Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511201640
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8511201640.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobkyne:

W. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. nad N. XXX, zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou AK
so sídlom Jarmočná 79, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. nad
N. - J. XXX, zastúpený JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou AK so sídlom ul. 17. Novembra 31, Stará
Ľubovňa, 2/ K. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. nad N., N. XXX, zastúpená S. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. nad N. - J. XXX o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd ruší predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.
5C/180/2008-183 zo dňa 19.11.2009 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/180/2008-258 zo dňa
15.6.2010.

III. Žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Štát má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd

samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. V súkromnoprávnej veci strán sporu tunajší súd rozsudkom č.k. 5C/46/2011 - 484 zo dňa 8.9.2015
prvým výrokom určil, že vlastníčkou parcely KN-C 203/5 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 55 m2
v katastrálnom území K. nad N. je W. Z., rod. U., nar. X.X.XXXX, r.č XXXXXX/XXXX, trvale bytom K. nad
N. č. XXX, štátna občianka SR tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne alebo podľa geometrického
plánu č. 66/2012 zo dňa 1.6.2012, vypracovaného geodéziou OM Ing. Oľga Mlynarčiková, Krátka 21,
059 01 Spišská Belá, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, druhým výrokom vyslovil, že o trovách konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

2. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5Co/29/2016-551 zo dňa 26.4.2016
predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho
súdu okrem iného vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z vykonaných
dôkazov však nezistil správne skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Predovšetkým sa súd
nezaoberal okolnosťou na základe akého právneho úkonu či už formálneho alebo neformálneho mala
žalobkyňa nadobudnúť spornú parcelu. Ďalej odvolací súd uviedol, že pokiaľ mal súd prvého stupňa za

to, že k vydržaniu vlastníckeho práva došlo a že boli splnené zákonné predpoklady pre vydržanie už
u právneho predchodcu žalobkyne, jej otca, nie je zrejmé, akým titulom by mala byť práve žalobkyňa
výlučnou vlastníčkou. Ak jej právny predchodca nežije, mohlo byť len žiadané, aby súd rozhodol,
že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne. Ak mal súd prvéhostupňa za to, že existoval taký právny úkon, na základe ktorého mohla žalobkyňa žiadať o určenie,
že je to ona, ktorá je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľností, bolo potrebné zaoberať sa dôsledne
dobromyseľnosťou právnych predchodcov ako predpokladu vydržania vlastníckeho práva. Existenciu

dobromyseľnosti musí osoba, ktorá tvrdí dobromyseľnosť aj preukázať. Z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa vyplýva, že otec žalobkyne v roku XXXX, pred výstavbou rodinného domu, po
tom, ako sa to malo dohodnúť medzi ostatnými osobami, ktoré v danej lokalite taktiež mienili stavať
rodinné domy, si tzv. nakopal cestu. Išlo pritom o pozemok, na ktorom bol v tom čase potok. To potvrdila
aj matka žalobkyne, bývalý starosta obce pred súdom vypovedal, že každý si tam „nakopal“ cestu,

pozemok by nemal byť ale súkromný, mal by slúžiť občanom obce tak, ako slúžil, teda ako prístupová
cesta. Pri nepreukázaní ktoré, konkrétne pozemky mali byť predmetom výmeny medzi právnymi
predchodcami účastníkov, bolo viac ako potrebné zaoberať sa dobromyseľnosťou právneho predchodcu
žalobkyne v súvislosti s úpravou sporného pozemku na prístupovou cestu. Zo spisu nevyplýva, že by
súd prvého stupňa v kontexte všetkých zistených skutkových okolnosti tento aspekt posudzoval. Úlohou
súdu prvého stupňa po vrátení vecí bude opätovne posúdiť nárok, ktorý je predmetom konania v zmysle

záverov odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.

3. Po vrátení vecí tunajší súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu,
vyzval strany sporu na doplnenie skutkových tvrdení, doplnil dokazovanie o listy vlastníctva spornej
nehnuteľností, identifikáciu, kópiu položky výkazu zmien 6/95 a 45/95 k.ú. K. nad N. (návrh na vklad,

darovacia zmluva, potvrdenie, LV, výpis z pozemkovej knihy).

4. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že pozemok novovytvorenú parcelu KNC 203/5 užívali jej právni
predchodcovia - rodičia K. U. a K. U. od roku XXXX ako prístupovú cestu k rodinnému domu, pôvodne
išlo o breh, predtým, ako rodičia začali stavať rodinný dom, keďže tam nebola žiadna prístupová

cesta, postavil ju jej otec v roku 1955 tak, že odkopal breh a spevnil ho a následne rodinný dom
súp. č. XXX začali jej rodičia stavať v roku 1959. Predmet sporu, prístupovú cestu k rodinnému domu,
novovytvorenú parcelu vytvorenú GO plánom ako parcelu KNC 203/5 o výmere 55 m2 ( ktorá vznikla
odčlenením od časti parcely KN C 203/3) užívali jej rodičia od roku 1955 bez sporov s právnymi
predchodcami žalovaných v domnení, že im patrí. Od roku 1990, resp. 1995 ju užívala žalobkyňa tak,

akojuužívalijej rodičia,ktorí jejrodinnýdomahospodárskebudovy darovaliaotecjejdarovalpozemky,
ktorých bol vlastníkom. Žalobkyňa aj po vrátení vecí odvolacím súdom zotrvala na svojom skutkovom
tvrdení, že právnym úkonom na základe ktorého odvíja svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľností je
Darovacia zmluva uzavretá dňa 5.6.1995, ktorou jej rodičia darovali všetky nehnuteľností, konkrétne
zapísané v záp. č. 35 mpč. 380 a 382. Na pojednávaní dňa 2.3.2017 žalobkyňa prostredníctvom právnej

zástupkyne uviedla, že k žiadnej výmene pozemku, týkajúceho sa predmetu sporu medzi jej právnymi
predchodcami a právnymi predchodcami žalovaných nedošlo. Podľa tvrdenia žalobkyne spory ohľadne
predmetu sporu nastali až v roku 2008, po tom, čo si rodičia žalovaných (S. J. s manželkou O. J.)
notárskym osvedčením osvedčili okrem pozemkov, ktoré užívali, aj túto prístupovú cestu - parcelu KNC
203/3 o výmere 86 m2 zapísanú na LV XXX. V záverečnej rečí na pojednávaní dňa 9.1.2018, ktorú

doložila právna zástupkyňa žalobkyne súdu v písomnej forme, poukázala na celú genézu sporov v
danej lokalite nielen medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade ale aj medzi žalovaným v 1/ rade a ďalšími
susedmi. K predmetu sporu uviedla, že odvolací súd konštatoval, že oprávnená držba sa nemusí nutne
opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod. Žalobkyňa taký domnelý
dôvod mala, keďže rodičia jej darovali celý majetok s príslušenstvom, aj s prístupom do obydlia, od tejto

darovacej zmluvy žalobkyňa odvíjala svoju dobromyseľnosť a vstup do oprávnenej držby celého majetku
s príslušenstvom, vrátanie prístupu do obydlia, poukázala na ustanovenia § 130 ods. 1 Obč. zák., v
prípade pochybností je držba oprávnená. Ďalej poukázala na zámeny pozemkov, ktoré sa mali udiať v
dávnej minulosti. Zdôraznila, že predmetný pozemok nebol užívaný, bol zanedbaný, zarastený burinou
a divo rastúcimi kríkmi a stromami, právní predchodcovia žalobkyne pozemok vyčistili, odstránili z neho

kamene a v dôsledku jeho svahovitosti prekopali, odvodnili ho navozili zeminu, vyrovnali ho a následne
na ňom postavili cestu, vlastnou prácou sa pričinili o jeho zveľadenie čím dosiahli zásadnú technickú, ale
aj právnu zmenu pozemku, uvedené sa stalo za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb. a teda vlastnícke právo
nadobudli v zmysle § 126 ods. 1 zák. č. 141/1950 titulom spracovania. Úpravy, ktoré na ňom vykonali
sú takého rozsahu, že tieto zjavne úplne zmenili jeho charakter a kvalitu a hodnota nimi vykonaných

