Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111231562
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4111231562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
B.. G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. č. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom,
so sídlom Nitra, Farská 3, proti žalovaným: 1. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XX, 2. C. H.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. R., T. XXX, žalovaní zastúpení JUDr. Romanom Foltínom, advokátom,
so sídlom Nitra, Školská 3, o zaplatenie 3.326,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti
rozsudkuOkresnéhosúduNitrazodňa13.septembra2017č.k.19C/14/2012-155vspojenísdopĺňacím
rozsudkom zo dňa 14. septembra 2017 č. k. 19C/14/2012-163 a v spojení s opravným uznesením zo

dňa 11. novembra 2017 č. k. 19C/14/2012-167 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia
bolestného v sume 651 eur, náhrady trov v trestnom konaní v sume 201,90 eura, vo výrokoch o priznaní
znalečného a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a

nerozdielne žalobcovi titulom bolestného sumu 1.302 eur, ako aj sumu 403,99 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom konanie o bolestnom v časti sumy 82,20 eura a sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 1.538 eur zastavil. Žalobcu zaviazal zaplatiť znalcovi MUDr. Petrovi
Jurigovi, bytom Bratislava, Dulovo nám. 2 znalečné v rozsahu 48,71%, žalovaného v 1. rade zaviazal
zaplatiť znalcovi MUDr. Petrovi Jurigovi znalečné v rozsahu 25,65% a žalovaného 2. rade zaviazal
zaplatiť znalcovi MUDr. Petrovi Jurigovi znalečné v rozsahu 25,65%. O trovách konania rozhodol
dopĺňacím rozsudkom tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 438 ods. 1, § 444, § 441
Občianskeho zákonníka, ako aj § 9 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. účinného ku dňu 19. 08. 2009.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 19. 08. 2009 okolo 00:30 hod. v U. na L. došlo
k fyzickému napadnutiu žalobcu zo strany žalovaných, v dôsledku čoho utrpel poranenie, a to vpáčenú
trieštivú zlomeninu ľavej strany čelovej kosti zasahujúci do ľavej strany čelovej, prínosovej dutiny so
zakrvácaním do tejto dutiny a odreninu kože ľavého bedrového kolena a chrbtovej strany prstov pravej

ruky, následkom ktorých sa liečil a bol práceneschopný od 19. 08. 2009 do 03. 10. 2009. Z trestného
rozkazu vydaného OS Nitra zo dňa 16. 03. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 07. 2011 je
zrejmé, že obaja žalovaní v tomto konaní (ako obvinení v trestnom konaní) boli uznaní vinnými zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia nazdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom, za čo im bol uložený úhrnný peňažný trest,
každému vo výške 300 eur a pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace. Žalobca v trestnom konaní ako poškodený bol s nárokom na náhradu

škody odkázaný na občiansko-súdne konanie. Žalobca predložil súdu lekársky posudok zo dňa 26. 09.
2010 o bolestnom, vypracovanom MUDr. Ľubomírom Ševčíkom, ktorý ohodnotil bolestné na 90 bodov a
lekárskym posudkom zo dňa 27. 05. 2010 uvedený lekár ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia -
položku 252 počtom bodov 100. Vzhľadom na to, že žalovaní spochybňovali nárok žalobcu spočívajúci
v sťažení spoločenského uplatnenia, súd pribral do konania MUDr. Jurigu, ktorý podal znalecký posudok

č. 4/2016 zo dňa 05. 09. 2016 a vyvodil záver, že znalec ohodnotil bolestné žalobcu počtom bodov
60, ktoré zvýšil na dvojnásobok (120 bodov) z dôvodu, že povaha poškodenia zdravia si vyžiadala aj
operačný výkon. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil aj nárok na sumu vo výške 403,99
eura titulom trov, ktoré vznikli zastupovaním žalobcu v trestnom konaní a ktorých výšku žalovaná strana
nespochybňovala.

