Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010404
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617010404.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a

prísediacich Zuzany Šaršaňovej a Jozefa Paulíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. novembra
2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
M. C., D.. X.XX.XXXX v Spišskej Novej Vsi, okres Spišská Nová Ves, bytom
Z. D. S., S. XXX/XX, bez prihlásenia bytom Z.
D. S., A. XX, okres Spišská Nová Ves, nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 20. septembra 2016 v čase okolo 00.05 hod. v bytovej jednotke nachádzajúcej sa v strede radu
troch samostatných bytových jednotiek prízemného rodinného domu v Z., D. R. X. Č.. XXX/XXX, založil

požiar zapálením obuvi a odevných zvrškov nachádzajúcich sa v úložnom priestore drevenej postele a
z miesta odišiel, pričom požiar včasným zásahom hasičov Hasičského a záchranného zboru Spišská
Nová Ves a osôb z okolitých obydlí sa podarilo uhasiť a zabrániť jeho rozšíreniu na susedné bytové
jednotky, ktoré v tom čase obývalo najmenej 9 osôb,

t e d a

úmyselne vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví tým, že spôsobil požiar,

č í m s p á c h a l

zločin všeobecné ohrozenie podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a za to

s a o d s u d z u j e

Podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h),
m) Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 2T 19/2017 zo dňa 26.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To
56/2017 zo dňa 29.6.2017, ktorým mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody

vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu pre skutok a trestný
čin popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný M. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, v priebehu konania pred súdom sa ku
skutku nepriznal. Uviedol, že v inkriminovanom čase robil doma poriadok vo váľande, vynášal z nej šaty
a topánky na smetisko ku kontajnerom, kde ich pálil zapaľovačom. Dôvodom bolo, že i šlo o staré asi
ročné šaty, ktoré zapáchali, predtým vypil asi dve poldeci a jedno pivo. Predtým mal konflikt s družkou,

a keďže mal trochu nervy, tak pri tom ako veci vynášal a vyberal z váľandy, mal zapálenú cigaru - ide o
dlhšie a lacné cigarety, bol to buď Guliver alebo Pegas. Takto mu musela z cigarety odpadnúť žeravina,
čo si nevšimol a práve žeravina zapálila veci vo váľande, takže došlo k požiaru, čo ľutuje. Nevšimol si ani
to, že by došlo k požiaru, že by sa dymilo keď z domu odchádzal, váľandu zavrel, išiel ku kontajnerom a
následne do Spišskej Novej Vsi, keďže išiel si hľadať prácu a už sa nevrátil domov. V tom čase, okrem

neho, nikto v dome nebol. Vo váľande boli staré rifle, topánky, botasky, tričká, sveter, kabát, všetko bolo
na vyhodenie. Váľanda sa nachádzala v izbe, ktorú obýva s družkou.

Poškodená I. C. - družka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala,
preto bola prečítaná zápisnica o z jej výsluchu z prípravného konania. V nej uviedla, že večer v deň

skutku sa s obžalovaným pohádali, preto odišla z domu k mame a obžalovaný zostal v byte sám. Požil
alkohol, ale podľa nej nebol v takom stave, že by nevedel čo robí. Až následne sa dozvedela o požiari,
posteľ bola vyklápacia a mala v nej asi tri detské vetrovky, dva páry detských topánok a dve kabelky.

Poškodená V. G., ktorá je susedou obžalovaného uviedla, že v dobe skutku nebola doma a o požiari sa

dozvedela až sprostredkovane. Nevedela sa pritom vyjadriť čo sa stalo.

Vzhľadom na dlhodobý pobyt v cudzine (podľa správ polície Kanada) súd prečítal výpovede svedkov -
poškodených A. G. V. O. B. z prípravného konania.

Svedok A. G. - sused obžalovaného uviedol, že od F. Š., ktorý mu klopal na dvere v inkriminovaný večer
sa dozvedel, že z bytu obžalovaného horí, sám zazrel dym, vodou hasil s F. Š. požiar, horela posteľ a
topánky, ktoré boli v posteli. Následne prišli na miesto policajti a hasiči, ktorí požiar uhasili. Od F. Š. sa
dozvedel, že požiar založil obžalovaný.

