Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216201143
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216201143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu C. J., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v D. na ulici T. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, na ulici Slovenskej jednoty č. 8, proti žalovanému P. J. I., so sídlom v P.. XX, právne
zastúpenému JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom v Bardejove, na ulici Dlhý rad
č. 16, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.05.2018
č. k. 3C/68/2016-133 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolažalovanémupriznalvočižalobcovinárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu dňa 08.11.2013 formou notárskej
zápisnice uzatvorili darovaciu zmluvu, na základe ktorej žalobca daroval žalovanému nehnuteľnosti v
tejto zmluve uvedené. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 26.02.2016 sa žalobca prostredníctvom právnej

zástupkyne domáhal v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia daru. Ako dôvod uviedol,
že po uzavretí darovacej zmluvy sa žalovaný ako obdarovaný konajúci prostredníctvom N. D. dopustil
opakovane voči darcovi a členom jeho rodiny správania, ktorým hrubo porušil dobré mravy. Žalovaný
konajúci prostredníctvom N. D. odmietol vydať na opakované žiadosti žalobcu hnuteľné veci patriace
do jeho osobného vlastníctva. Žalobca v priebehu mesiacov február a marec 2014 zistil, že žalovaný
konajúci prostredníctvom N. D. odovzdal do zberných surovín časť z vecí patriacich žalobcovi bez jeho
súhlasu, a to miešacie vedrá, náhradné diely. Dňa 30.06.2014 žalobca prišiel do darovanej nehnuteľnosti

v meste D., na ulici Priemyselnej a opakovane požiadal žalovaného o vydanie vecí. Žalovaný konajúci
prostredníctvom N. D. odmietol vydať požadované hnuteľné veci z priestorov nehnuteľností, fyzicky
napadol darcu, udieral ho, fyzickou silou ho vytlačil za oplotenie nehnuteľnosti, vulgárne a hrubo mu
pritom nadával, vyhrážal sa mu, že jeho a jeho rodičov finančne zničí a pripraví o celý majetok. Kričal,
že mu zakazuje vstúpiť na pozemok, lebo ho zničí, všetko čo sa nachádza v objekte je jeho a nič
mu nevydá a nech sa neopováži žiadne hnuteľné veci ešte raz pýtať. Opakovane dňa 29.10.2014
vo večerných hodinách sa N. D. konajúci za žalovaného dostavil do miesta bydliska žalobcu, tomu

nadával, použil hrubo urážajúce nadávky na adresu žalobcu i jeho matky, ktorá bola prítomná. Opäť
fyzicky napadol žalobcu, ktorý v dôsledku toho spadol a kričal, že ich všetkých zničí a pripraví o celý
majetok. Správanie sa žalovaného ako obdarovaného konajúceho prostredníctvom N. D. po darovaní
nehnuteľnosti je správanie spočívajúce v hrubých vulgárnych urážkach, fyzických útokoch, psychickomnátlaku a zastrašovaní, hrubo porušujúcom dobré mravy. Takéto negatívne správanie spočívajúce vo
vyhrážkach a hrubých urážkach prejavuje aj voči ďalším príslušníkom rodiny darcu, a to voči S. J..

2. Vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom,
ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru vtedy, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom
úspešnéhouplatneniaprávadarcunavráteniedarujeveľkýnevďakzostranyobdarovaného,prejavujúci
sa v takom správaní, ktoré možno kvalifikovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Teda musí ísť

o značnú intenzitu alebo sústavnosť v porušovaní dobrých mravov, a to v akomkoľvek časovom
odstupe od právneho úkonu darovania. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne
okamžikom, keď dôjde prejav vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok, vyplývajúcich z ust.
§ 630 Občianskeho zákonníka. Ide v podstate o zvláštny prípad odstúpenia od zmluvy. Právny vzťah sa
ruší od počiatku a účastníci konania sú si povinní vrátiť všetko, čo na základe darovania získali, resp. čo

získal obdarovaný. K zániku darovacieho vzťahu podľa tohto ustanovenia dochádza na základe dvoch
po sebe nasledujúcich právnych skutočností, ktorými sú hrubé porušenie dobrých mravov správaním
sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranný právny úkon adresovaný
obdarovanému. Predpokladom úspešného uplatnenia takéhoto práva darcu na vrátenie daru nie je
len akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také

správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo porušovanie
sústavné, ale aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva
buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

3. V prejednávanej veci bolo potrebné zistiť, či správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé
porušenie dobrých mravov. Obdarovaným z darovacej zmluvy bola právnická osoba a nie pán N. D.
ako fyzická osoba. Žalobca teda musel v konaní preukázať, že žalovaný ako právnická osoba sa voči
žalobcovi, resp. členom jeho rodiny dopustil konania, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov.