prác, ktoré preferovala aj právna úprava je výrazne vyššia, ako bola hodnota samotného pozemku. Je
teda zrejmé, že tento pozemok spracovali, pričom za nesporný možno považovať záver, že nebolo a ani
nie je vo verejnom záujme takto upravený pozemok navracať do jeho pôvodného stavu.5. Procesná obrana žalovaných spočívala v tvrdení, že žalobkyňa nepreukázala základné podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu sporu vydržaním, nepreukázala existenciu právneho
úkonu ani dobromyseľnosť. Právny zástupkyňa žalovaného v 1/ rade poukazujúc na rozhodnutie

odvolacieho súdu žiadala žalobu zamietnuť. Zdôraznila, že z darovacej zmluvy nevyplýva aby rodičia
žalobkyni darovali nehnuteľnosť tvoriacu predmet súdneho sporu, ďalej uviedla, že ak zo strany
právneho predchodcu žalobkyne došlo k vydržaniu potom mala byť žaloba, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po neb. K. U.. Poukázala na skutočnosť, že spory začali niekedy v roku 1995, teda v
čase keď žalobkyňa nadobudla vlastníctvo, pokiaľ by aj pripustila, že právny predchodca žalobcu bol

dobromyseľný a mohol získať vlastnícke právo vydržaním v žiadnom prípade však nemôže žalobkyňa
získať vlastnícke právo vydržaním, pretože ona nie je dobromyseľná.

6. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného tunajším súdom pred rozhodnutím odvolacieho (výsluch
strán sporu, výsluch svedkov, ohliadka na mieste samom, znalecké dokazovanie, listinné dôkazy a
pripojené súdne spisy) ale aj dokazovania vykonaného po vrátení veci odvolacím súdom (listinné

dôkazy), súd ustálil tento skutkový stav:

7. Sporný pozemok, novovytvorená parcela KN-C 203/5, bol vytvorená GO plánom č. 66/2012,
odčlenením z parcely KN-C 203/3 evidovanej na LV XXX k. ú. K. nad N..

X. Zo znaleckého posudku č. 23/2014 znalec Ing. Jozef Bujňák, na záveroch ktorých znalec zotrval aj
pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 8.9.2015, mal súd preukázané, že sporný pozemok - parcela
registra C KN č. 203/5 o výmere 55 m2 - nie je vytvorená z mpč. 381 zapísanej v pozemnoknižnej vložke
zápisnica č. 34 bývalého katastrálneho územia K. nad N. - J., ale táto parcela je vytvorená z nepatrnej
časti pozemkovoknižnej parcely mpč. 382 a z časti neknihovaného pozemku.

9. Podľa výpisu z Listu vlastníctva (ďalej len LV) č XXX k. ú. K. nad N. sú ako vlastníci vedení žalovaní -
žalovaný v 1/ rade S. J. v podiele 5/12 na základe osvedčenia o dedičstve 1D/114/2014 (právoplatné dňa
17.3.2015) a uznesenia o dedičstve 1D/375/2009 (právoplatné dňa 5.3.2010) a žalovaná v 2/ rade K. A.,
rod. J., nar. XX.X.XXXX, v podiele 1/12 na základe osvedčenia o dedičstve 1D/114/2014 (právoplatné

dňa 17.3.2015) ako právni nástupcovia po nebohom S. J. staršom a O. J..

10. V konaní nebolo sporné, že parcela, ktorá je predmetom súdneho sporu slúžila aj počas súdneho
konania ako prístupová cesta k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, potvrdili to vypočutí
svedkovia, bývali starosta obce (predseda MNV) S. A., súčasný starosta obce N. U., ako aj ďalší

svedkovia znalí pomerov, S. J. (ujo žalovaných), K. U. (matka žalobkyne), V. A. ( teta žalovaných, čl.
210), S. J. (otec žalovaných čl. 211) C. C. (sused čl. 212) S. A. (bratranec žalovaných čl. 212).Súd túto
skutočnosť zistil aj ohliadkou na mieste samom dňa 20.10.2011 (čl. 209 spisu).

