Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. august 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117011778
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117011778.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

011778Zlaté MoravceiaOkresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Márie Ondrejovej

a z prísediacich sudcov Emílie Baňasovej a PaedDr. Anny Hlavačkovej, v trestnej veci obžalovaného O.
M., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so
zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 123
odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 09.08.2018 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý: O. M., narodený XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom M., O. I. XXX/XX,

sa uznáva vinným, že:

dňa 01.09.2016 v čase okolo 03.00 hod. v Nitre, na parkovisku pri Divadle Andreja Bagara, na mieste
verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného M. Š. a to tým spôsobom, že k nemu pristúpil a udrel
ho dvakrát päsťou pravej ruky do oblasti tváre a hrudníka, následkom čoho poškodený M. Š. spadol na
zem a ležal na bruchu, kde ho kopol pravou nohou do oblasti tváre čím poškodenému M. Š. spôsobil
otvorenú posunutú zlomeninu uhla pravej strany dolnej čeľuste prechádzajúcej cez lôžko 7. zuba s

odreninou líca a brady pravej strany tváre, tržnú ranu ďasna, otras mozgu, zlomeninu koruniek dvoch
trvácich zubov hornej čeľuste I. a II. zuba ľavej strany, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v
trvaní najmenej 8 týždňov, počas ktorých bol obmedzený v bežnom spôsobe života,
teda:
- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že napadol iného,
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchal:

prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom
ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 123 odsek
3 písmeno i) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:
Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona s použitím § 38 odsek

2 Trestného zákona, podľa § 39 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
nahradiť podľa svojich schopností v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa
ospravedlniť poškodenému M. Š..

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému aby nahradil poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., krajská pobočka E., so sídlom I. XX, XXX XX Trnava, T. XX XXX
XXX spôsobenú škodu vo výške XXXX,XX eur a poškodenej A. poisťovni, pobočka E., ulica V. R. XX/A,
XXX XX E., T. XX XXX XXX spôsobenú škodu vo výške 647,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Pv 596/16/ podanej na Okresný súd Nitra dňa
27.09.2017 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému O. M. pre trestný čin, právne kvalifikovaný
ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §123
odsek 3 písmeno i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona. Potrebné dokazovanie vykonal súd na hlavnom pojednávaní výsluchom

obžalovaného O. M., výsluchom poškodeného M. Š., konfrontáciou obžalovaného a poškodeného,
výsluchom svedkov Q.. A., M.. I., Q.. Š., prečítaním výpovedí svedkov M.. O., Y.. A., výsluchom znalca
z odboru zdravotníctvo M.. O. a oboznámením listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav tak, ako je
opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný O. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku. K
veci uviedol, že 01.09.2016, prišiel do Nitry s Q. Š., M. O., Y. A., išli sa zabaviť, lebo oslavoval svoje
narodeniny. M. O. im povedal, že ho niekto zbil, že to boli M. Š., M. I. a Q. A.. Pamätal si len toľko (lebo
mal vypité), že prišli za Divadlo Andreja Bagara, kde prišiel za ním poškodený M. Š., pričom mu oznámil

a obvinil ho, že ho zbil. Potom prišli policajti, zobrali ich na stanicu vypovedať, vypočuli tam M. I., Q.
A., M. Š., Q. Š., Y. A.. Zavreli ho do CPZ a potom ho vzali na výsluch. Necítil sa byť vinným, lebo nie
je agresívny typ, nevedel prečo to povedali neho, zrejme kvôli bielej mikine s nápisom čo mal na sebe,
ktorú si jednoducho zapamätali. Q. Š. počul na mieste činu ako sa M. Š., Q. A. a M. I. dohadovali,
že to povedia na neho. V ten večer sa bavili sa v podniku RIO od 00.00 hod. do 03.00 hod., on a M.

O. pili tvrdý alkohol, vypili cca 7-8 pol deci vodky, ale keďže nebol zvyknutý piť, tak ho to zobralo,
či pili Q. a Y. si nepamätal. Keď si boli vonku pred podnikom zapáliť O. im povedal, že Š., A. a I. ho
zbili. Išli teda za nimi pri divadlo, všetko si pamätal iba matne, pri divadle bolo viacero ľudí, lebo končili
podniky na Mostnej, zapamätal si aj vysokého chalana v čiernom tričku, ktorý mal konflikt so Š.. Š.
potom prišiel za ním, mal tvár od krvi a oznámil mu, že ho zbil. Nevidel kto spôsobil Š. zranenie, bol s

ním len vo verbálnom konflikte kvôli O., lebo niektorý z chalanov ho držal na zemi v páke. Nikdy pred tým
sa spolu nestretli. V ten večer mal na sebe oblečené čierne tepláky, čierno-biele tenisky a bielu mikinu s
červeným nápisom Brooklyn. K osobným pomerom uviedol, že aktuálne pracuje ako CNC programátor,
v spoločnosti SecLighting s priemerným mesačným príjmom cca 550 eur, je slobodný, bezdetný a žije
s rodičmi. V minulosti nebol trestne stíhaný.

