Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614206772
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2614206772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci navrhovateľky (matka maloletých detí):
C. W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX J., zastúpená: JUDr. Mária Trylčová, advokátka
so sídlom Senica, J. Kráľa 738/12, a otca maloletých detí: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/
XX, C., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: B. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u otca, A. W., nar. XX.XX.XXXX a M. G. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené
opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica,
na odvolanie matky mal. detí proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 3P/46/2014-639 zo dňa

24. januára 2018, v časti určenia výživného na mal. A. a mal. M. G., uloženia povinnosti rodičom a
mal. deťom podrobiť sa psychologickému poradenstvu, úpravy styku na čas po rozvode manželstva a
náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca
na maloletého A. a maloletú M. G., v časti uloženia povinnosti rodičom podrobiť sa psychologickému
poradenstvu v rozsahu 30 hodín celkom a v časti náhrady trov konania, po t v r d z u je .

II. Vo zvyšnej napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku rozsudok, súdu I. inštancie sa mení tak, že súd
obmedzuje styk matky s maloletým B. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým B. v Centre
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina, so sídlom na Predmestskej ulici 1613 v
Žiline, a to v pravidelných intervaloch a rozsahu podľa pokynov tam pracujúceho psychológa.

III. Otec je povinný zabezpečiť prítomnosť maloletého B. na stretnutiach a pri uskutočňovaní stretnutí je
povinný poskytnúť súčinnosť podľa pokynov tam pracujúceho psychológa.

IV. Súd obmedzuje styk otca s maloletými deťmi A. a M. G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina, so sídlom
na Predmestskej ulici 1613 v Žiline, a to v pravidelných intervaloch a rozsahu podľa pokynov tam
pracujúceho psychológa.

V. Matka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletých detí A. a M. G. a pri uskutočňovaní stretnutí je
povinná poskytnúť súčinnosť podľa pokynov tam pracujúceho psychológa.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 01.03.2003 rozviedol. Výrokom II.
maloletého B. W., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, a matku zaviazal prispievaťna výživu maloletého B. sumou 30 eur mesačne. Vo výroku III. maloletého A. W., nar. XX.XX.XXXX a
maloletú M. G. W., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať
na výživu maloletého A. sumou 50 eur mesačne a na maloletú M. G. sumou 50 eur mesačne, počnúc

právoplatnosťou rozsudku, výrokom IV. rozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým B. W.
každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 12.00 hod. s tým, že otec je povinný dieťa
na styk s matkou riadne pripraviť, matke odovzdať v mieste bydliska mal. dieťaťa a matka je povinná
dieťa otcovi riadne a včas vrátiť v mieste bydliska mal. dieťaťa, výrokom V. styk otca s maloletým A. a
maloletou M. G. neupravil, výrokom VI. súd uložil povinnosť rodičom C. W. L. a M. W. a maloletým deťom

A. W. a M. G. W. podrobiť sa psychologickému poradenstvu v rozsahu 30 hodín celkom a výrokom VII.
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky o
rozvod manželstva je dôvodný. Mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a
trvalo rozvrátené, že ich obnovenie už nie je možné a manželstvo si už dlhšiu dobu neplní svoj účel. Za

hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval povahové a názorové rozdiely manželov.

3. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, účastníci zhodne
navrhli, aby mal. B. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a mal. A. a mal. M. G. boli zverení do
osobnej starostlivosti matky. Súd mal v konaní preukázané, že mal. B. síce prejavuje citovú náklonnosť

skôr k otcovi, ale k matke a súrodencom má tiež vytvorený pozitívny emocionálny vzťah, a preto súd
upravil styk matky s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že vzťah mal. A. a M. G. k otcovi sa od rozchodu rodičov zhoršil. Deti otca
odmietajú, nechcú sa s ním stretávať, majú z neho strach, čo je spôsobené najmä neadekvátnym
správaním otca v snahe dosiahnuť kontakt s deťmi a problémami otca vyrovnať sa so vzniknutou

situáciou. Na vzťah otca a detí malo negatívny vplyv vystupňovanie nedorozumení medzi rodičmi
a nedostatočná snaha oboch rodičov riešiť vzájomné problémy. Obaja rodičia majú svoj podiel na
vzniknutej situácii. Mali by si uvedomiť rozsah negatívneho vplyvu ich vzájomných nedorozumení a
konfliktov na ďalší vývin ich detí a vzájomné rozpory nestupňovať, ale tlmiť. V danom prípade výchova
matky maloletým neškodí, ale pre ich správny vývin je dôležitá aj prítomnosť otca. Osobnostné negatíva

otca sa síce javia ako trvalejšie črty jeho osobnosti, ale podľa názoru súdu, automaticky nediskvalifikujú
otca v snahe dosiahnuť a udržať si kontakt s mal. A. a mal. M. G.. Na druhej strane mal. deti si od
rozchodu rodičov vytvorili k otcovi na základe skúsenosti negatívny vzťah, a preto podľa názoru súdu nie
je v záujme detí, nútiť ich do kontaktu s otcom bez prítomnosti matky. Vzhľadom na vzájomnú averziu
rodičov, ale nemožno objektívne predpokladať, že by takéto stretnutia prebiehali bez konfliktov a prispeli

by k zlepšeniu vzťahu detí k otcovi. V súčasnosti je možné styk otca so A. a M. G. realizovať len za
asistencie odbornej pomoci. S poukazom na uvedené súd nezakázal styk otca s maloletými, ani styk
otca osobitne neupravil, nakoľko nariadil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie - podrobiť sa
psychologickému poradenstvu, súčasťou ktorého je aj nadviazanie styku otca s mal. A. a mal. M. G..
Podmienky výchovného opatrenia (miesto, čas, a pod.) súd ponechal na dohode rodičov, očakávajúc

aktívnu snahu rodičov zlepšiť vzájomnú komunikáciu a vzhľadom na rozvod (ukončenie) manželstva,
uprednostniť záujem detí pred ich vlastným.

4. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery
oboch rodičov ako aj mal. detí. Súd mal v konaní preukázané, že matka je na čiastočnom invalidnom

dôchodku, mesačne poberá sumu 230,90 eur. Súčasne poberá na mal. deti prídavky na dieťa vo výške
47,04 eur mesačne na každé dieťa. Má vyživovaciu povinnosť k 3 maloletým deťom, pričom osobnú
starostlivosť poskytuje mal. A. a mal. M. G.. Otec jej na výživu každého dieťaťa prispieva sumou 30
eur mesačne. S platením výdavkov jej pomáhajú rodičia. Pokiaľ ide o osobné pomery otca, tento žije
v spoločnej domácnosti s partnerkou, ich spoločnou dcérou N. G., nar. XX.X.XXXX a mal. B.. Otec

je na úplnom invalidnom dôchodku, mesačne poberá sumu 321 eur a príplatok 16,60 eur za úplnú
bezvládnosť. Jeho priateľka poberá rodičovský príspevok cez 200 eur mesačne. Matke prispieva na
výživu mal. A. a M. G. sumou 30 eur mesačne na každé dieťa. Otec mal v minulosti ďalší príjem z
pouličného spievania vo Z., čím výrazne zvyšoval životný štandard rodiny. Uviedol, že od rozchodu s
matkou túto činnosť nevykonáva, pretože mesto zaviedlo registrácie a poplatky, a preto by mal problém

pokryť náklady. Súd nemal v konaní preukázaný iný príjem otca, než invalidný dôchodok. Porovnaním
osobných a majetkových pomerov oboch rodičov ako aj pomerov mal. detí, súd určil rodičom platiť
výživné tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Takto určené výživné súd považoval za primerané
vzhľadom na vek mal. detí, ale i zárobkové možnosti a schopnosti rodičov.5. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku z
toho dôvodu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje

inak. Súd konštatuje, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd považoval povahové a názorové
rozdiely manželov. Obaja sa na konaní aktívne zúčastňovali, a preto si každý z účastníkov sám znáša
trovy, ktoré v konaní platil.

6. Odvolanie v súlade s § 355 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom

znení (ďalej len „CSP“) podala navrhovateľka ohľadom určenia výživného na mal. A. a mal. G., uloženia
povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, úpravy styku na čas po rozvode manželstva a
náhrady trov konania z dôvodu, žesúd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a súd I. inštancie nesprávne alebo neúplne
zistil skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku

v platnom znení (ďalej len "CMP").

7.Vpriebehutriapolrokatrvajúcehosúdnehokonanianastalizmenyvofaktickýchpomerochúčastníkov
konania, keď starostlivosť o mal. B. začal vykonávať manžel navrhovateľky tak, že mal. B. nevrátil
dňa 27.06.2015 po stretnutí do starostlivosti navrhovateľky, hoci dieťa bolo navrhovateľke zverené

predbežným opatrením. Taktiež manžel navrhovateľky, svojím agresívnym správaním počas styku
dosiahol to, že mal. A. a mal. M. G. ho začali odmietať. Preto navrhovateľka netrvala na zverení mal. B.
do jej osobnej starostlivosti a preto tiež navrhla, aby súd styk manžela navrhovateľky s deťmi zakázal.

8. Súd I. inštancie nesprávne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti manžela navrhovateľky, ktorú

určil sumou 50,- eur mesačne na každé dieťa a nesprávne vyhodnotil možnosti a schopnosti manžela
navrhovateľky ako povinného rodiča.

9. Súd I. inštancie mal v súdnom konaní predložené rovnaké dôkazy ako Okresný súd Žilina v konaní sp.
zn. 30P/4 /2015, a pritom akoby oba súdy rozhodovali o úplne inom povinnom rodičovi - otcovi. Okresný

súd Žilina Rozsudkom č. k. 30P/44/2015-978 zo dňa 17.01.2018 určil otcovi, na čas od 23.06.2014
do rozvodu manželstva, vyživovaciu povinnosť v sume 90 eur na mal. A. a 80 eur na mal. M. G.. Je
zarážajúce, že súd I. inštancie určil na deti v podstate o tri a pol roka staršie výživné oveľa nižšie - teda
po 50 eur mesačne na každé dieťa. Pritom platí v súdnej praxi zásada, že na mladšie deti patrí menšie
výživné, na staršie deti vyššie výživné, a po dobe troch rokov, aj keď nenastane žiadna zmena pomerov

na strane rodičov alebo detí, je už len dôvodu nárastu životných nákladov dôvodné výživné zvýšiť.

10. Zistenie súdu, že manžel navrhovateľky od rozchodu s navrhovateľkou nepracuje vo Z. ako pouličný
spevák a nemá príjem z tejto činnosti, je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Podstatnú časť
príjmu manžela navrhovateľky tvorí príjem z pouličných predstavení (spievania) vo Z., ktoré pouličné

predstavenia vykonáva doteraz. Manžel navrhovateľky sa ďalej venuje vystupovaniu na výchovných
koncertoch v rámci U. Q., vystupovaniu na súkromných koncertoch M. K., vystupovaniu s folklórnym
súborom C., a vystupovaniu ako sólista (účasť v šou J. A. v roku 2017). O všetkom tomto mal súd prvého
stupňa vedomosť.

11. Správou Okresného súdu InnereŠtadtWien (pôvodne poskytnutou v konaní Okresného súdu Senica
sp. zn. 3C/136/2014 o výživné manželky) je preukázané, že manžel navrhovateľky pouličné spievanie
vykonáva a dostáva 14 povoleniek na poskytovanie pouličného umenia mesačne. Manžel navrhovateľky
nikdy žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto povolenky nedostal, alebo že ich dostával menej.
Tvrdil síce že "situácia sa zmenila", ale žiadnu zmenu nepreukázal. Manžel navrhovateľky má možnosť

14 krát mesačne pracovať ako pouličný umelec vo Z. príjem z tejto činnosti je legálny a podlieha dani
z príjmu, hoci manžel navrhovateľky tento príjem nepriznáva daňovým priznaním (pričom by ten príjem
priznávať mal).