11. Taktiež nebolo sporné, že parcelu na prístupovú cestu upravil otec žalobkyne skopaním a spevnením

brehu v roku 1955, pred začiatkom výstavby rodinného domu, po dohode s ďalšími osobami, ktoré si v
danej lokalite chceli stavať rodinné domy a ktoré si takýmto spôsobom taktiež upravili prístup.

12. Z darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N 88/95 NZ 83/ 95 dňa 5.6.1995, ktorej
vklad bol povolený v katastri nehnuteľnosti pod V XXX/XX ( čl. 365-372 spisu, ale aj 622-626) vyplýva,

že rodičia žalobkyne K. U. a K. U. darovali žalobkyni nehnuteľnosti uvedené v tejto darovacej
zmluve - rodinný dom s maštaľou, stodolou, skladom a vonkajšou úpravou a tiež otec K. U. jej daroval
nehnuteľnosti zapísane v záp. 35 - mpč. 383 na LV XX - podiel pod A 2 v 2/8, v záp. 35 - mpč. 380 a
382 na LV XX pod A1,3/b, 4/2, 3/a v celosti k. ú. K. nad N..

13. Na základe notárskeho osvedčenia N 18/96 a N 590/97 (čl. 59-79 spisu) spísaného u notára JUDr.
Igora Čabru, zapísaného v katastri nehnuteľnosti pod Z 1531/97, žalobkyňa navrhovateľka osvedčila,
že je vlastníčkou nehnuteľností k. ú. K. nad N. - parcely č. 209, 208, 204/1, 206/3, 204/3, 203/2 342
na základe darovania od svojho právneho predchodcu. Technickým podkladom k osvedčeniu bol GP
č. 222 585 244-342-051-95, vyhotovený Geodéziou, a.s., Prešov, pobočka Stará Ľubovňa. Predmetom

osvedčenia nebola sporná parcela 203/5.

14. Na LV XXX k. ú. K. nad N. (čl. 28 spisu) je žalobkyňa vedená ako vlastníčka ( na základe vyššie
uvedenej darovacej zmluvy, po prečíslovaní domov v roku 1997 a na základe osvedčenia o vydržaní N590/97) parciel registra KN C číslo - 191, 192, 193, 194, 195, 196, 202 a rodinného domu súp. č. XXX,
postaveného na parcele č. 191.

15. Z výpisu LV XXX k. ú. K. nad N. a z ohliadky na mieste samom vyplýva, že rodinný dom žalobkyne
súp. č. XXX je postavený na parcele KNC 191. Rodinný dom J. súp. č. XXX a rodinný dom svedkyne
V. A., tety žalovaných je postavený ako dvojdom so samostatnými vchodmi. Rodinný dom súp. č. XXX
je postavený na parcele KNC 198 a vstup k nemu je z parcely KNC 197/2, tento postavil S. J. (otec
žalovaných) s manželkou. Rodinný dom V. A. (súp. č. 104) je postavený na parcele KNC 200 a prístup k

nemu je cez parcelu KNC 201/4. Túto parcelu okrem V. A. užíval aj S. J. (otec žalovaných) a v súčasnej
dobe ju užíva aj žalovaný v 1/ rade ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu. Prístup k rodinnému
domu J. v minulosti nebol a ani v súčasnej dobe nie je cez parcelu KNC 203/5, ale z opačnej strany
okolo rodinného domu A.. Čiastočne je možný prístup k rodinnému domu žalovaných pešo cez schody
(postavené do kopca a vybudované odporcom v roku 1991) cez zvyšok parcely KNC 203/3 zakreslenej
v GP 66/2012 (nachádzajúcej sa medzi sporným pozemkom a garážou).

