené
tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov a dôkazy preukazujúce jej nepriaznivú finančnú situáciu.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti výroku II. a zistil,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok I. a III. uznesenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti
týmto výrokom odvolanie žalobkyne nesmerovalo, tak nadobudli právoplatnosť (§ 367 CSP).
5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
6. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
8. Zmyslom využitia zásady zavinenia pri späťvzatí žaloby je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri
jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto
trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať
v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu, teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, dôsledkom ktorého je vznik
trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo
veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej v
zásade povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ďalej je nutné uviesť, že platí, že ak
pre správanie žalovaného žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, späť, je žalovaný povinný
nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného
zreteľa. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 257 CSP) a
od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú
stranu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody osobitného zreteľa zákon bližšie nešpecifikuje.Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na
nekontrolovateľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2007, sp. zn. 3MCdo/46/2012) nemožno § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.
10. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo k
určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie
otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech), alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena
zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik v konaní o určenie právneho vzťahu nemohol posúdiť zdravotný
stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na jeho právne úkony). Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj
toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
11. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol
podľa § 256 ods. 1 CSP, pričom pri svojom rozhodnutí sa nezaoberal žiadosťou žalobkyne, uvedenej pri
späťvzatí žalobného návrhu, zohľadniť dôvody podania žalobného návrhu, priebeh konania, ako aj jej
finančnú situáciu. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/, 2/ celé účelne vynaložené trovy konania, t.j.
v rozsahu 100%, keď vychádzal iba z procesného zavinenia žalobkyne na zastavení konania, v zmysle
ust. § 256 ods. 1 CSP.
12. Odvolací súd sa s týmto postupom súdu prvej inštancie nestotožnil, keď na rozdiel od súdu prvej
inštancie zistil v preskúmavanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Dôvody
hodné osobitného zreteľa videl jednak v postoji žalobkyne, keď z obsahu spisu nepochybne vyplýva,
že žalobkyňa sa pred podaním žaloby pokúsila so žalovanými dohodnúť mimosúdne na vyriešení veci,
ale najmä v sociálnej situácii žalobkyne, ktorá sa dostala v priebehu konania do takej ťažkej finančnej a
sociálnej situácie, že by zaplatenie celých účelne vynaložených trov konania žalovaných 1/ a 2/ mohlo
viesť u nej k neprimeranej tvrdosti a k zhoršeniu jej nepochybne nepriaznivej ťaživej sociálnej situácie.
Z predložených dokladov mal odvolací súd za preukázané tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní,
že v dôsledku ochorenia jej manžela sa ocitla v ťažkej životnej a finančnej situácii, keď svoj príjem
potrebuje na zabezpečenie základných životných nákladov a na zabezpečenie opatery svojho ťažko
choréhomanžela,pretoodvolacísúddospelkzáveru,ževdanejvecijenamiesteaplikáciavýnimočného
ustanovenia § 257 CSP preto, aby žalobkyňa nebola zaviazaná zaplatiť žalovaným 1/, 2/ celé nimi
účelne vynaložené náklady spojené s konaním. Odvolací súd však bol zároveň toho názoru, že musí
prihliadnuť i na majetkové pomery druhej strany, t.j. žalovaných 1/ a 2/, keď považoval za nespravodlivé,
aby títo znášali sami trovy konania vzniknuté vyvolaným sporom, ktoré skončilo späťvzatím žaloby. Preto
odvolací súd dospel k záveru, že je namieste zaviazať žalobkyňu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ 50% im
vzniknutých trov konania.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II.
zmenil tak, že priznal žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
50%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, z
dôvodu, že odvolaniu žalobkyne bolo vyhovené len čiastočne.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.