12. Manžel navrhovateľky si menil zarobené mince prostredníctvom účtu v P. N. K.. Dôkaz, ktorým je

výpis z účtu v P. N.., pobočka I., číslo účtu XXX XXX XX U. K rok pred podaním návrhu, navrhovateľka
navrhla už v Návrhu na rozvod manželstva zo dňa 23.07.2014. Súd I. inštancie však ten o dôkaz
nevyžiadal včas, a ani ho už v súčasnosti nie je možné vykonať, nakoľko v zmysle rakúskych predpisov
banka vydáva výpisy iba rok spätne.13. Manžel navrhovateľky sa netají tým, že spievanie vo Z. je pre neho výnosné. Tejto činnosti sa stále
venuje. Predkladá článok z novín Záhorák 29.01.2018, kde sa manžel navrhovateľky prezentuje, že

vo Z. stále pracuje, svoj repertoár prispôsobil dnešnej dobe a vkusu poslucháčov. Súd nemal údajne
preukázané, že by manžel navrhovateľky mal iný príjem ako invalidný dôchodok, pritom na pojednávaní
dňa 30.10.2014 manžel navrhovateľky vypovedal, že spieva v Rakúsku a týmto spôsobom si zarobí
mesačne 600 eur až 800 eur v čistom!!! V skutočnosti nosil manžel navrhovateľky domov zo spievania
zárobky mesačne viac ako 1.000 eur a pred Vianocami aj 3.000 eur mesačne.

14. Príjem manžela navrhovateľky z U. Q. v roku 2013 bol 2.135 eur (čo vyplýva z výpisu z účtu manžela
navrhovateľky M. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), v roku 2014 v sume 435 eur, v roku 2015 v sume
1.000 eur, v roku 2016 v sume 857,50 eur. Manžel navrhovateľky nikde nepriznáva príjmy, ktoré z týchto
činností má. Zo správy Daňového úradu Trnava zo dňa 04.12.2017 vyplýva, že manžel navrhovateľky
za roky 2014, 2015 a 2016 vôbec nepodal daňové priznanie.

15. Manžel navrhovateľky má učňovské vzdelanie v odbore čalúnnik, tejto práci sa nevenuje. Manžel
navrhovateľky má tiež masérsky kurz, ani túto činnosť nevykonáva. Ani jednej z činností sa nevenuje,
nakoľkojeschopnýsizarobiťdostatočnéfinancieinýmizárobkovýmičinnosťami.Poukázalana§63ods.
1 Zákona o rodine a na to, že manžel navrhovateľky má preukázateľne príjmy, ktoré súdu nepreukázal,

jedná sa o príjmy z jeho umeleckej činnosti (čiastočne preukázané len príjmy z U. Q.). Súd mal pritom pri
určení výšky príjmu manžela navrhovateľky vychádzať z predpokladu, že príjem manžela navrhovateľky
je dvadsaťnásobok životného minima. Manžel navrhovateľky viackrát uviedol, že môže zarábať, avšak
nezarába preto, aby nemusel platiť výživné manželke a deťom (napríklad str. 11 Znaleckého posudku
40/2017 PhDr. Mgr. Eleny Fortis, elektronická správa zo dňa 20.04.2017).

16. Manžel navrhovateľky zo svojich príjmov dokázal uživiť rodinu s tromi deťmi nadobudnúť rodinný
dom a minimálne 28.000 eur. Toto by manžel z invalidného dôchodku v sume 321 eur mesačne a z
činnosti pre U. Q. nenadobudol. Je zrejmé, že manžel navrhovateľky na hypotéke splatil sumu 24.704,88
eur, z čoho jednorazovo predčasne splatil hypotéku v sume 17.848,56 eur.

17. K úprave styku uviedla, že styk je v prvom rade právom rodiča, ktorý nemá dieťa zverené, nie jeho
povinnosťou. Súd nemôže ukladať navrhovateľke povinnosť stretávať sa so synom v rozsahu, v akom
sa navrhovateľka stretávať nechce, pričom má na to objektívne dôvody.

18. Mal. B. je voči navrhovateľke agresívny, to aj verbálne, aj fyzicky. Vzhľadom na vek, fyzickú silu
a zrakový hendikep navrhovateľky je mal. B. fyzicky zdatnejší ako jeho matka. Počas starostlivosti
manžela navrhovateľky o syna, od júla 2015 doteraz mal. B. viackrát navrhovateľku fyzicky atakoval.
V Znaleckom posudku č. 40/2017 PhDr. Mg . Eleny Fortis je citovaná správa Cirkevnej základnej
školy s materskou školou V. O. zo dňa 24.02.2016, ktorá bola aj oboznámená na pojednávaní súdu

I. inštancie, z ktorej vyplýva, že mal. B. manžel navrhovateľky navádzal, aby slovne a fyzicky napadol
navrhovateľku. Tiež mal. B. pred školou fyzicky napadol navrhovateľku, v tejto aktivite ho manžel
navrhovateľky hlasno povzbudzoval. Základná škola C., ktorú navštevuje mal. B., riešila s maloletým a
manželom navrhovateľky incident, že mal. B. si do školy nosil nôž tvrdiac, že tento má na obranu pred
navrhovateľkou. Verbálne agresívne správanie dieťaťa voči navrhovateľke sa tiež vyskytuje pravidelne.

Na navrhovateľku verbálne zaútočil aj po výsluchu na Okresnom súde Senica, ktorý sa konal dňa
23.11.2017, po odchode z pojednávacej miestnosti, na chodbe súdu. Nič mu nebráni sa takto správať
na verejnosti, nieto ešte v súkromí. Súd I. inštancie danou úpravou styku, ktorú navrhovateľka naviac
ani nežiadala, uložil navrhovateľke, aby mal. B. napriek všetkému čo od neho hrozí, pustila do svojej
domácnosti, do svojho bytu, do svojho súkromia, každý druhý týždeň. Bez zmienky nemôže zostať ani

správanie mal. B. k súrodencom, ktorých v rámci telefonátov verbálne napáda a ponižuje, najmä mal.
A. často zvykne ponižovať kvôli pomočovaniu. Mal. B. sa takto správa vplyvom manžela navrhovateľky.

19. Súd I. inštancie nesprávne rozhodol aj čo do výroku, ktorým neupravil styk manžela navrhovateľky
s mal. A. a s mal. M. G.. Uvedeným výrokom sa vyhol povinnosti rozhodnúť o úprave styku buď tak, že

styk upraví alebo tak, že styk zakáže. Toto rozhodnutie, ktorým súd styk "neupravuje" nie je definitívnym,
konečným a autoritatívny vyriešením otázky styku. V situácii, kedy sa navrhovateľka domáhala zákazu
styku manžela s maloletými deťmi a manžel navrhovateľky sa domáhal konkrétnej úpravy styku, je výroksúdu o tom, že styk "neupravuje" nesprávnym, iba odďaľuje riadne rozhodnutie vo veci styku rodiča s
deťmi.