1.2. V konaní mal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dopustili vo vzťahu k žalobcovi
protiprávneho konania, keď ho dňa 19. 08. 2009 fyzicky napadli a spôsobili mu poškodenie zdravia, na
následky ktorých poradení sa liečil a bol práceneschopný od 19. 08. 2009 do 03. 10. 2009. Žalovaní sa
bránili tým, že súd by mal prihliadnuť na spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 50%, keďže žalobca prvý
napadol päsťami žalovaného v 1. rade na WC. Poukazovali na výpoveď žalobcu v trestnom konaní,

pričom z tejto výpovede vyplynulo, že žalovaný v 1. rade začal žalobcu najprv slovne provokovať, čo
potvrdil aj sám žalovaný v 1. rade a zaútočil na žalobcu fyzicky ako prvý, keď dal žalobcovi bez príčiny
facku. Následne sa žalobca bránil a podarilo sa mu žalovaného udrieť raz do tváre päsťou. Vypočutý
svedok Peter König sa nevedel k útoku na WC vyjadriť, pretože tohto nebol účastný. Napadnutie žalobcu
pred podnikom v Nitre žalovaných v 1. a 2. rade bolo predmetom vyšetrovania v trestnom konaní, kde bol

vydaný trestný rozkaz, ktorý žalovaní nenapadli opravným prostriedkom. Tvrdenia žalovaných v tomto
konaní o spoluzavinení žalobcu ako poškodeného preto súd považoval za účelové, a preto spoločne a
nerozdielne zodpovedajú za škodu vzniknutú žalobcovi.

1.3. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú v

časti nároku na bolestné v rozsahu 60 bodov zvýšených na 90 bodov, teda v časti sumy 1.302 eur,
vychádzajúc z ust. § 9 zák. č. 437/2004 Z. z. pri hodnote bodu 14,46 eura, keď v časti sumy 82,20 eura
v časti bolestného zobral žalobca žalobu späť. Zároveň žalobca zobral späť žalobu aj v časti SSU vo
výške 1.538 eur, preto súd so súhlasom žalovaných v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.
Žalovaných tak zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.302 eur titulom bolestného (60 bodov zvýšených o

polovicu na 90 bodov á 14,46 eura) a tiež na zaplatenie sumy 403,99 eura, ktoré žalobca vynaložil v
trestnom konaní titulom zastupovania, ktorých výšku žalovaná strana nespochybňovala.

1.4. Súd rozhodoval o trovách znalečného, ktoré vzniklo z vypracovania znaleckého posudku, pričom
vychádzal z pomeru úspechu strán sporu. Súd zaviazal strany sporu na úhradu znalečného podľa

pomeru ich úspechu vo veci, pričom žalobca bol úspešný v rozsahu 51,29%, preto je povinný zaplatiť
znalcovi znalečné v rozsahu 48,71% a každý zo žalovaných je povinný zaplatiť znalcovi znalečné v
rozsahu 25,65%. O samotnej výške znalečného rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

1.5. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pričom vychádzal z pomeru
úspechu strán sporu, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.326,19 eura a súd mu priznal sumu
1.705,99 eura, teda 51,29%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia škody titulom
bolestnéhovovýške651euradosumy201,90euratitulomnáhradytrovvtrestnomkonaní,akoajvýroku
o znalečnom a trovách účastníkov napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní, ktorí sa domáhali
zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nad sumu
651 eur titulom bolestného a nad sumu 201,90 eura titulom náhrady trov v trestnom konaní zmení a

žalobu zamietne a prizná im nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. O trovách znalečného
navrhli rozhodnúť tak, že na ich náhradu zaviaže súd v celom rozsahu žalobcu. Namietali, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodili tým, že od počiatku namietalinárok žalobcu na úhradu bolestného, pričom poukazovali na to, že súd sa musí zaoberať okolnosťami
celého prípadu a konfliktom, ktorý sa stal, pričom bolo nevyhnutné zaoberať sa otázkou spoluviny
žalobcu. Poukázali na výsluch samotného žalobcu v trestnom konaní ako poškodeného dňa 08. 12.

2009 a 17. 05. 2010, z ktorej výpovede je zrejmé, že prvý päsťami napadol žalovaného v 1. rade G.
E.. Poukázali na ust. § 441 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak bola škoda spôsobená aj
zavinenímpoškodeného,znášaškodupomerne,príp.akbolaspôsobenáškodavýlučnejehozavinením,
znáša ju sám. Za podstatnú považuje aj tú skutočnosť, ktorá dokresľuje celú situáciu, že žalobca je
robustnej postavy s výškou 190 cm s váhou 90 kg, pričom žalovaný v 1. rade je vysoký 169 cm a