4. Žalovaný je občianskym združením založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a
v zmysle ust. § 2 ods. 3 tohto zákona je právnickou osobou. V mene žalovaného sú oprávnené konať
orgány a funkcionári uvedení v stanovách občianskeho združenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo
a medzi stranami sporu nebolo sporné, že orgánom žalovaného je „riaditeľstvo združenia“, ktoré má

troch členov, a to N. D., S. J. a K. D., pričom v mene žalovaného konajú najmenej dvaja jeho členovia.
Uvedené vyplýva aj zo samotnej darovacej zmluvy, kde za žalovaného konali N. D. a S. J.. Žalovaného
teda zaväzuje iba také konanie fyzických osôb, ktoré vykonali podľa zákona a stanov združenia osoby
oprávnené za neho konať.

5. N. D. je taktiež švagrom žalobcu, a teda aj z tohto hľadiska je potrebné posudzovať kedy N. D. vo
vzťahu k žalobcovi konal ako fyzická osoba oprávnená konať za žalovaného a kedy vystupuje sám
za seba ako fyzická osoba. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že jedným z členov „riaditeľstva
združenia“ žalovaného je otec žalobcu a svokor N. D. S. J..

6. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané žiadne konanie, ktorého by sa dopustil žalovaný voči
žalobcovi, resp. členom jeho rodiny a ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Samotný žalobca v žalobe poukazoval iba na konanie N. D., ktorý má konať podľa žalobcu za
žalovaného, či už ohľadne odmietania vydania hnuteľných vecí, skutku zo dňa 30.06.2014 alebo skutku
zo dňa 29.10.2014, avšak žalobca vzhľadom na opísané rodinné väzby musel vedieť, že žalovaný koná

aspoň dvoma členmi „riaditeľstva združenia“. Konanie samotného N. D. bez ďalšieho člena „riaditeľstva
združenia“, od ktorého odvodzuje žalobca svoj nárok na vrátenie daru, nie je možné právne kvalifikovať
ako konanie žalovaného, keď z vykonaného dokazovania zároveň nebolo preukázané, aby N. D. napr.
na základe plnomocenstva mohol samostatne konať za žalovaného a zaväzovať ho.

7. Pokiaľ ide o skutok zo dňa 30.06.2014, na základe vykonaného dokazovania tvrdenia žalobcu opísané
v žalobe, ktoré žalovaný poprel, neboli preukázané žiadnym dôkazom. Zo žiadneho dôkazu vykonaného
na pojednávaní, či už oboznámením listín alebo svedeckými výpoveďami, nebolo preukázané tvrdenie
žalobcu ohľadne skutku, ktorý sa mal stať dňa 30.06.2014. V tejto súvislosti sa poukázalo na skutočnosť,podľa ktorej ani samotný žalobca nenavrhol svoj výsluch, aby týmto dôkazom preukázal tvrdenia v
žalobe.

8. Čo sa týka skutku zo dňa 29.10.2014, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v uvedený deň sa vo
večerných hodinách v rodinnom dome otca žalobcu stretli žalobca, jeho otec a matka, ďalej žalobcova
sestra s manželom, t.j. N. D.. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že predmetom stretnutia bola snaha nájsť
spôsobom splatenia dlhov žalobcu. Vzhľadom na zloženie osôb prítomných v rodinnom dome otca
žalobcu, ako aj na tému stretnutia, ktorá sa tam riešila, išlo o rodinné stretnutie najbližších členov rodiny.

N. D. sa tohto stretnutia zúčastnil ako manžel žalobcovej sestry, nie ako člen „riaditeľstva združenia“
žalovaného. Ak by sa aj N. D. na uvedenom stretnutí dopustil konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako konanie hrubo porušujúce dobré mravy, čo ale v konaní preukázané nebolo, konal by tak sám za
seba a nie za žalovaného.