20. Súd I. inštancie, napriek vykonanému dokazovaniu, uložil povinnosť rodičom C. W. L. a M. W.
maloletým deťom A. W. a M. G. W. podrobiť sa psychologickému poradenstvu v rozsahu 30 hodín
celkom. Pritom znalkyňa PhDr. Mgr. Elena Fortis vyslovene dňa 23.11.2017 vypovedala, že agresivitu
manžela navrhovateľky, ako trvalú črtu osobnosti manžela navrhovateľky, neodstráni psychologické
poradenstvo. Správanie manžela navrhovateľky k maloletým deťom nesie známky psychického týrania.

21. Súd I. inštancie mal zakázať styk manžela navrhovateľky s mal. A. a mal. M. G.. Znaleckým
dokazovaním, a to Znaleckým posudkom číslo 40/2017 PhDr. Mgr. Eleny Fortis a výsluchom znalkyne
PhDr. Mgr. Eleny Fortis mal súd preukázané, že styk detí s manželom navrhovateľky deťom škodí.
Správanie manžela navrhovateľky voči deťom nesie známky psychického týrania. Teda nedochádza
už len k týraniu navrhovateľky, ale rovnaké správanie smeruje už aj voči deťom, presne tak, ako

navrhovateľka predpokladala už v čase, keď od manžela odišla. Deti majú právo na to, aby vyrastali v
pokojom prostredí a majú právo a ochranu pred týraním. Toto im zabezpečí iba rozhodnutie o zákaze
styku manžela navrhovateľky s nimi. Má za to, že práve osobnostné negatíva diskvalifikujú manžela
navrhovateľky v starostlivosti o deti, túto im nevie poskytnúť a naopak, zo strany manžela navrhovateľky
detizažívajúlenstrach,stresaagresiu.Manželnavrhovateľkyniejeschopnýprekonaťnastaveniesvojej

osobnosti a nie je schopný s deťmi komunikovať bez agresie, výčitiek a hrozieb. Trvá na návrhu na zákaz
styku manžela navrhovateľky s mal. A. a mal. M. G..

22. Súd I. inštancie určil za príčinu rozvratu manželstva povahové a názorové rozdiely manželov.
Nesúhlasí s takto určenou príčinou rozvratu manželských vzťahov navrhovateľky a manžela

navrhovateľky. Súd I. inštancie mal v konaní preukázané, že manžel navrhovateľky psychicky a aj
fyzicky navrhovateľku týral. PhDr. C. Y., PhD. v elektronickej správe zo dňa 18.01.2016 uvádza, že
zistil u manžela navrhovateľky vysokú pravdepodobnosť domáceho násilia. Psychologička Mgr. W. A.
vo svojich správach viedla, že navrhovateľka vykazovala znaky týranej ženy. Manžel navrhovateľke
vulgárne nadával, ponižoval ju, fyzicky ju napádal, izoloval ju od jej rodiny, vyčítal jej nákupy, spotrebu

teplej vody a podobne. Po odchode zo spoločnej domácnosti strávila navrhovateľka dva mesiace v
Domove G. B. M. v dome pre týrané ženy (zariadenie vedené neziskovou organizáciou S. O.T., n.
o.), ktorú skutočnosť tiež súdu preukázali. PhDr. Mgr. Elena Fortis v Znaleckom posudku č. 40/2017
na strane 50 v osobnostných vlastnostiach manžela navrhovateľky okrem iného uvádza, že manžel
navrhovateľkymátendenciekpriamej,fyzickejagresivite,tiežknepriamejagresii.Manželnavrhovateľky

nie je schopný empatie.

23. Súd I. inštancie úplne opomenul mimomanželský vzťah manžela navrhovateľky, z ktorého sa mu
narodilodieťa.Navrhovateľkažiadenmimomanželskývzťahnemáanikdynemala.Napriekvykonanému
dokazovaniu súd I. inštancie nevyhodnotil, že práve správanie manžela navrhovateľky viedlo k rozvodu

manželstva - týranie navrhovateľky a mimomanželská známosť manžela navrhovateľky. Vzhľadom na
okolnosti prípadu sa javí ako spravodlivé, aby súd priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie v
napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP nasledovne:
Odvolací súd mení napadnutý rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti tak, že ukladá manželovi

navrhovateľky povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 300,- eur mesačne a na výživu maloletej M.
G. sumou 300,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, vždy
do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Súd styk navrhovateľky s mal. B. W., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.
Súd styk manžela navrhovateľky s mal. A. W., nar. XX.XX.XXXX a s mal. M. G. W., nar. XX.XX.XXXX

zakazuje.
Manželnavrhovateľkyjepovinnýzaplatiťnavrhovateľkenáhradutrovprvostupňovéhokonaniavrozsahu
100 % a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. K odvolaniu matky maloletých sa vyjadril otec maloletých. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje

v plnom rozsahu za zákonný napriek skutočnosti, že vo vzťahu k povinnosti uloženej odporcovi v časti
úpravy styku s maloletými deťmi A. a M. G. je táto povinnosť neprimeraná úprave povinností uložených
rozsudkom matke z pohľadu zákonnej úpravy rovnakých rodičovských práv a povinností. Má na mysli
tú skutočnosť, že matka cieľavedome a premyslene kládla a kladie prekážky kontaktom otca s deťmia zneužíva postavenie a citové puto matky na manipulatívne ovplyvňovanie maloletých detí A. a M.
G.. Čo sa týka napadnutým rozsudkom určenej výšky výživného, túto považuje za primeranú príjmom
otca a jeho možnostiam a schopnostiam. Navrhovateľka C. W. L. je čiastočne zrakovo hendikepovaná

z dôvodu slabozrakosti. V dôsledku tohto zníženia pracovnej schopnosti je uznaná za čiastočne
invalidnú a je jej priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 150 eur mesačne. Navrhovateľka má
vysokoškolské vzdelanie v odbore špeciálna pedagogika. Jej zdravotný hendikep ju v tejto profesii nijako
nediskvalifikuje v možnosti uplatnenia na trhu práce v jej súčasnom bydlisku v meste J.. Navrhovateľka
je bezpodielovou spoluvlastníčkou dvojpodlažného rodinného domu s. č. XXXX v obci C., zapísaného v

katastre nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú. C.. Žiadne z detí účastníkov netrpí
chorobou alebo zdravotným poškodením, pre ktoré by si vyžadovalo celodennú osobnú starostlivosť
matky. Teda v meste J. má široké možnosti uplatnenia vo svojej profesii.

