Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/50/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108229975
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8108229975.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu: W. Š., I.. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX G. Y. XX, proti žalovaným 1/ rade F. H., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, B., právne
zastúpená JUDr. Františkom Komkom, advokátom, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, v 2/ rade X. H.,
I.. X.X.XXXX, trvale bytom B.L. XX, B., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu aj žalovaného v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 14C 341/2008-437 zo dňa 13.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, okres B., obec B., k.ú. M., a to k parcele č. N.-H. XXX/
XX - E. o výmere XXX m2, parcele N.-H. XXX/XX - E. B. F. I. vo výmere XXX m2 a stavbe - L. X.,
súp. č. XXXX, stojacej na parcele N.-H. XXX/XX a vyporiadal ho tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je povinný vyplatiť žalovaným v 1/ a 2/ rade ako náhradu za ich
spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach každému sumu po 25.500 eur v lehote 60 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak vychádzal zo žaloby, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. M. tak, že tieto nehnuteľnosti
budú prikázané žalovaným do podielového spoluvlastníctva s tým, že žalovaní mu finančne vyrovnajú
jeho spoluvlastnícky podiel sumu, ktorú v žalobe neurčil.
Zároveň žalobca žiadal uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu za užívanie jeho spoluvlastníckeho
podielu spoločne a nerozdielne finančnú náhradu 97.500 Sk s úrokom z omeškania, ktorý je 8,5 % od
14.8.2007 do zaplatenia.
V priebehu konania žalobca na podanej žalobe trval s tým, že rozširoval uplatnený nárok na finančnú
náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Sumu náhrady za užívanie spoluvlastníckeho
podielu určil tak, že považoval primeranú sumu 5.000 Sk, teda 165,97 eur od žalovaných mesačne.

3. Žalovaní so žalobou súhlasili s tým, že žiadali, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do ich výlučného
vlastníctva s tým, že sú ochotní vyplatiť finančné vyrovnanie za spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške
33.193,92 eur.

4. Prvým rozsudkom prvoinštančného súdu žaloba bola zamietnutá čo do zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a aj čo do náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu rozsudkom
Okresného súdu Prešov č.k. 14C 341/2008-237. Rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu Krajského
súdu v Prešove pod č.k. 17Co 130/2015-267 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Po zrušení veci odvolacím súdom prvoinštančný súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania v
súvislosti s určením výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý mu patrí od žalovaných a zistil, že
žalobca chce od žalovaných náhradu za svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 51.000 eur s tým, že žiadal,
aby mu bola uhradená aj náhrada za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu od 17.5.2007, ktorú presne
vyčíslil a spolu predstavuje 18.881,86 eur.
Prvoinštančný súd nárok na náhradu za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu vylúčil na
samostatné konanie, ktoré je vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14C 166/2016.
V prejednávanej veci využil znalecký posudok znalkyne R.. Ľ. I., ktorá zistila, že všeobecná hodnota
uvedených nehnuteľností predstavuje 102.000 eur. Znalec R.. B. W.F. vo svojom posudku dospel k
záveru, že reálne vertikálne rozdelenie stavieb nie je možné, jedná sa o rodinný dom s jedným obslužným
schodiskom a garážou na prvom nadzemnom podlaží. Reálna deľba tejto nehnuteľnosti nie je prípustná,
pretože nebola by výsledkom najreálnejšieho, najekonomickejšieho a technicky najjednoduchšieho
riešenia. V prípade tejto nehnuteľnosti takéto riešenie nie je možné.
V priebehu konania strany sporu nespochybnili ani znalecký posudok R.. B. W. a ani závery znaleckého
posudku R.. Ľ. I.. Súd tieto informácie považoval za nesporné. Mal však preukázané, že žalovaní, resp.
ich rodičia sú v podstate nesolventní a nemajú prostriedky na výplatu žalobcu. Žalobca tento záver
nerozporoval.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaná v 1/ rade má množstvo exekúcií, čo nasvedčuje tomu,
že nebude schopná vyplatiť žalobcu.
Po doplnení dokazovania prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalovaná v 1/ rade spolu so svojim druhom
sa stará o dve maloleté deti vo veku 4 a 7 rokov. Spoločne od februára 2017 žijú v podnájme. Je
nezamestnaná, súdu doklad o evidencii nepredložila. Predložila iba doklady týkajúce sa poberania
nemocenských dávok v čase, keď bola práceneschopná a dohodu o vykonaní práce na obdobie 3
mesiacov. Sama sa vyjadrila, že pracuje na dobu 10 hodín týždenne a vie si tak privyrobiť 120 eur
mesačne. Druh žalovanej v 1/ rade pracuje na polovičný úväzok a jeho príjem je 220 eur mesačne,
privyrába si ešte nejakými brigádami.
Súd ďalej zistil, že žalovaný v 2/ rade je nezamestnaný, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol
vyradený. Spolu s rodičmi v predmetnom rodinnom dome býva, ale ani on ani jeho rodičia nie sú schopní
vyplatiť prípadnú polovicu hodnoty rodinného domu, ktorá je určená vo výške 51.000 eur.
V priebehu konania žalovaná v 1/ rade uviedla, že je ochotná zabezpečiť výplatu žalobcu v rozsahu
80.000 Sk, za ktorú bola polovica domu žalobcom kúpená, spolu s nejakými súdnymi trovami. Žalobca
má vlastné bývanie.
Obaja žalovaní uviedli, že pokiaľ by museli vyplatiť žalobcu v rozsahu sumy 51.000 eur, takáto situácia
neprichádza pre ich nesolventnosť do úvahy.
V priebehu konania žalobca potvrdil, že má finančné prostriedky na výplatu žalovaných.

5. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 141 ods. 1, 2 OZ a podľa § 142 ods. 1, 2 OZ. Na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že rozdelenie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania, nie je možné, preto vec prikázal za primeranú náhradu určenú znaleckým dokazovaním
žalobcovi, ktorý s takýmto prikázaním súhlasil a zároveň sa vyjadril, že je solventný a je schopný
vyplatiť podiely žalovaných. Žalovaní majú možnosť za sumu 51.000 eur zabezpečiť si základné
bývanie napríklad zakúpením menšieho bytu a takto riešiť bytovú otázku. Naviac žalovaná v 1/ rade
má už vlastnú rodinu a momentálne býva s druhom v podnájme. Žalovaní nie sú schopní vyplatiť
náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcovi, čo vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade konštatoval aj samotný
žalobca. Žalobca je schopný vyplatiť žalovaných. Preto prvoinštančný súd pri zrušení podielového
spoluvlastníctva vyporiadal takto zrušené spoluvlastníctvo prikázaním celej nehnuteľnosti žalobcovi s
tým, že povinnosťou žalobcu bude nahradiť im za spoluvlastnícky podiel sumu 25.500 eur každému v
lehote 60 dní podľa § 232 ods. 3 CSP vzhľadom na to, že ide o relatívne vysokú sumu.
Žalobca navrhol vyžiadať od jednotlivých exekútorov vyčíslenie dlhov žalovanej v 1/ rade, resp. vyžiadať
od spoločnosti SPP distribúcia informácie o neoprávnenom odbere plynu. Súd však tieto návrhy na

vykonanie dokazovania neakceptoval, keďže neboli relevantné pre rozhodnutie v tejto veci. V podstate
už žalobcom uvedené skutočnosti o zadlženosti žalovanej v 1/ rade svedčia iba o tom, že táto je skutočne
nesolventná a nie je schopná vyplatiť prípadnú náhradu žalobcovi.

