Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317205725
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317205725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia
s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO 47 243 368, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler,
Advokátka kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému:
P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, F., o zaplatenie 150,- Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/76/2017-22 zo dňa 26.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi sumu 150,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150,- Eur od

23.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a na odvolacom súde v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 1, § 2, § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 489, § 451 ods. 1 a 2, § 456
Občianskeho zákonníka, § 132, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 CSP. Vecne argumentoval tým, že Žalobca v
spore tvrdí, že zaplatil žalovanému na jeho účet dňa 21.9.2015 sumu 150,- eur a že žalovaný doposiaľ
nevykonal žiadnu úhradu. V súvislosti s uzavretou zmluvou sa žalobca v žalobe nevyjadril, za akých
podmienok došlo k jej uzavretiu, obmedzil sa len na konštatovanie, že v tejto súvislosti bola žalovanému
poskytnutá suma. Dôkazy o podrobnostiach právneho vzťahu sa podľa žalobcu nezachovali. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že medzi ním

a žalovaným vznikol zmluvný vzťah. V spore síce preukázal odoslanie sumy 150,- eur na účet uvedený
v internetovom profile, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o koho účet ide neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať, a na základe ktorých by bolo možné posúdiť, či peňažné
prostriedky boli skutočne poskytnuté žalovanému. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132
ods. 3 C.s.p. nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku (že žalovaný prijal od žalobcu plnenie 150,- eur), a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd pre neunesenie dôkazného

bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si
dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov
a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá
tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd vrámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na
preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako
postupovaťvzmyslepravidieldôkaznéhobremena,vyhodnotiťsporvneprospechstranypreneunesenie

dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť. S
poukazom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol, nakoľko po zhodnotení vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255
ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v
celomrozsahuúspešnýanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali

výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). S poukazom na to, že žalovanému žiadne
preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov
už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom advokáta odvolanie žalobca, ktorým navrhol zmeniť
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, priznať mu náhradu trov konania,

resp. navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Žalobca má
za to, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil
dôkazy. Žalobca zdôraznil, že žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, nenamietal, že účet,
na ktorý boli poukázané prostriedky nie je jeho účtom, nepoprel žiadne skutkové okolnosti uvedené v

žalobe. Naopak žalobca preukázal, že žalovanému poskytol finančné prostriedky a to na účet, ktorý
uviedol vo svojom internetovom profile, pričom profil obsahoval aj identifikačné údaje žalovaného,
a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie. K tvrdeniu súdu ohľadom nepreukázania
uzavretia zmluvného vzťahu, resp. zmluvy o pôžičke žalobca zdôraznil, že si uplatňuje nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu. Súd

nijakým spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z účtu
žalobcu a tento nepoprel prijatie prostriedkov, preto táto skutočnosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP <. Z.z., uložil mu súd povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo

výške 5,05 % od 23.10.2015 do zaplatenia.

31. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce úplné vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS zmenil a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť žalobcovi
sumu 150,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150,- eur od 23.10.2015 do

zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatnývýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP
v spojení s cit. ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči v
celom rozsahu neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj na

odvolacomsúdevcelomrozsahu. Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancieosobitným
uznesením po právoplatnom skončení veci.

37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).