25. Naproti tomu on je plne invalidný v dôsledku úplnej nevidomosti. V dôsledku tohto zníženia pracovnej
schopnosti je uznaný za plne invalidného s čiastočnou bezvládnosťou a je mu priznaný invalidný

dôchodok vo výške 314,90 eur mesačne. Má učňovské vzdelanie bez maturity v odbore čalúnnik. Jeho
zdravotný hendikep ho v tejto profesii plne diskvalifikuje v možnosti uplatnenia na trhu práce. S ohľadom
na skutočnosť, že nie je schopný samostatne si zabezpečiť svoje základné životné potreby bez cudzej
pomoci, má ÚPSVaR Senica priznanú osobnú asistenciu a ÚPSVaR Senica mu plne hradí náklady na
osobnú asistentku vo výške 625.59 eur mesačne. Tak ako je uvedené už v návrhu, sa usiloval v minulosti

využiť svoj hudobný talent na vylepšenie rodinného rozpočtu a vystupoval občasne ako „pouličný
spevák" v meste Z. na základe povolenia magistrátu mesta. Išlo o občasnú činnosť, ktorá nepredstavuje
jeho pravidelný príjem. V súčasnom období sa usiluje v dôsledku právoplatnosti rozhodnutia OS Senica
o nariadení predbežného opatrenia, ktorým mu bol upravený styk s deťmi na každú druhú sobotu v
mesiaci, stretávať sa so svojimi deťmi a preto cez súdom určené víkendy dochádza za deťmi do mesta

J., teda cca 400 km tam a späť. S ohľadom na to, že pre odporcu je prvoradým kontakt s deťmi, nevenuje
sa činnosti „pouličného speváka" v meste Z.. Jeho príjmy sa preto v dôsledku preukázateľnej zmeny
pomerov, vyplývajúcej z novej situácie po odchode manželky zo spoločnej domácnosti do mesta J. dňa
30.6.2014 a predbežnej úprave styku s deťmi radikálne znížili. Naproti tomu výrazne narástli náklady,
predstavujúce cestovné do J. a iné náklady s tým súvisiace. Na základe vyššie uvedených skutočnosti

navrhol, aby súd druhej inštancie ako odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

26. K vyjadreniu otca maloletých sa vyjadrila matka maloletých. Uviedla, že manžel navrhovateľky je
úspešný spevák. Svoje spevácke aktivity realizuje ako pouličný umelec vystupujúci vo Z., ako folklórny
spevák v súťaži J. A. v RTVS (ako sólista a ako člen folklórneho súboru), ako folklorista na vystúpeniach

spoločne so súborom C., na komerčných koncertoch s M. K. (teda nielen v rámci činnosti U. Q.), ako
spevák vystupujúci v televíziách TV Barandov a Šláger TV. Manžel navrhovateľky sa v predložených
novinových článkoch prezentuje ako úspešný človek, ktorý si vie spievaním vo Z. zarobiť peniaze na
slušné živobytie. Manžel navrhovateľky sa takto prezentoval aj pred znalkyňou PhDr. Mgr. Elenou Fortis.
Je schopný svojimi aktivitami zabezpečiť pre seba a rodinu slušný príjem. Pred podaním návrhu na

rozvod v rokoch 2008 až 2014 zarábal pouličným spievaním vo Z. také peniaze, že dokázal uživiť rodinu
s tromi deťmi, nadobudnúť rodinný dom v C., k tomu splatiť hypotéku č. 2008074370 v E. K., a.s. v sume
sumu 24.704,88 eur, rodinný dom zrekonštruovať a našetriť minimálne 28.000 eur.

27. Manžel navrhovateľky sa okrem spievania môže živiť ako čalúnnik, ktorý odbor vyštudoval. Neobstojí

argument, že pre svoj zrakový hendikep túto prácu nemôže robiť. Školu absolvoval ako zrakovo
hendikepovaný, vtedy túto prácu vykonával. Manžel navrhovateľky môže pracovať ako masér, má
masérsky kurz. Manžel navrhovateľky nepracuje v týchto oblastiach, nakoľko má dostatočný príjem zo
spievania. S deťmi sa nestretáva, do J. necestuje. Nemá žiadne náklady na cestovné do J., ani iné
náklady s tým súvisiace.

28. Navrhovateľka nemá žiadnu prax vo vyštudovanom odbore, nakoľko po škole sa dlhodobo venovala
starostlivosti o deti a o manžela. Pravdepodobne táto skutočnosť, ako aj zrakový hendikep, ju v hľadaní
práceznevýhodňuje,nakoľkopočetňoupodanýchžiadostíaabsolvovanýchkonkurzovpresiaholstovku,
napriek tomu zamestnanie nezískala.

29. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedokprípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1,
v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom rodičov
a predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej v časti

úpravy styku otca s maloletými deťmi A. a G. M. a matky s mal. B. je potrebné zmeniť a vo zvyšnej
napadnutej časti potvrdiť.

30. Návrhom zo dňa 23.07.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a zároveň úpravy práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Počas konania pred súdom I. inštancie

bolo preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, otec mal. detí žije so svojou družkou, s
ktorou má dve maloleté deti a to mal. N. G., nar. XX.X.XXXX a mal. E. W., nar. XX.XX.XXXX.

31. Podľa znaleckého posudku PhDr. Kamila Činovského, PhD. z roku 2015, znalec navrhol upraviť
styku otca s mal. B. a A., a neupraviť styk s mal. M., nakoľko táto nevyjadrila projektívne želanie stretávať
sa s otcom. Súčasne však nevidel dôvody na zákaz styk otca s dcérou, nakoľko vzhľadom na objektívny

vývoj jej osobnosti je predpoklad, že stretávanie sa s otcom nemôže ohroziť jej zdravotný stav.

