Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/277/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716207484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej

a sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: T. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. X. XXX/XX, XXX XX B., zastúpeného Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou,
so sídlom A. I. XX, XXX XX B., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy
1.095,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
7C/240/2016-81 zo dňa 26. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/240/2016-81 zo dňa 26. 06. 2017 potvrdzuje.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 451 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.095,07 Eur s 5 % úrokom z omeškania od
25.05.2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému
podľa § 255 ods. 1 CSP povinnosť uhradiť trovy konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci súd vychádzal z právoplatných

súdnych rozsudkov Okresného súdu Brezno (sp. zn. 1C/96/2015 a sp. zn. 3C/92/2010), z ktorých
žalobca vyvodzoval nárok uplatnený žalobou.
3. V konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 1C/96/2015 súd rozhodoval o nároku
žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o. ohľadne zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500001823, v ktorom
si žalobca uplatňoval voči žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) zaplatenie sumy 938,96 Eur.
Žaloba žalobcu bola zamietnutá. V odôvodnení označeného rozhodnutia okresný súd konštatoval, že
spotrebiteľovi musia byť pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný

a poskytnutý úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“). V samotnom texte zmluvy,
ktorý odporca podpísal, sa však nenachádzajú úplne informácie o výške, počte a termíne splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, dátum splatnosti prvej splátky ani dátum splatnosti poslednej splátky, teda
údaje o konečnej splatnosti úveru, pričom tieto údaje neobsahujú ani zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere.
4. V konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3C/62/2015 súd rozhodoval o žalobe

žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o. proti žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) o zaplatenie sumy
1.295,866 Eur, a to na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500001822. Aj v
tomto konaní bola žaloba žalobcu zamietnutá, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
konštatoval, že v zmluve o revolvingovom úvere nebola v danom prípade splnená základná náležitosťzmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
5. Nadväzne na to okresný súd v prejednávanej veci konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj náležitosti upravené
v § 9 ods. 2 písm. f), i), k), l) zákona o spotrebiteľských úveroch citovaných v napadnutom rozhodnutí.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidva úvery, ktoré sú predmetom tohto konania,
z ktorých uplatňuje žalobca nárok na vrátenie súm, ktoré zaplatil nad rámec každého
poskytnutého úveru sú bezúročné a bez poplatkov, keďže neobsahujú náležitosti vyžadované
zákonom a ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), i), k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto
sú v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročné a bez poplatkov. Zaplatením
žalovanej sumy žalobcom v prospech žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka, keďže zo strany žalovaného došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu.
Zároveň v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka prvoinštančný súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi aj 5 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy od 25.05.2016 v zmysle
žaloby, keďže od tohto dátumu sa dostal žalovaný s plnením do omeškania. Súd pritom
vychádzal z výzvy, ktorú zaslal žalobca žalovanému, v ktorej ho vyzval, aby mu zaplatil žalovanú sumu

do 7 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá bola doručená žalovanému dňa 17.05.2016.
6. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP a zaviazal
žalovaného, neúspešného v konaní, zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, keďže mal v
konaní plný úspech.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne; alternatívne navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové ozhodnutie.
Súčasne si žalovaný uplatnil voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
8. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nie je založené na riadne zistených, nesporných a

opodstatnených záveroch a zároveň nie je ani správne právne posúdené. Žalobca svoj opravný
prostriedok založil na odvolacích dôvodoch v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Primárne
namietal, že konštatovanie bezúročnosti poskytnutého úveru súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou
ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., hoci v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500001822 a č. 8500001823 nemali písomnú formu. Súdom prijatý

záver o dôvode bezúročnosti poskytnutých úverov nemá preto po právnej stránke oporu vo výsledkoch
dokazovania. Naviac okresný súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil vo vzťahu k absencii
náležitostí obidvoch zmlúv v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), i), k) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. Už
vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.08.2016 žalovaný poukazoval na to, že výklad slovenskej právnej normy
musí zodpovedať aj príslušnému ustanoveniu Smernice 2008/48/ES, čo napokon potvrdil aj rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ktorý konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa
majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto Smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil túto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Pritom Súdny

dvor EÚ nepodáva výklad k hypotetickým otázkam, ani nezaujíma hypotetické, akademické, či dokonca
nepoužiteľné závery vo svojich rozhodnutiach. Záver okresného súdu o tom, že predmetné úvery sa
považujú za bezúročné je preto nedostatočné a nepreskúmateľné a nezodpovedá ust. § 220 ods. 2
CSP. Vo vzťahu k nedostatkom náležitostí zmlúv nie je možné zistiť, v čom a z akého dôvodu súd prvej
inštancie videl nesplnenie tej-ktorej náležitosti. V prípade náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona

