Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406200133
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4406200133.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci
oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky, so sídlom Námestie Gy. Széchényiho10, 940
58 Nové Zámky, IČO: 30 807 484, proti povinnému: HELATEX, s.r.o., IČO: 36 555 304, so sídlom
Nábrežná 10, 940 01 Nové Zámky, (vymazaný ex offo dňa 21.07.2016), o vymoženie 773,51 eur a

trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti II. výroku uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
4Er/4/2006-18 zo dňa 14. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie proti II. výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieexekúciuzastavilauložiloprávnenémupovinnosťzaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štorekovi, so sídlom exekútorského úradu Nové Zámky, Bezručova 16,

náhradu trov exekúcie vo výške 41,47 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods.
1, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 veta prvá ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 14 ods. 1,
ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
predpisov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola
jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné
zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného
vyplýva z uznesenia Okresného súdu v Nitre, ktorým bola spoločnosť zrušená bez likvidácie, ktoré
predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku pristupuje súd v

zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý
by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmien. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná
musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod
zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je
teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

4. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať
povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo zistené, že povinný je
nemajetný a nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti
náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda
či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru,
že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne

také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri
rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučnéhoporiadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť
povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd prvej inštancie zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky

podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že
nesúhlasístvrdením,žeexekúciamábyťzastavenápodľaustanovenia§57ods.1písm.h)Exekučného

poriadku, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, zastavenie
exekúcie nijakým spôsobom nezavinil oprávnený, nakoľko zánik obchodnej spoločnosti výmazom
z obchodného registra nemohol predpokladať ani predvídať, preto oprávnenému nemožno uložiť
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súd musel konanie zastaviť, nakoľko povinný
stratil právnu subjektivitu a tým aj procesnoprávnu spôsobilosť výmazom z obchodného registra, a nie
je teda možné, aby súd skúmal majetok neexistujúceho subjektu, preto nie je ani možné, aby súd

v danom prípade ustálil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto v danom
prípade zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ako aj povinnosť zaviazať
oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nie je správne.
V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu.
Zánikom povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda v danom prípade bezprostredným

dôvodom zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Odvolateľ
taktiež poukázal aj na neprimerane vysokú sumu exekútorom uplatnených, ako aj súdom priznaných
trov exekúcie. Oprávnený žiadal napadnuté rozhodnutie v časti trov zrušiť.

6.Odvolacísúdskôr,akomoholpristúpiťkpreskúmaniusprávnostinapadnutéhorozhodnutiavdôsledku

podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané
subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

7. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 29. 12. 2005,

kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním zo dňa 29. 12. 2005 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd
prvej inštancie dňa 18. 01. 2006 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor doručil súdu dňa 03. 04. 2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol
uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/7/2015-93 zo dňa 23. 05. 2016 zrušený bez likvidácie.

Spoločnosť bola ex offo vymazná dňa 21. 07. 2016. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.14. Ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na
úhradu trov exekúcie, je takého zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm.

h/ Exekučného poriadku. Zániku povinného a strate jeho právnej spôsobilosti predchádza zistenie jeho
nemajetnosti. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví
exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku), v takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods.

2 veta prvá Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo
17/2011 zo dňa 25. októbra 2012).

15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná
do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355
ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania,

t. j. odvolanie je prípustné lev vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku
tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým
§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016
mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od
01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení

s § 9a ods.1 Exekučného poriadku).

16. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda

je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.

Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob

rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora-
§ 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie

odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357
písm. m) CSP.

18. Na zdôraznenie svojho právneho názoru odvolací súd dodáva, že pokiaľ by zákonodarca bol

chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách
exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom,
ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné
odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného
konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti

odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

19. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím onároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §386

písm. c) CSP odmietnuť.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.