Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216087
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414216087.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: Ján

Kysela - REAL ESTATE MANAGEMENT, Bodrocká 5047/6, Bratislava, IČO: 40 477 631, zastúpený:
VIS LEGIS, s. r. o., Panenská 7, Bratislava, proti odporcovi: U. I., W. D. XXA, W., zastúpený Ing. Evou
Chmelovou, bytom Lediny 29A, Bratislava, o zaplatenie 2.250 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 314,32 €, eur, ktoré je mu
navrhovateľ povinný zaplatiť na č. ú.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Č.B. E. W., Y..X..,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2014 domáhal

zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 2.250 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy
2.250 eur od 20.03.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ vykonáva činnosť správcu bytového domu, nachádzajúceho sa v
W. na ulici M. X, súp. č. XXXX, druh stavby X - Bytový dom, postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX, o
výmere 1.206 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 605 m2, druh pozemku 15 - Zastavané plochy a nádvoria,
evidovaných Okresným úradom W., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie D.Č., obec BA - m.č. D., okres W. G., a to na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 21.06.2007.

Odporca je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. XXX -XXX nachádzajúceho sa na X. poschodí
vovchodespravovanéhobytovéhodomuM.XvW..Odporcoviakovlastníkovinebytovéhopriestorubolo
doručené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním predmetného nebytového priestoru za rok 2013
o nedoplatku v sumu 2.298,90 eur. Odporca uhradil len časť nedoplatku vo výške 48,90 eur, z ktorého
dôvodu navrhovateľ voči nemu eviduje nedoplatok v sume 2.250 eur. Napriek snahe navrhovateľa o
mimosúdne vyriešenie vzniknutej situácie, odporca mu predmetnú pohľadávku ani doposiaľ neuhradil.
Platobným rozkazom zo dňa 31.10.2014 č.k. 30Ro/1974/2014-26 súd návrhu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor. Uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva, keď si žiadny
priestor neprenajal, nemá uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu. Vyúčtovanie reklamoval, od navrhovateľa
mu prišla len lakonická odpoveď. Navrhovateľ sa ani len neunúval mu vysvetliť, ako prišiel k sume,
ktorú od neho vymáha. Nebolo mu umožnené nahliadnuť do evidencie bytového domu. Je toho názoru,
že ako vlastník nebytového priestoru má právo v nevyhnutnej miere užívať spoločné časti domu a
spoločné priestory tak, aby užívanie majetku nebolo obmedzované (umiestnenie antény, osvetlenia,
označenia prevádzky, a pod.). Tak ako to užívajú vlastníci bytov umiestňovaním antén, klimatizačných

jednotiek, a pod. Viackrát žiadal o prepracovanie vyúčtovania. Umiestnenie vývesného štítu na okno
nebytového priestoru znemožňoval zvod dažďovej vody z objektu, umiestnený priamo pred oknom do
jeho nebytového priestoru, čo obmedzuje užívanie jeho nebytového priestoru. Pokiaľ by súd vyhovel
návrhu,potvrdilby,žesprávcamôžesvojvoľneurčovaťakékoľvekplatby,akékoľvek,,služby“amoholbysvojvoľne šikanovať svojho vlastného klienta, ktorým je i on. Odoprel by mu zákonné právo kontrolovať
správcu a negovala by sa správcova zodpovednosť voči klientovi. Platobný rozkaz považuje zo strany
správcu ako súčasť dlhotrvajúcej šikany z jeho strany. Dôkazom toho je korešpondencia, ktorou mu

ukladá odstrániť nielen označenie prevádzky, ale aj antény. Návrh považuje za absurdný a navrhuje
ho zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyúčtovaním za rok 2013, zálohovým
predpisom platným od 1/2014, výpisom z LV č. XXXX, zmluvou o výkone správy zo dňa 21.06.2007,
listom navrhovateľa zo dňa 22.04.2013, reklamácia odporcu zo dňa 20.03.2014, listom odporcu zo dňa