32. Podľa znaleckého posudku znaleckého posudku MUDr. Anny Kováčovej z roku 2017 mal súd
preukázané, že mal. B. prejavuje výraznú citovú náklonnosť k otcovi, pričom jeho reminiscencie na
matku sú negatívne, pretože vníma jej odchod z rodiny ako krivdu na otcovi a súrodencoch. Mladší A.

mal v roku 2015 k otcovi intenzívnejší vzťah, avšak vplyvom udalostí a prežívania matky sa jeho postoj
menil. Mal. M. G. má lepší vzťah s matkou, väzba na matku je výrazne intenzívnejšia, keď v počiatkoch
nedorozumení rodičov mala len 3 roky a natoľko nevnímala komplexne celú situáciu, ako jej starší
súrodenci. Názor na otca zmenila postupne, pod vplyvom matky ako aj z dôvodu otcom vyžadovaného
kontaktu v domácnosti matky. Mal. A. a M. sa s otcom nechcú stretávať, čo je podľa znalkyne dané

aj vplyvom zbytočne zdramatizovaných návštev otca u matky. Otec má k deťom výrazne pozitívny
vzťah, ale detí sa domáha nesprávnym spôsobom. Vinu na terajšej situácii so stúpajúcou agresiou
pripisuje jednej strane. Vinu vidí najmä v navrhovateľke, jej rodine, súdoch a vonkajších okolnostiach.
Dostatočne nezohľadnila manželov handikep, jeho limitované možnosti brániť sa, ani želanie mal. detí
mať kontakt s oboma rodičmi a medzi súrodencami navzájom. Stupňovala nátlak, pre ktorý sa odpor

manžela stupňoval. Podľa názoru znalkyne má matka lepšie osobnostné a morálne predpoklady na
vytvorenie vhodného prostredia pre zdravý fyzický a psychický vývin mal. A. a M., otec na druhej strane
pre syna B.. Striedavá osobná starostlivosť podľa znalkyne za súčasného stavu nie je pre deti vhodná.
Výchova matky maloletým neškodí, ale pre ich správny vývin je dôležitá aj prítomnosť otca. Znalkyňa
navrhla postupovať v obojstrannom kontakte rodičov s deťmi nenásilne, spočiatku na neutrálnom mieste

a pod vedením zodpovednej a empatickej mediácie.

33. Zo súkromného znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis a z jej výsluchu mal súd preukázané, že
mal. A. a M. G. majú k matke pozitívny emocionálny vzťah až emocionálnu závislosť, dôverujú jej, majú
v nej oporu, matka im poskytuje pocit istoty a bezpečia. Na druhej strane majú negatívny emocionálny

vzťah k otcovi, majú z neho strach, odmietajú otca, odmietajú sa s ním stretávať. Obe deti vnímajú
otcove agresívne a vulgárne správanie sa. Jeho komunikácia je pre deti frustrujúca a traumatizujúca,
v jeho správaní sú prvky, ktoré nesú známky psychického týrania, interakciu s deťmi zamieňa za
psychický negatívny nátlak na deti s ich obviňovaním. Znalkyňa navrhla zveriť mal. A. a M. G. do osobnej
starostlivosti matky a súčasne odporučila zakázať styk otca s maloletými. Maloletí potrebujú jeden

bezpečný stabilný domov bez permanentného negatívneho psychického nátlaku ich otca. Osobnostné
negatíva otca nie sú reaktívneho charakteru, javia sa ako trvalejšie črty jeho osobnosti. Otec má preto
negatívny vplyv na psychický a fyzický vývin detí. To je jedna stránka, druhá stránka, že ho deti odmietajú
jednoznačne. Otec nie je schopný pochopiť špecifický vývin detí, podceňuje diagnostikované vývinové
špecifiká až ich popiera.

34. Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok
aktuálne vo výške 245,50 eur mesačne a bývalý manžel invalidný dôchodok vo výške 327,20 a zvýšenie
dôchodku pre bezvládnosť 16,60 eur mesačne.

35. Navrhovateľka poberala od 01. januára 2017 invalidný dôchodok vo výške 230,90 eur, o zvýšení
ktoréhosarozhodujevjanuárikaždéhoroka.Vpriebehukonanianavrhovateľkasúdupredložilaniekoľko
žiadostí o zamestnanie, ktoré zaslala potenciálnym zamestnávateľom; zatiaľ sa jej nepodarilo nájsť
prácu. V spoločnej domácnosti s ňou žijú mal. A. a M.. Poberá prídavky na deti vo výške 47,04 eurmesačne a otec platí na každé z detí po 50 eur mesačne. Pokiaľ ide o jej mesačné výdaje, platí nájomné
vo výške 500 eur mesačne, v cene sú aj energie. Za telefón a internet sú výdavky 55 eur mesačne. Mal.
M. navštevuje prvý stupeň ZŠ, kde za stravné platí na ňu približne 20 eur mesačne a 8 eur mesačne za

družinu. Navštevuje krúžok ženského futbalu, poplatok sa platil 20 eur ročne. Mal. A. navštevuje druhý
stupeň ZŠ, stravné je takisto okolo 20 eur mesačne, do družiny nechodí, ani na záujmový krúžok. Obaja
majú spoločne 1 mobilný telefón, mesačne s kreditom 3 eur. Zvýšené výdavky so zdravotným stavom
nemajú.

36. Otec maloletých detí býva v rodinnom dome s priateľkou, ktorá poberá materské dávky cez 200 eur
mesačne, a ich spoločnou dcérou mal. N. G., nar. XX.X.XXXX a E. W., nar. XX.XX.XXXX. Mesačne
platí náklady 170 eur na plyn, 60 eur na elektrinu, 60 eur na mobilný telefón + pevnú linku + internet +
mágio. Ročne platí za odpad 60 eur, vodné a stočné na rok okolo 200 eur. Mal. B. má mobilný telefón,
v priemere mesačne prevolá 10 eur. Navštevuje 9. ročník ZŠ, stravné v škole platí 25 eur mesačne.

37. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

38. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné

zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

39. Na pojednávaní dňa 20.02.2019 matka uviedla, že na jej strane nedošlo k žiadnym podstatným
zmenám. Deti navštevujú stále základnú školu, dcéra M. G. nastúpila na základnú školu, teraz pokračuje
v štúdiu, maloletý A. má 11 rokov, navštevuje základnú školu a ich výdavky sú bežné v súvislosti

s ošatením, so zdravotným stavom, s krúžkami. Matka vyčísluje výdavky na obe deti okolo 500 eur
mesačne. S výdavkami jej pomáha jej rodina, jej matka žije v Amerike a posiela jej financie na to, aby
mohla živiť deti. V súčasnej dobe je výška výživného upravená po 50 eur mesačne. Takéto výživné otec
aj prostredníctvom exekúcie platí. S mal. B. sa nestretáva. Je to chlapec, ktorý je už fyzicky silnejší ako
ona a bola už viackrát vystavená nielen verbálnej, ale aj fyzickej agresii zo strany B.. Styk matky s B.

neprebieha vôbec a trvá na tom, aby súd tento styk neupravoval. B. zvykol telefonovať, ale keďže tie
telefonáty boli vulgárne, nepríjemné, tak ich zrušila a ukončila hovor. Pokiaľ ide o zákaz styku so A. a
M. G., na tomto návrhu trvá a poukazuje na znalecké dokazovanie pani znalkyne Fortis kde je uvedené,
že otec je primárne agresívny, je to črta jeho osobnosti a vo vzťahu k deťom bolo uvedené, že deťom
viac vyčíta ako sa im venuje a jeho správanie k deťom už hraničí s psychickým týraním detí. Akékoľvek

stretnutia s otcom odmietajú.

40. Otec uviedol, že na jeho strane sa žiadne pomery nezmenili, okrem narodenia dcéry. Príjem má stále
taký, aký mal a to je dôchodok. Náklady v rodine sú 170 eur na plyn, 60 eur na elektriku, internet a telefón
- 50 eur, náklady na deti s partnerkou - bežné výdavky (veci, strava). Manželka poukazuje na jeho príjmy

z Z.. Podmienky vo Z. boli pred pár rokmi iné, ako sú teraz. Toľko povolení ani nemá, ani si to nemôže
dovoliť chodiť toľko do Z.. Na A. sa dá zarobiť aj 70-80 eur, keď dostane povolenie, pri detskom parku
sa zarobí si tak 2 eur. Robili sa aj výchovné programy na školy spolu s bývalou manželkou. Ukazoval
život ľudí, ktorí nevidia. To bolo v roku 2010-2013. Robil to s kolegom, ktorý mal psa. Vedie folklórny
dedinský mužský súbor a je to skôr tak, že idú niekam spievať na hody. Za J. A. dostal 250 eur a dal ich

Združeniu. Robia to ako dobrovoľníci. Musí zarobiť tak, že keď potrebuje, musí si zohnať fušku (spev).
Napríklad do domu dôchodcov za 40 eur. Nedá sa to ale brať ako príjem, ktorý je trvalý. Paradoxne mu
pomáha asistent, ktorý mu niekedy dá 100 eur. Maximálny limit, ktorý môže poskytovať mal. A. a mal.
M. ako výživné je 50 eur mesačne. Čalúnnika nemôže robiť, keďže nevidí. Masážny papier nemá namasírovanie a keď si ho spraví, musí si urobiť živnosť, bez toho masírovať nemôže. Keď niekomu zahrá
na oslave a dá mu 20-30 eur, to si zdaniť nemôže. Svojim deťom prispievať chce, ale chce prispievať v
rámci toho, čo môže. S maloletými deťmi sa nestretáva. Chce s nimi byť a kontaktuje ich. Zažil, kde sa

mu deti tešili, boli radi, že ho vidia, ale matka ich má pod vplyvom a chce ho úplne odrezať od detí. B. jej
na Vianoce volá a ona mu nedvíha telefón. B. to trápi, chce aby mohol normálne komunikovať a chcel sa
stretnúť s matkou. V Centre pedagogicko-psychologického poradenstva sa stretnutie s navrhovateľkou
realizovalo iba raz.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyhovieť odvolaniu navrhovateľky pokiaľ ide o rozhodnutie
súdu I. inštancie ohľadom vyživovacej povinnosti otca na mal. deti. Hoci súd I. inštancie vychádzal z tej
skutočnosti, že jediným príjmom otca mal. je jeho invalidný dôchodok, a pred odvolacím súdom otec mal.
detí priznal, že si privyrobí hraním na rôznych akciách, nemožno tvrdiť, že príjem otca z týchto podujatí
je v takom rozsahu, aby bolo možné určiť vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom M. a A. v zmysle
návrhu matky. Je bezosporu, že otec mal. detí je nevidiaci a hoci v minulosti si privyrábal aj spievaním

vo Z. (pouličné umelecké vystupovanie), je nutné, aby mal doprovod, na akúkoľvek akciu. Tieto jeho
možnosti sú obmedzené, nakoľko v minulosti mu doprovod robila navrhovateľka, pričom dnes hoci žije
v spoločnej domácnosti so svojom novou partnerkou, majú spolu dve maloleté deti, ktorým sa táto musí
venovať s ohľadom na vek mal. detí. Otcovi mal. detí A. a M. v januári 2019 pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, preto argumentácia navrhovateľky, hoci by bola akokoľvek dôvodná a pravdivá pokiaľ ide o

príjem otca v minulosti, s ohľadom na jeho handicap a ďalšie už vyššie spomínané okolnosti dnes už
nie je možný. Ani finančné prostriedky získané z vyporiadania BSM nemožno zohľadňovať pri určení
vyživovacej povinnosti, keďže i matka mal. detí má nárok na podiel z vyporiadania BSM. Napokon ani tá
skutočnosť, že otec mal. je vyučený ako čalúnnik, resp. má masérsky kurz nemôže zvrátiť rozhodnutie
súdu, nakoľko tak ako je už uvedené, aby mohol vykonávať túto činnosť potrebuje mať na to vytvorené

nielen podmienky, ale aj osobu, ktorá by ho doprevádzala. Preto vzhľadom k vyššie uvedenému má
odvolací súd za to, že rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti
otca mal. detí bol správny.