Svedkyňa O. B., ktorá je družkou A. G. uviedla, že v susedstve býva M. C. so svojou družkou, kde jeden
večer sa od F.Ó. Š. dozvedeli, keď im kričal, že v dome obžalovaného horí. Von išiel iba jej druh, od neho
sa dozvedela, že tam horela posteľ, následne prišli hasiči a policajti. Ona sama nevidela čo sa stalo.

Z. F. Šarišský uviedol, že uvedený večer videl ako obžalovaný vynášal veci zo svojho domu, tieto potom
pálil, následne videl obžalovaného, že keď podpálil dom, ušiel smerom na Smižany. On sám požiar
zbadal v dobe, kedy sedel so svojim bratrancom v aute, kedy videl, že z domu obžalovaného sa dymilo,
dvere boli otvorené a dym išiel zo strechy. Vtedy aj upozorňoval A. G., že mu horí dom. Vošiel do
domu, kde dym bol štipľavý, zobral vedrá s vodou, oheň zalieval, prišiel tam aj A. G., ktorý spolu s jeho

bratrancom mu znášali vodu vo vedrách. Keď prišiel do izby, posteľ bola zatvorená, následne ju zdvihol
hore a zahasil vodou oheň. Celá posteľ horela, bol tam plameň. Ešte predtým, keď nevidel dymiť sa z
domu, videl na obžalovanom, že je nervózny, na čo sa obžalovaného opýtal, tento mu povedal, že ho
družka podvádza a bol v psychickom strese. Nepamätal si, aký dlhý čas bol od odchodu obžalovaného
z domu do momentu, kedy zbadal požiar. Podľa neho obžalovaný mal vypité. Svedok potvrdil svoju

výpoveď z prípravného konania, ktorá mu bola sčasti prečítaná, že keď vošiel do domu, videl zatvorenúposteľ,zktorejsadymilo,akeďjuotvoril,vpostelihorelooblečenie,šatypredetiakabelky.Ďalejuviedol,
že obžalovaného videl ako z bytu vynášal oblečenie, paplóny, televízor, čo všetko hádzal na oheň pri
kontajneri, veci pálil. Nevšimol si, že by obžalovaný v ten večer fajčil.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalca z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin
požiarov, horenie a hasenie plastických látok, horenie a hasenie tuhých látok Ing. Michala Mihalika, ktorý
zotrval na písomnom vyhotovení svojho znaleckého posudku z prípravného konania. Znalec v posudku
sa vyjadril k príčine vzniku požiaru tak, že bol založený úmyselne, a ak by nedošlo k zásahu v prvej fáze

horenia, požiar sa mohol rozšíriť na celý objekt rodinného domu s drevenou prístavbou, ako aj na vedľa
stojaci rodinný dom, ktorý nie je v dostatočne odstupovej vzdialenosti od rodinného domu obžalovaného.
Uviedol, že príčina požiaru postele bol jeho vznik v rozkladacom priestore postele z iniciačného zdroja,
čo bol otvorený oheň alebo cigareta. Požiar bol spozorovaný v čase, keď sa horenie ešte nedostávalo
do vyššej fázy horenia z dôvodu, že vznikol v ukladacom priestore rozkladacej postele, kde došlo po
rozhorení sa odevných textílií k nedokonalému horeniu, za menšieho prístupu vzduchu, čím sa vytváralo

väčšieho množstvo dymu. Hustý tmavý dym bol spôsobený pri horení umelých látok, a to polyamidových
a výplne rozkladacej postele. Znalec v posudku vychádzal zo zhodnotenia všeobecných poznatkov
ohľadom požiarov až špecifickým poznatkov získaných zo spisu. V doplnku znaleckého posudku
uviedol, že požiar vznikol v čase okolo 23.45 hod. a jeho lokalizácia F. Š. neumožnila ďalšie šírenie ohňa
v priestore obytnej jednotky a následne v celom rodinnom dome. Rozvoj požiaru bol takto zastavený

