Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209587
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816209587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v spore žalobcu P.. J. U., Z.. X.X.XXXX, J., X. XX,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova 25, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, o určenie
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku sp.zn. 11Csp/112/2016 z
24.11.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov č. 8500073698 z 8.8.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v nadväznosti na zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500073698 z 8.8.2014 a dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
č. 8500073699 z 8.8.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v nadväznosti na zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500073699 z 8.8.2014 sú neplatné právne úkony, II. žalobcovi sa voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, III. žalovaný je povinný zaplatiť
štátu na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku 99,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo
a právne odôvodnil, ako k podanej žalobe vyjadril žalovaný, aké dokazovanie vykonal a zistil skutkový
stav: Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č.: 8500073698 a 8500073699,
na základe tejto zmluvy bola žalobcovi poskytnutá celková čiastka 3 000,- eur (1 500,- eur + 1 500,-
eur), so splatnosťou 36 (2x) splátok, vždy k 9. dňu v mesiaci s výškou mesačnej splátky úveru 89,65
(2x) eur. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej percentuálnej miery nákladov vo
výške 20,91 %, pri priemernej RPMN 49,67 %. Žalobcovi bola schválená výška revolvingu vo výške 3

000,- eur (1 500,- eur + 1 500,- eur) s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver +
úroky za celú dobu čerpania úveru) bola stanovená na sumu 3 934,- eur ( 1 967,- eur + 1 967,- eur)
Spolu s úverovými zmluvami uzavretými medzi stranami sporu boli uzavreté aj Dohody o zrážkach zo
mzdy 8.4.2014. Tieto dohody nie sú súčasťami úverových zmlúv a nenachádzajú sa na tej istej listine.
Úverová(é) zmluva(y) aj Dohoda(y) o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami, písanými
malými písmenami s množstvom nečitateľného textu. Na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy,
žalovaný 3.8.2016 požiadal zamestnávateľa žalobcu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky o vykonávanie zrážok z dôvodu, že žalobca meškal s úhradou splátok.
Citoval znenie § 37 ods.1, § 35 ods.2 O. z. a na základe uvedených zistení a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že Dohoda(y) o zrážkach zo mzdy uzatvorená(é) stranami je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.1,5 O. z. a to z dôvodu, že „žalobkyňa“ ako spotrebiteľbola nútená predmetnú dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať, pričom sa jedná
formulárovú zmluvu a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabráneniu
ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl,

resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Mal za to,
že Dohoda(y) o zrážkach zo mzdy je (sú) tzv. štandardná(é), alebo formulárová(é) zmluva(y) a ide
o zmluvu(y) spotrebiteľskú(é). Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať.
Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez

súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa
zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto
súvislosti poukázal súd aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti z 21.1.2011, v ktorej komisia
dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v práve a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

a je v rozpore s ust. § 53 Obč. zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť
Dohodu o zrážkach zo mzdy. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje
dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje
zneprijateľnýchklauzúl,resp.neplatnýchprávnychúkonov,spôsobujehrubúnerovnováhuvneprospech
spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej

kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd
Dohodu(y) o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 1-6 Občianskeho zákonníka a preto vyhovel žalobe o určenia neplatnosti Dohôd o
zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedol, že podmienky Dohody o zrážkach zo mzdy umožňovali žalovanému
vykonávať u akéhokoľvek zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy bez časového obmedzenia a bez

toho, aby mal zamestnávateľ možnosť zistiť, koľko zrážok sa už vykonalo a koľko sa ešte bude môcť
vykonať. Obsah Dohody o zrážkach zo mzdy tiež umožnil žalovanému, aby do tejto dohody dopísal
ďalšieho zamestnávateľa, a to bez súhlasu „žalobkyne“. S poukazom na skutočnosť, že dohoda je
dvojstranný právny úkon, ktorý možno meniť a uzatvoriť na základe súhlasu a prejavu vôle dvoch
zmluvných strán, v uvedenom prípade došlo k porušeniu § 40 ods.2 O. z.. Dohoda o zrážkach zo