váži 75 kg. Nepredpokladajú za štandardné správanie osoby robustnej postavy, keď na bežnú barovú
hádku s podstatne slabšou a menšou osobou reaguje údermi päsťou na oblasť hlavy. Od počiatku
sporu poukazovali na to, že označený nárok ako postkomočný syndróm vykonaným dokazovaním už
v trestnom konaní jednoznačne vyplynulo, že žalobca neutrpel otras mozgu, a teda nemá nárok na
túto kompenzáciu. Tieto závery potvrdil aj znalec v konaní v plnom rozsahu. Nového znalca v konaní
nenavrhovali, tento však znaleckým posudkom potvrdil nimi od počiatku tvrdené skutočnosti. Sú preto

názoru, že nie je dôvod, aby boli zaviazaní na náhradu trov konania, ako aj náhradu trov spojených so
znaleckým dokazovaním. Rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin v zmysle § 193 CSP je súd
viazaný, avšak len pokiaľ ide o konanie páchateľa. To znamená, že súd v civilnom sporovom konaní
nemôže riešiť ako predbežnú otázku, či a kto spáchal určitý skutok. Neznamená to však automaticky,
že škoda bola spôsobená výlučne zavinením páchateľa. Pri posudzovaní spoluzavinenia poškodeného

súd preto nie je viazaný výrokom rozhodnutia o vine páchateľa. Napokon namietali, že žalobca nekonal
v súlade s § 415 OZ, a preto je namieste konštatovať, že svojím konaním sa podieľal na následku, a
teda škode, ktorá mu neskôr vznikla, pričom miera jeho spoluzavinenia je podľa ich názoru minimálne
vo výške 50%.

3. K podanému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Dôvody uvedené v odvolaní žalovaných
považoval za nedôvodné. V konaní bolo preukázané, že žalovaní sa vo vzťahu k nemu dopustili
protiprávneho konania, v dôsledku ktorého utrpel zranenia a bol práceneschopný od 19. 08. 2009 do
03. 10. 2009. Pokiaľ žiadali, aby bolo prihliadnuté na jeho spoluzavinenie v rozsahu 50%, keď mal

údajne prvý napadnúť päsťami žalovaného v 1. rade na WC, takéto tvrdenia považuje za účelové,
pretože z jeho výpovede ako poškodeného v trestnom konaní vyplýva, že žalovaný v 1. rade ho začal
najskôr slovne provokovať (čo žalovaný v 1. rade aj potvrdil) a zaútočil na neho ako prvý, keď mu dal
facku bez príčiny. Následne sa on bránil a podarilo sa mu udrieť žalovaného raz do tváre. Žalovaní
proti trestnému rozkazu vydanému v ich neprospech v trestnom konaní opravný prostriedok nepodali.

Výsledok trestného konania preto považuje za podporný v civilnom konaní.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec s verejným vyhlásením rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia bolestného v sume 651 eur, náhrady trov v trestnom konaní v
sume 201,90 eura, ako aj vo výrokoch o priznaní znalečného a vo výroku o trovách konania je potrebné
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Žaloba na súde prvej inštancie bola podaná ešte dňa 21. 10. 2011, to znamená za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, ktorým
je Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorý vychádza z princípu okamžitej aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté predo dňom

jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd v plnom rozsahu preberá zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného žalobou, jednotlivé

dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a preto sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, s jeho právnym posúdením
veci, ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle § 387
ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto i v

súvislosti s danou vecou správne vyložil, preto odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody žalovaných
v podanom odvolaní nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od záverov vyslovených súdom prvej
inštancie.

K odvolacím námietkam uvádzaným v podanom odvolaní v tom smere, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) odvolací
súd uvádza nasledovné:

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 222/2009

zo dňa 26. 02. 2010). Nesprávnym právnym posúdením je subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá hypotéza nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon,
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie NS

SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).

8. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie bolestného v sume 1.302 eur (po späťvzatí
žaloby v časti 82,29 eura), ako aj trov vzniknutých v trestnom konaní v sume 403,99 eura voči žalovaným
v 1. a 2. rade, ktorí mu spôsobili protiprávnym konaním škodu na zdraví, následkom zranení ktorých

sa liečil a bol práceneschopný od 19. 08. 2009 do 03. 10. 2009. Trestným rozkazom OS Nitra 1T
124/2010-139 zo dňa 16. 03. 2011 boli žalovaní v 1. a 2. rade uznaní vinnými zo spáchania prečinu
výtržníctva v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve, za čo im bol uložený
úhrnný peňažný trest, každému vo výške 300 eur, pričom žalobca ako poškodený v trestnom konaní
bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 06. 07. 2011. Po vykonaní znaleckého dokazovania a podaní znaleckého posudku
nebolo sporné bolestné v rozsahu 60 bodov zvýšených na 90 bodov pri hodnote bodu 14,46 eura a
rovnako nebola sporná výška sumy 403,99 eura, ktoré žalobca vynaložil v trestnom konaní. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaní v 1. a 2.
rade sa voči žalobcovi dopustili protiprávneho konania, čím mu úmyselne ublížili na zdraví, a preto

spoločne a nerozdielne zodpovedajú za vzniknutú škodu žalobcovi.

Najpodstatnejšou námietkou žalovaných v podanom odvolaní bolo tvrdenie, že v zmysle § 441
Občianskeho zákonníka súd mal zohľadniť spoluzavinenie žalobcu na vzniknutej škode, pričom podľa
ich názoru miera spoluzavinenia žalobcu predstavuje minimálne 50%.

9. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 193 vety druhej CSP súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný

trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

Ustanovenie § 441 OZ je založené na východisku, že škoda nemusí byť iba výsledkom konania
škodcu, ale môže sa na nej podieľať aj samotný poškodený. Možnosť pripočítania vzniku škody

samotného poškodenému vychádza z konceptu spoluzavinenia poškodeného. Medzi rozhodujúce
okolnosti, ktoré priamo ovplyvňujú rozdelenie vzniknutej škody medzi škodcu a poškodeného, patrí
zavinenie poškodeného (ale i škodcu). Na zavinenie tu možno usudzovať podľa celkového správaniapoškodeného pred vznikom škody a počas škodového deja. Toto správanie sa posudzuje i s ohľadom
na konanie škodcu pred vznikom škody a celkové okolnosti vzniku škody.

10. Civilný súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin
a o tom, kto ho spáchal. Civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného
odsudzujúceho rozsudku. Výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z
výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj jeho skutkovú časť. Práve
skutková časť výroku vyrieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním

páchateľa.

Aj Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 23. 11. 2011 sp. zn. IÚS 269/2011 všeobecne deklaroval,
že ústavne konformný výklad ust. § 193 CSP vyžaduje, aby civilné súdy boli v konaní o náhradu
škody viazané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli
podmienkou odsúdenia páchateľa a boli trestným súdom v trestnom konaní riadne zistené.

NapriekuvedenémunálezuÚSSR,nemožnovždypaušalizovaťbeztoho,abycivilnýsúdnezohľadňoval
aj konkrétne okolnosti prípadu. Bolo by totiž v rozpore s požiadavkou spravodlivého súdneho konania, ak
by civilné súdy za každých okolností konanie o náhradu škody zaviazali škodcu povinnosťou na náhradu
celej výšky škody zistenej v trestnom konaní a to aj v prípade, ak z podstatných okolností vyplýva, že

na vzniku škody v tejto výške sa podieľa aj iný subjekt.

11. V prejednávanej veci však z okolností daného prípadu nevyplýva, že by žalobca sa mal podieľať
na vzniku škody. V danom prípade je podstatné rozhodnutie - trestný rozkaz OS Nitra zo dňa 16.
03. 2011 sp. zn. 1T 124/2010-139, ktorým súd obvinených G. a C. H. uznal vinných za to, že dňa

19. 08. 2009 okolo 00:30 hod. v U. na L. ulici na chodníku pred Očnou optikou fyzicky napadli G. G.
(žalobcu) tak, že ho udierali päsťami do tváre až spadol na zem, v dôsledku čoho utrpel poranenie:
vpáčenú trieštivú zlomeninu ľavej strany čelovej kosti zasahujúcu do ľavej strany čelovej prínosovej
dutiny a so zakrvácaním do tejto dutiny a odreninu kože ľavého predného kolena a chrbtovej strany
prstov pravej ruky, následkom ktorých sa liečil a bol práceneschopný od 19. 08. 2009 do 03. 10. 2009,