spotrebiteľských úveroch (t.j. doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti) je totiž doba trvania
zmluvy uvedená v čl. 9 zmluvných dojednaní a termín konečnej splatnosti podľa čl. 4.5. zmluvných
dojednaní.Žalovanývpriebehukonania,(vrátanepojednávaniadňa26.06.2017),tvrdil,žeobsahzmluvy
tvoria aj zmluvné dojednania. Z napadnutého rozsudku však nevyplýva žiadny dôvod, v zmysle ktorého
by súd toto tvrdenie žalovaného nepovažoval za relevantné, resp. či sa ním vôbec zaoberal. Vo vzťahu

k náležitosti zmlúv podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona spotrebiteľských úveroch (t.j. úroková sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré obsahujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsobvykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru), odvolateľ uviedol, že obe zmluvy obsahujú výšku úrokovej sadzby vo svojom čl. 6. Úroková

sadzba bola v každej úverovej zmluve stanovená fixne. Žiadne zmeny, časové obdobia a uplatniteľné
úrokové sadzby preto nie je potrebné uvádzať a zdôrazňovať, keďže takéto údaje ani neexistujú
v predmetných zmluvných vzťahoch. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 1 písm. k) zákona
spotrebiteľských úveroch odvolateľ poukázal na vyššie uvedené vyjadrenia. Ohľadne náležitosti - ročnej
percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov odvolateľ uviedol, že
údaj o RPMN je uvedený v čl. 6 každej zmluvy, rovnako aj údaj o celkovej čiastke (65,58 Eur/3.307,00
Eur v prípade zmluvy č. 8500001822 a 67,13 Eur/2.632,98 Eur v prípade č. 8500001823). Predpoklady
použité na výpočet RPMN sa uvádzajú v čl. 3 ods. 3.1. zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého ročnou
percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy

č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v tejto zmluve o RÚ), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť.
10. Poukázal na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto sa na úkor
iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že bezdôvodným obohatením

nie je len plnenie z neplatného právneho úkonu, ale aj plnenie bez právneho dôvodu. Úroky, ktoré
žalobca uhradil žalovanému boli žalobcovi uhradené bez právneho dôvodu, keďže v súlade s ust.
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez
poplatkov. Pokiaľ odvolateľ namieta, že súd konštatuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých
úverov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluvy nemajú

písomnú formu, túto skutočnosť súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevyslovil. Závery okresného
súdu vyplývajú z bodu 11. odôvodnenia jeho rozhodnutia. Žalobca ďalej zdôraznil, že okresný súd sa
v napadnutom rozhodnutí stotožnil so závermi uvedenými v priložených rozsudkoch Okresného súdu
Brezno. Za nepravdivé preto označil tvrdenie odvolateľa, že súd nevykonal dokazovanie na preverenie
záverov Okresného súdu Brezno. Do spisu boli totiž pripojené obidve zmluvy a oznámenie o prijatí

návrhov zmlúv. Súd sa teda s ich obsahom oboznámil a napriek tomu dospel k rovnakému záveru
ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Žalobca tiež zdôraznil, že žalovaný sa voči rozhodnutiam
Okresného súdu Brezno neodvolal, dokonca sa v odvolacom konaní snažil návrh vziať späť, čomu ale
nebolo vyhovené. Pokiaľ žalovaný vo svojom opravnom prostriedku namieta, že predmetné zmluvy o
revolvingových úveroch majú náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z., s týmto jeho tvrdením

sa žalobca nestotožnil. Z obsahu obidvoch zmlúv o revolvingovom úvere je zrejmé, že tieto neobsahujú
úplné údaje o výške, počte a termínoch splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
keďže výška mesačnej splátky neobsahuje údaj, aká časť zo splátky sa započítava na istinu a aká
časť na úrok. Súčasťou každej uzavretej zmluvy nebol ani splátkový kalendár, z ktorého by tieto údaje
vyplývali. Zmluvy neobsahujú ani údaje o termíne prvej a poslednej splátky úveru a o termíne konečnej

splatnostiúveru.Jetedazrejmé,žeobidvezmluvyuzavretémedzistranamisporuneobsahujúnáležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sú podľa § 11 ods. 1
písm. a) citovaného zákona bezúročné a bez poplatkov. Naviac v rozsudkoch Okresného súdu Brezno
je uvedené, že obidve zmluvy sú v časti úrokov, ktoré považujú za neprimerane vysoké, v rozpore s
dobrými mravmi a v tejto časti sú neplatné. Za daných okolností nebol dôvod, aby okresný súd v aktuálne

prejednávanej veci v rozpore s princípom právnej istoty vyslovil, že takéto dôvody neexistujú a žalobu
žalobcu zamietol.

