Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212444
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813212444.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátuJUDr.EvyŠofrankovejaJUDr.EliškyWagshalovejvprávnejvecižalobkyne:P.O.,bytomI.XXXX/
XX, I. zastúpená Advokátskou kanceláriou - JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., so sídlom Ulica 1.mája
1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera
87/1, Vranov nad Topľou, IČO: 332 933 zastúpené AK JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, so

sídlom Námestie slobody 6, Vranov nad Topľou, IČO: 37 943 324 o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Cpr/7/2013-403
zo dňa 02.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru uzavretého so
žalobcom, výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 02.01.2013. Žalovaný vo svojej procesnej
obrane navrhoval žalobu zamietnuť s tvrdením, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre
platnosť výpovede a výpoveď považuje za platnú.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. O trovách konania
vyslovil, že rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uzneseniu.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že cit: „Žalobkyňa bola v pracovnom pomere so žalovaným,

a to od dňa 01.08.1975, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.1975, ktorú uzavrela ešte s
právnym predchodcom žalovaného. Následne sa zamestnávateľom žalobkyne stal žalovaný, pričom
bola uzavretá pracovná zmluva zo dňa 29.01.1991 s Mestom Vranov nad Topľou. Žalobkyňa vykonávala
prácu ako vedúca oddelenia riadenia ľudských zdrojov, a to v zmysle dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 29.03.2010. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný dňa 28.09.2011 rozhodol
o organizačnej zmene, kedy zrušil pracovné miesto: vedúci oddelenia riadenia ľudských zdrojov

Mestského úradu Vranov n. T. s účinnosťou od 1.10.2011 a zároveň rozhodnutím zo dňa 28.09.2011
rozhodol o nadbytočnosti určitých zamestnancov medzi nimi aj žalobkyne. Z rozhodnutia o organizačnej
zmene zo dňa 28.09.2011 vyplýva, že Mesto Vranov na Topľou v súlade s § 13 ods. 4 písm. d
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov zrušil Organizačný poriadok
2010/151 a Organizačnú štruktúru Mestského úradu vo Vranove n. T. zo dňa 29.03.2010 vrátane
zmien a doplnkov a vydáva s účinnosťou od 01.10.2011 Organizačný poriadok a Organizačnú štruktúru

Mestského úradu vo Vranove, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. Organizačnú zmenu
vykonal v súvislosti: so zmenou stupňov riadenia úradu, zrušením odborov a oddelení úradu a zrušenímprislúchajúcich pracovných miest /vedúci odborov, vedúci oddelení, ostatní zamestnanci/ a zrušením
oddelení organizačne prislúchajúcim prednostovi úradu a zrušením prislúchajúcich pracovných miest /
vedúci oddelení, ostatní zamestnanci/, vytvorením novej organizačnej štruktúry úradu, so znížením

stavu zamestnancov, so znížením počtu vedúcich zamestnancov, so zabezpečením efektívnosti práce.
Nadväzne na uskutočnené organizačné zmeny zamestnávateľ personálne obsadí jednotlivé úseky a
vypracuje pracovné náplne jednotlivým zamestnancom, vykoná zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch v
súlade s Organizačným poriadkom a Organizačnou štruktúrou. Ponúkne dohody o skončení pracovných
pomerov, resp. dá výpovede zamestnancom, ktorí sa stali nadbytoční, účinnosť organizačných zmien

sa viaže ku skončeniu pracovných pomerov zamestnancov, ktorých sa týka, ku skončeniu pracovných
pomerov dohodou podľa § 60 Zákonníka práce alebo výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b Zákonníka
práce. Zároveň bolo preukázané, že rozhodnutím žalovaného z toho istého dňa 28.09.2011 v súvislosti
s rozhodnutím o organizačnej zmene Mestského úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa 28.09.2011 a v
súlade s § 63 ods. 1 písm. b Zákonníka práce žalovaný určil nadbytočných zamestnancov Mestského
úradu vo Vranove nad Topľou a to: Ruženu Pačutovú, vedúcu oddelenia riadenia ľudských zdrojov

