Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202275
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8812202275.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou, v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti
žalovanému: K. T., G.. XX.XX.XXXX, K. R. Č.. XX, právne zastúpenému: JUDr. Michal Jakubek, advokát,
AK M.R.Štefánika 2673/212/A, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 2.691,95 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.691,95 € s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od
14.2.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd zaviazal žalovaného zaplatiť 2.691,95 € s 9,25 % úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby
na súd do zaplatenia, a trovy súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný dňa 3.9.1995
spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k stretu s protiidúcim osobným motorovým vozidlom, ktoré
viedol B. O.. Pri dopravnej nehode utrpel vodič B. O. ťažké zranenia. Zároveň utrpel ťažké zranenia
aj spolujazdec žalovaného B. Š., pričom spolujazdkyňa žalovaného M. T. dokonca zomrela. Nakoľko
dychovou skúškou u žalovaného bolo zistené najmenej 1,6 až 1,8 promile alkoholu v dychu, žalovaný

bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. XT/XXX/XX zo dňa 15.3.1996,
uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky.

2. Žalobca v žalobe uvádza, že svoj nárok uplatňuje v súlade s ust. §-u 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č.
423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa tohto ustanovenia má poisťovňa právo na náhradu

súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý
spôsobil škodu úmyselne, alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo
výške 0,30 promile, alebo návykovej látky alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

3. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok voči žalovanému plynúci z toho, že žalobca plnil A. O.
titulom zákonného poistenia v rozsahu 2.691,95 €.

4. Okresný súd Vranov nad Topľou, v poradí druhým rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa
16.7.2015 rozhodol tak, že žalobu zamietol. V podstate z toho dôvodu, že žalovaný nebol účastníkom
konania, v ktorom došlo k stanoveniu rozsahu plnenia A. O. poškodenému. Žalovaný nebol ani
účastníkom konania, v ktorom zo strany žalobcu došlo k uznaniu nároku A. O. a následnému plneniu- povedané inak - o rozsahu plnenia poškodenému sociálnou poisťovňou a o uznaní následného
regresného nároku žalobcom bolo rozhodnuté bez účasti žalovaného (bolo „rozhodnuté o ňom a bez
neho“).

5. Okresný súd v citovanom rozsudku upozornil, že žalobca neplnil priamo poškodenému, ale A. O.,
ktorá si však mala uplatniť nárok na súde podľa § 31 zákona č. 274/1994 Z.z., o A. O. - účinný v čase
nehody (neskôr zrušený 413/2002 Z.z.) - v konaní, kde by ako žalovaný vystupoval terajší žalovaný -
napríklad tak, ako v konaní sp. zn. XC/ XXX/XXXX, ktoré skončilo zastavením konania (uznesenie č.k.

XC/ XXX/XX-XX), kde na strane žalobcu vystupovala A. O. a na strane žalovaného K. T..

6. Okresný súd citoval ustanovenia, podľa ktorých A. O. mala uplatniť nároky voči žalovanému v
samostatnom konaní - podľa § 31 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z., o A. O. účinného v čase nehody, právo
na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia uplatňuje
A. O. v súdnom konaní podľa osobitných predpisov - ktorým podľa legislatívneho odkazu je Občiansky

súdny poriadok.

7. Okresný súd poukázal na to, že rovnako je upravené uplatňovanie práva na náhradu dávok
poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia A. O. aj v aktuálnej právnej
úprave - podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má

právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. V zmysle § 238 ods. 6 cit. zákona, právo
na náhradu
škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu (teraz

civilný sporový poriadok - pozn. súdu).

8. Krajský súd v Prešove však vyslovil, že zo žiadneho ustanovenia právnych noriem nevyplýva
povinnosť, aby si Sociálna poisťovňa uplatnila nároky voči žalovanému v samostatnom konaní a
poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 423/1991 Zb.,

ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla - teda poukázal na tú istú právnu normu, ktorej ustanovenia sa odvolaciemu súdu
„nepozdávajú“: „Odvolaciemu súdu sa totiž nepozdáva a považuje právnu úpravu, podľa ktorej sa
poisťovňa môže domáhať neobmedzeného regresu až do výšky celej škody bez ohľadu na formu
zavinenia z ústavnoprávneho hľadiska za problematickú.“ (z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 20Co 77/2013 zo dňa 27.2.2014, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok okresného súdu č. k. XXC/XX/
XXXX-XX zo dňa 10.7.2012, ktorým súd prvého stupňa rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 2.691,95 € s 9,00 % úrokom z omeškania ročne od 14.2.2012 do zaplatenia, a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol).

9. Krajský súd v Prešove teda zrušil aj (v poradí druhý) rozsudok okresného súdu č.k. XXC/XX/XXXX-
XXX a dospel k záveru, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, pretože došlo k omylu súdu
pri aplikácii práva.

