Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213202033
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213202033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátuJUDr.PetraStrakuaJUDr.MichalaBoroňavsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, A.
XXX/X, XXX XX U., právne zastúpeného: JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01 Bardejov,
2/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, XXX XX U., 3/ Z.. J. T., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX X.,
v konaní o zaplatenie 10.993,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č. k. 5C/162/2013-245 zo dňa 22.03.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania.

II. Žalovaný v 1/ rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Žalovaným v 2/ a 3/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, že cit.:
„Konanie v časti o zaplatenie 5.687,18 Eur s príslušenstvom za s t a v u j e .

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným v 1. až 3. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne posúdil podľa ustanovení § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, §
290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 261 ods. 3, § 497 Obchodného
zákonníka, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, § 524, § 525, § 526, § 879j, § 879f ods.

3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB).

3. V odôvodnení uviedol, že medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými existoval občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru, titulom zmluvy o
úvere, ktorá je s ohľadom na postavenie Slovenskej sporiteľne a.s. ako dodávateľa a žalovanými ako
spotrebiteľmi spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaní nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca žalobcu ako dodávateľ tak konal. Žalobca

sa v konaní od žalovaných domáha zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť
zmluvou o postúpení od banky, preto súd prvej inštancie v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na
strane žalobcu. Dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti
(spôsobilosti na postúpenie) takejto pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., tedalicencovaného subjektu oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na
žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku. Nebolo preukázané doručenie
písomnej výzvy veriteľa na splnenie záväzku dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB, 90 dní pred postúpením

jeho pohľadávky postupníkovi. Neobstojí argumentácia žalobcu, že pre platnosť postúpenia postačí
preukázanie doručenia oznámení o postúpení pohľadávky z 02.01.2009, pretože doručenie tohto
oznámenia žalovaným právnym predchodcom žalobcu nebolo preukázané. K vyhláseniu o mimoriadnej
splatnosti úveru ako celku došlo až po postúpení pohľadávky, a to žalobcom ako nebankovkou ku dňu
21.08.2012. Súd prvej inštancie zastáva názor, že nezosplatnený úver môže spravovať len bankový

subjekt, ktorý je držiteľom bankového povolenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Skutočnosť,
že predčasné mimoriadne zosplatnenie úveru vykonal samotný žalobca po tom, čo mu bola pohľadávka
postúpená, nemá v danom prípade žiadnu váhu, keďže na takýto úkon je oprávnená jedine banka. Vo
vzťahu k zmluvnej podmienke vyjadrenej v čl. čl. 18 bod 18.14 (resp. čl. 19 bod 19.16) Všeobecných
obchodných podmienok uviedol, že nie je individuálne dojednaná, vyvoláva značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, lebo touto

zmluvnou podmienkou banka obchádzala ustanovenie § 92 ods. 7 ZoB. Spotrebitelia už vopred pri
samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dávali súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok
bankou voči ním ako dlžníkom na tretiu osobu, zatiaľ čo žalovaní takýto súhlas banky na postúpenie
pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu osobu nedostali a postúpiť svoju
prípadnú pohľadávku voči banke boli oprávnený iba s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

Táto zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a absolútne neplatná
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 07.12.2011 (od ktorej odvodzoval žalobca svoj nárok voči žalovanému v 1/ rade) považoval za
neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1
a § 256 ods. 1 CSP dospejúc k záveru, že žalovaní boli v nezastavenej časti konania plne úspešní,
pričom v ostatnej časti zastavenie konania zavinil žalobca svojím čiastočným späťvzatím reagujúc na
vznesenú námietku premlčania. Preto žalovaným v 1/ až 3/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O náhrade trov konania niekdajších vedľajších účastníkov v konaní nerozhodol, pretože

títo žiadne vecné vyjadrenie do konania nepredložili, meritórne sa k žalovanému nároku nevyjadrovali,
teda im žiadne konkrétne trovy konania nevznikli, pričom ich účasť v konaní k 30.06.2016 plne zanikla.

5. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal

na bod 19.16 VOP, v zmysle ktorých žalovaní s postúpením pohľadávky súhlasili. Zmluvné strany si
vzájomné práva a povinnosti upravili v predmetnom prípade v súlade s § 89 ods. 1 ZoB odchylne od
§ 92 ods. 8 ZoB. Žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zo znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom
postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nielen

prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem
peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem
peňažnýzáväzokakocelokstým,žezákonodarcajednoznačneidentifikovalsúčasneajčasťpeňažného
záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať
v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku

možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. Uviedol, že v konaní predložil
relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu.
Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB o nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala
dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho

zákonníka. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť
banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 ZoB hovorí
o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, nie o podmienkach

platnosti postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v ust. § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou
bankouSlovenska.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdrozsudokvnapadnutejčastizmenila žalobe vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6.Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovanýv1/rade,ktorýsavplnejmierestotožnilsprávnymizávermia
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecné správne.
Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadri žalobca, ktorý aj naďalej zotrval na podanom odvolaní

a žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu. nie je dôvodné.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil

a v otázke rozhodujúcej pre posúdenie danej veci - v otázke aktívnej legitimácie žalobcu je rozhodnutie
správne. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

10. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo

banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej

výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie.

13. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

14. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci
žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C/233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo vecižalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C/152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C/33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C/430/2013).

15. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranomčasevykonalnápravuazotrvalvovzťahusbankou,sktoroudojednalfinančnúslužbu(„Toto
právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...).
Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová

lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

16. „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré od schválenia pôvodného znenia
zákona do času uzavretia zmluvy o úvere treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje
podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke, alebo

aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou
je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby
pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i
len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient

ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva
splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom
trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti
uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania

postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu a úpravu týkajúcu sa
samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia. Za neudržateľnú považoval argumentáciu, podľa
ktorej v prípade súčtu všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať
ani na výzve banky klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené
neplatí, sa vzťahuje výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky,

napriek neskoršiemu plneniu klienta, a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu
možno pristúpiť. Uviedol, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére
súkromného práva jeho neplatnosť, neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy
rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety
prvej Zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu,

sú z povahy veci podmienkami, bez plnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie
takejto právnej úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so
zákonom.“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018).

17. „Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý

nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).
Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia
čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym

predpisomvovzťahukObčianskemuzákonníku.Tietoistépodmienkymusiabyťsplnenéajpriprelomení
bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené
spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.

Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta

ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.
2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti

právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho
usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal
zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom,
nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol [napr. porovnaj novelu zákona obankách účinnú od 1. januára 2017 (zákon č. 299/2016 Z.z.) - sprísnenie pravidiel pre postúpenie
pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie podľa osobitného predpisu]. Ako
už bolo spomenuté v bode 21. tohto rozhodnutia, podmienky platného postúpenia pohľadávky banky

a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, práve naopak sa
prekrývajú“. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018).

18. S účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu
postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré

je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka
najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000
eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú
záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež
odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

19. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

20. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 ZB je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných
strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011).
Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie ZoB účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v čase uzavretia
zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti
z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16 VOP

umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 ZoB, je
v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB je kogentným ustanovením a
dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.

21. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol

urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované
ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon
takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči

každému.

22. Žalobca v konaní nepreukázal, že postúpeniu pohľadávky predchádzalo zaslanie výzvy bankou
adresovanej žalovaným v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Písomná výzva banky klientovi je prvým
predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Tým, že banka túto výzvu

dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný
priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke na zotrvanie s ňou vo vzťahu.

23. V konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom - Slovenskou sporiteľňou a.s. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo

k zosplatneniu celého dlhu žalovaných resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy o úvere pôvodným
veriteľom. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 21.08.2012. Ak splatnosť úveru nebola mimoriadne vyhlásená,
spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB mohla byť iba časť
pohľadávky, ktorá sa už stala splatnou. Ak v tomto ustanovení sa hovorí o omeškaní so splnením

čo len časti peňažného záväzku dlžníka, za predpokladu nevyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
týmto peňažným záväzkom môže byť iba dlh vzniknutý neuhradením už splatných splátok, nakoľko s
ďalšími splátkami splatnými v budúcnosti nemôže byť dlžník v omeškaní. Pokiaľ v ďalšej časti tohto
ustanovenia sa hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku je zrejmé, že ide o
peňažný záväzok vzniknutý z doposiaľ neuhradených splatných splátok.

24.Vzhľadomnakonečnúsplatnosťúverudohodnutúvzmyslezmluvyosplátkovomúvereašpecifikáciu
splátok, ktorých zaplatenia sa žalobca v predmetnom konaní domáha (splátky v zmysle zmluvy pôvodne
splatné od 20.04.2010 do 20.09.2013), je zrejmé, že súčasťou postupovanej pohľadávky boli aj splátky,ktorých splatnosť mala nastať až po 18.12.2008, t.j. po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky, čo je
v rozpore s ust. § 92 ods. 8 ZoB, keďže na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorá ku dňu postúpenia
nebola v celosti splatná.

25. Keďže žalobcom nebolo v konaní preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti
postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 ZoB (splatnosť postupovanej pohľadávky
v čase jej postúpenia, výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie
pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. S

ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto
mu nie je možné toto právo priznať. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav,
aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať
aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

26. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie
správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

27. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

28. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania. Majúc na

zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1/ rade, ktorý podal

vyjadrenie k odvolaniu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Pokiaľ ide žalovaných v 2/ a 3/ rade, tí boli úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im
žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s §
396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie
o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by
bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Na

základe uvedeného odvolací súd žalovaným v 2/ a 3/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).