Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818010153
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6818010153.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Jána Bobora a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného ml. R. T., stíhaného pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na
verejnom zasadnutí dňa 7. februára 2019, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu
Revúca sp.zn. 2T/61/2018 zo dňa 19.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ml. R. T. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Revúca sp.zn. 2T/61/2018 zo dňa 19.09.2018 bol obžalovaný
ml. R. T. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
25. januára 2018, v čase okolo 13.30 h, v priestoroch školského bufetu Základnej školy Ferencza

Kazinczyho na ulici Mierovej č. 45 v P., v okrese O., žiadal od maloletého R. Sz., nar. XX. S. XXXX,
trvalým bydliskom v S. č. XXX, v okrese O. D., žiaka vyššie uvedenej školy, aby mu dal peniaze, lebo ak
to neurobí, tak mu zoberie celú peňaženku, na čo maloletý zo strachu pred tým, že by mu obžalovaný
mohol zobrať aj autobusovú kartu na cestu domov, ktorú mal v peňaženke vybral z peňaženky mince v
hodnote 0,20 Eur a tieto mu vydal, pričom obžalovaný mu povedal, že je to málo, a preto mu dal aj ďalšie
mince v celkovej hodnote najmenej 3,50 Eur, pričom obžalovaný mu povedal, že mu peniaze neskôr

vráti, čo sa doposiaľ nestalo.
Okresný súd podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 117 Tr. zák. pri nezistení žiadnej
poľahčujúcej, ani priťažujúcej okolnosti, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dva roky,
pričom podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú
dobu dva roky.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný ml. R. T., a to prostredníctvom

svojho obhajcu, proti výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré predchádzalo vyhlásenému
rozsudku. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný odmietol v trestnej veci
vypovedať, avšak na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu. V tomto smere poukázal na výpoveď svedka R. D., I. G., svedkyne poškodenej C.
T. a J. T.. Na základe hodnotenia týchto svedeckých výpovedí potom obžalovaný dospel k záveru, že v
jeho prípade nie je naplnený jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, a to

jeho objektívna stránka, pretože nepoužil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci, konkrétne peniazmi, resp. peňaženky a jej obsahu. V jeho prípade nebola naplnená ani
subjektívna stránka zločinu lúpeže, pretože nemal v úmysle zmocniť sa peňazí, len si ich chcel požičať.
To, že ich do dnešného dňa nevrátil, neznamená, že ich nechce vrátiť a že nebola uzavretá zmluva o
pôžičke peňazí ústnou formou. Vzhľadom k uvedeným tvrdeniam potom skutok nie je trestným činom
a s poukazom aj na zásadu ,,in dubio pro reo“ mal byť Okresným súdom v Revúcej oslobodený spod

obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. Pokiaľ ide o uložený trest, považuje ho v teoretickej rovine za
neprimerane prísny s poukazom na okolnosti prípadu a na jeho pomery, keďže doposiaľ nebol súdnepotrestaný, je mladistvý a v jeho prípade by dolná hranica trestnej sadzby s poukazom na § 117 ods. 1
Tr. zák. môže byť maximálne dva roky, čo aj súd aplikoval, avšak podľa záverov obhajoby by pripadalo
do úvahy aj mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Preto navrhol

zrušiť napadnutý rozsudok, vec vrátiť Okresnému súdu v Revúcej, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a
správny, a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania,

a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie,
alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnúť krajským súdom tak, že obžalovaného
oslobodí spod obžaloby, keďže skutok nie je trestným činom, obžalovaný nepoužil násilie pri skutku, ani
hrozbu násilia a nemal úmysel zmocniť sa cudzej veci, peniaze si iba požičal.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného ml. R. T. nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, v súlade s ust. § 2
ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods.

12 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti
usvedčovali svedok poškodený ml. R. D., ktorý opísal, ako od neho obžalovaný požadoval peniaze,
pričom mu jasne uviedol, že keď mu nedá peniaze, že mu zoberie peňaženku. Peniaze mu musel dať
opakovane, keďže prvýkrát mu dal 0,20 Eur, čo sa mu zdalo málo, a preto si vypýtal viac. Výpoveď
poškodenéhopotvrdilajsvedokI.G.,ktorýpočul,akoobžalovanýpýtalodpoškodenéhopeniaze,pričom

