Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202275
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8812202275.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: K. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. č. XX, právne zastúpenému: JUDr. Michal Jakubek, advokát, AK M.R.Štefánika 2673/212/A,
Vranov nad Topľou, o zaplatenie 2.691,95 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/84/2012 - 235 zo dňa 20.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.691,95
eur s príslušenstvom titulom náhrady sumy, ktorú žalobca vyplatil poistenému v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ Vyhlášky č. 423/1991 Zb. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný konaním,
za ktoré bol právoplatne odsúdený spôsobil škodu osobe, ktorej A. plnila dôchodkové dávky a následne

tieto finančné prostriedky boli žalobcom uhradené v prospech A. poisťovne tak, ako to vyplýva z výpisu
z účtu žalobcu. Jedná sa o náhradu za vyplatené dávky dôchodkového poistenia formou invalidného
dôchodku za obdobie od 18.02.2010 do 17.02.2011, pričom v uvedenej sume žalobca zohľadnil 25 %
podiel spoluviny poškodeného.

2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k obrane žalovaného o tom, že nie je
možné, aby platil uvedené náhrady až do smrti poškodeného, keď poukázal na skutočnosť, že v zmysle

ustanovení Zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vypláca sa invalidný dôchodok až do okamihu
nároku na výplatu starobného či predčasného starobného dôchodku, čím je daný limit pre nároky vo
vzťahu k žalovanému.

3. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania a
podľa zásady úspechu mu priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý namietol nesprávne
právne posúdenie, ako aj nesprávne zistený skutkový stav. Žalovaný namietol, že v danom prípade
išlo o premlčanie uvedeného nároku, keď žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 2.691,95 eura.
Poukázal na to, že žalobca sa od žalovaného pravidelne ročne domáha náhrady škody, ktorú vyplatiltitulom výplaty dôchodkových dávok B. Z., pričom v tejto veci rozhodoval už Okresný súd Vranov nad
Topľou pod č.k. 5Ro/137/2014 zo dňa 07.05.2014. Poukázal na to, že žalobca plnil A. poisťovni titulom
zákonného poistenia 8.208,80, pričom v časti o zaplatenie uplatnenej náhrady v rozsahu 3.178,15, čo

predstavuje vyplatené dávky invalidného dôchodku za obdobie od 18.09.2006 až 17.02.2008 a namietol
premlčanie uplatneného nároku. Namietal to, že žalovaný od žalobcu neobdržal žiadne rozhodnutie,
ktorým by ho žalobca zaviazal na konkrétne plnenie so stanovením lehoty a dôvodu. Poukázal na to, že
má nízky mesačný zárobok, a že sa mu ani neoplatí pracovať, keď má po vyše 21 rokoch platiť mesačne
300,--Eur titulom takéhoto nároku. Poukázal na skutočnosť, že voči nemu sa viedli na Okresnom súde

vo Vranove viaceré konania.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 11
ods. 1 Vyhlášky č.423/1991 Zb., podľa ktorého má poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré vyplatila
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu
úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja. Titulom poistnej udalosti zo dňa 03.09.1995 žalobca

uhradil výplatu dôchodkových dávok A. poisťovni, ktorá tieto uhradila poškodenému B. Z.. Plnením
sociálnej poisťovni vzniklo žalobcovi voči žalovanému postihové právo, ktoré však nie je právom na
náhradu škody. Ide o postihové právo priamo zo zákona, kedy žalobca preukázal svoj nárok a právo
je nesporné. Postihové právo v takomto prípade sa premlčuje trojročnou premlčacou dobou odo dňa,
kedy sa právo mohlo po prvýkrát vykonať. Zároveň žalobca nemal povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým

by zaviazal žalovaného na plnenie, nakoľko takéto rozhodnutie žalobca nevydáva a nárok mu plynie z
právneho predpisu. Obdobne bol zaviazaný žalovaný na plnenie rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 10C/57/2010, ktoré bolo potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu, pričom v záujme
právnej istoty je to, aby v obdobných veciach súdy rozhodovali rovnako. To, že žalovaný poukazoval
na právnu úpravu v G., kde je daný strop zo zákona na podobné prípady, nemožno aplikovať v tomto

prípade, pričom náš právny systém považuje porušenie právnych noriem spôsobených požitím alkoholu
za obzvlášť závažné, a preto pre vedenie motorového vozidla s takýmito dôsledkami je sankcionovanie
primerané.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne, zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj obsahom odvolania dospel k názoru, že
odvolacie dôvody nie sú dané a v celom rozsahu poukazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
súdu prvej inštancie, ktorý sa vyporiadal s námietkami vznášanými v konaní a tieto riadne odôvodnil.

Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ namieta to, že voči nemu sa vedú viaceré konania na
Okresnom súde Vranov, ktoré vyplývajú z toho istého konania, za ktoré bol uznaný vinným. V danom
prípade je predmetom konania nárok na výplatu súm, ktoré boli žalobcom vyplatené v prospech A., a
to za obdobie 18.02.2010 až 17.02.2011 v rozsahu 2.691,95 eura, ktoré A. poisťovňa titulom výplaty
dôchodkových dávok vyplatila poškodenému B. Z., pričom v uplatnenom nároku boli zohľadnených 25
% podiel spoluviny poškodeného. Po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Vranov nad

Topľou vedeného pod sp.zn. 10C/57/2010 odvolací súd dospel k záveru, že tento nárok doposiaľ na
súde uplatnený nebol, nakoľko v predmetnom konaní sa jednalo o vyplatenie sumy 8.208,80 Eur, ktoré
však sa netýkali vyplatených dôchodkových dávok za obdobie od 18.02.2010 do 17.02.2011 a takisto
ani v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4C/12/2003 nebol takýto nárok
predmetom konania. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že predmetné finančné prostriedky boli vyplatené

žalobcom 13.07.2011, pričom návrh na začatie konania bol podaný na Okresnom súde Vranov nad
Topľou dňa 14.02.2012. Z uvedeného vyplýva, že predmetný nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko
bol podaný v období cca 7 mesiacov odo dňa vyplatenia tohto plnenia zo strany žalobcu, pričom už
výzvou z 15.07.2011 a následne 13.12.2011 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie predmetnej vyplatenej
sumy. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že vznesená premlčacia námietka nie je dôvodná,

nakoľko všeobecná premlčacia doba je 3 ročná (§ 101 OZ) a právo sa mohlo vykonať po prvýkrát a teda
začiatok plynutia premlčacej doby bol dátum plnenia žalobcu, t.j. 13.07.2011.

12. Odvolací súd sa zaoberal námietkou premlčania napriek tomu, že v zmysle CSP už takýto postup
v odvolacom konaní nie je možný, nakoľko konania začalo za účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak činil z

dôvodu zachovania práva žalovaného na spravodlivý proces, nakoľko počas účinnosti O.s.p. bola takáto
námietka prípustná aj v odvolacom konaní.

13. Pokiaľ sa týka námietky žalovaného spočívajúcej v tom, že neobdržal rozhodnutie, na základe
ktorého by mal byť zaviazaný zaplatiť takýto nárok žalobcovi, odvolací súd v zhode s konštatovaním

žalovaného poukazuje na skutočnosť, že jedná sa o nárok, ktorý prechádza na žalobcu priamo z
ustanovenia zákona, kedy tento vyzval žalovaného na zaplatenie tejto peňažnej sumy a následne pokiaľ
tento výzvu nerešpektoval, obrátil sa na príslušný súd. V danom prípade nie je podmienkou úspešného
sa domáhania takéhoto nároku žalobcu to, aby bolo vydané rozhodnutie v inom konaní. Jedná sa o
nárok, ktorý nie je predmetom správneho či iného konania.

14. Pokiaľ sa týka obrany žalovaného, podľa ktorej je jeho mesačný zárobok len o niečo vyšší než
nárok, ktorý má platiť, k tomu odvolací súd uvádza, že v prípadná nemožnosť plnenia zo strany
žalovaného môže byť predmetom prieskumu v rámci vykonávacieho konania, na takéto skutočnosti však
nemožno prihliadnuť v základnom konaní. Ani z ostatných ustanovení slovenského právneho poriadku,

či Európskej únie nemožno vyvodiť záver, že úprava § 11 Vyhlášky č. 423/1991 Zb., podľa ktorej má
poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, nie je možné ustáliť, že
tento nárok poisťovne zaniká v priebehu určitého dlhšieho časového obdobia.