16. Spory ohľadne novovytvorenej parcely KN-C 203/5 podľa tvrdenia žalovaných nastali v roku 1995
kedy nehnuteľností nadobudla žalobkyňa, pretože prestala rešpektovať dovtedy existujúci stav, podľa
žalobkyne spory začali v roku 2008, kedy si predmet sporu osvedčili právny predchodcovia žalovaných
a žalovaný v 1/ rade im začal zamedzovať prístup.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

17. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

19. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

22. Podľa § 110 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.1.1951 do 31.3.1964
(ďalej len SZO - Stredný Občiansky zákonník) nadobudnutie vlastníctva bolo možné v zmysle § 114
bod 3. vydržaním.

23. Podľa § 111 ods. 1 SOZ vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným prevádza sa už samou zmluvou,
ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

24. Podľa § 114 ods. 3 SOZ v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo

zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše
sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina. 3.
vydržaním;

25. Podľa § 115 SOZ vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci,

ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

26. Podľa § 129 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 1.1.1992 (ďalej len Obč. zák.)
držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.27. Podľa § 129 ods. 2 Obč. zák. držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

28. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

29. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

30. Podľa § 132 ods. 2 Obč. zák. ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda
sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

31. Podľa § 134 od. 1 Obč. zák. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

32. Podľa § 134 ods. 2 Obč. zák. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb.

33. Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

34. Podľa § 865 ods. 3 Obč. zák. do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982
Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( §
135a ods.1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods.2) pred
1. aprílom 1983, tento čas sa však neskočí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Právne posúdenie vecí:

35. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnej
určovacej žalobe podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016.

36. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 137 písm. c/ C.s.p.) možno uplatniť pozitívne alebo
negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva čase rozhodovania súdu
má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať

priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.

37. Žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou určila medze, v rámci ktorých súd mal
poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto
je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože

až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto
podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným postupom ako dosiahnuť zmenu
zápisu v katastri nehnuteľností. Teda žalobkyňa má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej
žalobe aj podľa ustanovení C.s.p.

38. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri
splnenízákonompožadovanýchpredpokladov. Prvýmpredpokladomje,žemusíísťospôsobilýpredmet
vydržania. Druhým je že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci, vôľa
nakladať s vecou ako so svojou a musí ísť o dobrú vieru, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z ktorej možno
usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca o poctivosti

právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia
vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej
doby. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex
lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy.39. Na území Slovenskej republiky do platnosti Stredného občianskeho zákona číslo 141/1950,
boli jediným všeobecne platným prostriedkom preukazujúcim vlastnícke práva k nehnuteľnostiam

pozemkové knihy. Zápis v pozemkovej knihe mal do platnosti SOZ nielen registračný, ale aj
hmotnoprávny charakter, teda dovtedy sa vlastníctvo prevádzalo až keď došlo k zápisu prevodu
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Účinnosťou zák. č. 141/1950 Zb. však tento význam
pozemkových kníh zanikol a v zmysle § 111 ods.1 sa vlastníctvo prevádzalo už samotnou zmluvou,
ak nebolo dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej

knihe už teda podmienkou prevodu vlastníctva nebol a mal len význam deklaratórny a následky
vlastníctva nevznikali dňom, kedy došlo k zápisu v pozemkovej knihe, ale dňom zmeny týkajúcej sa
vlastníctva. Výpisy z pozemkovej knihy preto už nedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľnosti
zapísanej v tejto knihe, keďže právne zmeny týkajúce sa nehnuteľností, nemali na prevod vlastníctva
žiadne negatívne právne následky. Občiansky zákon z r. 1964 č. 40/1964 Zb. nepoznal ustanovenia
o vydržaní. Až v 80-tych rokoch minulého storočia bolo možné vydržať do osobného užívania vo

výmerách ako ustanovoval občiansky zákonník (rodinné domy do výmery 800 m2, záhrady do výmery
400 m2). Novelou z r. 1991 došlo k opusteniu komplikovanej koncepcie nadobúdania vlastníckeho práva
k pozemkom vydržaním cez zriadenie osobného užívania pozemkov a ustanovenie § 134 zakotvilo
klasické vydržanie platné doteraz, kde tak isto je vydržacia doba 10 rokov, ako bola ustanovená v
občianskom strednom zákone. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počnúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá

má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala
oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu
oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu
pred týmto dňom.

40. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. K základným predpokladom vydržania patrí,
že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby pri
nehnuteľnostiach je najmenej 10 rokov

41. Vzhľadom na zistený skutkový stav, citované zákonné ustanovenia, dôsledne rešpektujúc právny
názor vyslovený odvolacím súdom, tunajší súd dospel k záveru, že nie je možné poskytnúť ochranu
žalobkyni na základe ňou podanej žaloby.

42. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k spornej nehnuteľnosti na základe vydržania,

len tá skutočnosť, že nerušene a dobromyseľne dlhé roky užívala spolu s jej právnym predchodcom
(otcom) danú nehnuteľnosť nie je relevantná. Súd zdôrazňuje, že pri nadobudnutí vlastníctva veci
(nehnuteľnosti) nepostačuje, že držiteľovi uplynula zákonom stanovená doba držby a že predmet
vydržania (nehnuteľnosť) je spôsobilý na vydržanie. Dôležitým predpokladom pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním je aj skutočnosť, že držba je oprávnená. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom

na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec
mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol za následok vznik práva.
Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok
prevod vlastníctva.

43. Tak ako to uložil odvolací súd, sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou existencie, resp. neexistenie
právneho úkonu na základe ktorého mala žalobkyňa vstúpiť do držby predmetu sporu.

44. Žalobkyňa aj po rozhodnutí odvolacieho súdu zotrvala na tvrdení, že právnym úkonom na základe

ktorého začala užívať predmet sporu, resp. vstúpila do oprávnenej držby, je darovacia zmluva z
5.6.1995, ktorou jej rodičia darovali nehnuteľností, obaja rodinný dom čs. XX s maštaľou, stodolou,
skladom a vonkajšou úpravou a otec jej daroval svoje spoluvlastnícke podiely na parcelách, ktorých
bol vlastníkom vrátane predmetu sporu. Z obsahu darovacej zmluvy (čl. 624 -626) však vyplýva, že
predmetom prevodu sú okrem iného spoluvlastnícke podiely na ktorých domová nehnuteľnosť stojí,

zapísaných v záp č. 135, mpč. 380 a 382 na mene darcu. Zo záverov znaleckého dokazovania však
vyplynulo, že predmet sporu - novovytvorená parcela č. KN-C 203/5 o výmere 55 m2, ktorá vznikla
odčlenením od parcely vo vlastníctve žalovaných KN-C 203/3 je vytvorená z pozemkovoknižnej parcely
mpč. 382 (nepatrná časť) a z prevažnej časti neknihovaného pozemku. Na neknihovanom pozemkuneboliprávnypredchodcoviažalobkynerodičia,resp. jejotec, nikdyvedeníako vlastníci,alebovlastník,
teda ak predmet sporu nevlastnili, nemohli ho darovať žalobkyni, keďže nikto nemôže previesť viac
práv ako skutočne má.

45. Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu
musívsporepreukázať žalobkyňa, jetookolnosťsvedčiacaopoctivostiprávnehodôvodunadobudnutia
veci. Žalobkyňa musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva.

46. Žalobkyňa tvrdí, že spornú nehnuteľnosť nadobudol od rodičov, resp. otca darovacou zmluvou zo
dňa 5.6.1995, ako bolo vyššie konštatované v písomnom vyhotovení darovacej zmluvy sa predmetná
nehnuteľnosť, ako predmet daru nenachádza, ak pripustíme, že darovanie sa uskutočnilo neformálnou
darovacou zmluvou ( ústnou formou) k darovaniu došlo v roku 1995, t.j. za účinnosti súčasného
Občianskeho zákonníka.

47. Podľa súčasne platného Občianskeho zákonníka zmluvy o prevode nehnuteľnosti musia mať
písomnú formu (§ 46 ods. 1 Obč. zák.) inak sú absolútne neplatné ( § 40 ods. 1 Obč. zák.). Poukazujúc
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2010 zo dňa 20.4.2011, ale aj iné rozhodnutia napr. NS ČR sp. zn.
22Cdo490/2011zodňa10.10.2002, súdmázato,žežalobkyňa nebolasozreteľomnavšetkyokolnosti
dobromyseľná, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohla byť presvedčená o

svojom vlastníctve.