MsÚ vo Vranove, Gabrielu Valčovú, masér, Ing. Štefana Kováča, referenta oddelenia ŽP, krízového
riadenia a menších obecných služieb MsÚ vo Vranove, Ing. arch. Jozefa Baloga, vedúceho odboru
územného rozvoja MsÚ vo Vranove a Ing. Máriu Ivanišinovú, vedúcu odboru sociálnych služieb MsÚ
Vranov. Zo zápisnice o prerokovaní organizačných zmien Mestského úradu vo Vranove nad Topľou zo
dňa 28.09.2011 vyplýva, že organizačná zmena bola prejednaná s príslušnou odborovou organizáciou

pôsobiacou pri žalovanom. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami preto žalovaný pristúpil k výpovedi
žalobkyni. Zo záznamu z prerokovania výpovedí zo dňa 29.09.2011 vyplýva, že dňa 29.09.2011 bola
jej výpoveď ako aj výpovede iných zamestnancov prejednané.“

4. Prijal právny záver, podľa ktorého žalovaný rozhodol o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej

zrušil pracovné miesto žalobkyni od 1.10.2011, organizačnú zmenu prejednal s príslušnou odborovou
organizáciou pôsobiacou pri žalovanom. Žalovaný nemal ku dňu doručenia výpovede vhodné voľné
miesto pre žalobkyňu, boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre platnosť výpovede.

5. Poukázal na ust. § 42 ods. 1 ZP, § 63 ods. 1 ZP , § 63 ods. 2 ZP, § 64 ods. 1 ZP, ust. § 74 ZP,

ust. § 77 ZP, § 78 ods. 1,2,3 ZP.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenilažalobevyhovel,určil,žepísomnávýpoveďzpracovnéhopomeruzodňa02.01.2013jeneplatná,
určil, že pracovný pomer trvá naďalej medzi žalobkyňou a žalovaným. V podanom odvolaní odvolateľka
namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadami v zmysle § 205 ods.2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p.
platnéhoaúčinnéhovčaserozhodovaniasúdu.Vodvolaníďalejnamieta,žesúdprvejinštanciedospelk
záveru, že je daná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Takýto

záver považuje za nesprávny. Má za to, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie náležitým spôsobom
neskúmal existenciu základných predpokladov platnosti výpovede z organizačných zmien. Žalovaný
dostatočným spôsobom nepreukázal skutočnosť, aby sa práve žalobkyňa v dôsledku rozhodnutia o
organizačnej zmene zo dňa 28.09.2011 stala nadbytočnou. V priebehu celého konania nepredložil tak
dostatočné dôkazy o organizačných zmenách, ktoré boli dôvodom nadbytočnosti žalobkyne. Poukazuje

na to, že situácia bola špecifická aj tým, že organizačnou zmenou nedošlo len k zrušeniu pracovného
miesta žalobkyne, ale k zrušeniu všetkých pracovných miest a k vytvoreniu nových pracovných miest
a tak nezdôvodnil žalovaný prečo sa v novej organizačnej štruktúre nenašlo žiadne pracovné miesto
pre žalobkyňu. Poukazuje na to, že zrušenie akejkoľvek pracovnej pozície u zamestnávateľa v súlade s
konštantnou súdnou judikatúrou znamená, že objektívne u zamestnávateľa zanikla potreba vykonávania

činnosti, ktoré vykonával zamestnanec na tejto pozícií alebo činnosti vykonávané týmto zamestnancom
budú zabezpečované inými zamestnancami a iba v tejto súvislosti možno hovoriť o preukázaní
požiadavky príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, čo v
prejednávanejvecinebolopreukázané.Mázato,žesúdprvejinštancieibaskonštatoval,žeorganizačné
zmeny a nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi nimi bola preukázaná, avšak má za

to, že súd neodôvodnil na základe čoho považoval príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami
a nadbytočnosťou za preukázanú. Poukazuje na to, že až do decembra 2013 na úrade na ochranu
osobných údajov bola jedinou zamestnankyňou označená pre kontakt s úradom na ochranu osobných
údajov práve žalobkyňa. Podľa jej názoru organizačné zmeny nesledovali deklarovaný účel zníženiapracovných miest a zefektívnenia práce. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími organizačnými
zmenami a prijímaním nových zamestnancov do doručenia výpovede žalobkyne. Neskúmal prijatie
nových zamestnancov v období od 28.09.2011 do 02.11.2013, ale len v období po vyhotovení výpovede.