17.06.2014, ako aj ostaným obsahom spisu, prednesmi zástupcov účastníkov a po poučení podľa § 120
ods. 4 O.s.p. zistil tento skutkový stav:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporca je vlastníkom nebytového priestoru č. XX - XXX
nachádzajúceho sa v bytovom dome na ul. M. X Q. W.. Odporca predmetný priestor prenajíma
spoločnosti NIKÉ, spol. s r.o., ktorá v ňom prevádzkuje Niké stávkovú kanceláriu.
Navrhovateľsadomáhazaviazaťodporcunazaplateniesumy2.250eur,ktorápozostávazdvochplatieb

a to sumy: 1.500 eur - nedoplatok za umiestnenie svetelného butonu v roku 2012 a sumy 750 eur za
umiestnenie butonu v roku 2013 ( dňa 17.6.2013 bol odporcom odstránený).
Právnazástupkyňanavrhovateľauviedla,žeodporcavroku2011osadil,resp.umožnilsvojmunájomcovi
osadiť na fasádu bytového domu v ktorom sa predmetný nebytový priestor nachádza, svetelný buton
logotypu Niké a svetelný buton logotypu Stávková kancelária (ďalej len svetelný buton) bez akéhokoľvek

predchádzajúceho alebo následného súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Osadením svetelného butonu bez platenia peňažnej čiastky sa odporca bezdôvodne obohacuje
na úkor ostatných vlastníkov v bytovom dome. Spoločné časti bytového domu môžu byť predmetom
nájmu.Podľaustálenejsúdnejpraxe,kuktorejsanavrhovateľprikláňa,úžitkovázložkafasádypozostáva
z častí, ktoré slúžia spoločnému užívaniu fasády (napr. umiestnenie reklamnej plochy na čelnú fasádu

domu), alebo slúži iba jednotlivým vlastníkom v dome (napr. umiestnenie reklamnej plochy na balkón
alebo lodžiu jednotlivého bytu alebo nebytového priestoru). Nie je možné, aby vlastník bytu alebo
nebytového priestoru zmenil výraz fasády na základe vlastného uváženia (napr. okno by nahradil
balkónom, svojvoľne by na fasádu vyvesil reklamné štíty, na okná, či nad balkón by namontoval markízu,
alebo inak ohrozil stabilitu a výzor budovy. Vlastníci bytov a nebytových priestorov sa môžu dohodnúť

a rozhodnúť o tom, že niektorú spoločnú časť alebo zariadenie bytového domu prenajmú. Je bežnou
praxou, že na steny bytových domov sa umiestňujú bilboardy, reklamy a pod., avšak v tomto prípade
je vždy potrebné vydanie súhlasu na umiestnenie reklamy pre vlastníka objektu, teda pre bytový dom
zastúpený predsedom spoločenstva vlastníkov alebo správcom. Pokiaľ ide o osobu nájomcu, v praxi je
bežné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových domoch prenajímajú tieto priestory nielen

tretej cudzej osobe, ale aj konkrétnemu vlastníkovi, ktorý v danom objekte vlastní byt alebo nebytový
priestor. Podľa názoru navrhovateľa, pokiaľ mal odporca záujem vyvesiť svetelný buton na fasádu
bytového domu, mohol tak urobiť iba v prípade, ak by si túto časť prenajal, a to so súhlasom vlastníkov
bytov a nebytových priestorov bytového domu, ako to umožňuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome odsúhlasili, že žiadny vlastník

nesmie bez súhlasu správcu domu umiestňovať reklamy, pútače, alebo iné predmety na fasádu domu,
pričom vlastníci poverili správcu podaním žaloby v takýchto prípadoch. Zároveň poverili navrhovateľa a
zástupcu vlastníkov riešiť možnosť reklamy v bytovom dome. Listom zo dňa 25.8.2011 bola zástupcom
vlastníkov bytov stanovená výška platieb za reklamu na bytovom dome vo výške 125 eur mesačne, ktorá
výška platby odzrkadľuje cenu, za akú sa v tom čase a mieste platilo nájomné za porovnateľný nájom

reklamných plôch. Odporca až po dvoch rokoch od vyvesenia svetelného butonu tento odstránil, avšak
navrhovateľovi, resp. ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov neuhradil žiadnu náhradu za
predmetné neoprávnené používanie spoločnej časti bytového domu. Odporca užíval spoločné časti
bytového domu bez právneho dôvodu, čo zakladá nárok vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože sa nezmenšil majetok odporcu, ku