42. Odvolací súd sa stotožňuje i s rozhodnutím súdu I. inštancie ohľadom rozhodnutia o trovách konania.

Pokiaľ odvolacia námietka navrhovateľky spočívala v tom, že rozpad manželstva zapríčinil jej bývalý
manžel, súd I. inštancie vyvodil ako príčinu rozvratu povahové a názorové rozdiely manželov. Ani
odvolacísúdnevidelanebolojednoznačnepreukázané,žerozvratmanželstvazapríčinilvýlučnemanžel
navrhovateľky. Preto rozhodnutie súdu I. inštancie je aj v tejto časti správne a odvolací súd ho v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

43. Podľa čl. 5 Zákona o rodine (v texte aj len „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

44. Matka podala odvolanie i voči výroku súdu I. inštancie, kde rodičom a deťom bola uložená povinnosť
absolvovať návštevy psychologického poradenstva. Odvolací súd sa však stotožňuje aj s rozhodnutím

súdu I. inštancie v tejto časti, s ohľadom na vzájomné konfliktné správanie rodičov mal. detí. Z
vykonaného dokazovania má odvolací súd preukázané, že rodičia mal. A. a mal. M., majú problém spolu
komunikovať, vzťahy medzi nimi sú minimálne napäté, čo spôsobuje ťažkosti, nielen medzi nimi, ale
tento faktor sa prenáša aj do vzťahu rodič a dieťa. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa je
zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Nakoľko prvoradý

je záujem maloletého dieťaťa a je potrebné, aby maloleté deti pociťovali lásku oboch rodičov, preto sa
musia rodičia naučiť spolu komunikovať (naučiť komunikovať aj so svojimi deťmi) a ich konanie by malo
byť záujme detí. Nakoľko je zjavné, že sami daný problém nezvládnu, je potrebná odborná pomoc,
ktorú im zabezpečí sedenie v centre psychologického poradenstva s odborne spôsobilou osobou. Zuvedených dôvodov je preto rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti vo výroku VI. správne a
preto odvolací súd túto časť rozsudku súdu I. inštancie taktiež v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

45. Pokiaľ ide o spôsob úpravy styku, tu treba podotknúť, že odvolacia námietka navrhovateľky bola
čiastočne dôvodná. Súd I. inštancie upravil styk mal. B., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti otca
s matkou tak, že tento je oprávnený stýkať sa s matkou spôsobom upraveným v odseku IV. výroku
odvolaním napadnutého rozsudku. Matka mal. v odvolaní namietala, že styk s B. nežiadala upraviť,
nakoľkomáznehostrach,čouviedlaipredodvolacímsúdom,ktoráskutočnosťpramenízjehosprávania

sa, ktoré bolo podporované i otcom. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že mal. B. dáva
za vinu svojej matke v tom, že sa rozpadla ich rodina, avšak stretávať sa a kontaktovať sa s matkou
chce. Uvedené uviedol mal. B. i pred súdom I. inštancie a vyplýva to i z vyjadrení otca. Z výsluchu
rodičov mal. vyplynulo, že mal. B. sa snažil kontaktovať so svojou matkou, podľa tvrdenia matky táto
hovory ukončila pre nevhodné správanie resp. komunikáciu mal. B.. Pre ďalší priaznivý vývin mal. B.
sú dôležité stretnutia a komunikácia s matkou, s ktorou má narušený vzťah, preto najvhodnejší spôsob

akým zabezpečiť vzájomné stretnutia sú pod dozorom odborných pracovníkov a v intervaloch, ktoré
sú pre samotného B. i matky najvhodnejšie. Z uvedených dôvodov súd obmedzil styk matky s mal. B.
spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

46. Narušené sú i vzťahy medzi otcom a mal. A. a mal. M., ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti

matky. I keď matka žiadala zakázať styk otca s mal. deťmi z dôvodu jeho agresivity, ktorá má byť
črtou jeho osobnosti, uvedené jednoznačne preukázané nebolo. Vo veci boli vypracované tri znalecké
posudky, pričom základom všetkých je narušený vzťah rodičov, v dôsledku čoho je narušený vzťah detí
ku svojim rodičom. Skutočnosť, že rodičia nevedia spolu komunikovať, riešili svoje problémy zrejme i
v prítomnosti detí, spôsobila, že otec sa svojím deťom odcudzil a nestretáva sa s nimi, podľa tvrdenia

matky, tieto ho odmietajú. Pritom čím dlhšie sa otec so svojimi deťmi neuvidí o to ťažšie sa v budúcnosti
nadviaže komunikácia medzi nimi. Navrhovateľka uviedla, že deti na stretnutie s otcom nechcú ísť, boja
sa ho. Odborné poradenstvo v Centre psychologického poradenstva, ktorého by sa obaja rodičia aj deti
mali zúčastniť je na to, aby matka vedela so svojimi deťmi komunikovať a pripraviť ich na stretnutie s
otcom i za prítomnosti odborne spôsobilej osoby. Nie je namieste uspokojiť sa s tým, že deti odmietajú

sa stretnúť s otcom, pokiaľ je tu priestor, aby sa ich vzťahy zlepšili a časom i na to, aby sami vyhľadávali
možnosť styku s otcom. Otec mal. detí má tiež právo na stretávanie sa so svojimi deťmi a vzájomné
konflikty medzi rodičmi mu v tom nemôžu brániť. Nakoľko za tejto situácie, deti samé odmietajú sa
stretávať s otcom, najvhodnejší spôsob akým je možné docieliť v budúcnosti pravidelný styk otca s
deťmi i bez odbornej pomoci, je obmedzenie styku tak, že títo sú oprávnení stretávať za prítomnosti

odborne spôsobilej osoby v intervaloch ňou ustanovených. Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací
súd zmenil rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti odsekov IV. a V. tak ako je uvedené vo výroku
toho rozsudku.

47. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že psychický vývin detí je ovplyvnený konfliktným rodinným

prostredím, čo má dopad aj na ich sociálny život, fungovanie v škole a somatické problémy, matka
čiastočne eliminuje dopad doterajšej nepriaznivej rodinnej situácie snahou vytvárať pre deti dostatočne
bezpečné aj emocionálne stabilné prostredie. Súd však pripomína, že rodičia sa musia naučiť vzájomne
komunikovať, každé dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď
rodičia ako partneri spolu nežijú. Za tejto situácie je na oboch rodičoch včas s dostatočným časovým

predstihom a slušne sa dohodnúť o styku s deťmi, čo je predovšetkým v záujme maloletých detí.
Vzhľadom však na predchádzajúcu situáciu v rodine treba k tomu pristupovať obozretne, pomaly, aby
si deti na styk zvykli.

48. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, a dospel k záveru, že súd I. inštancie

rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletým, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce
pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti
správne,rovnakotaksprávnerozhodolajouloženípovinnostipodrobiťsapsychologickémuporadenstvu
a o náhrade trov konania, preto rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých uvedených častiach podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti v napadnutých výrokoch potvrdil a rozsudok

súdu I. inštancie v napadnutej časti výroku o styku s maloletými deťmi zmenil v zmysle ust. § 388 CSP.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.50. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).