mzdy teda svojím obsahom odporovala zákonu a priečila sa i dobrým mravom, nakoľko zmocňovala
žalovaného ako veriteľa kedykoľvek dopísať do dohody o zrážkach zo mzdy súčasného zamestnávateľa
„žalobkyne“. Citoval znenie § 551 ods.1 O. z. a konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pretože bez tohto určenia by bolo „jej“ právne
postavenie ohrozené, naďalej by pretrvával stav „jej“ objektívnej právnej neistoty, pričom tento stav

nemožno odstrániť inými prostriedkami. Nie je síce dôležité ako táto neistota vznikla, avšak aj napriek
tomu súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetný stav vyvolal žalovaný, ktorý predmetnú dohodu
textovo sám pripravil, a preto zodpovedá za jej obsah. Zároveň sa vyrieši sporná otázka či „žalovaná“
je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejto Dohody o zrážkach zo mzdy alebo
nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu. Podľa rozhodnutia

najvyššieho súdu R 17/1972 naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie
sa stalo neistým. Citoval znenie § 52 ods.1,2, § 53 ods.1, § 54 ods.1 O. z. a poukázal na to, že Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca

nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri
napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51). Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1. apríla 2004, t. j.
pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom
ochranyspotrebiteľajeochranaosôb,ktorésazúčastňujúnaprávnychvzťahochtrhovéhohospodárstva,

avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu -

spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovaťzmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti

spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Citoval znenie § 298 ods.1
CSP a uviedol, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo

mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ďalej citoval znenie
§ 3 ods.2,3, čl. 5, čl. 6 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, § 497 Obchodného
zákonníka, § 37 ods.1 O. z. a zopakoval, že v deň podpisu zmlúv o revolvingovom úvere žalobca

podpísal na zvláštnej listine aj Dohodu(y) o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo
výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnou dohodou žalobca súhlasil, že veriteľ je
oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z
dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide

o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením Dohody
o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej
veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie
v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém

ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť
ich obsah. Zdôraznil, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti

neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri
Ministerstve spravodlivosti SR zo 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia
dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka

je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase
vzniku nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere z 8.8.2014 obsahuje
aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
sp.zn. 6C/55/2013-79 z 10.2.2014 bolo zistené, že poplatok za možnosť odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tomto konaní bol na strane
žalovanéhooznačenýtaktiežžalovanýúčastník.Dohodouozrážkachzomzdyboladohodnutásplatnosť

aj tohto poplatku určeného na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a zabezpečená vymoženosť
tohto finančného plnenia. Obdobne rozhodol rozsudkom vo veci Okresný súd Spišská Nová Ves č.k.
4C/15/2014-53 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/654/2014. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že Dohoda(y) o zrážkach zo mzdy uzatvorená(é)
medzi žalobcom a žalovaným, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere obsahuje

neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
„žalobkyňa“ ako spotrebiteľ bola nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať
napriek tomu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na
jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne. Podpisom zmluvy sa „žalovaný“ dobrovoľne
podrobil vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto

sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu
pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje
dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje
z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubúnerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a
z uvedeného dôvodu súd Dohodu(y) o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú, a tým aj neplatnú

zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď priznal
strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech,
súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, zároveň uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 99,50 eur, z dôvodu, že žalobca je podľa zákona č. 71/1992