ktorému by za riadneho plnenia jeho povinnosti nepochybne došlo. Nedoplatok predstavuje sumu
jednak za umiestnenie svetelného butonu na fasádu bytového domu, ako aj za umiestnenie antény na
dome. Svetelný buton pokrýva plochu o rozmere 0,5 x 3 metra, a teda v tejto ploche sú obmedzení
ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v užívaní spoločných častí bytového domu. Právna
zástupkyňa navrhovateľa ďalej uviedla, že oznámenia o zvolaní schôdzí bolo odporcovi vždy riadne

zaslané. Odporca jednoznačne bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov užíva
spoločnú časť bytového domu, čím sa bezdôvodne obohacuje.
Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že nárokovaná suma predstavuje jednak nárok
navrhovateľa za svetelný buton, ako aj za umiestnenie antény. Cena 125 eur je nepochybneneprimeraná, v ktorej súvislosti poukazovala na elektronické vyjadrenia samotného správcu, ktorý
potvrdil, že suma 125 eur za mesiac je pravdepodobne prehnaná, že pozeral iné domy, kde sa požaduje
cca 5-15 eur za mesiac. Poukazovala na skutočnosť, že vývesný štít si nemohli umiestniť na okne nad

dverami prevádzky, pretože je tam spoločný zvod dažďovej vody. Predmetné vyúčtovanie reklamovali.
Od správcu dostali lakonickú až urážajúcu odpoveď. Opakovane žiadali správcu o možnosť nahliadnutia
do účtovnej dokumentácie, čo im ani doposiaľ umožnené nebolo. Chceli zistiť, ako sa účtuje požadovaná
suma, v akej výške uhrádzajú peňažnú náhradu za umiestnenie reklamy iné subjekty. Označenie
prevádzky nebolo umiestnené na fasáde bytového domu, ale bolo upevnené dvomi príchytkami o

rozmere 5x5 cm a zavesené nad dverami do ich prevádzky. Má poznatok o tom, že svetelný buton
spoločnosti Niké na ich prevádzke je rozmerovo rovnaký, ako majú iné prevádzky, pričom platiť nemusia.
Platba sa vyžaduje len od odporcu - jej muža, keď vzťah správcu k nim je taký, aký je. Bolo im povedané,
že majú dosť peňazí, že to môžu zaplatiť. Na fasáde domu sú napr. umiestnené klimatizácie, pýta sa,
či aj za ne sa platí. Zástupkyňa odporcu opakovala, že mala záujem ísť k správcovi, nahliadnuť do
dokumentácie, zistiť požadované skutočnosti, nebolo jej to však umožnené. Akcentovala tiež, že na

schôdze vlastníkov, o ktorých navrhovateľ založil do spisu zápisnice, neboli s manželom predvolaní.
Zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že spoločnosť Niké má štandartné označenie prevádzky, nie je to
reklama.
G.. Q. M., ktorý je zástupcom vlastníkov bytov v bytovom dome na M.M. X Q. W. vypovedal, že odporcu
žiadal o odstránenie reklamy, na čo odporca nereagoval. Potom, ako sa zaujímal o to, akú sumu

možno za umiestnenie predmetnej reklamy odporcovi účtovať, mu bolo povedané, že aj sumu 1.000
eur mesačne. Vec konzultoval so správcom a dospeli k záveru, že sumou primeranou za umiestnenie
predmetnej reklamy na fasáde bytového domu je suma 125 eur mesačne. Dňa 17.6.2013 odporca
predmetnú reklamu z fasády domu odstránil. Za umiestnenie klimatizácií na fasáde bytového domu
vlastníci neplatia žiadnu sumu. Neplatia ani za umiestnenie antén a parabol. Suma 125 eur mesačne,

ktorú si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi je peňažná náhrada len za svetelný buton, nie aj za
umiestnenie antény, je rád, že zástupkyňa odporcu uznala, že spoločnosť Niké má tam aj anténu, za
ktorú neplatí. Na schôdzi vlastníkov sa môže otvoriť aj táto téma.
Svedkyňa P. L.Á., zástupkyňa vlastníkov bytov v bytovom dome na M. X Q. W. vypovedala, že sa venuje
agende účtovníctva. Odporca bol opakovane vyzývaný na zaplatenie peňažnej náhrady za umiestnenie