Ďalším dôvodom, pre ktorý považuje rozhodnutie súdu za nedostatočné je vyrovnanie s ponukou
inej vhodnej práce v súlade s § 63 ods.2 Zákonníka práce. V konaní bolo nesporné, že žalobkyne
neponúkol žalovaný inú vhodnú práce v súvislosti so zrušením jej pracovného miesta. Argumentoval
to tým, že nemal v čase doručovania výpovede k dispozícií žiadne voľné pracovné miesto, pričom
žalobkyňa namietala, že túto povinnosť mal už v čase rozhodnutia o organizačnej zmene. Je logické,

aby sa skúmalo, či žalovaný nemal voľné pracovné miesta od rozhodnutia o organizačnej zmene až po
dania výpovede, čo súd vôbec neskúmal. Poukazoval na súdne rozhodnutia, ktoré stanovuje rozhodné
obdobie pre posudzovanie možnosti ponukovej činnosti zamestnávateľa na obdobia dania výpovede.
Poukázal na to, že dlhodobo mal voľné pracovné miesto a súd náležitým spôsobom sa s týmito jej
tvrdeniami nevyrovnal. Podľa názoru žalobkyne sa súd nevyrovnal s tým, že 01.10.2011 prijal nové
zamestnankyne bez toho, aby voľné pracovné miesta, na ktoré prijímal ponúkol žalobkyni. Poukazuje

na to, že súd náležitým spôsobom nepreskúmal správnosť postupu zamestnávateľa pri prerokovaní
výpovede s kompetentným orgánom zástupcov zamestnancov. Poukazovala na ust.§ 232 ods.2 a 3
Zákonníka práce, kedy bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa nebola odborovo organizovaná.
Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri MŠ Sídlisko II. Vranov nad
Topľou mala väčší počet členov a žalobkyňa neurčila ktorá odborová organizácia ju má zastupovať,

preto má za to, že žalovaný mal prerokovať výpoveď práve s touto základnou organizáciou odborového
zväzu pracovníkov školstva a vedy.

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny. Podľa názoru žalovaného o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný

rozhoduje zamestnávateľ a súd rozhodnutie nemôže preskúmavať. Rozhodnutím o organizačnej zmene
zo dňa 28.09.2011 bolo pracovné miesto - vedúci oddelenia riadenie ľudských zdrojov zrušené.
Pracovala ako vedúca oddelenia riadenia ľudských zdrojov a miesto bolo zrušené. V čase rozhodovania
o organizačnej zmene o nadbytočnosti až do podania výpovede podľa názoru odvolateľky mal v tomto
rozhodnom období ponúknuť alebo obsadiť ňou iné pracovné miesto a bolo to jeho povinnosťou, s čím

sa žalovaný nestotožňuje. Poukázal na to, že bola dlhodobo práceneschopná a to až 21 kalendárnych
mesiacov, teda nemohla žiadnu prácu objektívne vykonávať. Pokiaľ poukazuje na nesprávnosť postupu
pri prejednaní výpovede základnou organizáciou, má za to, že je správne zistenie, že pôsobili dve
odborové organizácie a žalovaný požiadal 19.12. Základnú organizáciu odborového zväzu Sloves, k
prerokovaniu výpovede došlo, pričom táto odborová organizácia zastupovala zamestnancov a pôsobila

pri Mestskom úrade, kde pracovala aj žalobkyňa. Má žalovaný prerokovať výpoveď s tou odborovou
organizáciou, ktorá pôsobí pri pracovisku zamestnávateľa. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správne.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

10. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie z hľadiska skutkového zistené, že žalobkyňa
pracovala u žalovaného od 01.08.1975 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.1975, ktorú uzavrela
ešte s právnym predchodcom žalovaného. Dňa 29.1. 1991 uzavrela pracovnú zmluvu so žalovaným.