Zb. §4 ods. 2 písm. u) osobne oslobodený.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z nasledujúcich dôvodov I. Podľa napádaného
rozsudku súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy číslo 8500073698 a dohoda o zrážkach zo mzdy
číslo 8500073699 sú neplatné právne úkony. V odôvodnení uviedol, že dohodu o zrážkach zo mzdy
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, odkázal na záver Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri MSSR z 21.11.2011. (1) odvolanie podáva

proti rozsudku v prvom rade z dôvodu, kedy závery súdu popierajú viaceré zákonné ustanovenia. Súd
uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľná zmluvná podmienka
je podľa právnej úpravy a aj právnej praxe zjednodušene povedané také ustanovenie, ktoré sa odchyľuje
od zákona, na úkor práv a právneho postavenia spotrebiteľa a vytvára medzi právami a povinnosťami
strán takú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorá spĺňa podmienky „značnej nerovnováhy." Ide

teda o ustanovenie, ktoré nepreberá obsah právnej normy, ale je výsledkom realizácie oprávnenia
a možnosti uzavrieť zmluvu, podmienku na základe dispozitívnosti právnej úpravy. Je preto podľa
nášho názoru súčasne na mieste tvrdiť, že neprijateľná podmienka nie je z povahy veci ustanovenie
(napríklad aj v zmluve), ktoré je prevzatím právnej úpravy. Najvhodnejší príklad v tomto smere je
napríklad spotrebiteľská kúpna zmluva, kedy je zrejmé, že povinnosť kupujúceho - spotrebiteľa zaplatiť

kúpnu cenu, prevziať si tovar nemôže byť neprijateľná podmienka. Uvedené potvrdzuje aj únijná
úprava (na ktorú sa síce v rámci citácii právnych noriem odvoláva aj súd prvej inštancie, ale len
jednostranným spôsobom). Napríklad v článku 1 ods.2 smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa uvádza Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo
regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské

štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto
smernice. Uvedené pravidlo znamená, že regulácia obsiahnutá v právnych predpisoch, regulované
práva a povinnosti a určený obsah zmluvy nespadá to predmetu posudzovania, čo je a čo nie je
neprijateľná zmluvná podmienka. Je to preto, že obsah právneho úkonu určený zákonom nemôže byť
neprijateľný. Súd však pri svojom rozhodovaní úplne prehliadal ustanovenia (či už vnútroštátneho práva

alebo aj únijného práva), ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec, a ktoré popierajú jeho úvahy o dohode
o zrážkach zo mzdy ako o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Na prvom mieste je možné spomenúť
ustanovenie §5a ods.1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. Toto ustanovenie regulujúce prípustnosť dohody
o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch bolo do právneho poriadku zavedené zák. č. 102/2014
Z.z. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu uvádza: Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom

dohody o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa, ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť,
ako aj zabezpečenie záväzku spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Uvedené ustanovenie teda zavádza
sprísnené podmienky pre použitie dohody o zrážkach zo mzdy. Stále ju však ponecháva ako platné,
možné a dovolené zabezpečenie, teda aby boli na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonávané

zrážky, a nezavádza ani to, že spotrebiteľ má mať právo kedykoľvek zrážky zastaviť. Z rozsudku tak
nie je zrejmé, na základe čoho súd formuluje podmienky pre dohodu o zrážkach zo mzdy nad rámec
zákona. Postup súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku, pretože do kompetencie
súdu nepatrí doplňovanie právnej normy o ďalšie podmienky, za ktorých je možné právny úkon urobiť
alebo vykonávať z neho oprávnenia. Ak zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy, napriek viacerým

spotrebiteľsky orientovaným novelizáciám (okrem spomenutého zákona č. 102/2014 Z.z. aj zákon č.
438/2015Z.z.),neurčujeprávospotrebiteľanazastaveniezrážokzomzdynazákladedohodyozrážkach
zo mzdy, potom je z rozsudku nepreskúmateľné z čoho vlastne súd pri formulovaní takejto podmienky
vychádzal a na základe čoho jej nesplnenie považuje za dôvod neprijateľnosti. Zákonnú úpravu nie je
možné meniť ani jej výkladom, pretože v takom prípade nejde o interpretáciu zákona, ale o doplnenie