10. Ešte predtým rozhodol Okresný súd Vranov nad Topľou, rozsudkom č. k. XXC/ XX/XXXX-XX zo dňa

10.7.2012, v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.1.2013 č. k. XXC/ XX/XXXX-XX, tak, že zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.691,95 € s 9,00 % úrokom z omeškania ročne od 14.2.2012 do
zaplatenia, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

11. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 20Co 77/2013-90 zo dňa 27.2.2014 rozhodol o odvolaní

žalovaného proti vyššie citovanému rozsudku okresného súdu tak, že zrušil rozsudok vo výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 2.691,95 € s 9% úrokom z omeškania od 14.2.2012 do zaplatenia
a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

12. V citovanom uznesení č.k. 20Co 77/2013-90 zo dňa 27.2.2014, odvolací súd uviedol: „Obrana

odporcu spočívala predovšetkým v tom, že nie je možné, aby platil za uvedené náhrady až do smrti, a
teda pre rodinu by mu nezostávali prostriedky.Je dôvodné konštatovať, že sa prvostupňový súd vôbec nevyporiadal s obranou odporcu vo vzťahu
k námietke, že ide o situáciu, kedy by nároky navrhovateľa bol povinný uhrádzať až do svojej smrti s
existenčnými následkami pre jeho rodinu.“

13. K tejto argumentácii žalovaného o tom, že „ nie je možné, aby platil za uvedené náhrady až do
smrti“, súd uvádza, že podľa ustanovenia § 238 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení,
ak poberateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok v
dôsledkuzavinenéhoprotiprávnehokonaniatretejosobypodľatohtozákona,splnípodmienkynárokuna

výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a vypláca sa naďalej invalidný
dôchodok, právo Sociálnej poisťovne na náhradu škody zaniká. Zákon teda stanovuje limit - je to okamih
vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

14. Odvolací súd ešte poukazuje na právny názor vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu v Prešove
vo veci 6Co 42/2011: „Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že vec nepredložil ústavnému súdu

len z dôvodu, že nič nebránilo rozhodnúť vo veci podľa podústavných noriem. Odvolaciemu súdu sa
totiž nepozdáva a považuje právnu úpravu, podľa ktorej sa poisťovňa môže domáhať neobmedzeného
regresu až do výšky celej škody, bez ohľadu na formu zavinenia z ústavnoprávneho hľadiska, za
problematickú.“

15. Nie každý právny záver je záväzný. Aby taký bol, v prvom rade musí byť „vyjadrený určite a
presne.“ (R 68/1971)

16. Z nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 186/2008 zo dňa 4. novembra 2010 bod 15 odôvodnenia: „Na
výslovne uvedenú námietku sťažovateľa týkajúcu sa prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 2 OSP

najvyšší súd uviedol, že „ustanovenie § 238
ods. 2 OSP umožňuje podať dovolanie proti
rozsudku odvolacieho súdu len vtedy, ak odvolací súd nerešpektoval záväzný právny názor dovolacieho
súdu, ktorý už vyslovil v danej veci. Táto procesná situácia nastáva výhradne vtedy, ak dovolací súd
vysloví svoj právny názor (v zrušujúcom rozhodnutí) ako kategorický právny pokyn (napr. ktorý právny

predpis má byť aplikovaný a ako konkrétne ho treba interpretovať). Z tohto hľadiska za záväzný právny
názor v zmysle § 238 ods. 2 OSP nemožno
považovať všeobecné pokyny dovolacieho súdu pre ďalší postup súdov po procesnej stránke (napr.
na doplnenie dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu), ale ani odvolacím súdom vyslovené
úvahy inej než procesnej povahy, ktoré mali slúžiť len ako námet na ďalšie zameranie pozornosti súdu

prvého stupňa bez znakov kategorického právneho pokynu, či bezpodmienečného právneho príkazu,
ako treba vec rozhodnúť. Pokiaľ dovolací súd svoje úvahy takto neformuluje, nejde o ním vyslovený
záväzný právny názor v tejto veci v zmysle § 238 ods. 2 OSP. “
17. Vyššie uvedené kritériá nesporne platia aj pre odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho

súdu a potvrdzujú právnou teóriou kladené nároky na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v
zrušujúcom rozhodnutí - právny názor je najvýznamnejšou časťou rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho
úlohou je usmernenie prvostupňového súdu v ďalšom konaní. Odvolací súd má v rozhodnutí jasne a
zrozumiteľne vyložiť svoj právny názor na predmet konania, ktorého podstata spočíva vo výklade a
použití právnej normy, pod ktorú treba subsumovať skutkový stav, ktorý bol dosiaľ zistený, prípadne bude