Vykonávala prácu vedúcej oddelenia riadenia ľudských zdrojov a to v súlade s dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2010. Žalovaný dňa 28.09.2011 rozhodol o organizačnej zmene ,zrušil
pracovné miesto vedúci oddelenia riadenia ľudských zdrojov Mestského úradu Vranov nad Topľou s
účinnosťou od 01.10.2011, výpoveď z pracovného pomeru písomne vyhotovil dňa 02.01.2013 a doručil
žalobkyni 12.06.2013 z dôvodu, že žalobkyňa bola práceneschopná od 29.09.2011. Ďalej bolo zistené,

že žalovaný prerokoval výpoveď žalobkyne so Základnou organizáciou odborového zväzu Sloves pri
Mestskom úrade Vranov nad Topľou. Bolo preukázané, že žalobkyňa nebola členkou žiadnej odborovej
organizácie, ktoré boli zriadené u žalovaného. Bolo zistené, že žalobkyňa neurčila, ktorá odborová
organizácia ju má zastupovať, výpoveď bola prerokovaná s vyššie uvedenou odborovou organizáciou.11. Súd prijal záver o nadbytočnosti žalobkyne v dôsledku organizačnej zmeny u žalovaného.
Konštatoval, že bol zrušený organizačný poriadok žalovaného a s účinnosťou od 01.10.2011 bol prijatý

nový organizačný poriadok a organizačná štruktúra Mestského úradu vo Vranove. Zmenu vykonával
so zmenou stupňov riadenia úradu, zrušením odborov a oddelení úradu, zrušením prislúchajúcich
pracovných miest, vytvorením novej organizačnej štruktúry úradu so znížením stavu zamestnancov, so
znížením počtu vedúcich zamestnancov a so zabezpečením efektívnosti práce. Mal za preukázané,
že výpoveď bola prerokovaná so Základnou organizáciou odborového zväzu Sloves 27.11.2012,

žalobkyňa bola práceneschopná od 29.09.2011 do 26.11.2012, 27.11.2012 do 1.6.2013 Po ukončení
práceneschopnosti bola jej doručená výpoveď z pracovného pomeru 12.06.2013.

12. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane
nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene
jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce

alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Predpokladom použitia
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (a zároveň podmienkou platnosti
výpovede z tohto dôvodu je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná
súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Pre výpoveď z pracovného
pomeru podľa uvedeného ustanovenia je súčasne charakteristické, že zamestnávateľ aj naďalej môže

zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je pre zamestnávateľa
v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o zmene úloh
zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných
zmenách. Súd prvej inštancie mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou zamestnanca.

13. V tomto štádiu konania napriek vykonaným dôkazom javí sa názor súdu prvej inštancie o preukázaní
príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca za predčasný.
Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že došlo k zrušeniu oddelenia riadenia ľudských zdrojov, pretože
podľa organizačného poriadku (č.l. 316 - 319) zo dňa 28.09.2011 č. 2011/185 vyplýva, že žalovaný

má už iba 5 oddelení bez oddelenia, na ktorom pracovala žalobkyňa. V právnej teórii sa vzťah príčinnej
súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia
príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah
príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Súd prvej inštancie nevenoval

pozornosť preskúmaniu príčiny medzi organizačnou zmenou, ktorá nastala dňa 28.09.2011, pričom k
výpovedi došlo až v mesiaci jún 2013 (aj keď z dôvodu trvania práceneschopnosti samotnej žalobkyne).
Musí sa venovať pozornosť tomu, či vzhľadom k času, ktorý uplynul od rozhodnutia žalovaného do
výpovede žalobkyni (viac než 20 kalendárnych mesiacov), bola nadbytočnosť žalovanej v priamej
príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou a či nadbytočnosť žalovanej skutočne v roku 2013 v čase

dania výpovede trvala. Ak má byť výpoveď platná, v čase jej podania musia pretrvávať dôvody
organizačnej zmeny, v dôsledku ktorých sa žalobkyňa stala nadbytočnou. V súvislosti s dôsledným
skúmaním príčinnej súvislosti súd nevenoval náležitú pozornosť námietkam žalobkyne, že v čase od
rozhodnutia o organizačnej zmene až do podania výpovede žalovaný vykonal ďalšie organizačné zmeny
a prijímal nových zamestnancov.