nových požiadaviek vo vzťahu k platnosti právneho úkonu a teda zmena rozhodnutia zákonodarcu,
lebo ten definuje podmienky platnosti úkonu a jeho realizácie. K tomu je oprávnený len zákonodarca,
čo vyplýva z rozdelenia kompetencií medzi zákonodarnú a súdnu moc. Podporne žalovaný poukazuje
v tomto smere aj k záverom Ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 77/02, kedy sa skonštatovalo žedoplnenie zákona o nové požiadavky, ktoré zákon neurčuje, je v rozpore s princípmi právneho štátu
(čl. 1 ods. 1 ústavy), ku ktorým patrí aj to, že ustanovovať predpoklady v hypotézach právnych noriem
patrí do výlučnej kompetencie zákonodarcu (Národnej rady Slovenskej republiky)." Tvrdí, že postup

súdu nie je založený na správnom použití zákona. Súd vychádzal z nesprávneho výkladu, nerešpektoval
právne normy, ktoré sa na vec vzťahujú a ktorých porušenie v prípade označených dohôd nebolo ani len
preukázané. II. (2) Z rozsudku nevyplýva ani to, že by sa súd dohodou o zrážkach zo mzdy zaoberal.
Len mechanicky prevzal paušálne tvrdenia žalobcu zhodné so stovkami iných spotrebiteľov, ktoré sa
uvádzajú na internete ako návod na zastavenie zrážok zo mzdy, neplatenie záväzkov a pod. Veď súdu

aj z jeho úradnej činnosti musí byť známa šablónovitá forma tvrdení, ktoré sa používajú nie v čase,
keď došlo k uzavretiu zmluvy či v blízkej časovej nadväznosti, ale až vtedy, keď sa spotrebiteľ dostane
do omeškania, nespláca. Je veľmi jednoduché preberať takéto tvrdenia spotrebiteľov, no taký postup
považuje nielen za porušenie zákona, ale aj za porušenie ústavného princípu rovnosti v konaní pred
súdom. Ak súd nerešpektuje ani písomnú formu právneho úkonu, potom je vlastne zbytočné aby zákon
určoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť na samostatnom liste papiera. Veď stačí jednoduché

všeobecné tvrdenie a z takéhoto listu sa stáva len popísaný papier bez právneho účinku. Najvyšší
súd SR sa opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadruje k tomu, že vyhlásenie sporovej strany
v konaní, ktoré popiera skoršie správanie je potrebné brať minimálne s rezervou a že samo o sebe
nie je relevantné a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31.7.2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011. Ak
postačí pred súdom poprieť vlastný prejav vôle, potom takýto prístup popiera samotný zmysel písomnej

formy právneho úkonu. Zákon túto formu predpisuje úplne zbytočne, rovnako aj poučenia, ktoré by mal
spotrebiteľ dostať. Pritom však žiadny platný zákon nehovorí nič o tom, že v spotrebiteľských vzťahoch
sa spotrebiteľ zbaví záväzku zo zmluvy tým, že ju v konaní poprie. A naopak, ak takýto prístup platí
pre spotrebiteľské vzťahy, potom by to malo platiť pre akékoľvek právne vzťahy (napríklad ani pôžička
medzi susedmi by sa nemala odlišovať a dohodnuté formy jej zabezpečenia by malo byť rovnako možné

poprieť ako je to v prípade spotrebiteľsko - dodávateľského vzťahu). Týmto poukázal na nesprávnosť
postupu súdu. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, ktoré konštatoval na základe neprávneho
výkladu zákona. Nemá oporu v právnom poriadku, aby bolo možné zmluvu negovať tým, že sa poprie
jednoduchým vyhlásením. Žiadny zákon ani neurčuje prezumpciu neplatnosti zmluvy len preto, že ju
uzavrel spotrebiteľ. III. (3) Žalobca je osoba s právnickým vzdelaním. Rozsudok nedáva žiadnu odpoveď