Súd postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov
prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 01.09.2016 z čl. 20-26.
K rozporom obžalovaný uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, lebo je tam
uvedené to, čo uviedol pred vyšetrovateľom a rozpory v jeho výpovedi vznikli len vzhľadom na odstup
času.

Svedok poškodený M. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli v ten večer s kamarátmi na diskotéke
v RIU, bol tam s ním Q. A. a M. I.. Mal tam auto, preto alkohol nepožíval, okolo 23.00 hod. si išiel ľahnúť
do auta, lebo bol unavený a aj tam zaspal. V čase medzi 02.30 hod. - 03.00 hod. prišiel k nemu do
auta Q. A., či už nepôjdu domov, súhlasil a išli so A. ohlásiť aj ostatnú partiu do klubu. Po ceste na

parkovisku utekal oproti nemu M. I., za ním utekala partia cca štyroch chlapcov, I. mu povedal, že ho idú
zbiť. Dobehol prvý chalan v čiernom tričku, za ním druhý chalan, ktorý ho udrel dvakrát päsťou do tváre
a ako ho odsotilo ešte ho kopol do tváre, potom sa prebral na druhej strane parkoviska na chodníku,
krvácal, pľul krv, volali tam policajtov a sanitku. Ďalej uviedol, že do tváre ho udrel obžalovaný a ten ho
aj kopol. Po útoku mal zlomenú sánku, odlomené dva horné zuby, maródoval dva mesiace, nemohol

pracovať, nemohol jesť tuhú stravu, hygienu si realizoval sám, aj keď s ťažkosťami, nemohol športovaťcca jeden rok, prišiel o jeden funkčný zub a dva zlomené zuby mu dorábali. V tom čase pracoval v
spoločnosti ŽOS Trnava ako robotník - zámočník, priemerný mesačný príjem v tom čase mal cca 600
eur v čistom, počas PN (od 01.09.2016 do 31.10.2016) dostával len dávky nemocenského poistenia,

bol slobodný, bezdetný, žil s rodičmi.

Podľa § 271 odsek 2 Trestného poriadku s poukazom na § 125 Trestného zákona súd vykonal na
hlavnom pojednávaní konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkom poškodeným, pri ktorej obžalovaný
opakovane tvrdil, že poškodeného mohol napadnúť chalan v čiernom tričku, že on by nebol schopný

ho kopnúť vo výskoku, keďže nie je športový typ a poškodený zotrval na tom, že ho napadol určite
obžalovaný.
Svedok Q. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer išli do Nitry za zábavou na dvoch autách.
Na jednom aute bol poškodený M. Š. aj s ním, parkovali za Divadlom A. Bagara a išli do klubu RIO,
nepil ani on, ani M.. Asi po dvoch hodinách M. odišiel do auta lebo bol unavený, neskôr išiel za M.
do auta aj on, či nepôjdu domov, s čím M. súhlasil. Išli do RIA pre ostatných kamarátov a po ceste

videli ako uteká M. I. smerom k nim, za ním utekal chlapec, ktorého nepoznal, M. sa postavil za nich,
chlapec zastavil a na to pribehol obžalovaný O. M., ktorý bez udania dôvodu napadol poškodeného
M.. Udrel ho päsťou dva krát do tváre, pribehol ďalší chlapec, s ktorým sa začal hádať, ale k nijakému
napadnutiu nedošlo, dohodli sa, že si zoberú každý svojich kamarátov preč, v tom sa otočil a videl
ako sa obžalovaný sa rozbehol smerom k M., ktorý ležal na zemi a kopol ho do hlavy. Zaregistroval aj

vysokého chlapca, ktorý utiekol, ako držal poškodeného v páke pod krkom. Potom sa M. postavil zo
zeme a začal utekať, pravdepodobne bol v šoku, pribehli aj ostatní kamaráti, ktorí boli na parkovisku,
menovite V. W., O. W., E. K., Z. A., M. I.. Obžalovaný a jeho kamarát chceli ísť preč, ale E. K. zadržal
jedného chlapca, čo pribehol pred nich a zadržal ho až do príchodu polície. Obžalovaný čakal tiež, bez
toho, aby ho niekto zadržiaval a následne prišla polícia. M. mal zlomenú sánku, vybitý zub a celý bol

krvavý v oblasti tváre. Obžalovaný mal oblečenú sivú mikinu s nápisom Brooklyn. Obžalovaného videl
prvý krát a nemal s ním žiadny konflikt.