približne v piatej minúte od jeho vzniku. Bol spozorovaný a ohlásený F. Š. o 00.10 hod. dňa 20.9.2016,
ďalej sa nešíril, len spôsobil väčšie zadymenie priestoru požiaroviska. Požiar vznikol v čase, keď z
priestoru prvého požiaroviska odišli hasiči aj policajti, t. j. pred polnocou, kedy bol spozorovaný. Medzi
spozorovaním požiaru a jeho ohlásením ubehlo niekoľko minút. Vznik požiaru od cigarety potvrdzuje
špecifické podmienky, ktoré neboli celkom splnené. Každé horenie potrebuje horľavý materiál, iniciátor a

kyslík. Ak by spadla cigareta do úložného priestoru postele, potrebovalo by, aby bola obtekaná prúdiacim
vzduchom pri dostatočnom množstvom kyslíka na podporu samotného žeravenia cigarety, resp. ohorka.
Vuzatvorenompriestoretátovýmenaneprebieha,cigaretapostupomčasustrácanavydeľovaníenergie.
V prípade vzniku požiaru od cigarety, pri prehliadke požiaroviska, by bol nájdený ohorok cigarety, keďže
požiar sa nedostal zo štádia prvej fázy horenia. V úložnom priestore pri nedostatku vzduchu by v prvom

rade došlo k prípravnej fáze horenia, kde by došlo vplyvom zvýšenej teploty k uvoľňovaniu plynov a pár
z tuhých horľavých látok a za nedostatočného prístupu vzduchu by došlo k bezplamennému horeniu -
tleniu. Otvorené horenie nastáva až pri dostatočnom prístupe vzdušného kyslíka, ktorý sa do úložného
priestoru postele dostane cez netesnosti. Prudké horenie môže nastať, ak sa vo väčšom množstve
dostane vzduch do priestoru, či už prehorením drevenej konštrukcie rozkladacej postele alebo otvorením

jej vyklápacej časti. Požiare textílie začínajú horieť ako všetky tuhé horľavé materiály.

Znalec Ing. Michal Mihálik sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že pokiaľ je cigareta zapálená,
dosahuje teplotu od 320 °C do 450 °C až 500 °C a pokiaľ ju osoba potiahne, urobí sa podtlak, cigareta
na konci má teplotu 720 °C až 800 °C. V momente pádu popola z cigary alebo z cigarety, popol sám

osebe chladne, čím stráca teplotu, pokiaľ dôjde k samotnému vznieteniu nejakého materiálu textilného,
obuvi alebo iných vecí, nie však dreva, musí tam pôsobiť po určitú dobu veľká energetická hodnota.
Popol však nemá vysokú energetickú hodnotu, nemá vysokú teplotu, nemôže dôjsť k páleniu. Pokiaľ
však ide o textílie, ich zapálenie vyžaduje teplotu aj 85 °C aj vyššie, čo cigareta nedosahuje v danom
štádiu. Znalec ďalej uviedol, že pre spracovanie posudku mal k dispozícii iba prvotný materiál, nebol

prítomný ani pri úkonoch prípravného konania, v posudku sa zaoberal iba horením cigarety, hoci cigareta
a cigara majú približne rovnaké hodnoty. Znalec ďalej uviedol, že požiar nemohol vzniknúť odpadnutím
žeraviny z cigary. Pokiaľ ide o výpoveď svedka F. Š., ktorú nemal k dispozícii, v tomto smere sa jeho
tvrdenia rozchádzali, a to, že najprv videl horieť posteľ, neskôr vypovedal, že videl horieť veci z postele
po odtiahnutí veka postele, čo podporuje záver, že tam došiel kyslík, ktorý obohatil priame horenie

materiálov v posteli, kyslík podporuje horenie, vznieti ďalšie materiály. Pokiaľ by bola posteľ zavretá,
možno by prepálila nejakú dieru do textílie, nemohlo by dôjsť k požiaru.