6. Podľa § 257 CSP súd rozhodol o trovách konania, pričom mal za to, že vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu, čo vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa a
stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní
uviedol, že odvolanie sa týka iba vyplatenia finančnej náhrady obom žalovaným za ich spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach každému sumu po 25.500 eur v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku a proti výroku o trovách konania. Namietal dĺžku súdneho konania, ktorá zapríčinila zvýšené
náklady, najmä na sumu za platenie nájomného. Súd neriešil pri zániku spoluvlastníctva všetky otázky,
ktoré so zrušením spoluvlastníctva súvisia a ktoré sú medzi spoluvlastníkmi sporné. Nevyporiadal
spoluvlastníctvo v tzv. širšom zmysle. Nerozhodol o námietke započítania za vzájomné pohľadávky
u žalobcu na vyplatenie finančnej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaným a u žalovaných
na náhradu mesačného nájomného za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovanými za
požadované obdobie. Nerozhodol ani o návrhu na určenie, kedy majú žalovaní vypratať nehnuteľnosť.
Súd rozhodol nezákonne, porušil zásadu spravodlivého procesu a rozhodol neúplne a predčasne,
čo má za následok znova predĺženie súdneho sporu a ďalšiu dlhú dobu a nárast ďalších súdnych
nákladov. Súd rozhodnutie o náhrade trov konania riadne neodôvodnil. Namietal, že nikomu trovy
konania prvoinštančný súd nepriznal, pričom tieto mal priznať tej strane, ktorá bola úspešná vo veci,
pričom úspech vo veci mal žalobca.

8. Na výzvu súdu žalobca svoje odvolanie doplnil tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva a
súhlasil aj s tým, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu. Súhlasil s výplatou
obom žalovaným za ich spoluvlastnícke podiely každému po 25.500 eur v stanovenej lehote. Žalovaní
nemajú na vyplatenie žalobcu finančné prostriedky podľa ocenenia znaleckým posudkom. V rozsudku
nebolo rozhodnuté o zaplatení finančnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu, nebolo
rozhodnuté, do kedy majú žalovaní vypratať byt v rodinnom dome.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 1/ rade. Žalovaná
v 1/ rade žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prejednávanej veci bolo konanie pred súdom prvého
stupňa postihnuté vadami uvedenými v ust. § 365 ods. 1 CSP tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vychádzal z nesprávneho posúdenia. Žalovaná v 1/ rade má za to, že súd nepostupoval v
zmysle CSP a preto výrok rozsudku je neurčitý, nevykonateľný a nemá oporu v zákone.
Namietala, že súd nevychádzal zo základných princípov CSP a to čl. 2, podľa ktorého ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná, aby
bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu.
Žalovaná v 1/ rade nesúhlasí s rozhodnutím súdu, rozhodnutie považuje za predčasné, neúplné a
nezákonné. Súd prvej inštancie nerozhodol zároveň aj o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi nájom
na užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, čím by sa takýmto spôsobom riešil celý predmet sporu
a odpadol by dôvod na ďalší súdny spor, keďže súd prvej inštancie vylúčil zaplatenie nájomného na
samostatné konanie. Zároveň by došlo k odstráneniu právnej neistoty, ktorá trvá už 9 rokov o ďalších
niekoľko rokov.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný v 2/ rade. Namietal
rozhodnutie prvoinštančného súdu v celom rozsahu. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosti, ktoré
sú vo veci dôležité. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, je rodinný dom, v ktorom bývali ešte
právni predchodcovia žalovaných v 1/ a 2/ rade (starí rodičia). Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa v tomto dome
narodili a v ňom doteraz bývajú. V súčasnej dobe rodinný dom obývajú rodičia žalovaných v 1/ a 2/ rade,
žalovaná v 1/ rade spolu s dvoma maloletými deťmi a žalovaný v 2/ rade.
Prvoinštančný súd pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť za podiely žalovaných v
1/ a 2/ rade po 25.500 eur každému z nich. Vychádzal z toho, že žalovaní nemajú finančné prostriedky
na vyplatenie žalobcu. Žalovaní v 1/ a 2/ rade však deklarovali pred súdom prvej inštancie schopnosť
zabezpečiť finančné prostriedky z poskytnutého úveru a tiež za pomoci finančných prostriedkov
darovaných najbližšími príbuznými. Žalovaní v 1/ a 2/ rade po celú dobu súdneho konania mali snahu o
vyporiadanie celej záležitosti, keďže pre 6 - člennú, trojgeneračnú rodinu je to jediná možnosť bývania.
Inú strechu nad hlavou nemajú.
Žalovaný v 2/ rade namietal, že prvoinštančný súd nezohľadnil skutočnosť, že za posledné obdobie 3
rokov žalovaní v 1/ a 2/ rade za pomoci svojich rodičov investovali značné finančné prostriedky do novej
strechy, ktorá v dôsledku živelnej pohromy spôsobila kalamitný stav. Táto investícia predstavovala sumu
10.000 eur, ktorá bola použitá sčasti na zabezpečenie materiálu a sčasti predstavovala konkrétnu prácu,
na ktorej sa podieľali žalovaní v 1/ a 2/ rade a rodičia. Žalobca neprispel na bežnú údržbu domu, ani
na investície väčšieho rozsahu žiadnou finančnou čiastkou. Okrem strechy bola realizovaná aj pokládka
novej podlahy. Žiadali, aby suma 15.000 eur bola započítaná oproti všeobecnej hodnote nehnuteľnosti,
z ktorej súd prvej inštancie vychádzal pri vyporiadaní. Vzhľadom na to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade,
keďže rodinný dom poskytuje obydlie pre 3 generácie rodiny, majú záujem na vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva so žalobcom, žalovaný v 2/ rade žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil
a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom nehnuteľnosť bude prikázaná do podielového
spoluvlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade so započítaním investícií vynaložených žalovanými v 1/ a 2/
rade a zvyšok podielu bude vyplatený v prospech žalobcu za jeho podiel v súdom stanovenej lehote.