SvedokM.I.nahlavnompojednávaníuviedol,ženaparkoviskusastretlion,M.Š.,Q.A.apárkamarátov,
na ktorých mená si nespomínal, odtiaľ sa presunuli na diskotéku do klubu RIO a zabávali sa. Bol vonku

pred klubom a keď sa vracal späť, chytili ho obžalovaný s nejakými dvomi, jeden v šiltovke a druhého si
nepamätal a hovorili mu, že im zbil kamaráta, tak začal od nich utekať preč smerom k divadlu A. Bagara,
oni utekali za ním a v tom ako došiel na parkovisko pri divadle, išiel oproti M.. Š., ktorého napadol
obžalovaný s tými dvomi. Dobehol k ostatným kamarátom a tam s nimi stál, do konfliktu sa nezapájal.
Videl ako obžalovaný M. minimálne raz udrel do tváre, iné si nepamätal, pre odstup času, na polícii v

ten večer si to ešte pamätal. Nikto iný sa tam nebil. V ten večer pil vodku, v RIU boli asi od 23.00 hod.,
vypil asi 6 -7 vodiek a cítil sa pod vplyvom alkoholu. Š. nebol pod vplyvom alkoholu, bol vodič, A. bol
ešte neplnoletý, takže ten nebol pod vplyvom alkoholu. Poškodený po útoku krvácal z úst a ťažko sa
mu rozprávalo. Hneď po incidente bol vypovedať na polícii. Obžalovaného nepoznal a nevedel o tom,
že by niektorí z kamarátov mal s ním konflikt.

Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov
prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo z čl. 121-122 z 18.11.2016.
K rozporom svedok uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, lebo je tam uvedené
to, čo uviedol pred vyšetrovateľkou a rozpory v jeho výpovedi vznikli len vzhľadom na odstup času.

Svedok Q. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s M., a A. na diskotéke, keď chceli ísť domov
išiel si kúpiť kebab a potom za ním dobehol A., že na parkovisku pri divadle sa niečo deje, tak sa tam
vybrali. Zbehlo sa to strašne rýchlo, v podstate ani nevidel ako poškodeného zbili. Myslí si, že M.Š. je
nevinný. Po príchode polície videl, ako z miesta činu utiekli dvaja neznámi muži v čiernom s kapucňami.
Svedkovia sa medzi sebou dohadovali čo sa stalo, kto to videl a ako to bolo. Prišiel na miesto činu

v čase, keď tam M.Š. stál a poškodený si držal tvár a čakal na príchod sanitky. V tom čase, keď so
A. prišli na miesto bol tam aj M. O.. Nevidel na M., alebo O. nejaké zranenie. Poškodený tam bol s
tromi neznámymi mužmi. Keď prišla polícia A., M. aj on išli na políciu. M. pozná sedem rokov, všetko
vždy riešili v kľude, nikdy v živote nevidel M. biť sa, je nekonfliktný typ. O M. vie len to, že pracuje a že
je slobodný. Nepamätal si kto mal čo večer oblečené, ani neregistroval nejaký iný konflikt. Vypil asi 6

pohárikov vodky v priebehu troch hodín podobne ako kamaráti M., A. a O.. M. bol pri divadle z toho
dôvodu, lebo tam vraj O. napadli, ale nevidel na ňom žiadne zranenia.
Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov
prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 01.02.2017 z čl . 131-132K rozporom svedok uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, lebo je to tam
uvedené presnejšie a rozpory v jeho výpovedi vznikli len vzhľadom na odstup času. Na tých dvoch
neznámych si spomenul až na hlavnom pojednávaní.

Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď
svedka M. O. zo dňa 16.11.2016 z čl. 126-127, v ktorej uviedol, že sa v ten deň boli zabávať (Š., M.,
A.). Vypili asi 5-6 pohárov vodky. Chalani sa išli najesť, on do niekoho drgol a potom ho 4-5 chalani sotili
na zem a kopali. Utekal k divadlu, volal kamarátov, išli tú partiu hľadať a pri divadle sa pobili. Nevidel či

M. niekoho bil, lebo on ležal na zemi. Potom boli na polícii vypovedať.

Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď
svedka Y. A. zo dňa 30.01.2017 z čl. 129-130, v ktorej uviedol, že bol v meste s M., O. a Š.. Volal im O.,
že ho pri divadle zbili asi 5-6 chalani. Išli na parkovisko a tam boli chalani čo O. zbili, jeden z nich opäť
skočil na O. a búchal mu hlavu o betón. On stál celý čas pri M. a potom tam prišli policajti.

Znalec M.. Z. O. O.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku k
zraneniam poškodeného vychádzal jednak z lekárskych správ a jednak z vyšetrenia poškodeného,
pričom dospel k záveru, že poškodený utrpel otvorenú posunutú zlomeninu uhla pravej strany dolnej
čeľuste,tedasánky,ktoráprechádzalacezlôžko7.zuba,zlomeninakomunikovalasdutinouústnou,bola

ošetrená operačne a to odstránením 7. zuba a stomatochirurgickou operáciou s napravením zlomeniny
čeľuste a následne bola zlomenina zafixovaná kovovou dlahou. Pooperačný stav poškodeného bol
bez komplikácii. Poškodený utrpel aj otras mozgu a tretím poranením boli odlomeniny koruniek dvoch
trvácich zubov hornej čeľuste. Z hľadiska mechanizmu vzniku jednotlivých poranení, najvážnejším
bola otvorená zlomenina pravej strany dolnej čeľuste, podľa charakteru zlomeniny táto vznikla

pravdepodobne aktívnym násilím a to úderom tupého predmetu útočníka. Išlo o menší drsný predmet
drsného povrchu, lebo v tejto oblasti sa nachádzala aj odrenina pravého líca, mohlo ísť o topánku
pri kopnutí, alebo aj päsť zatvorenej ruky. Poranenie vzniklo priamym násilím, čiže priamym úderom
do oblasti pravej strany dolnej čeľuste. Otras mozgu vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou pri
predchádzajúcom poranení, pri údere do hlavy, čím sa energia úderu presunula do oblasti hlavy a

spôsobila otras mozgu. Zlomeniny koruniek dvoch trvácich zubov vznikli aktívnym násilím, úderom
menšiehotupéhopredmetu,pričomtakýmpredmetommohlabyťpäsťzatvorenejruky,aleboinýpredmet
podobného charakteru. Znalec porovnával aj mechanizmus úrazu ako ho uviedol poškodený vo svojej
výpovedi s mechanizmom, ktorý vyplýval z jednotlivých zranení a konštatoval, že tieto poranenia mohli
vzniknúť takým spôsobom ako uviedol vo svojej výpovedi poškodený a svedok Q. A.. Z lekárskeho

hľadiska išlo o ľahký nekomplikovaný úraz s dobou liečenia a PN dlhšou ako 6 týždňov. Pri danom
násilí a smerovaní opakovaného útoku na tvár nemohlo dôjsť k vážnemu poraneniu poškodeného.
Predpokladaná doba PN a doba liečenia bola 8-10 týždňov (zlomenia dolnej čeľuste), otras mozgu 10-14
dní, zlomeniny koruniek zubov si PN nevyžadovali, dali sa riešiť ambulantne. Čo sa týka obmedzení
v bežnom spôsobe života, poškodený od úrazu do 17.10.2016 podľa lekárskych správ musel požívať

kašovitú stravu, ešte 6 týždňov po úraze nemohol otvárať ústa a hrýzť tvrdú potravu. Obmedzenie v
bežnom spôsobe života trvalo dlhšie ako 6 týždňov a spočívalo hlavne v hryzení tvrdej potravy, prijímaní
kašovitej stravy a v sprievodných bolestiach pri jedle, takéto komplikácie boli závažným obmedzením
bežného spôsobu života. Poškodený nebol obmedzený v hygiene ostatného tela okrem úst, nebol
obmedzený v obliekaní, v pohybe, domácich prácach a v bazálnych činnostiach a nebol ani odkázaný na

pomoc inej osoby. Trvalým následkom bolo iba trvalé odstránenie 7. zuba dolnej čeľuste. Otras mozgu
mohol vzniknúť len priamym aktívnym násilím, pričom poškodený nemal na hlave iné zranenia ktoré by
signalizovali že mohlo dôjsť k zraneniam v dôsledku pádu. Čo sa týka zranenia čeľuste, zhruba 90
% takýchto zranení vzniká aktívne a len hypoteticky pri páde na vyčnievajúci predmet by mohlo dôjsť
k zlomeniu čeľuste. Znalec nezistil žiadne iné zranenia, úrazy alebo choroby, ktoré by mali vplyv na

rozsah zranení prípadne dĺžku PN.

Podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku boli prečítané návrhy poškodených spoločností a uplatnené
nároky Všeobecnej zdravotnej poisťovne (čl. 136-138), ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody vo
výške 2237,29 eur za poskytnutú a zaplatenú zdravotnú starostlivosť poškodenému M. Š., Sociálnej

poisťovne pobočka Trnava (čl. 139-140), ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody za vyplatené dávky
nemocenského poistenia vo výške 647,80 eur. Zamestnávateľ poškodeného ŽOS Trnava, a.s. (čl. 175)
a poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnili.Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah
trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy. Podľa výstupu z alcotestu
O. M. dňa 01.09.2016 o 05.26 hod. nafúkal 0,58 mg/l alkoholu na liter vydychovaného vzduchu

o 16.52 hod. nafúkal už 0,0 mg/l (čl.14,19). M. I. dňa 01.09.2016 o 08.15 hod. nafúkal 0,32 mg/l
alkoholu na liter vydychovaného vzduchu (čl.43), M. O. dňa 01.09.2016 o 12.44 hod. nafúkal 0,23 mg/l
alkoholu na liter vydychovaného vzduchu (čl.51). V nákresoch z miesta činu pripojených k výpovediam
svedkov Q. A. (čl.38) a M. I. (čl.44) bola zakreslená konfliktná situácia na parkovisku pri divadle
so zakreslením postavenia aktérov deja. Podľa zápisnic o rekognícii osoby (čl.52-54, 55-58, 59-63)

svedkovia Q. A., M. I. a M. Š. ako útočníka z fotoalbumov č.1 a 2 (čl.64-69) opoznali zhodne osobu na
fotografiách č. 1 a 5, kde sa nachádzal O. M.. Podľa zápisnice o prehliadke tela sa O. M. dobrovoľne
podrobil snímaniu vonkajších znakov tela, čo kriminalistický technik aj fotograficky zadokumentoval
(čl.94-97). Z lekárskych správ a nálezov (čl.99-105) z 01.09.2016 a 07.09.2016 vyplynul rozsah zranení
poškodeného, realizácia potrebného ošetrenia, hospitalizácia, jej dĺžka, lekárske závery a odporúčania.
Podľa odpisu z registra trestov (čl.116, 229) obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný. Z výpisu z

Ústrednej evidencie priestupkov (čl.117,228) súd zistil, že obžalovaný sa dopustil v roku 2014 dvoch
priestupkov (podľa § 48 zákona č. 372/90 Zb. a podľa §32 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z.z.), ktoré boli
riešené blokovou pokutou a charakterovo nesúvisia so žalovanou trestnou činnosťou. Podľa správy
z Obce Mojmírovce (čl.155, 216) k obžalovanému neboli zistené žiadne negatívne informácie. Zo
správy zamestnávateľa obžalovaného od spoločnosti SEC lighting (čl.156-157, 214-215) súd zistil, že

obžalovaný je hodnotený z pracovného hľadiska pozitívne, ako dochvíľny, ústretový, prispôsobivý a
nekonfliktný zamestnanec a bola mu aj predĺžená pracovná zmluva na dobu neurčitú. Podľa správy
ŽOS Trnava a.s. (čl.192) poškodený pracoval v ich spoločnosti od 01.07.2015 do 28.02.2017 a jeho
pracovný pomer bol ukončený dohodou. Z výpisu z AVÍZA (čl. 221) bolo zistené, že obžalovaný aktuálne
nie je trestne stíhaný, má záznam v OTE.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle, podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán, rešpektujúc pri tom zásady Trestného poriadku.

Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo spáchania
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3
písmeno i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona podľa obžaloby prokuratúry, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez

dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaných trestných činov a že tieto
spáchal obžalovaný, ktorý dňa 01.09.2016 v čase okolo 03.00 hod. v Nitre, na parkovisku pri Divadle
Andreja Bagara, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného M. Š. dvakrát päsťou
pravej ruky do oblasti tváre a hrudníka, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho kopol pravou
nohou do oblasti tváre a takto poškodenému M. Š. spôsobil otvorenú posunutú zlomeninu uhla pravej

strany dolnej čeľuste prechádzajúcej cez lôžko 7. zuba s odreninou líca a brady pravej strany tváre,
tržnú ranu ďasna, otras mozgu, zlomeninu koruniek dvoch trvácich zubov hornej čeľuste I. a II. zuba
ľavej strany, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť v trvaní najmenej 8 týždňov, počas ktorých
bol obmedzený v bežnom spôsobe života. Obžalovaný teda svojím protiprávnym konaním naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s

poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona po stránke subjektívnej aj objektívnej.
K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je
bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené

Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie, t. j. normálna funkcia
ľudského tela vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov, ktoré sú potrebné k náležitej činnosti organizmu.
Hmotným predmetom útoku je telo človeka a následkom ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 odsek 3
Trestného zákona spočívajúca v niektorom z následkov uvedených v citovanom ustanovení. Subjektom

môže byť ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin
ublíženia na zdraví spáchaný aktívnym konaním, ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa
okolností a svojich pomerov povinný. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie (vedomosť,
vôľa). Za ublíženie na zdraví možno považovať takú poruchu zdravia, ktorá sťažuje postihnutémuobvyklý spôsob života, výkon obvyklej činnosti alebo má iný vplyv na obvyklý spôsob života a to nielen
po krátku, celkom prechodnú dobu. Sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nesmie trvať iba
krátky čas, ktorý predstavuje dobu šiestich dní. Preto, ak je obvyklý spôsob života poškodeného sťažený

minimálne sedem dní, spravidla ide o ublíženie na zdraví (R 16/1986). Ak bol však obvyklý spôsob života
poškodeného narušený po dobu najmenej 42 dní ( § 123 odsek 3 písmeno i Trestného zákona), ide
o ťažkú ujmu na zdraví.
Trestného činu výtržníctva, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa dopustí ten, kto sa slovne alebo fyzicky,
verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že

napadne iného. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť, morálka, dôstojnosť ľudí a pod. (tzv.
sekundárny objekt). Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorá môže mať dve formy, a to
hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Subjektom môže byť ktokoľvek a z hľadiska zavinenia ide o úmyselný
trestný čin. Pri trestnom čine výtržníctva sú predmetom ochrany prioritne medziľudské vzťahy a zásady

slušného správania na verejnosti, alebo na mieste verejnosti prístupnom.
Zo znaleckého posudku a z listinných dôkazov vyplynulo, že doba liečenia poškodeného presiahla 42
dní, nakoľko bola znalcom stanovená v trvaní najmenej 8 týždňov s obmedzením obvyklého spôsobu
života poškodeného, pričom jeho zranenie si navyše vyžadovalo hospitalizáciu s operačným zákrokom
a extrakciu trvalého zuba (trvalý následok). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný

svojím protiprávnym konaním a spôsobením následku na zdraví poškodeného, ktoré si vyžadovalo aj
dlhodobé liečenie a obmedzenie poškodeného naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej,
keďže sa úmyselne dopustil konania, v dôsledku ktorého bola poškodenému spôsobená ťažká ujma
na zdraví. V jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného

zákona sa obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom dopustil aj prečinu výtržníctva tým, že fyzicky
napadol poškodeného a takto naplnil po stránke subjektívnej a objektívnej skutkovú podstatu trestného
činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Pri fyzickom napadnutí bolo
potrebné pri hodnotení materiálneho znaku podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona posudzovať intenzitu
útoku, priebeh útoku, okolnosti, za akých došlo k útoku, zhodnotiť morálnu ujmu útoku (bezdôvodnosť

útoku, či bol poškodený zbitý alebo zahanbený fyzickým útokom v prítomnosti iných osôb), následky,
osobu útočníka ako aj osobu napadnutú (R 4/1976). Po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií súd
neaplikoval na konanie obžalovaného (vo veci trestného činu výtržníctva) materiálny korektív a ustálil,
že závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako malá, teda že z hľadiska závažnosti išlo o trestný
čin. Obžalovaný svojim protiprávnym konaním jednoznačne porušil a ohrozil záujmy chránené zákonom