11. K tomuto vyjadreniu žalobcu žalovaný nepodal odvolaciu repliku.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario v
spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.13. Vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha odvolateľa o nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť

dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné
argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie (i keď len stručne) odôvodnil. Právo
na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne
s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto
nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane

predstáv o obsahu odôvodnenia.

14. Krajský súd zdôrazňuje, že konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden celok.
Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní
stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom/
bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité

nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie
muselobyťzrušené.Uvedenézodpovedáiprávnejkonštrukciicivilnéhosporovéhoodvolaciehokonania,
ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania v správnom
súdnictve).
15. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne
protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III. ÚS
305/08). Odôvodnenie napadnutého rozsudku takúto charakteristiku nespĺňa; trpí „len“ neprimeranou
stručnosťou. Vzhľadom na aktuálne štádium konania, bolo primeraným procesným postupom

odstránenie predmetnej nedôslednosti „doplnením“ odôvodnenia v rámci rozhodnutia odvolacieho súdu.

16. Primárne odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho
odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

17. Súčasne odvolací súd preskúmal spisový materiál i námietky žalovaného uvedené v jeho opravnom
prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

18. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju

argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),

ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,

rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods.
1 CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu vyhodnotenia dokazovania
okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu považoval za
dôvodnú a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Okresný

súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne spôsobom plne
zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných
práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci.
Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne

správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP, aj odôvodnil.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať
v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (teraz
strany sporu - poznámka odvolacieho súdu), ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 115/2003). Námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia je preto nedôvodná.

20. Predmetom tohto sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.095,07 Eur s

príslušenstvom. Žalobca sa domáha jeho vydania voči žalovanému, s odôvodnením, že dňa 15.12.2010
uzavreli žalobca a žalovaný dve zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500001822 a č. 8500001823,
o ktorých už súd právoplatne rozhodol, že sú bezúročné a bez poplatkov. Žalobca pritom vychádzal
z rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 1C/96/2015-37 zo dňa 23.09.2015, právoplatného dňa
01.04.2016 a rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 3C/62/2015-35 zo dňa 05.08.2015, právoplatného
30.12.2015. Žalovaná istina tak predstavuje preplatky žalobcu z uvedených revolvingových úverov,

teda to, čo žalobca ako dlžník uhradil žalovanému ako veriteľovi nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov na poplatkoch a úrokoch. V danej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na
definitívne vyriešenie spornej právnej otázky medzi stranami sporu a subjektívnu záväznosť uvedených
rozsudkov upravenú v § 228 ods. 1 CSP.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22.Vzmysleust.§451ods.2Občianskehozákonníkabezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Okresný súd pri svojom rozhodovaní v prejdnávanej veci vychádzal z nároku uplatneného žalobcom
v žalobe, t.zn. určenia jeho predmetu (žalobného petitu), ale aj opísania rozhodujúcich skutočností, o
ktoré ním tvrdené právo opiera. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil dôkazy,

okrem iných aj rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 1C/96/2015-37 zo dňa 23.09.2015, právoplatný
dňa01.04.2016arozsudokOkresnéhosúduBrezno č.k.3C/62/2015-35zodňa05.08.2015,právoplatný
dňa 30.12.2015, ktoré k nej zároveň aj pripojil. Z označených rozhodnutí vyplýva, že súd v obidvoch
prípadoch právoplatne rozhodol o žalobe na plnenie žalobcu Profi Credit Slovakia, a.s. proti žalovanému
T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X. XXX/XX, XXX XX B., tak, že jeho žalobu zamietol s odôvodnením,

že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bezpoplatková podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a súčasne konštatoval dojednanie o ročných úrokoch z úveru je absolútne
neplatnýmprávnymúkonompodľa§39Občianskehozákonníka,konštatujúc,žežalovaný na
poskytnutých revolvingových úveroch zaplatil žalobcovi na úrokoch a poplatkoch čiastku, vyššiu ako bol
poskytnutý úver (v prípade úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 8500001822 bol

dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 1.470,00 Eur a žalovaný zaplatil veriteľovi/žalobcovi celkom sumu
2.012,26 Eur; v prípade úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 8500001823 bol dlžníkovi poskytnutý
úver vo výške 1.170,00 Eur a žalovaný zaplatil veriteľovi/žalobcovi celkom sumu 1.644,02 Eur). Zo
zápisnice o súdnom pojednávaní v prejednávanej veci konaného dňa 26.06.2017 (č.l. 77 až 80 spisu)
vyplýva, že súd prvej inštancie sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s obsahom označených