Vzhľadom na to, že znalec nezdôvodnil dostatočne pochybnosti, na ktoré poukázal obhajca vrátanie
rozpornosti záverov, čo neodstránil ani výpoveďou na hlavnom pojednávaní, súd pribral do konania

ďalšieho znalca z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiarov inžiniera Ing.
Jozefa Cinculu, ktorý podal písomný znalecký posudok, v ktorom odpovedal aj na všetky otázky
obhajoby.Znalec vychádzajúc z obsahu spisového materiálu vrátane výpovede obžalovaného a svedkov na
hlavnom pojednávaní určil, že príčina požiaru bolo úmyselné zapálenie horľavých látok v odkladacom
priestore postele. Odpadnutie časti ohorenej cigary pri fajčení značky Pegasus alebo Guliver mohla byť

iniciátorom a príčinou vzniku len ak by boli splnené všetky podmienky pre vznik súborov, t. j. pre horenie.
Časť horľavej cigary môže byť zdrojom zápalnej teploty pre horľavé látky, v podobe oblečenia, ktoré sa
nachádzalo v odkladacom priestore, ale museli by mať nižší bod vznietenia ako bola samotná teplota
zdroja t. j. odpadnutej časti cigary, ktorej teplota sa mohla pohybovať pod hranicou cca 300 °C. Takýmito
vecami by mohla byť napríklad bavlna alebo papier, aby však mohlo dôjsť horeniu na vzduchu za

normálnej teploty, musí byť prítomné palivo, resp. kyslík, zápalný zdroj s dostatočnou zásobou energie,
aby mohol iniciovať reakciu horenia. Odpadnutá časť cigary môže byť považovaná za zápalný zdroj
horľavej látky, ale s veľmi malou zásobou energie, ktorá by nepostačovala na vznietenie predmetných
vecí, pri odpadnutí ohorenej časti cigary je teplota menšia ako 300 °C. Z fotodokumentácie z miesta
činu pritom bolo zrejmé, že v odkladacom priestore prebiehalo iba plamenné horenie.
Vzhľadom na to, že v posteli bol situovaný otvor do odkladacieho priestoru, bol zabezpečený stály prísun

prístupom vzduchu. Vznietenie podľa výpovede obžalovaného však bolo nepravdepodobné vzhľadom
na objem tepelnej energie, ktorý bol odovzdaný horľavou látkou za analýzy možností zapálenia
plamenného horenia od zdroja zapálenia, t, j. od odpadnutej časti cigary. Z týchto skutočnosti bolo
zrejmé, že nešlo o náhodne odpadnutie časti žeravej cigary, ale úmysel, hoci zdrojom mohla byť cigara.
Vzhľadom na nedostatočné množstvo tepelnej energie od odpadnutej časti cigary, mohlo by prebiehať

krátkodobé tlenie odevných zvrškov. Vzhľadom na krátky čas, plamenné horenie muselo byť na mieste
činu už v dobe, kedy obžalovaný otvoril veko postele, čím spôsobil prísun väčšieho množstva kyslíku,
čo mohlo spôsobiť rozhorenie odevných zvrškov.
Znalec tiež uviedol, že znalecký posudok predchádzajúceho znalca ohľadom záverov nebol rozporný
so závermi, ktoré sám zistil.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria,
liečba alkoholizmu a toxikománie MUDr. Štefana Safka CSc, ktorý podal znalecký posudok na závislosť
obvineného na alkohole, kde zistil u neho na 3. stupeň závislosti podľa Jellineka s poruchami správania.
Vzhľadom na uvedené odporučil obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou. Poruchy správania pod vplyvom alkoholu sa u neho prejavujú agresívnym správaním.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj nasledovné listinné dôkazy:
- trestné oznámenie podala družka obžalovaného I. C. dňa 20. 9. 2016 o 01.10 hodine. Z obsahu
podaného oznámenia vyplynulo, že požiaru predchádzala hádka s obvineným, ktorý bol opitý,
- z úradného záznamu hliadky OO PZ Spišská Nová Ves vyplynulo, že hliadka bola na mieste činu na
miesto činu vyslaná dňa 20. 9. 2016 o 00. 10 hod. s tým že má horieť rodinný dom, na mieste sa prihlásil