(život, zdravie, verejný pokoj, osobnú integritu poškodených, riadne občianske spolužitie). Jedným
činnom obžalovaného došlo k porušeniu záujmov chránených zákonom v ustanoveniach § 155 a § 364
Trestného zákona, a z týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného z oboch žalovaných trestných
činov (jednočinný súbeh).
Z protiprávneho konania bol obžalovaný usvedčovaný priamo výpoveďou poškodeného M.. Š.,

výpoveďami svedkov A., I., listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom. Na základe vykonaných dôkazov
súd ustálil, že obžalovaný spôsobil fyzickým útokom poškodenému vážne zranenie s dobou liečenia
dlhšou ako 42 dní, pričom minimálne 6 týždňov bol poškodený závažným spôsobom obmedzený v
obvyklom spôsobe života, čo zodpovedalo ťažkej ujme na zdraví v súlade s ustanovením § 123 odsek 3
písmeno i) Trestného zákona. Takéto konštatovanie následku vyplynulo zo záverov znaleckého posudku

z odboru zdravotníctvo. Z výpovedí svedkov bolo tiež preukázané, že k fyzickému napadnutiu došlo na
mieste verejnosti prístupnom, na parkovisku pri divadle A. Bagara, kde sa nachádzalo väčšie množstvo
mladých ľudí, v dôsledku čoho došlo aj k narušeniu verejného poriadku.

Obžalovaný v rámci svojej obrannej verzie uviedol, že sa žalovaného skutku nedopustil, že nie je

agresívny typ a nie je ani trénovaný, preto nie je reálne, aby vo výskoku kopol poškodeného do
tváre. Poprel, že by spôsobil ujmu poškodenému a uviedol, že obžalovaný by mal byť aj chlapec v
čiernom, ktorý z miesta činu ušiel. Bránil sa tvrdením, že poškodený a svedkovia to na neho hodili,
lebo nevedeli identifikovať iného útočníka, poukázal tiež na rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí
nevypovedajú o udalosti zhodne. V súvislosti s takouto obranou obžalovaného poukazuje súd jednak

na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy bezprostredne po skutku uviedol, že si incident
vlastne nepamätal, lebo bol pod vplyvom alkoholu a jednak na výpovede poškodeného a svedka A.,
ktorí obaja naopak pod vplyvom alkoholu neboli a opakovane označili obžalovaného ako útočníka.
Vo vzťahu k schopnosti obžalovaného kopať vo výskoku, vzhľadom na jeho fyzické pred dispozíciesúd uvádza, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že ku kopnutiu poškodeného malo dôjsť nad zemou,
kedy bol poškodený zapákovaný a ťahaný k zemi inou osobou. Správanie a konanie obžalovaného
ovplyvnilo aj množstvo požitého alkoholu, na ktorý obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia nebol

zvyknutý (odbrzdenie zábran). Z vykonaného dokazovania nebolo žiadnym dôkazom preukázané ani
tvrdenie obžalovaného, že by poškodený, alebo svedkovia mali osobný, alebo spoločný záujem poškodiť
obžalovanému, nemali vzájomne žiadny konflikt a vlastne sa ani nepoznali, preto súd konštrukciu
falošného obvinenie obžalovaného považoval iba za tendenčnú obranu obžalovaného v snahe vyviniť
sa. Svedkovia skutok opísali v podstatných skutkových okolnostiach zhodne, prípadne sa situačne

dopĺňali, nepresnosti vo výpovediach svedkov vznikli jednak odstupom času a jednak v dôsledku toho,
že incident prebehol veľmi rýchle a každý zo svedkov ho pozoroval v rámci iného časového úseku, v
inej pozícii, z iného uhla a iného smeru. Poškodený a svedkovia neboli v rovnakej pozícii, preto ich
zmyslové vnímanie a opisy udalostí nie sú rovnaké, zhodli sa však v jednom, že obžalovaný napadol
poškodeného úderom ruky a kopom smerovaným na tvár, čo korešponduje aj so závermi znaleckého
posudku o mechanizme vzniku zranení poškodeného. V konečnom dôsledku je potrebné na margo

obžalovaným vytknutých nepresností vo výpovediach svedkov zdôrazniť, že dokazovanie minulých
skutkových okolností vrátane ich popisu je limitované u každého jednotlivca aj jeho biologickými,
psychologickými a sociálnymi danosťami, pričom zároveň je potrebné zohľadniť fakt, že stopercentné
dokázanie nejakej skutočnosti nie je prakticky možné, podobne ako nie je možné ľudskými zmyslami
zachytiť objektívnu realitu. Poškodený a svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali pod prísahou