15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nemožno vzhliadnuť rozdiel medzi
tým, ak je vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu zaviazaný na takéto
náhrady, prípadne vyššou sumou v jednom rozhodnutí, alebo sa voči nemu domáha poisťovňa takýchto
náhrad opakovane za určité dávky, na výplatu ktorých vznikne poškodenému nárok do budúcna. Aj po
oboznámení sa s právnymi predpismi Európskej únie v tejto oblasti, odvolací sú nedospel k názoru, že

existuje právny základ, na základe ktorého možno osobu, ktorá spôsobila škodu pod vplyvom alkoholu
vylúčiť z uplatnenia tohto právneho predpisu v Slovenskej republike. Smernice Európskeho parlamentu,
ktoré sa týkajú poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorou je
napríklad smernica EP a rady 2005/14/ES z 11.05.2005, či smernica o aproximácie právnych predpisovčlenských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami č.
72/166 (EHS z 24.04.1972), druhá smernica rady v tejto oblasti 84/5 EHS z 30.12.1983, k tomu smernica
88/357/EHS z 22.06.1988, či tretia smernica zo 14.05.1990 (90/232/EHS), ako aj štvrtá smernica o

poistení motorových vozidiel zo 16.05.2000 (2000/26 ES) nevyžadujú od členských štátov stanovenie
maximálneho limitu pre škodcu, ktorý spôsobí škodu pod vplyvom alkoholu alebo z iných dôvodov na
jeho strane, respektíve tieto smernice sa vzťahujú len na ochranu poškodeného, kedy cieľom týchto
smerníc je zahrnutie každého cestujúceho vo vozidle do poistného krytia. „Tento cieľ by bol ohrozený,
keby vnútroštátne právne predpisy alebo akékoľvek zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistnej zmluve

vylučovalo cestujúcich z poistného krytia, pretože vedeli alebo mali vedieť, že vodič vozidla bol v
čase nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej látky. Cestujúci obyčajne nedokáže správne
zhodnotiť hladinu intoxikácie vodiča. Cieľ odradenia osôb od toho, aby viedli vozidlo, keď sú pod vplyvom
omamných látok, sa nedosiahne znížením poistného krytia pre cestujúcich, ktorí sú poškodení pri
nehodáchmotorovýchvozidiel.Krytietýchtocestujúcichvrámcipovinnéhopoisteniamotorovéhovozidla
nepredurčuje zodpovednosť, ktorú na seba mohli prevziať podľa platných vnútroštátnych právnych

predpisov, ani úroveň stanovenia výšky odškodného pri konkrétnej sume.“

16. Práve naopak tieto európske smernice ukladajú každému členskému štátu, aby zabezpečil to, aby
sa každé zákonné a zmluvné ustanovenie obsiahnuté v poistení, ktoré vylučuje cestujúceho z takéhoto
krytia na základe toho, že vedel alebo mal vedieť, že vodič vozidla bol v čase nehody pod vplyvom

alkoholu alebo inej omamnej látky, považovalo za neplatné, ale len pokiaľ sa týka nárokov na náhradu
škody takéhoto cestujúceho (poškodeného). Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že ani v
zmysle nariadení Európskej únie nemožno brať do úvahy odvolaciu námietku žalovaného o tom, že musí
dlhodobo platiť náhrady za škodu na zdraví, ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu.

17. Odvolací súd považuje za dôvodné uviesť, že žalovaný nie je zaviazaný na celý rozsah náhrady
škody,respektívenarozsahcelejvyplatenejsumyzostranyžalobcuvprospechpoškodeného,nakoľkov
rozsahu 25 % bola ustálená spoluvina poškodeného. Zároveň sa súd prvej inštancie správne vyporiadal
s námietkami žalovaného o tom, že táto doba plnenia náhrad týchto súm je limitovaná okamihom
dosiahnutia nároku poškodeného na starobný, či na predčasný starobný dôchodok.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval za dôvodné napadnutý rozsudok potvrdiť
v celom rozsahu.

19. Odvolací súd podľa § 257 CSP nepriznal stranám sporu náhradu trov konania, napriek skutočnosti,

že žalobca bol v konaní úspešný. Odvolací súd za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval sociálnu
situáciu na strane žalovaného, na ktorú poukázal v spise, teda na jeho výšku príjmu, ktorá je na úrovni
minimálnej mzdy a zároveň jeho výdavky, čo v spojení so skutočnosťou, že žalobca ako profesionálna
poisťovacia spoločnosť poskytuje tieto služby na poisťovacom trhu. Nepriznaním náhrady trov konania
úspešnej poisťovni podľa názoru odvolacieho súdu nedôjde k mimoriadnemu zásahu do jej majetkovej

sféry, a preto tento zásah nie je neprimeraný vzhľadom na majetkové pomery žalovaného.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd rovnako nepriznal stranám sporu ani náhradu trov odvolacieho
konania, napriek skutočnosti, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).