F.Ó.N. Š., ktorý uviedol, že zbadal M. C. vychádzať z domu, hneď nato videl plamene z domu a privolal
hasičov,
- z výpisu z listu vlastníctva vyplynuli identifikačné údaje domu a zoznam majiteľov,
- zo správy Okresného hasičského a záchranného zboru v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že dňa
20.9.2016 v čase o 00.07 hod. bol na operačné stredisko nahlásený požiar rodinného domu 607/121 na

ulici R., Z.. Ohnisko požiaru bolo lokalizované v úložnej časti postele nachádzajúcej sa v dome, príčinou
vzniku požiaru bolo založenie otvoreného ohňa v tomto uloženom priestore. Ak by nedošlo k včasnému
ohláseniu požiarov, požiar by sa mohol rozšíriť aj na ostatné obydlia, ktoré sú súčasťou tohto rodinného
domu,
- na mieste činu bola vykonaná ohliadka vyšetrovateľom, ktorý spracoval závery do príslušnej zápisnici

s fotodokumentáciou, boli ohliadnuté aj odevné zvršky, ktoré sa nachádzali v posteli nachádzajúcej sa v
jedinej izbe domu. Uvedená posteľ bola obhorená, boli obhorené aj veci nachádzajúce sa v posteli. Zo
zápisnice taktiež vyplynulo, že rodinný dom mal tri bytové jednotky a za rodinným domom sa nachádzali
tri drevené prístavby k tomuto domu. Odevné zvršky boli nájdené aj vo veľkokapacitnom kontajneri na
ulici Zelenej, čo potvrdzuje fotodokumentácia k ohliadke,

- zo správy psychiatra MUDr. Františka Hamráka zo dňa 5.5.2017 vyplynulo, že obvinený nie je jeho
pacientom.
Na základe takto vykonaného dokazovania bolo v konaní pri hodnotení dôkazov jednotlivo a v ich súhrne
podľa § 2 ods. 12 tr. por. nepochybne aj jednoznačne dokázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný
vo výroku tohto rozsudku.

Na podklade výpovedí svedkov F. Š. V. A. B., vrátanie správy polície, ako aj Okresného hasičského
a záchranného zboru v Spišskej Novej Vsi bolo nepochybne dokázané, že dňa 20.9.2016 dobe okolo
00.05 hod. v bytovej jednotke rodinného domu v Z. D. X. R.I. Č. XXX/XXX došlo k požiaru, ide o
izbu, ktorú obýval obžalovaný s družkou a rodinnými príslušníkmi. Zo zápisnice o ohliadke miesta činubolo pritom dokázané, že uvedená bytová jednotka je jednou z troch samostatných bytových jednotiek
prízemného rodinného domu, pričom iba včasným zásahom príslušníkov hasičského zboru, ako aj pred
tým svojpomocným hasením požiaru F. Š. V. A. B., nedošlo k rozšíreniu tohto požiaru aj na okolité domy,

resp. ďalšie okolie, o čom vypovedali aj príslušní znalci pred súdom. Bolo dokázané, že v dobe skutku
v uvedených bytoch bývalo najmenej 9 osôb.
V konaní nebolo sporné to, že epicentrum požiaru bola posteľ, resp. váľanda, ktorá bola uzavretá vekom,
pričom vo vnútri sa nachádzali topánky a odevné zvršky, ktoré horeli, čo potvrdili nielen príslušné správy,
ale aj svedok F. Š., ktorý bol ako prvý na mieste činu po odchode obžalovaného a spozorovaní požiaru.