rozsudkov Okresného súdu Brezno ich prečítaním, pričom závery formulované súdom uvedených v
týchto právoplatných rozhodnutiach ani jedna zo strán sporu nespochybnila, a ani nevzniesla voči nim
žiadne námietky. Výroky uvedených právoplatných rozsudkov súdu o zamietnutí žaloby na plnenie
žalobcu Profi Credit Slovakia, a.s. proti žalovanému T. U., tak vytvárajú prekážku veci rozsúdenej
voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového

základu medzi tými istými subjektmi. Aktuálne teda nie je dôvodné, aby sa súd v tomto súdnom
konaní opätovne zaoberal tou istou právnou otázkou, teda otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
identických revolvingových úverov, prípadne otázkou čiastočnej neplatnosti predmetných úverových
zmlúv. Žalobca sa totiž ako spotrebiteľ na základe uvedených právoplatných súdnych rozhodnutí v
tomto konaní domáhal voči dodávateľovi (žalovanému) len vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. čo

bez právneho dôvodu s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov zaplatil naviac, t.j. nad
sumu úveru poskytnutú mu žalovaným.
24. Možno teda uzavrieť, že ten, kto bol stranou sporu, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie,
v ktorom bola žaloba o uloženie platobnej povinnosti procesnej protistrane zamietnutá, je týmto výrokomviazaný. Z uvedeného dôvodu strana takéhoto sporu nemôže v inom konaní, a to ani v prípade, že
„novom“ (t.j. nasledujúcom) spore vystupuje v opačnom procesnom postavení, požadovať od súdu,
aby opakovane riešil otázku existencie jeho pohľadávky voči dlžníkovi, teda otázky, ktorá bola podľa

pôvodného rozhodnutia právoplatne vyriešená. Nemôže preto ani obstáť procesná obrana strany sporu
v „novom“ spore, ktorá v jej rámci aktuálne tvrdí, že v skutočnosti žiadnu platobnú povinnosť voči
procesnej protistrane nemá, argumentujúc totožne ako v predchádzajúcich právoplatne skončených
súdnych konaniach, (v danom prípade, že sa nejedná o úver bezúročný a bez poplatkov). Ani súd
nemôže vychádzať z iného záveru o existencii, či neexistencii nároku medzi tými istými stranami sporu,

o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom konaní posudzovať ani ako
otázku predbežnú. (k tomu pozri bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3033/2009).
25. Za popísanej procesnej situácie už nie je dôvodné, aby sa súd, (či už prvoinštančný alebo odvolací),
v aktuálne prejednávanej veci opätovne zaoberal otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti identických
revolvingových úverov, prípadne otázkou čiastočnej neplatnosti predmetných úverových zmlúv, ktorá
už bola súdom právoplatne v inom konaní ustálená. Súd v tomto konaní (o žalobe na plnenie) už totiž

nemôže vychádzať z iného záveru o existencii, či neexistencii nároku medzi totožnými stranami sporu,
o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, a túto otázku nemôže sám v inom konaní znovu posudzovať ani
ako predbežnú otázku.

26. Z uvedených dôvodov okresný súd postupoval správne, keď do svojho rozhodnutia v aktuálne

prejednávanej veci prevzal argumentáciu Okresného súdu Brezno v jeho rozhodnutiach vydaných
v konaniach pod sp. zn. 1C/96/2015 a 3C/62/2015, v ktorých bola právoplatne ustálená otázkou
bezúročnosti a bezpoplatkovosti identických revolvingových úverov, prípadne otázkou čiastočnej
neplatnosti predmetných úverových zmlúv. Nadbytočnou bola preto len ním zopakovaná právna
argumentácia, fakticky prevzatá z vyššie uvedených právoplatných súdnych rozhodnutí.

27. Za popísaných okolností boli nepochybne naplnené všetky atribúty pre vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaného v prospech žalobcu. Prvoinštančný súd preto postupoval správne, keď priznal
žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému, teda súm, ktoré žalobca zaplatil
žalovanému nad rámec poskytnutých úverov. Záver o tom, že obidva revolvingové úvery sú bezúročné

a bez poplatkov, ako aj záver o tom, že žalobca v obidvoch prípadoch zaplatil žalovanému sumu vyššiu
ako bol poskytnutý úver, bol totiž právoplatne ustálený v inom súdnom konaní. Z uvedených dôvodov
sa odvolací súd argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho opravnom prostriedku, (v ktorej odvolateľ
znovu rozoberá otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov), o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté súdom, nezaoberal.

28. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo žalovanej istiny vo výške 5 % počítaný
od 25.05.2016, (proti ktorej žalovaný neuviedol žiadne odvolacie námietky), ktorý však plne zodpovedá
zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

29. Nakoľko odvolací súd v prejednávanej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok konania
(§ 380 ods. 1, 2 CSP), na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov rozsudok okresného súdu
vo veci samej (veta prvá výroku) ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil
aj odvolaní nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o

trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán
v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na

náhradu trov v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).