11. K odvolaniu žalovaných v 1/ a 2/ rade zaujal písomné stanovisko na výzvu súdu žalobca,
ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaných v odvolaniach nie sú pravdivé. Žalovaní za celý čas, kedy
prebiehalo prvoinštančné konanie, na opakované výzvy súdu nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by
svedčili o tom, že sú schopní vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcovi. Kritériom pre
prikázanie veci žalobcovi nebola len veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelné využitie veci, ale taktiež
schopnosť spoluvlastníka, ktorému sú nehnuteľnosti prikazované do vlastníctva zaplatiť primeranú
náhradu. Prikázať vec je možné len tomu spoluvlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu
aj zaplatiť. Nesolventnosť vyplatiť finančnú náhradu v súdom určenej lehote nemôže nahradzovať
stanovením niekoľkoročnej lehoty na splnenie platobnej povinnosti, ani veriť sľubom, že v budúcnosti
bude môcť mať príjmy. Išlo by o založenie nespravodlivej rovnováhy medzi záujmami sporových strán.
Obidvaja žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by mali daný nejaký sľub banky na poskytnutie
úveru, stále tvrdili, že peniaze na výplatu nemajú k dispozícii. Žalobca zotrval na svojom odvolaní.

12. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku napadnutého
rozhodnutia je správne. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k
nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. M., kde predmetom sú dve parcely N.-H. XXX/
XX - E. o výmere XXX m2 a N.-H. XXX/XX - E. B. F. I. o výmere XXX m2 a L. X. súp. č. 1203, ktorý
stojí na parcele N.-H. XXX/XX.
Nebolo sporné, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná podľa výšky podielov strán sporu. Žalobca je
podielový spoluvlastník v pomere 1 k celku, žalovaná v 1/ rade v pomere 1 k celku a žalovaný v 2/ rade
v pomere 1 k celku. Znalec R.. B. W. reálnu deľbu rozhodne vylúčil vzhľadom na charakter stavby a
spôsob, akým by bolo potrebné zasiahnuť do nehnuteľnosti.