doplnený v ďalšom dokazovaní, za predpokladu, že sa podstatne nezmenia okolnosti, ktoré určovali
obsah právneho názoru odvolacieho súdu.
18. Odôvodnenie zrušujúceho uznesenia skutočnosťou, že odvolaciemu súdu sa nepozdáva právna
úpravu, podľa ktorej sa poisťovňa môže domáhať neobmedzeného regresu až do výšky celej škody
bez ohľadu na formu zavinenia a túto považuje z ústavnoprávneho hľadiska za problematickú, nemožno

považovať za právny názor spĺňajúci vyššie uvedené kritériá.
19. Okresný súd preto poukazujúc na to, že odvolací súd uznesením č.k. 20Co 393/2015-215 zo dňa
23.2.2016 zrušil (v poradí druhý) rozsudok okresného súdu č.k. XXC/ XX/XXXX-XXX a dospel k záveru,
že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, pretože došlo k omylu súdu pri aplikácii práva,
pričom vyslovil, že zo žiadneho ustanovenia právnych noriem nevyplýva povinnosť, aby si Sociálna

poisťovňa uplatnila nároky voči žalovanému v samostatnom konaní a poukázal na ustanovenia § 3 ods.
1, § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, rozhodol podľa odvolacím
súdom citovanej právnej normy o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 2 691,95 € s príslušenstvom.20. Súd upozorňuje, že rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 10.7.2012, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 18.1.2013 č. k. XXC/XX/XXXX-XX, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 2.691,95 € s 9,00 % úrokom z omeškania ročne od 14.2.2012 do zaplatenia, súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol - výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol napadnutý odvolaním
(žalobca uplatňoval 9,25 % úrok).

21. Okresný súd preto v celom rozsahu poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania už skôr

popísané vo svojich rozsudkoch č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 10.7.2012 a č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo
dňa 16.7.2015 - nepovažuje za účelné, ani hospodárne ich opakovať.
22. Okresný súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku č.k. XXC/ XX/XXXX-XX zo dňa
10.7.2012:
23. Podľa §-u 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (účinnej v

čase vzniku zodpovednosti za škodu), mala poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne
alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške 0,30 promile alebo
návykovej látky alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.
24. Podľa prechodného ust. § 28 ods. 2, zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ktorým bola vyhláška 423/1991 Zb. zrušená), sa právne vzťahy vzniknuté zo zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001
spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
25. Podľa odseku 3, citovaného prechodného ustanovenia práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.

s.,vzniknutézozákonnéhopoisteniaprechádzajú1.januára2002nakanceláriu.Tietoprávaapovinnosti
uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s..
26. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

27. Predloženým rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XT/XXX/XX zo dňa 15.3.1996,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.5.1996, bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia
na zdraví a trestného činu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky.
28. Konaním za ktoré bol právoplatne odsúdený, spôsobil škodu osobám, ktorým Sociálna poisťovňa
plnila dôchodkové dávky. Následne žalobca Sociálnou poisťovňou vyplatené dávky dôchodkového

poistenia formou invalidného dôchodku uhradila Sociálnej poisťovni z titulu zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Výplatu náhrady jednotlivých
dávok žalobca preukázal výpisom z podnikateľského účtu, z ktorého okrem iného vyplýva, že dňa
13.7.2011 bola uhradená suma 2.691,95 € a ako náhrada za vyplatené dávky dôchodkového poistenia
formou invalidného dôchodku za obdobie od 18.2.2010 do 17.2.2011, pričom v uvedenej sume žalobca

zohľadnil 25 percentný podiel spoluviny.
29. Podľa ust. §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Porušenie právnej povinnosti, v dôsledku ktorej došlo k dopravnej
nehode, pri ktorom utrpel zranenia okrem iných osôb B. Š., príčinná súvislosť medzi týmto porušením
právnej povinnosti a vznikom škody B. Š. bola preukázaná listinnými dôkazmi (rozsudok Okresného

súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XT/XXX/XX zo dňa 15.3.1996).
30. Žalobcovi plnením Sociálnej poisťovni z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vzniklo voči žalovanému - poistenému postihové právo
(regres), ktoré nemožno považovať za právo na náhradu škody. Za predpokladu naplnenia zákonom
stanovených podmienok (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb.) má poisťovňa postihové právo

plynúce priamo zo zákona. Súd v takomto prípade nemá moderačné právo a nie je oprávnený zúžiť
rozsah uplatneného nároku.
31. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľprávo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

32.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

33. Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

34. Žalobcovi súd priznal 9 % ročný úrok z omeškania od podania žaloby na súd z dlžnej sumy 2.
691,95 € od 14.2.2012 do zaplatenia.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. V tomto konaní žalobca mal úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100% (§ 262 ods. 1 CSP).

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.