na to, že by mal dokázané, že takto spôsobilá osoba nevedela čo podpisuje, že je prijateľné popierať
vlastné konanie s odstupom 2 rokov práve v čase, kedy nespláca. Napríklad Civilný sporový poriadok
určuje, že kto sa prihlási k určitej odbornosti, tak sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou
veci. Toto ustanovenie tak isto nie je vylúčené z toho, aby sa použilo v spotrebiteľskom vzťahu. Súd
to však nezohľadňoval. Týmto poukázal na fakt, že také tvrdenia, ako uvádza žalobca, predsa by tvrdil

skôr alebo aspoň v žalobe. Ani v žalobe sa neuvádza nič o tom, že žalobca nevedel, aký úkon robí
a aký je jeho obsah, že dohodu musel uzavrieť. Začal to tvrdiť až potom, čo on predložil vo veci
vyjadrenie. Zároveň súd vôbec nevzal do úvahy, že žalobca začal spochybňovať svoje konanie práve
až v čase tohto súdneho konania, kedy mal pochopiteľne dôvod a motiváciu na takýto postup. IV. (4)
Pochybnosti o postupe súdu vyplývajú aj z toho, že súd v celom rozsudku uvádza dokonca skutočnosti,

ktoré s prejednávanou vecou nemajú nič spoločné. O žalobcovi píše ako o žalobkyni, tvrdí že zmluva
o revolvingovom úvere obsahuje v bode 8.1 poplatok za odklad splatnosti splátok (hoci ho neobsahuje)
či odkazuje na názor orgánu sui generis prijatý za stavu, kedy ani zákon č. 102/2014 Z.z. upravujúci
uplatniteľnosť dohody o zrážkach zo mzdy vôbec neplatil a teda vôbec nebol zohľadnený v uvedenom
názore atď. Obsah rozsudku má s dohodami o zrážkach zo mzdy málo spoločné na to, aby súd mohol

rozhodnúťspôsobomuvedenýmvrozsudku.Súdpodľajehonázoruvôbecneposudzovalpodľavšetkých
relevantných ustanovení zákona a obsahom dohody o zrážkach sa dôkladne nezaoberal. Rovnako
sa nezaoberal ani jeho vyjadrením, hoci jeho zákonnou povinnosťou je dať odpoveď ku každému
špecifickémuargumentusporovejstranykonkrétnuodpoveď.Špecifickýmargumentomžalovanéhobolo
napríklad to, že v prípade oboch dohôd boli dodržané požiadavky §5a zákona č. 250/2007 Z.z. Súd

sa však uvedeným ustanovením ani nezaoberal. Z rozsudku ani nevyplýva, že by bolo dokázané, že
žalobca musel dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť. Poučenie o dobrovoľnosti je hneď v úvode dohody.
Nebol vykonaný žiadny relevantný dôkaz popierajúci obsah dohody o zrážkach zo mzdy. V konaní bolo
listinným dôkazom preukázané, že žalobca uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy na samostatnom liste,
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a bola mu daná možnosť (s písomným poučením) odmietnuť

uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Rozsudok súdu je svojím obsahom, ako aj postupom ktorý mu
predchádzal jednostranným, nezohľadňuje obsah súdneho spisu a ani relevantnú právnu úpravu. V. Na
základe opísaných skutočností žalovaný podáva odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), písm.
d), písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd po posúdení veci rozhodol tak, žerozsudok súdu prvej inštancie sa mení a žaloba sa zamieta s tým, že sa mu priznáva nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania. Rovnako si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vrátane
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 96,07 eur vrátane DPH (1 úkon - odvolanie á

85,02 eur vrátane DPH /70,85 eur + 20 % DPH/, 1x režijný paušál á 11,05 eur vrátane DPH /9,21 eur
+ 20 % DPH/).
4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobu zamietol.
5..Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne
široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd,
právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo

vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na
vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia.
6.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.
7.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci
bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí

stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho

tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú. Súd dôsledne podľa cit. ust. neúpostupoval.
8.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehukonania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných

otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník

konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..
9.Žalovaný v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací
dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
11.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané.