reklamného butonu. Tiež bol vyzývaný uviesť, akú náhradu, v akej výške považuje za primeranú, na čo
reagoval argumentmi, ktoré neboli konštruktívne. Za predpokladu, že by bol býval mal reklamný buton
umiestnený na skle prevádzky, nežiadalo by sa od neho nič. Za rok 2012 od odporcu žiadali sumu 1.500
eur, za rok 2013 sumu 750 eur, keď 13.7.2013 buton z fasády domu odstránil. Názor vlastníkov bytového
domu je, že by bolo fajn, keby navrhovateľ bol v predmetnom spore úspešný. Takto získané peniaze

by pribudli do fondu opráv. Nikto iný navrhovateľovi za umiestnenie reklamného butonu, alebo reklamy
neplatí.
Z elektronickej komunikácie medzi správcom a odporcom zo dňa 28.1.2014 súd zistil, že správca
odporcovi okrem iného oznamuje, že suma 125 eur mesačne je pravdepodobne prehnaná. Navrhuje
dohodnúť sa na poplatku 5-15 eur za mesiac. Zástupkyňa odporcu napokon uviedla, že sa nejedná o

žiadnu reklamu, jedná sa o štandardné označenie prevádzky spoločnosti Niké.
Predmetom konania je teda nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.250 eur.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad

rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre
posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z
hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady
občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,

ktorímajúhlavnúzodpovednosťzazistenieskutkovéhostavuapreukázaniesvojichtvrdeníakdeaktivita
súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov
účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za
skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p).
BezdôvodnéobohateniejevObčianskomzákonníku,zákonč.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov

(OZ) konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na
úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované jako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Podľa § 456 OZ predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa
získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. I ke´d k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o
nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tak, že sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu
došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986).
Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správa
domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome vymáhanie škody, nedoplatkov na fonde prevádzky, údržby a

opráv a iných nedoplatkov.
Podľa § 8b ods. 1 cit. zákona správca je oprávnený konať při správe domu za vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 8b ods. 2 písm. e) cit. zákona pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia
a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Podľa§3Občianskehozákonníkavýkonprávaapovinnostivyplývajúcichz občianskoprávnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
Ide o významné interpretačné pravidlo, a to v spojitosti s ustanovením § 1 ods. 1 pojem „dobré mravy“

Občiansky zákonník nedefinuje, zrejme aj preto, že podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto,
že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o
pravidláchmorálnehocharakteruvšeobecneplatnýchvdemokratickejspoločnosti,vktorejsauplatňujea
presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých
etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti

uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonos mores).
Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kto
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor.
Plnenie bez právneho dôvodu (condictio indebity) je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na

ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr.
dohoda účastníkov, povinnost vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti apod.
Plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy či iného titulu
oprávňujúceho užívať cudziu vec.
V sporovom konaní sa výrazne presadzuje dispozičná zásada, ktorej prirodzeným dôsledkom je nielen

požiadavkanávrhunazačatiekonania,aleajvšeobecnébremenotvrdenia,tedapovinnosťuviesťvšetky
rozhodné skutočnosti významné pre to, aby súd mohol vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania.
Okrem povinnosti tvrdenia, majú účastníci dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich vlastných tvrdení. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti znamená
nemožnosť získať poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním. Povinnosť tvrdenia a

povinnosť označiť dôkazy sú procesnými povinnosťami. Účastník ktorý neunesie bremeno tvrdenia a
označenia dôkazov, nemôže uniesť ani dôkazné bremeno.
Navrhovateľ si uplatnil návrh na začatie konania v zmysle § 80 písm. b) O.s.p., ktorým sa domáhal
uloženia povinnosti odporcovi. Konanie o plnenie y zmysle citovaného zákona je konaním návrhovým,
preto navrhovateľ už v samotnom návrhu mal v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p.

označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť označiť dôkazné prostriedky mal navrhovateľ
ako účastník konania aj v priebehu konania vo veci samej. ( § 101 ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 1 O.s.p.).
Nie je úlohou súdu ex offo nahrádzať procesnú aktivitu navrhovateľa ohľadne jeho dôkazného bremena,
vyhľadávať dôkazy za navrhovateľa.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, i v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že

návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Vykonaným dokazovaním malsúdpreukázané,žemedziúčastníkmikonanianeexistuježiadnyzmluvný
vzťah a to či už v písomnej alebo ústnej forme a preto uplatnený nárok navrhovateľa subsumoval pod
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.V konaní nebolo sporným, že odporca mal v posudzovanom období na fasáde bytového domu na M. J..
X Q. W. umiestnené označenie prevádzky spoločnosti Niké - svetelný buton. Vykonaným dokazovaním
mal však súd preukázané aj to, že práve cez prednú časť predmetného nebytového priestoru vo

vlastníctve odporcu, práve nad dverami jeho prevádzky, je umiestnený spoločný zvod dažďovej vody.
Odporca preto nemal možnosť umiestniť svetelný buton na svojom nebytovom priestore, na prednom
skle prevádzky, tak ako má označenie prevádzky umiestnené napr. susedná prevádzka Optiky. Odporca
fakticky nemal inú možnosť, ako svetelný buton umiestniť práve tam, kam ho umiestnil, teda na fasádu
bytového domu. Umiestnením predmetného svetelného butonu odporca nepochybne nemal záujem na

úkor spoluvlastníkov sa bezdôvodne obohatiť. Súd pritom nedisponuje informáciou, že by sa aj odporca
domáhal voči spoluvlastníkom bytového domu peňažného plnenia za to, že z dôvodu umiestnenia zvodu
dažďovej vody na fasáde bytového domu a prechádzajúceho cez jeho nebytový priestor nemá možnosť
plnohodnotne užívaťnebytovýpriestorvjehovlastníctve.Navrhovateľnepreukázalani,žespoluvlastníci
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na M. X v roku 2012 a 2013 vôbec mali záujem o
uzavretie nájomnej zmluvy s odporcom a požadovali peňažnú náhradu za umiestnenie predmetného

butonu nad jeho prevádzkou (zápisnica o schôdzi vlastníkov z roku 2011 súdu predložená nebola) a zo
zápisnice z 25.10.2012 táto skutočnosť nevyplýva. Navrhovateľ nepreukázal ani predvolanie odporcu na
schôdzuvlastníkovbytovéhodomu,kdebymalpriestoramožnosťkprípadnémunárokuspoluvlastníkov
sa vyjadriť. V tejto súvislosti nemožno neuviesť, že je minimálny predpoklad, že predmetný svetelný
buton spoluvlastníkov bytového domu rušil, obťažoval, obmedzoval. Aj súdu je to miesto známe, a

je nepochybne očividné, že odporca práve kvôli zvodu dažďovej vody nemal možnosť svetelný buton
umiestniť na iné miesto, ako ho umiestnil. Podľa názoru súdu, v tom nemožno vidieť žiadny zlý ani
postranný úmysel odporcu, len východisko zo situácie akú mal. V tejto súvislosti súd poukazuje aj
na zistenie, že na fasáde bytového domu sú umiestnené klimatizácie, paraboly, antény a výsluchom
svedka G.. Q. M. za ich umiestnenie sa od jednotlivých vlastníkov nepožaduje peňažná náhrada. V

ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že požadovanú peňažná náhrada v sume 125 eur mesačne
je podľa názoru súdu neprimerane vysoká a navrhovateľ odôvodnenosť práve takejto výšky peňažnej
náhrady nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom. Nie je úlohou súdu ex offo nahrádzať procesnú
aktivitu navrhovateľa ohľadne jeho dôkazného bremena, vyhľadávať dôkazy za neho. Sám navrhovateľ
v priebehu konania nemal dostatočne ujasnené, či nárokovaná suma 125 eur mesačne predstavuje

požadovanú peňažnú náhradu len za umiestnenie svetelného butonu, alebo táto suma predstavuje
peňažnú náhradu za umiestnenie svetelného butonu a antény. Výpoveď svedka G.. M. v tom smere,
že aj iní platia, vyznela nepresvedčivo, keď svedok nepreukázal za čo ,, iní“ platia, v akej výške a
na základe akých skutkových okolností. Nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 125 eur mesačne
súd považuje aj za sumu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na