48. Platný Občiansky zákonník, nedeklaruje zásadu, že neznalosť zákona ospravedlňuje, (práve
naopak ignorantia iuris non excusat), ani nestanoví pre oprávneného držiteľa výnimku z tejto zásady,
pokiaľ ide o ospravedlniteľný omyl. Požiadavka písomnej formy zmluvy o prevode vlastníctva je v

občianskom zákonníku jasne a jednoznačne vymedzená. Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ (žalobkyňa) ujala
držby, ospravedlniteľný nie je.

49. Pokiaľ by aj existoval právny úkon - titul (faktický alebo domnelý), na základe ktorého právny

predchodcažalobkyne(otec,aleboobajarodičia)vstúpildo držbyneknihovanejparcely, potombyajtak,
súd žalobe nemohol vyhovieť, pretože z právneho názoru odvolacieho súdu (čl. 10 uznesenia), ktorým
je súd prvej inštancie viazaný vyplýva, že pokiaľ otec žalobkyne zomrel, mohlo byť len žiadané, aby súd
rozhodol, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne, nakoľko nie
je možné obchádzať zákonný postup v prejednaní dedičstva.

50. Táto argumentácia sa vzťahuje aj na skutkové tvrdenie žalobkyne uvádzané jej právnou
zástupkyňou v záverečnej rečí, v ktorej pozmenila, resp. doplnila doterajšie skutkové tvrdenie v tom,
že predmet sporu bol jej právnym predchodcom spracovaný. Skutkové tvrdenie o spracovaní predmetu
sporu právnym predchodcom žalobkyne bolo prvý krát použité v záverečnej rečí, pričom toto konanie

trvá už skoro 10 rokov, za celé obdobie trvania sporu takáto skutočnosť nebola tvrdená. Nič to však
nemení na tom, že súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu z ktorého jednoznačne vyplýva,
že pokiaľ otec žalobkyne nebol evidovaný ako vlastník nehnuteľností a zomrel, mohlo byť len žiadané,
aby súd rozhodol, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej právnom predchodcovi.

51. Pokiaľ ide o tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 2.3.2017, že v období rokov
1995 až 2008 žalobkyňa už vlastnila parcelu 206/3 z ktorej si právny predchodca žalovaného bez
jej vedomia a súhlasu osvedčením odčlenil do parcely 203/3 (z ktorej bola vytvorená parcela tvoriaca
predmet sporu) celkovo 31 m2, teda, že žalobkyňa už v období rokov 1995 až 2008 vlastnila časť
predmetu sporu, súd uvádza, že toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Z identifikácie vykonanej

Okresným úradom Stará T., katastrálny odbor doručenej súdu 26.4.2017 (čl. 576 spisu) tvrdenie
žalobkyne nevyplýva, práve naopak podľa tejto identifikácie parcela 206/3 zodpovedá parcele č. 196
(parcela vo vlastníctve žalobkyne).

52. K otázke dobromyseľností ešte súd uvádza, tak ako na to poukázal odvolací súd, že predmet sporu

slúžil a slúži ako prístupová cesta, teda z toho vyplýva, že tak žalobkyňa ako aj jej právny predchodcovia
nemohli užívať predmet sporu v dobrej viere, že im vlastnícky patrí, že ním môžu disponovať, nakladať,
pretože predmet sporu slúžil ako prístupová cesta nielen žalobkyni, jej právnym predchodcom aich príbuzným, ale aj ostatným osobám. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z výpovedí bývalého
predsedu MNV Jána Duláka, ktorý zdôraznil, že predmet sporu nemá byť v súkromnom vlastníctve.

53. K posúdeniu dobromyseľnosti súd poukazuje aj na názor NS SR vysloveného v rozhodnutí 6 M
Cdo 5/2010 zo dňa 20.4.2011, v ktorom NS SR uviedol, že „dobromyseľnosť musí byť posudzovaná
aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva
nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať

zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú
vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a
z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré
budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký
oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie,
ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. O

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho

posúdeniaprávnych dôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblastisúkromného
práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo
samotnej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti ustanovení práva, môže byť
ospravedlniteľný len výnimočne.“

54. Pri posudzovaní všetkých okolností, práve žalobkyňa je tým subjektom, ktorá neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.