12.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.13.Súd síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
stranách sporu.

14.Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
15.Odvolací súd sa neodchýlil od skutkových zistení súdu prvej inštancie na základe bezprostredne pred
nim vykonaných dôkazov a z týchto skutkových zistení vychádzal pri svojom rozhodnutí.
16.Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
17.Odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 137 CSP. Žalobcovi bola
výzva doručovaná 9.1.2019 a žalovanému 9.1.2019. Žiadna strana sa k výzve písomne nevyjadrila.
18.Podľa § 137 CSP je možné žalovať najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a
povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.
19.Podľa § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ má možnosť domáhať sa
na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušovateľovi týchto práv.

20.K nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe, odvolací súd poukazuje na
to,ženováprocesnáprávnaúpravazakotvujev§137CSPpozitívnoprávnečleneniesúkromnoprávnych
žalôb, pričom kritériom členenia je v zásade žalobný návrh (petit), avšak u druhov žalôb uvedených pod
písmenom b/ a d/ sú tieto identifikované nielen podľa petitu, ale aj podľa právneho dôvodu tvrdeného
práva. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje podľa

písm.c) klasickáurčovaciažaloba(žalobanaurčeniečituprávojealebonieje)apodľapísm.d)žalobao
určení inej právnej skutočnosti. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a
nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Význam tohto ustanovenia spočíva v
tom, že novo vymedzuje podmienky prípustnosti pre tieto druhy žalôb, pričom podmienkou prípustnosti

žaloby na určenie či tu právo je alebo nie je naliehavý právny záujem žalobcu (s výnimkou, ak tento
vyplýva z osobitného predpisu) a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z
osobitného predpisu (t.j. nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že vyplýva z právneho predpisu - najmä hmotného práva). Zmluvy a iné právne úkony, ich
platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami a preto sa na žalobný návrh, ktorým má byť určená

neplatnosť zmluvy (v tomto prípade úverovej zmluvy) vzťahujú vyššie uvedené požiadavky.
21.Odvolací súd dospel k záveru, že na požadovanom určení neexistuje u žalobcu naliehavý právny
záujem.
22.Ku vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, ktorá je v právnej norme
predpokladaná. Predvída ju hypotéza právnej normy. Takáto podmienka sa nazýva právna skutočnosť.

Čiže právnymi skutočnosťami sú také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo
zánik právnych vzťahov. Predpoklady, na ktoré zákon samotný viaže konkrétny vznik subjektívnych
občianskych práv a povinností, nazývame právne skutočnosti. Inak povedané, pod pojmom právna
skutočnosť rozumieme každú právnu skutočnosť, s ktorou objektívne právo viaže právne následky, t.j.
vznik, zmenu alebo zánik subjektívneho práva.

23.Právne skutočnosti sa rozdeľujú podľa toho, či sú závislé na vôli osôb alebo nie, na: závislé od vôle
osôb, ktorými sú právne úkony a protiprávne úkony. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcimpochybnostiotom,čochcelúčastníkprejaviť.Podmienkou,abybolprejavvôleprávnym

úkonom je, aby právne predpisy s takýmto prejavom spájali právne následky.
24.V občianskom práve môžu práva vznikať aj priamo zo zákona (ex lege), t.j. nepodmienene. To
znamená, že zákon sám vytvorí právo, bez toho aby jeho vznik viazal na nejakú ďalšiu podmienku. Na
druhej strane sú práva, ktoré vznikajú podmienene, to znamená, že zákon určité následky predvída a
aprobuje, ale k jeho vzniku vyžaduje splnenie nejakej ďalšej podmienky.