Tietoskutočnostiobžalovanývkonanínenamietal,vrámcisvojejobranysazameralibanaspochybnenie
ustáleného mechanizmu vzniku tohto požiaru na podklade príslušných znaleckých posudkov.
Zo znaleckého posudku Ing. Michala Mihalika v nadväznosti aj na znalecký posudok znalca Ing.
Jozefa Cinculu bolo dokázané, že príčina požiaru spočívala v úmyselnom zapálení, nie teda napr.
samovoľným vznietením. Aj tento záver obžalovaný nerozporoval, tvrdil však, že požiar vznikol ako
následok odpadnutej žieraviny z cigarety Guliver alebo Pegasus, čo si nevšimol, následne od tejto sa

zapálili odevné zvršky, ktoré sa nachádzali v posteli, ktorú pred odchodom uzavrel vekom.
Znalec Ing. Jozef Cincula dostatočne odôvodnil nelogickosť a nemožnosť takéhoto mechanizmu vzniku
požiaru hodnotiac pritom všetky aspekty, ktoré boli potrebné pre posúdenie predmetnej veci. Záver
znalca nebol odlišný od záveru, ktorý poskytol i znalec Ing. Michal Mihálik, keďže obaja znalci sa zhodli
na tom, že príčinou bolo zapálenie horľavých látok v posteli. Zhodne potvrdili, že odpadnutá časť cigary

nemohla mať takú energetickú silu, že by mohlo dôjsť k zapáleniu odevných zvrškov vo vnútri váľandy,
keďže na ich zapálenie bolo potrebné odovzdať dostatočné dostatočné množstvo tepelnej energie,
ktorá by mohla spôsobiť požiar. Znalci pritom určili aj jednotlivé hodnoty tepelnej energie, ktorú by
bolo potrebné dosiahnuť vzhľadom na bod, kedy horľavá látka môže byť zapálená iniciátorom horenia.
Inými slovami, pokiaľ by došlo k odpadnutiu žeravej časti cigary, vzhľadom na charakter vecí, ktoré sa

nachádzali a boli podpálené vo váľande, nedošlo by k požiaru, ale iba ohoreniu samotných vecí, keďže
do zavretej váľandy neprúdil ani dostatočný kyslík, ktorý bol potrebný pre rozšírenie horenia.
Závery znalcov si osvojil aj súd v plnom rozsahu, čím súčasne považoval obranu obžalovaného aj jeho
tvrdenia o príčine vzniku požiaru iba za účelovú, zohľadňujúc pritom aj ďalšie okolnosti skutku. Nemožno
opomenúť, že obžalovaný sa účelovo vyjadroval aj k tomu, prečo pálil odevné zvršky tvrdiac, že robil

„poriadok so starými vecami“, ktoré vynášal a pálil v kontajnery, hoci tomu súd neuveril vzhľadom na
nočnú dobu. Obžalovaný konal pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcej hádke so svojou družkou,
ktorá z domu odišla pred zapálením požiaru z dôvodu jeho agresivity. Ako vyplynulo aj z výpovede F.
Š., obžalovaný bol pritom rozrušený a uviedol mu, že je v zlom psychickom stave po hádke s družkou.
Nebolo pochýb, že obžalovaný pritom hneď z domu odišiel preč, prakticky po zapálení požiaru, a hoci

tvrdil, že si išiel hľadať prácu, v skutočnosti tomu tak nebolo. Obžalovaný pritom odišiel z domu v
krátkom časovom slede od okamihu, kedy ho vonku nachádzajúci sa F. Š. spozoroval, čo potvrdzuje to,
že obžalovaný sa v izbe nachádzal ešte v čase, kedy požiar už musel pozorovať. V prípade, ak by išlo
o nevedomé zapálenie, obžalovaný by logicky sám sa snažil požiar uhasiť, čo sa však nestalo. Obranu
obžalovaného preto súd v celom rozsahu vyhodnotil ako neakceptovateľnú a nelogickú.