9. Ak žalobca ďalej odôvodňoval vrátenie daru tým, že mu N. D. konajúc za žalovaného odmieta vydať

hnuteľné veci, vrátane prípojného vozidla, ktoré sa v čase darovania nehnuteľnosti mali nachádzať na
týchto nehnuteľnostiach a neboli predmetom darovania, v tejto súvislosti sa poukázalo na to, že N. D.
nie je oprávnený samostatne konať za žalovaného, a teda takéto konanie žalovaného nezaväzuje. Z
vykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženadarovanýchnehnuteľnostiachvykonávalisvojupodnikateľskú
činnosť viaceré subjekty, okrem iných aj spoločnosť MM & K, s.r.o. a spoločnosť Prvá P. spol. s r.o.,

ktorých spoločníkom a konateľom bol (je) žalobca. Na nehnuteľnostiach sa nachádzali aj hnuteľné veci
týchto, ako aj iných subjektov. Žalovaný po nadobudnutí daru do vlastníctva vyzval subjekty, okrem
iných aj spoločnosť MM & K, s.r.o. prostredníctvom žalobcu ako konateľa na predloženie písomného
súpisu majetku za účelom jeho odovzdania a zároveň žalobcu požiadal o predloženie súpisu osobného
či súkromného majetku. V rámci súdneho konania nebolo preukázané, aby žalobca za spoločnosti,

ktorýchjekonateľom,akoajzasebaakofyzickúosobu,predložilžalovanémusúpismajetku,ktorýsamal
nachádzať na nehnuteľnostiach žalovaného. Súdu bola predložená iba výzva na vrátenie hnuteľných
vecí zo dňa 22.01.2018. Z nej ale vôbec nie je zrejmé, akých vecí sa domáha spoločnosť MM & K, s.r.o.
a akých samotný žalobca, pričom pre rozhodovanie súdu o podanej žalobe sú nároky spoločnosti MM
& K, s.r.o. irelevantné, nakoľko táto nebola darcom. Žalobca tak nepreukázal, že ako fyzická osoba je

vlastníkom nejakých konkrétnych hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach žalovaného.
Pokiaľ ide o železný šrot, ktorý mal byť vyvezený, z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby
išlo o majetok samotného žalobcu. Z výsluchov svedkov vyplynulo, že žalobca podnikal s pánom K.
prostredníctvom spoločnosti MM & K, s.r.o., ktorej v tom čase boli obaja spoločníkmi a konateľmi a takto
spoločne prostredníctvom tejto spoločnosti vlastnili vyvezený železný šrot.

10. V takejto dôkaznej situácie je potrebné uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že na strane žalovaného došlo k takému správaniu, ktoré by súd mohol kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov, na základe ktorých by mu vznikol nárok na vrátenie daru. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

11. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené, alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že predmetom darovacej
zmluvy neboli žiadne hnuteľné veci, ktoré sa v čase darovania nachádzali na alebo v nehnuteľnostiach.
Žalobcaužzačiatkomroku2014opakovanežiadalžalovanéhoovydaniečastihnuteľnýchvecí,ktoréboli
uskladnené v darovanej nehnuteľnosti a ktoré potreboval pre výkon svojej činnosti a chcel si ich odviezť.
Žalovaný, za ktorého konal výkonný riaditeľ N. D. to odmietol a žalovaný dlhodobo odmietal a odmieta

vydanie vecí žalobcovi v rozpore s dohodou v čase podpisu darovacej zmluvy. Stanovy žalovaného
ustanovujú, že pre nadobudnutie právoplatného rozhodnutia je potrebné konanie a podpis minimálne
dvoch členov „riaditeľstva združenia“. Stanovy majú na mysli rozhodovaciu činnosť. V stanovách
je ďalej uvedené, že riadiacim a výkonným orgánom je „riaditeľstvo združenia“ tvorené výkonným,
prevádzkovým a finančným riaditeľom. Výkonným riaditeľom, teda osobou, ktorá zastupuje žalovaného

navonok bol práve N. D.. Z postavenia N. D. v rámci štruktúr žalovaného, ako aj z bežnej praxe a činnosti
žalovaného vyplývalo, že N. D. koná v mene a na účet žalovaného. Žalobca daroval nehnuteľnosti
žalovanému a žalovaný mal na starosti splnenie následnej dohody medzi účastníkmi darovacej zmluvy,
a to vydanie hnuteľných vecí žalobcovi. Žalovaný nemá a ani nemal čo rozhodovať o sprístupnení, resp.nesprístupnení uvedených hnuteľných vecí a ich vydaní vlastníkovi, keďže tieto nikdy neboli predmetom
darovacej zmluvy a ani neboli vlastníctvom žalovaného. Dňa 30.06.2014 žalobca opakovane požiadal
žalovaného o vydanie svojich vecí. Žalovaný prostredníctvom výkonného riaditeľa N. D. odmietol vydať