mu uviedol, že ak mu nedá peniaze, že mu zoberie peňaženku. Obžalovaný to povedal najmenej trikrát,
pričom poškodený sa nebránil, keďže sa bál obžalovaného, lebo obžalovaný bol v škole známy tým, že
sa zvykne pobiť s inými. Nepriamo potom v neprospech obžalovaného svedčila aj svedkyňa poškodená
C. T., ktorá sa dozvedela od syna, že si za peniaze, ktoré mu dala, nemohol nič kúpiť, pretože mu
ich zobrali. Nechcela podávať trestné oznámenie, aj sa trochu neskôr bála, aby obžalovaný kvôli tomu

jej synovi neublížil. Jej syn je utiahnutý, nižšieho ako priemerného vzrastu, tichý. K hodnoteniu osoby
poškodeného sa vyjadrila aj Základná škola v P., keďže tohto hodnotila ako bezproblémového žiaka,
avšak pri komunikácii so žiakmi z vyšších ročníkov je plachý, bojazlivý, ale nemá sklon ku klamstvám, ani
intrigám. Na rozdiel od tohto hodnotenia obžalovaného Základná škola v P. hodnotila ako konfliktného
žiaka s veľkým počtom neospravedlnených hodín, je arogantný, vulgárny a jeho matka zjavne nezvláda

jeho výchovu. Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, tejto ani krajský súd neuveril, nestotožnil s právnou
argumentáciou obhajoby, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, pretože jednoznačne odvolací súd
musí odmietnuť tvrdenie obžalovaného, že tento si chcel iba od poškodeného požičať peniaze a nechcel
ho o ne olúpiť. Z hodnotenia osoby obžalovaného zo základnej školy totiž vyplynulo, že je konfliktný
typ, že je arogantný, vulgárny, pričom z hodnotenia oddelenia kurately na Úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny vyplynulo, že obžalovaný mal už v roku 2013 problém so zákonom, kedy sa mal dopustiť
lúpeže, avšak pre vek nebol trestne zodpovedný. Pričom túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z
uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Revúca, ČVS: ORP-194/KP-RA-2013 zo dňa 30.07.2013, kde
trestné stíhanie obžalovaného pre zločin lúpeže, ktorého sa mal dopustiť s ďalšími osobami, bolo
odložené pre nedostatočný vek ( v tom čase mal obžalovaný 11 rokov). Obžalovaný ml. T. sa v tomto

prípade pri svojej výpovedi k tomuto konaniu priznal.
Vzhľadom na vykonané dôkazy okresný súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
keďže obžalovaný proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a
taký čin spáchal na chránenej osobe, dieťati. V tejto súvislosti sa odvolací súd nestotožnil s námietkou

obhajoby, ,,že obžalovaný nenaplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty predmetného trestného činu
lúpeže,“ pretože spôsob, akým žiadal od poškodeného opakovane peniaze s tým, že ak mu tie peniaze
poškodený nedá, že mu zoberie peňaženku, vzhľadom na okolnosti prípadu, teda na to, že obžalovaný
bol zjavne vyšší, väčší od poškodeného, o tri a pol roka starší, ako to vyplynulo z listinných dôkazov,pričom poškodený mal vedomosť o tom, že obžalovaný má sklony k násilnému správaniu a zjavne sa
obžalovaného bál, za týchto okolností aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný naplnil objektívnu
stránku skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na §

139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V tomto smere obžalovaný sa dopustil podobného konania v minulosti, za
ktoré však trestnú zodpovednosť neniesol, keďže sa jej vyhol pre nedostatok veku. Samotný poškodený
ku konaniu obžalovaného tiež zdôraznil, že obžalovanému dal peniaze, pretože sa ho bál, že mu zoberie
peňaženku, kde mal preukážku na cestovanie autobusom a nemal by sa ako dostať domov.
Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri jeho ukladaní prihliadol na všetky

skutočnosti, na ktoré podľa zákona bol povinný prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného,
ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. V tomto smere obžalovanému nepoľahčovala ani nepriťažovala
žiadna skutočnosť uvedená v § 36 a § 37 Tr. zák. Za predmetný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2
Tr. zák. zákon umožňoval obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od sedem do
dvanásť rokov, pričom keďže obžalovaný bol súdený ako mladistvý, v zmysle ust. § 117 ods. 1 Tr. zák.
pre obžalovaného ako osobu mladistvú, bola spodná hranica trestu odňatia slobody v tomto prípade

určené na dva roky a horná hranica na sedem rokov. Vzhľadom na podmienky individuálnej a generálnej
prevencie, potom prvostupňový súd správne uložil obžalovanému trest vo výmere na samej spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere dva roky s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu
na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Takto uložený trest považuje aj odvolací súd za dostatočný na
prevýchovu obžalovaného tak, ako to pripomenul prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku, s

ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, a preto naň v podrobnostiach poukazuje.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného ml. R. T. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.