14. Preto prvoinštančný súd, keďže neboli splnené podmienky na postup podľa § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka reálnou deľbou, pristúpil k rozhodnutiu o prikázaní nehnuteľnosti
spoluvlastníkovi za finančnú náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom.

Nehnuteľnosť bola ako celok ocenená znalkyňou R.. Ľ. I. na sumu 102.000 eur. Toto ocenenie
strany sporu nerozporovali a ani jedna strana sporu nespochybňovala stanovenie všeobecnej hodnoty
spoluvlastníckeho podielu každého z nich. Polovica nehnuteľnosti bola ocenená na sumu 51.000 eur.
V priebehu prvoinštančného konania žalobca poukázal na to, že má záujem, aby jeho podiel bol
prikázaný žalovaným každému v polovici za finančnú náhradu. Neskôr, keď bolo zistené, že žalovaní
nemajú dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu a žalovaní
súhlasili s prikázaním nehnuteľností jednej strane, teda buď žalobcovi alebo žalovaným, prvoinštančný
súd skúmal, akým spôsobom je možné nehnuteľnosť využiť a zároveň skúmal schopnosť oboch
sporových strán ku vzájomnej náhrade za spoluvlastnícky podiel. Žalobca deklaroval schopnosť vyplatiť
žalovaných za ich spoluvlastnícky podiel v sume podľa znaleckého posudku R.. Ľ. I.. Jeho solventnosť
nebola stranami sporu spochybnená.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade taktiež prejavili ochotu uhradiť žalobcovi finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel, avšak v priebehu konania bolo zistené, že žalovaní nemajú dostatok finančných prostriedkov
na náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu. Neboli schopní v priebehu prvoinštančného konania
preukázať pripravenosť na vyplatenie náhrady žalobcovi v prípade prikázania žalobcovho podielu
žalovaným. Je pravdou, že žalovaní deklarovali možnosť získať finančné prostriedky od príbuzných,
resp. prostredníctvom úveru, avšak vzhľadom na sociálnu situáciu, množstvo exekúcií voči žalovanej v
1/ rade, ale aj vzhľadom na to, že počas celého súdneho konania nevykonali žiadne kroky smerujúce
k získaniu finančných prostriedkov na výplatu podielu žalobcu, ich solventnosť prvoinštančný súd
neposúdil vo vzťahu k žalobcovi do takej miery, že by bez ďalších problémov boli schopní zvládnuť
zabezpečiť finančné prostriedky za spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnosti. Žalovaná v 1/
rade bola dokonca ochotná zaplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel len sumu 80.000 Sk,
teda sumu, ktorá nezodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalobcu určenú v znaleckom posudku.
Prvoinštančný súd zohľadnil aj to, že žalovaná v 1/ rade v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
sporu, nebýva, svoje bytové potreby a bytové potreby svojej rodiny uspokojuje formou nájmu iných
nehnuteľností. V nehnuteľnosti žije žalovaný v 2/ rade a jeho rodičia.
Žalobca uspokojuje svoje bytové potreby a potreby svojej rodiny v inej nehnuteľnosti. Preto správne
prvoinštančný súd po zvážení všetkých týchto okolností dospel k záveru, za súhlasného stanoviska
oboch sporových strán, že prikázanie spoluvlastníckeho podielu za náhradu jej jedinou možnou
formou zrušenia podielového spoluvlastníctva, kedy obe strany sporu mali záujem zrušiť toto podielové
spoluvlastníctvo a obe sporové strany preukázali záujem o túto nehnuteľnosť. Správne podielové
spoluvlastníctvo strán sporu na nehnuteľnosti zrušil.
Tento postup priamo vyplýva z ust. § 141 ods. 1, 2 OZ a § 142 ods. 1, 2 OZ.

15. Odvolací súd dodáva, že v priebehu konania žalovanými neboli namietané žiadne okolnosti, ktoré by
mali charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa na nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva.
Žalovaní mali záujem toto spoluvlastníctvo zrušiť.