elektronickú komunikáciu medzi odporcom a správcom, v rámci ktorej sám správca uznal, že suma
125 eur je prehnaná, za primeranú považoval sumu 5-15 eur mesačne. Je obrovský rozdiel platiť
peňažnú náhradu 5-15 eur alebo 125 eur mesačne. Navrhovateľom požadovaná peňažná náhrada
v sume 125 eur mesačne u súdu evokuje potvrdenie tvrdenia zástupkyne odporcu o narušených
vzťahoch medzi účastníkmi konania. Súd zastáva názor, čo v elektronickej komunikácii potvrdil aj

navrhovateľ, že suma 125 eur mesačne najmä v dnešnej ťažkej dobe je preexponovaná. Na druhej
strane je súd presvedčený o tom, že za predpokladu, že by sa od odporcu bola požadovala korektná
suma, ktorá by oscilovala v racionálnom rozmedzí, nepochybne by došlo k vyriešeniu predmetného
sporu aj bez ingerencie súdu. Záverom súd ešte dodáva, že vlastníci bytu a nebytového priestoru v
dome a osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti majú právo užívať byt, alebo nebytový priestor

v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je
spojené s užívaním bytu, alebo nebytového priestoru v dome a priľahlý pozemok. Súd sa stotožňuje s
tvrdením navrhovateľa v tom smere, že spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo
spoluvlastníka vzťahovalo na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným
výrazom právneho postavenia spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Platná právna úprava

nepozná tzv. delené spoluvlastníctvo. Tj. také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým
spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou reálne rozdelenou časťou veci. Z tohto dôvodu teda
číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu vôbec neznamená, že by bol spoluvlastník výlučným
spoluvlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, a to aj keby svojou veľkosťou zodpovedala výške
jeho spoluvlastníckeho podielu. Napriek tomu, však faktom zostáva, že odporca je tiež podielovým

spoluvlastníkom fasády bytového domu, a má právo na jej užívanie. V konaní nebolo preukázané,
že v posudzovanom období odporca užíval spoločnú nehnuteľnosť nad rámec jeho spoluvlastníckeho
podielu.S poukazom na vyššie uvedené, v konaní nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie sa odporcu,
navrhovateľ preto nemá nárok na požadovanú peňažnú náhradu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže bol odporca v spore v plnom rozsahu úspešný,
priznal mu súd náhradu trov konania.
Podľa ustanovenia § 137 platí, že trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,

včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej
osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva
a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa ust. § 24 O.s.p. sa môže účastník dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde
o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže

mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
V ustanovení § 137 O.s.p. sú druhy trov konania vymenované len exemplifikatívne. K trovám konania
preto patria aj tie trovy, ktoré nie sú v tomto ustanovení uvedené, za predpokladu, že účastníkovi vznikli
v súvislosti s určitým súdnym konaním, bez ktorého by inak nevznikli a spojitosť týchto trov s určitým
súdnym konaním preukazuje ten, kto sa domáha ich náhrady (uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa

12.12.1996, sp.zn. 5Cmo228/96). Za druhy trov konania možno podľa ust. § 137 OSP považovať najmä
hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, súdne poplatky, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných
zástupcov, a pod.
Za trovy konania možno považovať len také trovy, ktoré sa vynaložili v súvislosti s konkrétnym súdnym
konaním, ktoré sú vyčísliteľné v peniazoch a ktoré boli vynaložené účelne. Ak napríklad účastník konania

zaplatil odmenu za právnu pomoc osobe, ktorá nie je advokátom, nejde o trovy konania v zmysle
§ 137 O.s.p. a súd náhradu týchto trov nemôže účastníkovi priznať (Uznesenie Krajského súdu v
Českých Budějoviciach zo dňa 31.1.1996 sp. zn. 5Co/2299/1995). Z uvedeného vyplýva, že účastník
konania nemá ani v prípade úspechu vo veci právo na náhradu trov konania, zaplatených v spojitosti
s procesnými úkonmi jeho zamestnanca, ktorý je podnikovým právnikom. Za účelne vynaložené trovy

sa v tomto prípade môžu považovať len výdavky na poštovné, cestovné na pojednávanie a podobne
(Uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 15.3.1996 sp. zn. 9Cmo/1457/95).
Písomným plnomocenstvom zo dňa 23.04.2015 splnomocnil odporca svoju manželku, G.. B. I., jeho
zastupovaním v tomto konaní. Písomným podaním zástupcu odporcu, doručeným súdu dňa 15.04.2016,
zástupkyňa odporcu uplatnila náhradu trov konania a vyčíslila ich nasledovne:

1. vypracovanie odporu v sume 15,29 €,
2. účasť na pojednávaní konanom dňa 24.04.2015 v sume 13,75 €
3. príprava na pojednávanie 15,29 €,
4. účasť na pojednávaní konanom dňa 20.10.2015 v sume 21,54 €

5. účasť na pojednávaní konanom dňa 11.12.2015 v sume 26,54 €
6. účasť na pojednávaní konanom dňa 12.02.2015 v sume 13,75 €
7. účasť na pojednávaní konanom dňa 12.04.2015 v sume 15,29 €
Spolu v sume 121,45 €

Výšku cestovného za cestu na pojednávanie a späť vyčíslila zástupkyňa odporcu za 5 ciest na
pojednávanie a späť, 10 x 1,20 €, spolu v sume 12,- €.

Stratu času za cestu na pojednávanie a späť vyčíslila zástupkyňa odporcu vo výške 76,45 €, ktorú
vypočítala ako 5 x 30 min x 2 = 5 hod x 15,29 €. Teda všetky trovy zástupkyne odporcu vyčíslila na sumu

spolu: 121,45 € + 12,00 € + 79,45 € = 209,90 €.

Dňa 19.04.2016 doručil odporca súdu potvrdenie o príjme svojej zástupkyne zamestnanej na
Ministerstve vnútra SR, Sekcia systematizácie a mzdovej politiky, odbor mzdovej politiky, ktoré
potvrdením zo dňa 18.04.2016, potvrdilo, že priemerná hodinová mzda zástupkyne odporcu je vo výške

15,2915 €.

Súd odporcovi priznal trovy za nasledovné úkony:1. účasť na pojednávaní konanom dňa 24.04.2015 v sume 13,75 €
2. účasť na pojednávaní konanom dňa 20.10.2015 v sume 21,54 €
3. účasť na pojednávaní konanom dňa 11.12.2015 v sume 26,54 €

4. účasť na pojednávaní konanom dňa 12.02.2015 v sume 13,75 €
5. účasť na pojednávaní konanom dňa 12.04.2015 v sume 15,29 €
Spolu v sume 90,87 €

Súd priznal cestovné výdavky v sume 12,- €, ktoré boli účelne vynaložené na cestu na pojednávania

a späť, (2 x 5 x 1,20 €)

Súd priznal náhradu za stratu času cestou na pojednávanie a späť vo výške 76,45 €, ktorú vypočítal ako
5 x 30 min x 2 = 5 hod x 15,29 €. Teda všetky trovy zástupcu odporcu vyčíslil na sumu spolu: 90,87 €
+ 12,00 € + 76,45 € = 179,32 €

Súd odporcovi nepriznal trovy za vypracovanie odporu v sume 15,29 € z dôvodu, že k prevzatiu
zastúpenia došlo dňa 23.04.2015, teda potom, ako bol odpor napísaný a podaný súdu dňa 25.11.2014.
Odpor bol podpísaný odporcom a nie jeho zástupcom preto súd nemal za preukázané, že by ho spísal
zástupca. Rovnako zástupca súdu nepreukázal prípravu na pojednávanie na deň 20.10.2015, preto mu
súd náhradu v sume 15,29 € nepriznal.

Súd priznáva odporcovi náhradu trov konania za súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému
rozkazu, ktorý bol vyrubený odporcovi uznesením 30Ro/1974/2014-48 zo dňa 27.11.2014 a ktorý je
odporca povinný súdu zaplatiť.
Právo na náhradu trov konania je podmienené tým, že trovy konania, ktoré účastník konania uplatňuje

je možné priznať iba vtedy, ak ide o trovy, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie
práva. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci. Trovy tak,
ako boli vyčíslené vyššie súd považoval za účelne vynaložené, preto navrhovateľa zaviazal na ich
náhradu. Trovy konania, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi sú spolu vo výške 314,32 €
(135,- € + 179,32 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava IV písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.