za čo boli odsúdení pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom a za to im súd uložil úhrnný peňažný
trest, každému vo výmere 300 eur. Zároveň pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu im
vymeral trest odňatia slobody ako náhradný trest v trvaní 3 mesiace. Poškodeného (žalobcu) odkázal
s jeho nárokom na náhradu škody na občiansko-právne súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 06. 07. 2011. Súd tak prvoinštančný, ako aj odvolací je teda viazaný v zmysle § 193
CSP odsudzujúcim trestným rozkazom, ktorým boli žalovaní odsúdení za ich protiprávne konanie, ako aj
skutkovou časťou výroku, ktorá ustálila naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu poškodenému.
Keďže žalovaní sa v priebehu konania, bránili tým, že na vzniku škody sa podieľal aj žalobca svojím
konaním, súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj okolnosťami v danej veci, či sa na vzniku škody

teda nepodieľal aj iný subjekt. Z výpovedi žalobcu v trestnom konaní vyplynulo, že dňa 18. 08. 2009 bol
v podniku Devils v Nitre a po polnoci, keď navštívil WC, prišiel k nemu žalovaní v 1. rade, ktorý mu dal
facku. Snažil sa brániť a udrieť ho do tváre, čo sa mu podarilo iba jedenkrát. Potom, keď vyšiel von,
vyšli za ním aj žalovaní v 1. a 2. rade, pričom ho začali udierať päsťami do tváre, pričom od E. dostal asi
dva údery a od H. asi 4 - 5 úderov. Napriek rôznym výpovediam žalovaných ako obvinených v trestnom

konaní, ktorí sa bránili zákonným spôsobom na základe vykonaného trestného konania bola podaná
obžaloba s takou skutkovou vetou, že žalovaní bezdôvodne fyzicky napadli žalobcu tým spôsobom, že
ho opakovane udierali päsťami do tváre. Na základe takejto obžaloby bol vo veci vydaný i trestný rozkaz,
na základe ktorého boli žalovaní uznaní vinnými, pričom trestný rozkaz a skutok, ktorý im bol kladený za
vinu nenapadli opravným prostriedkom. Pokiaľ sa žalovaní v občiansko-právnom konaní snažia zbaviť,

resp. sčasti zbaviť viny s poukazom na to, že na vzniknutej škode na zdraví žalobcu sa podieľal aj on sám
minimálne v rozsahu 50%, sa im v tomto smere nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, a preto odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalovaných o spoluzavinení žalobcu na škode
len ako za účelové. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že konflikt mal vyprovokovať žalobca, je v
tejto súvislosti potrebné uviesť, že žalovaní boli uznaní vinnými za skutok, ktorý sa stal nie v priestoroch

baru, ale až 19. 08. 2009 okolo 00:30 hod. na L. ulici v U. na chodníku. V tejto súvislosti preto uvedená
námietka žalovaných nie je rovnako dôvodná.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vo veci samej nepovažoval odvolanie žalovaných, ktorí
namietali vyhovujúci výrok súdu prvej inštancie do sumy 651 eur z titulu bolestného a do sumy 201,90
eura z titulu náhrady trov v trestnom konaní, za dôvodné, a rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom

napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

V konaní vznikli trovy konania spojené s nariadeným znaleckým dokazovaním. Znalecké dokazovanie

bolo nariadené ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak súd prvej inštancie, rozhodujúc
za účinnosti CSP správne potom postupoval, keď trovy, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým
dokazovaním zaviazal strany sporu zaplatiť podľa pomeru ich úspechu, resp. neúspechu vo veci.

Rovnako súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách strán sporu, keď z vykonaného dokazovania nesporne

vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal celkovo zaplatenia sumy 3.326,19 eura, súd mu
priznal 1.705,99 eura a v sume 82,20 eura spolu s 1.538 eur zobral žalobca žalobu späť. V tejto časti
žalobca zavinil zastavenie konania. Pomerujúc pomer úspechu a neúspechu žalovaných, keď žalobca
zavinil zastavenie konania do sumy 1.620,02 eura potom výrok o trovách konania, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania, keďže každá strana mala vo veci len čiastočný úspech, je vecne

správny, zodpovedajúci ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

Zvyššieuvedenýchdôvodovnebolodôvodnéodvolaniežalovanýchanivovýrokuostanovenípovinnosti
žalovaným zaplatiť znalečné a rovnako nebolo dôvodné ani jeho odvolanie, čo do trov strán sporu.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).