16. V odvolaní žalobca namietal, že prvoinštančný súd nevykonal vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v širšom zmysle, keď nerozhodol o jeho nárokoch v súvislosti s nájmom
jeho spoluvlastníckeho podielu žalovanými, keď sa nezaoberal započítaním vzájomných pohľadávok a
nerozhodol o náhrade mesačného nájmu do budúcna a vyprataní nehnuteľností.
Je potrebné uviesť, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa rozhoduje a
vyporiadava v širšom zmysle, alebo v užšom zmysle. Vyporiadanie v užšom zmysle je vyporiadaním
vzťahov iba vo väzbe na výšku podielov spoluvlastníkov. Ak sa vyporiadanie týka aj iných vzťahov ako
samotných podielov, takéto vyporiadanie sa označuje ako vyporiadanie v širšom zmysle. Vyporiadanie
v širšom zmysle sa vykonáva na návrh spoluvlastníka. Žalobca dal návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle.
Vyporiadanie v širšom zmysle zahŕňa otázky tzv. investícií do spoločnej veci, ktoré boli vynaložené
niektorým zo spoluvlastníkov. Žalobca však žiadal, aby súd rozhodol pri vyporiadaní v širšom slova
zmysle o náhrade za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu z dôvodu jeho vylúčenia z užívania
žalovanými a to vo výške mesačného nájomného, ktoré presne vyčíslil a žiadal takéto nájomné určiť aj
do budúcna. Keďže v danej veci nešlo o vyporiadanie investícií do rodinného domu, návrh žalobcu na
úhradu za takéto užívanie nehnuteľnosti, ktoré má základ v ust. § 137 a § 139 Občianskeho zákonníka
prvoinštančný súd vylúčil na samostatné konanie. V samostatnom konaní pri zisťovaní samostatného
skutkového stavu a pri samostatnom právnom posúdení, samostatným výrokom prvoinštančný súd o
nárokoch žalobcu rozhodol v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14C 166/2016.

Je potrebné uviesť, že aj pri vyporiadaní v širšom zmysle sa takéto vyporiadanie vykonáva samostatným
výrokom, ktorý má samostatný skutkový a právny základ, preto prvoinštančný súd neporušil žiadne
procesné pravidlá, keď tento nárok vylúčil na samostatné konanie už aj s poukazom na to, že nešlo o
investíciu do spoločnej nehnuteľnosti.
Pokiaľ žalobca namietal, že prvoinštančný súd sa nezaoberal jeho námietkou započítania takýchto
vzájomných pohľadávok, je potrebné uviesť, že pohľadávka v súvislosti s užívaním spoluvlastníckeho
podielu žalovanými je doposiaľ sporná, a preto nemohlo dôjsť k jej účinnému započítaniu na cenu
vyporiadavaného podielu na nehnuteľnosti.
Pokiaľ žalobca mienil od žalovaných žiadať nájomné za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu,
zákon s inštitútom nájomného neráta, tento inštitút je upravený ako inštitút bezdôvodného užívania za
vylúčenie z užívania spoluvlastníckeho podielu žalobcu. V tomto konaní je nemožné určovať aj nájomné
za užívanie podielu na nehnuteľnosti do budúcna vzhľadom na to, že medzi stranami sporu nájomný
vzťah zatiaľ nevznikol.
Ďalej odvolací súd udáva, že pri vyporiadaní v širšom zmysle nie je možné rozhodnúť ani o tom, kedy
žalovaní sú povinní vypratať nehnuteľnosť a v akej lehote. Ide opäť o samostatný nárok so samostatným
skutkovým a právnym základom, kde žalobca v prípade, pokiaľ nebudú splnené podmienky pre
vypratanie nehnuteľnosti, ktoré nie sú skúmané v tomto konaní, bude môcť sa domáhať svojich nárokov
samostatne. Tu je potrebné poukázať však na to, že žalovaný v 1/ rade v nehnuteľnosti býva spolu so
svojimi rodičmi. Týmto svedčí ochrana obydlia pred neoprávnenými zásahmi žalobcu. Pokiaľ žalobca si
splní všetky zákonné podmienky na to, aby žalovaný s osobami, s ktorými v dome býva, mohol opustiť
túto nehnuteľnosť, nebude potrebné sa touto okolnosťou (vyprataním) ani zaoberať.

17. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že jej boli porušené procesné práva, bolo porušené právo
na spravodlivý súdny proces, neboli vykonané navrhnuté dôkazy a konanie má vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.
Tieto konštatovania žalovanej v 1/ rade sú všeobecné, citované zo zákonných ustanovení. V žiadnom
konkrétnom namietanom dôvode vyplývajúcom z ust. § 365 ods. 1 CSP žalovaná v 1/ rade svoje
tvrdenia nekonkretizovala. Týka sa to aj namietaných porušených princípov CSP, nesúladnosťou s
ustálenou rozhodovacou praxou a vyšších súdnych autorít a na dôkladnosť a presvedčivosť rozhodnutia
prvoinštančného súdu v súvislosti s odklonom od súdnej praxe.
Žalovaná v 1/ rade v ani jednom prípade nekonkretizovala porušenie namietaných ustanovení § 365
CSP a odvolací súd vzhľadom na to, že je povinný prihliadať na tieto okolnosti aj z úradnej povinnosti
nezistil, že by boli prvoinštančným súdom porušené namietané práva žalovanej v 1/ rade. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu nie je predčasné, je úplné a zákonné.
Odvolacia námietka žalovanej v 1/ rade, že súd nezaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi nájomné
za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu je odvolacou námietkou neprípustnou, pretože nezlepšuje
postavenie žalovanej, jej postavenie dokonca v zmysle tejto námietky, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by ju
vo vzťahu k výsledku sporu znevýhodnilo. Túto odvolaciu námietku však odvolací súd bližšie rozobral
vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a považuje ju za nedôvodnú.

18. Žalovaný v 2/ rade v odvolaní namietal, že súd nezohľadnil okolnosti dôležité pre rozhodnutie, ktoré
spočívajú v tom, že v rodinnom dome bývali právni predchodcovia žalovaných, teda starí rodičia a v
súčasnej dobe žalovaní v 1/ a 2/ rade.
V priebehu konania bolo zistené, a potvrdila to dokonca aj samá žalovaná v 1/ rade, že žalovaná v 1/ rade
v rodinnom dome nebýva, spoločne s rodinou býva na inom mieste v B. v prenajatej nehnuteľnosti. Preto
táto odvolacia námietka je považovaná za nedôvodnú a je len dôvodná v rozsahu, že v nehnuteľnosti
žije žalovaný v 1/ rade a ďalšie osoby (rodičia). Deklarovanie zabezpečiť finančné prostriedky na výplatu
za spoluvlastnícky podiel žalobcu, ktorý žalovaný v 2/ rade žiadal prikázať žalovaným v 1/ a 2/ rade do
spoluvlastníctva, je nepostačujúce v súvislosti s rozhodovaním súdu o prikázaní podielu tej-ktorej strane
sporu, resp. spoluvlastníkovi. Tým, že sa zruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu nezaniká ochrana
obydlia žalovaného v 2/ rade v danej nehnuteľnosti a osôb, ktoré s ním v nehnuteľnosti bývajú. Žalovaný v
2/ rade vzhľadom na svoju sociálnu situáciu, ktorú deklaroval pred prvoinštančným súdom, kedy dokonca
nie je evidovaný ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a nie je riadne zamestnaný, nepreukázal
schopnosť zabezpečiť finančné prostriedky a poskytnúť žalobcovi náhradu za jeho spoluvlastnícky
podiel včas. Hľadisko solventnosti je v danom prípade tak dôležité, že zohralo aj vo vzťahu k úvahe
prvoinštančného súdu podstatnú okolnosť pri rozhodovaní o prikázaní spoluvlastníckych podielov ďalším
spoluvlastníkom. Je pravdou aj to, že žalovaný v 2/ rade má možnosť za vyplatené finančné prostriedky
obstarať si náhradné bývanie.

Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nezohľadnil pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
náklady na opravu strechy a náklady na pokládku novej podlahy, spolu vo výške 15.000 eur, v
danom prípade ide o okolnosť, ktorá podľa § 366 CSP je novotou, na ktorú odvolací súd už v tomto
štádiu konania nemôže prihliadať. V priebehu prvoinštančného konania žalovaní nepodali návrh na
vyporiadanie v širšom zmysle, vyporiadanie aj týchto investícií do rodinného domu. Preto tieto náklady
nebolo možné už v tomto štádiu konania zohľadniť.

19. Odvolací súd vo vzťahu k správnej úvahe o prikázaní veci spoluvlastníkovi dodáva, že pri
rozhodovaní súdu, komu nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva nie je vždy absolútne
rozhodujúca ani výška spoluvlastníckych podielov, dokonca ani účelné využitie veci, ale ide o
súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Podstatná okolnosť pre posúdenie prikázania
nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov je súhrn všetkých týchto okolností a skutočností,
ktoré pri zohľadnení pripravenosti každého zo spoluvlastníkov na výplatu prípadného prikázania
spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov a pri uplatnení zásady, že nikto nemôže
byť nútený zotrvať v podielovom spoluvlastníctve sú rozhodujúce pri úvahe, že nehnuteľnosť sa
prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď podielové
spoluvlastníctvo zrušil a prikázal celú nehnuteľnosť žalobcovi za finančnú náhradu v prospech
žalovaných.

20. Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval
ust. § 257 CSP, keď nepriznal náhradu trov konania stranám sporu práve len pre aplikáciu tohto
zákonného ustanovenia. Ust. § 257 CSP je ustanovením, ktoré je odchýlkou od zásady zodpovednosti
strany sporu za výsledok sporu a zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 255 a § 256 ods. 1 CSP). Pri
aplikácii ust. § 257 v prvom rade je potrebné aplikovať základné zákonné ustanovenie o zodpovednosti
za trovy konania a až potom, pokiaľ sa zistia okolnosti výnimočného charakteru, teda dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, je možné pristúpil k aplikácii ust. § 257 CSP.
Prvoinštančný súd sa takýmto spôsobom pri rozhodovaní o trovách konania neriadil. Preto odvolací
súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu o trovách konania tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal z ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Základným právnym problémom, od ktorého sa
odvíja zodpovednosť za trovy konania je zrušenie podielového spoluvlastníctva. V priebehu konania
bolo zistené, že aj žalobca aj žalované na zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti trvali a
s týmto súhlasili. Spornou ostala okolnosť, ktorému zo spoluvlastníkov bude prikázaný spoluvlastnícky
podiel ustupujúceho spoluvlastníka. Žalobca v konečnom štádiu konania žiadal, aby nehnuteľnosti boli
prikázané za náhradu jemu. Žalovaní boli ochotní žalobcu za prikázaný spoluvlastnícky podiel vyplatiť.
Vzhľadom na to, že spôsob prikázania nehnuteľnosti a rozhodnutie o prikázaní nehnuteľnosti závisí
od úvahy súdu, preto nie je možné konštatovať, že úvaha súdu môže mať determinujúci vplyv na
zodpovednosť za úspech v tomto spore vo vzťahu k trovám konania. Keďže obe sporové strany mali
spornú otázku len vo vzťahu k prikázaniu nehnuteľnosti, ktoré riešenie otázky záviselo od úvahy súdu,
je namieste v danom prípade aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP, kedy žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo a úspech v spore vyhodnotiť v rovnakej miere.

21. Odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP s tým,
že aplikoval opäť ust. § 255 ods. 2 CSP a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu odvolacieho
konania právo.
V odvolacom konaní všetky strany sporu boli neúspešné pri rozhodovaní o svojom odvolaní a úspešné
vo vzťahu k odvolaniu protistrany.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.