(napriek tomu ich výpovede neboli evidentne dohodnuté), vypovedali pod prípadnou hrozbou trestného
stíhania, pričom obžalovaný mohol v rámci svojej obrany uvádzať čokoľvek, aj nepravdu. Súd nezistil
žiadne závažné dôvodné pochybnosti v skutkových zisteniach, pre ktoré by bolo namieste aplikovať
zásadu trestného konania „in dubio pro reo“. Čo sa týka výpovedí svedkov Š. a O., títo vlastne útok na
poškodeného nevideli, iba svedok A. tvrdil, že stál po celý čas vedľa obžalovaného, pričom všetci traja

svedkovia (Š., O. ,A.) spolu s obžalovaným boli navyše pod vplyvom alkoholu, čo určite ovplyvnilo nielen
ich vnímanie udalosti, ale aj ich následný opis. V kontexte s výpoveďami svedkov Š., A., I. je obžalovaný
z trestnej činnosti usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, lekárskymi správami a znaleckým posudkom,
ktoré vykonané dôkazy vytvorili ucelenú logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba
nadväzujúcich, svedčiacich v neprospech obžalovaného.

Z hľadiska protiprávneho konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa ako trestne
zodpovedná osoba dopustil trestného činu vyššej závažnosti a konal v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným zákonom
(jednota vedomosti a vôle), berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal, spôsobený

následok na zdraví a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybností o zachovaní jeho rozpoznávacích
a ovládacích schopností v čase skutku. Obžalovaný vedel, že fyzickým násilím proti určitým častiam
ľudského tela môže spôsobiť poškodenému zranenie, čiže mohol bezpečne vedieť a vnímať, že
fyzické násilie smerujúce na hlavu môže spôsobiť u poškodeného ťažkú ujmu na zdraví. Zároveň
obžalovaný vedel, že k fyzickému stretu s poškodeným prichádza na mieste verejnosti prístupnom a že

takýmto konaním, môže porušiť záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia, ale aj zdravie
a dôstojnosť.

Po zabezpečení listinných dôkazov k osobným pomerom obžalovaného, súd postupoval pri ukladaní
trestu zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania

trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
obžalovaného, ako aj možnosť jeho nápravy a pri ukladaní trestu aplikoval zásady pre ukladanie trestu
uvedené v Trestnom zákone.
Súd z listinných dôkazov (odpis RT) zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený. Z miesta trvalého
pobytu a od zamestnávateľa bol obžalovaný hodnotený kladne, súd z listinných dôkazov nezistil žiadne

negatívne poznatky k osobe obžalovaného.
Pri výpočte do úvahy prichádzajúcej výmery trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej
trestnej sadzby uvedenej v § 155 odsek 1 Trestného zákona (4 roky až 10 rokov), po komplexnom
vyhodnotení osobných pomerov obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno
j) Trestného zákona, že viedol riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného

zákona súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť pod písmenom h), keďže protiprávnym konaním
sa dopustil súčasne dvoch trestných činov. S prihliadnutím na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností (1:1), súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného
zákona a trest obžalovanému ukladal podľa zásady na ukladanie úhrnného trestu uvedenej v §41 odsek 1 Trestného zákona (jednočinný súbeh). Súd použil pri ukladaní trestu ustanovenie o
mimoriadnomzníženítrestupodľa§39odsek1Trestnéhozákona,zohľadniacokolnostiprípaduaosobu
obžalovaného (mladá, bezúhonná, zamestnaná osoba) s presvedčením, že účel trestu bude naplnený

uložením podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a uložením
povinnosti spočívajúcej v príkaze nahradiť podľa svojich schopností v skúšobnej dobe spôsobenú škodu
a povinnosti spočívajúcej v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému.
Takto uložený trest bude postačovať na prevýchovu obžalovaného aj na ochranu spoločnosti a
zodpovedá všetkým zákonným kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4

Trestného zákona, je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona,
pretože zabezpečí ochranu spoločnosti, zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania
obdobných trestných činov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby nahradil poškodenej Všeobecnej

zdravotnej poisťovni a. s., krajská pobočka Trnava, so sídlom Halenárska 22, 917 02 Trnava, IČO 35
937 874 spôsobenú škodu vo výške 2237,29 eur a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava,
ulica V. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, IČO 30 807 484 spôsobenú škodu vo výške 647,80 eur. Táto
výška škody bola riadne a včas uplatnená do skončenia prípravného konania a v priznanej výške aj bez
pochybností preukázaná.

Súd o náhrade škody u poškodeného M. Š. a spoločnosti ŽOS Trnava a.s. nerozhodoval, pretože si v
trestnom konaní do skončenia prípravného konania neuplatnili žiadny nárok na náhradu škody.

Vzhľadomnavšetkypodrobneuvedenéskutočnostiaokolnostiprípadusúdovineatresteobžalovaného

a o nárokoch na náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.