25.Znenie § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z. možno začleniť ako normu s neurčitou hypotézou, podľa
ktorej spotrebiteľ má možnosť domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených
zákonom proti porušovateľovi týchto práv. Zákon neurčuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore
s právami spotrebiteľa a ani ju nezakazuje. Nie je možné podradiť dohodu o zrážkach zo mzdy pod § 3ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z., lebo samotným uzatvorením dohody nedochádza u spotrebiteľa k porušeniu
jeho práv ustanovených zákonom a ani z tohto ust. nevyplýva bližšie špecifikovaná žaloba.
26.Určenie existencie právnej skutočnosti (dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná) odporuje vo svojej

podstate tomu, že súd má určiť aktuálny právny stav a pri takomto určení súd by rozhodoval o tom, čo
nastalovminulosti,nieotom,čojevprítomnosti.Výrokotom,žedohodaozrážkachzomzdyjeneplatná
alebo, že tento právny úkon, ktorým bola dohoda uzatvorená je neplatný, nemá výpovednú hodnotu.
Keďže žalobný petit znie na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, súd sa
dôsledne nevysporiadal s touto otázkou.

27.Ako je zrejmé z obsahu žaloby, žalobca domáha sa určenia neplatnosti právneho úkonu s poukazom
na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 37 a nasl. ) a odôvodňuje
naliehavý právny záujem na tejto žalobe stavom právnej neistoty v otázke rozsahu plnenia z úverovej
zmluvy. Spochybňuje teda nárok zo zmluvy o úvere, ktorý však nie je predmetom konania. Tento stav
právnej neistoty sa teda podanou žalobou neodstráni, lebo na základe takto podanej žaloby súd sa
nemôže zaoberať oprávnenosťou plnenia z úverovej zmluvy a nemôže určovať rozsah, v akom je

žalobca ako dlžník povinný plniť.
28.Aj v prípade vyhovenia takejto žalobe (ak by ju súd považoval za iný druh žaloby) otázka rozsahu
plnenia a jeho oprávnenosti nebude vyriešená a právne postavenie žalobcu sa nezmení. Týmto
rozsudkom totiž súd neurčí, v akom rozsahu je povinný plniť z úverovej zmluvy, či už vo forme zrážok
zo mzdy alebo v inej forme.

29.Z hľadiska sledovaného cieľa - ochrana pred plnením, ktoré nie je podľa žalobcu oprávnené, takáto
žaloba nemá žiadnu výpovednú hodnotu.
30.V prejednávanom spore nie sú splnené podmienky ani pre postup súdu v zmysle § 129 CSP, teda
na odstraňovanie vád petitu žaloby. Z obsahu žaloby nie je možné vyvodiť, že by sa žalobca domáhal
„niečoho iného“, než určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ak žalobný petit znie na určenie

právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné ho považovať za vadný a
vady takejto žaloby odstraňovať, prípadne podľa obsahu žaloby sám súd môže naformulovať iný petit
zodpovedajúci obsahu žaloby. V okolnostiach prejednávanej veci vzhľadom na určitý obsah žaloby a
tomu zodpovedajúce znenie petitu nemožno dospieť k záveru o vade žaloby, spočívajúcej v rozpore
medzi obsahom žaloby a formuláciou petitu, ktorú je súd povinný odstraňovať a podľa obsahu žaloby

nemožnodospieťanikzáveru,žežalobkyňasadomáha„niečohoiného“nežurčenianeplatnostidohody.
31.Keďže žiaden osobitný predpis (hmotné právo) žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy nepripúšťa, je takáto žaloba neprípustná a nemožno jej vyhovieť. Aj pre prípad, že by sa žalobca
domáhal určenia neexistencie práva žalovaného na výkon zrážok zo mzdy (žaloba v zmysle § 137 písm.
c/ CSP), nemá naliehavý právny záujem na takomto určení z dôvodov uvedených vyššie (v odsekoch

27 a 28).
32.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
33.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

34.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
36.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37.Žalovaný bol v konaní plne úspešný preto mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.
38.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.