55. V spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akej
skutočnosti svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z toho bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno

dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností, spôsobilé
založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol tak ako bremeno
tvrdenia, tak aj dôkazné bremeno. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a
dôkaznú situáciu konania. V spore nebol preukázaný právny titul na základe ktorého žalobkyňa spolu
so svojím predchodcom spornú nehnuteľnosť nerušene a dobromyseľne dlhé roky užívala, ktorý by

mohol mať za následok vznik vlastníckeho práva.

56. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobkyňa so zreteľom na všetky okolností nebola
dobromyseľná (nepreukázala platný právny titul od ktorého odôdzuje vstup do držby) , teda nesplnila
jednu z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Predbežné opatrenie

57. Podľa § 335 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie

vo veci samej zastavuje.

58. Druhým výrokom súd aj bez návrhu zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením č.k.
5C/180/2008-183 zo dňa 19.11.2009 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/180/2008-258 zo dňa
15.6.2010,ktorým bolozakázanéžalovanémuv1/radeS.J. odstavovaťagaražovaťosobnéanákladné

motorové vozidlá na pozemku KN-C parcela č. 203/3 o výmere 86 m2 - zastávané plochy a nádvoria
na LV XXX k.ú. K. nad N., pretože žaloba bola zamietnutá.

Trovy konania

59. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.61. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

62.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63. Podľa Čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Trovy strán sporu

64. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom

je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

65. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane.

66. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie

a náhradu trov konania. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti bližšie
nešpecifikuje. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a
musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých

môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.

67. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej
procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej
situácie.

68. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne
vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní
okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné

pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala
povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá.

69. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať

na postoj strán sporu.

70. Súd má za to, že v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.
Strany sporu sú susedia, predmet sporu slúžil dlhé roky ako prístupová cesta k rodinnému

domu a stavbám žalobkyne, v roku 2008 ho do vlastníctva nadobudol právny predchodca žalovaných, v
súčasnosti ho vlastnia žalovaní. Keďže žalobkyňa a jej právny predchodcovia predmet sporu nerušene
dlhé roky užívali ako prístup k svojim nehnuteľnostiam, táto skutočnosť mohla u žalobkyne vyvolať
dôvodnosť podania predmetnej žaloby aj keď samotný výsledok konania je opačný. Naviac sporný
pozemok bol vytvorený z neknihovaného majetku, ktorého v minulosti (do roku 2008) neboli vlastníkmi

stany sporu, ani ich právni predchodcovia, hoci sa možno subjektívne domnievali, že im patri, teda
ani na strane žalovaných neboli splnené všetky podmienky nevyhnutné pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním.71. Súd poznamenáva, že sporný pozemok sa nachádza v zastavanom území Obce K. nad N. a keďže
predmet sporu pozostáva z neknihovaného majetku, tento v zmysle § 14 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z.
dňom účinnosti zákona, t. j. od 1.9.1995 mal prejsť do vlastníctva Obce K. nad N..

72. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti prípadu nie je potrebné tento spor riešiť v časti trov konania
podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu , ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu, pre ktorú došlo
k podaniu žaloby. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 257 ods. 1 O.s.p., kde sa žalovaným
ako úspešným účastníkom konania nárok na náhradu trov konania neprizná.

Trovy štátu

73. Štát do účinnosti Civilného sporového poriadku platil časť trov konania, ktoré neboli pokryté
preddavkami zloženými stranami sporu. Vychádzajúc zo zásady úspechu v spore za použitia per
analogia, má podľa výsledku konania nárok na náhradu trov ktoré platil. Žalobkyňa bola v spore

neúspešná, preto je povinná nahradiť štátu trovy, ktoré znášal v celom rozsahu, t.j. 100 %. Výšku
trov konania štátu určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §

77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.