14. Súd neskúmal splnenie ponukovej povinnosti z hľadísk, ktoré sú pre jej naplnenie určujúce. Je
nepochybné, že zamestnanec má vo vzťahu k zamestnávateľovi vždy postavenie slabšieho subjektu,
a preto z dôvodu ochrany zamestnanca musí byť dovolené preskúmavať všetky podmienky platnosti
skončenia pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny. „Nemožnosť zamestnanca zamestnávať

znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať (podľa judikátu pod číslom R 51/1997)“. Zaťaženie zamestnávateľov
ponukovou povinnosťou je výrazom sociálnej politiky štátu, ktorý sa touto cestou pokúša vyhnúť
zvyšovaniunezamestnanostialeboaspoňzmierniťdopadynedostatkupracovnýchpríležitostí(ratiolegis
ust. § 63 ods. 2 ZP).

15. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 7CoPr
6/2013, v zmysle ktorého cit.: „Ponuka vhodného miesta sa musí uskutočniť ešte pred daním výpovede
inak je neplatná. Ak zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede, teda v čase odrozhodnutia o organizačnej zmene po doručenie výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci
tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť.“ Vzhľadom k tomu, že súd 1. inštancie neskúmal
dôsledne či žalovaný mal k dispozícii voľné pracovné miesta od rozhodnutia o organizačnej zmene až

do dania výpovede, v tomto štádiu konania je ním prijatý záver o nemožnosti žalovaného zamestnávať
žalobkyňu predčasný.

16. Pokiaľ ide o splnenie ďalšej hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu k správnosti postupu žalovaného
s prerokovaním výpovede vo vzťahu ku kompetentnému orgánu zástupcov organizácie, tak je

potrebné považovať záver súdu prvej inštancie za predčasný v tom smere, že súd prvej inštancie sa
náležitým spôsobom nevyrovnal s ust.§ 232 ods.3 Zákonníka práce. Je preukázané, že v čase prijatia
organizačných zmien i podávania výpovede žalobkyne pôsobili u žalovaného dve odborové organizácie
Základná organizácia OZ Sloves a Základná organizácia odborového zväzu pracovníkov školstva a
vedy pri MŠ Sídlisko II. Vranov nad Topľou. Sám súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa nebola
odborovo organizovaná a že neurčila, ktorá odborová organizácia ju má zastupovať. Napriek tomu

však považoval postup žalovaného ako zamestnávateľa pri prerokovaní tejto výpovede za správny s
poukazom na to, že žalovaný požiadal o prerokovanie návrhu výpovede zo dňa 19.12.2012 OZ Sloves,
ktorá zastupovala zamestnancov a pôsobila pri Mestskom úrade Vranov nad Topľou kde žalobkyňa
pracovala, a preto bola podľa názoru súdu prerokovaná so zástupcom zamestnancov v súlade so
Zákonníkompráce.Súd všakopomenul,žepodľa ust.§232ods.2,3Zákonníkapráce,másaprerokovať

výpoveď s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov zamestnávateľa, ak zamestnanec
neurčil inak.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu, že súd vec
nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhované dôkazy (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vec vrátil súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu zaoberať sa vecou samou a opätovne rozhodnúť. Musí
sa vyrovnať so splnením všetkých podmienok platnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne z
dôvodu organizačnej zmeny vo vyššie naznačených dôvodoch vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi

organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, k splneniu ponukovej povinnosti zamestnávateľa a
musí podrobiť prieskumu aj správnosť a zákonnosť jeho postupu v súvislosti s prerokovaním výpovede
s kompetentným orgánom zástupcov zamestnancov podľa ust.§ 74 ods.1 ZP v spojení s ustanovením
§ 232 ods. 2 a3 ZP.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 396 ods. 3 CSP.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).