tieto hnuteľné veci a N. D. ako výkonný riaditeľ žalovaného ho fyzicky napadol, vulgárne mu nadával,
vyhrážal sa mu, vytlačil ho z pozemku žalovaného a zakázal mu vstup na tento pozemok. Výkonný
riaditeľ žalovaného sa takto k žalobcovi správal v súvislosti s jednaním o záležitostiach týkajúcich sa
žalovaného a nie záležitostí jeho osobného charakteru. Na stretnutí dňa 29.10.2014 neboli predmetom
riešenia osobné ani rodinné záležitosti, ale otázky ohľadne sprístupnenia a vydania hnuteľných vecí,

ktoré žalovaný neoprávnene zadržiaval.

13. Žalovaný prostredníctvom výkonného riaditeľa dlhodobo bráni a znemožňuje žalobcovi prístup k
jeho veciam a navyše časť z nich znehodnotil, čím mu spôsobil značnú škodu. Časť hnuteľných vecí
speňažil odpredajom ako šrotu, za čo zinkasoval peniaze, čo potvrdil svedok K. C. na pojednávaní dňa
07.12.2017. Tiež potvrdil, že N. D. pri tomto predaji kovu vystupoval za žalovaného. Predpokladom

úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci
sa v takom správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Teda musí ísť o
značnú intenzitu alebo sústavnosť v porušovaní dobrých mravov, a to v akomkoľvek časovom odstupe
od právneho úkonu darovania. Za hrubé porušenie dobrých mravov žalobca považuje spôsob akým s
ním komunikuje a jedná výkonný riaditeľ žalovaného pri riešení sprístupnenia a vydania jeho hnuteľných

vecí. Sústavnosť v porušovaní dobrých mravov sa vidí v tom, že uvedené správanie výkonného riaditeľa
sa opakuje vždy, keď sa žalobca dožaduje vydania svojich hnuteľných vecí, pričom žalovaný svojim
postojom spôsobil a spôsobuje škodu na jeho majetku, ktorý nebol predmetom darovacej zmluvy.
Žalovaný odmieta s ním komunikovať a odovzdať mu jeho veci a alibisticky sa snaží skryť za to, že
skutkyvýkonnéhoriaditeľasažalovanéhonetýkajú.Jedenzčlenov„riaditeľstvazdruženia“S.J.písomne

prehlásil dňa 03.03.2016, že súhlasí s vrátením daru a dôvodmi uvedenými vo výzve na vrátenie daru.
Tento dôkaz bol uplatnený počas konania na prvoinštančnom súde, ale súd sa ním nezaoberal, ani ho
nevyhodnotil. Z uvedeného vyplýva, že „riaditeľstvo združenia“ nemá na uvedený spor jednotný názor a
napriek tomu k vráteniu daru nedošlo. Výkonný riaditeľ nakladá s majetkom žalovaného ako so svojim
vlastným, aj keď je to majetok žalovaného. Ak výkonný riaditeľ hrubo a dlhodobo hrubo porušuje dobré

mravy svojim správaním k žalobcovi ako darcovi, tak je to nutné považovať za porušovanie dobrých
mravov žalovaným. Konanie N. D. ako výkonného riaditeľa je konaním žalovaného a nie konaním
rodinného príslušníka.

14. Odvolací súd v zmysle zásad v ust. § 379, §380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnené rozhodnutie
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 191 CSP,
podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

17. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

18. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazovnavrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

19. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho
zákonníka nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť,

ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušenie sústavné
alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď
z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.
Negatívne správanie obdarovaného k darcovi alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie v

rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva
darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu používajúcu právnu ochranu s tým,
že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto
stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Z vykonaného dokazovania, ako na to správne poukazuje
prvoinštančný súd, nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by zakladalo právo žalobcu na

vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Subjektívna nespokojnosť žalobcu so spôsobom
ako boli jednotlivé dôkazy vyhodnotené, nie je dôvodom pre zmenu či zrušenie rozsudku.

20. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387
CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
2 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).