Na základe týchto dôkazov bolo nepochybne jednoznačne dokázané, že páchateľom uvedeného skutku
bol obžalovaný, ktorého preto uznal za vinného zo spáchania skutku.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu všeobecné
ohrozenie podľa paragrafov 284 odsek ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže úmyselne vydal ľudí
do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví tým, že spôsobil požiar. Obžalovaný založil požiar

zapálenímvecínachádzajúcichsavúložnompriestoredrevenejposteleanáslednezmiestačinuodišiel,
čím došlo k požiaru bytovej jednotky, kde k rozšíreniu požiaru na ďalšie byty nedošlo iba jeho včasným
hasením, pričom mohol spôsobiť smrť alebo inú ťažkú ujmu ďalším obyvateľom. Obžalovaný konal
aspoň v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, keďže vedel, že svojím konaním
môže takýto následok spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný porušil

záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu ľudí pred všeobecným nebezpečenstvom,
motív jeho konania bola snaha demonštrovať svoju silu a riešiť problémy spolužitia s družkou.
Obžalovaný M. C. žije so svojou družkou, z miesta bydliska má všeobecnú charakteristiku. Vo výpise
z evidencie priestupkov sú zaznamenané 4 priestupky rôzneho charakteru, z odpisu registra trestov
vyplynulo, že bol doposiaľ 16 krát odsúdený, z týchto odsúdení iba na štyri z nich sa hľadí, akoby nebol

odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
2T 19/2017 zo dňa 26.4. 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To 56/2017
zo dňa 29.6. 2017, ktorým mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon tohto trestu s minimálnym stupňom stráženia, tentotrest vykonal dňa 21.8.2017. Z hľadiska ďalších poznatkov o osobe obžalovaného vyplynulo, že nikde
nepracuje a podľa predloženej lekárskej správy sa lieči v súvislosti s následkami infarktu, ktorý utrpel
v letných mesiacoch toku 2018.

Prirozhodovaníotrestesúdvychádzalzustanovení§31Tr.zákonaa§34Tr.zákona,tedazúčelutrestu
azásadjehoukladania.Vzmysle§34ods.3Tr.zákonapriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadol
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd zistil iba priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, že spáchal
viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený,
čo predstavuje recidívu, a preto bol pomer priťažujúcich okolností prevažujúci. Vzhľadom na to bolo

potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí zákonom ustanovenej trestnej sadzby na
hornej hranici zvýšenej o jednu tretinu.
Vzhľadom na odsúdenie tunajšieho súdu sp. zn. 2T 19/2017 zo dňa 26.4.2017 súd zistil, že skutok v
teraz prejednávanej veci bol spáchaný skôr, ako bol v uvedenom konaní obžalovaný odsúdený pre iný
trestný čin. Preto mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona vychádzajúc z

podmienok podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, a teda trest za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov.
Pri zločine podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona zákon ustanovuje trestnú sadzbu v rozpätí od 4 do 10 rokov
trestu odňatia slobody, ktorá sa u obžalovaného navyšuje na hornej hranici v zmysle § 38 ods. 4 Tr.
zákona. Súd však použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vzhľadom na pomery obžalovaného, keďže súd mal za

to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom, bolo pre neho neprimerane prísne, pričom
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zohľadnil najmä aktuálny
zdravotný stav obžalovaného po prekonaní infarktu s potrebou dlhodobého liečenia a zdravotnými
ťažkosťami, na ktoré obžalovaný trpí. Preto mu súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu
akceptujúc minimálnu hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona.

Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody, ktorý považoval za primeraný k okolnostiam skutku a
následku trestnej činnosti, a to vo výmere 2 rokov nepodmienečne. Na výkon trestu obžalovaného súd
zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin
v posledných 10 rokoch.

Súčasne zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 19/2017, keďže
mu uložil súhrnný trest odňatia slobody, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
O škode súd nerozhodoval, keďže poškodené osoby vzhľadom na to, že im škoda nevznikla, sa k
trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojili.

Súd ešte dodáva, že nerozhodoval o uložení protialkoholického liečenie obžalovanému, keďže toto
mu bolo uložené rozsudkom sp. zn. 2T 19/2017, pričom výrok o ochrannom opatrení nebol v rámci
súhrnného trestu zrušený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od

jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Poškodený môže podať odvolanie iba do výroku o náhrade škody.