Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/491/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223681
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223681.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: R. republika, za ktorú koná H.
spravodlivosti R. republiky, B. námestie XX, L., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a o
návrhu na prerušenie konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
V č.k. 14C/162/2012-85, zo dňa 20.6.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ vo veci o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žiadal prerušenie
konania dôvodiac, že doposiaľ nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie
zákonnéhosudcuapridelenievecinaprejednaniearozhodnutienestrannémusúdu.Prerušeniekonania
požadoval vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl.127 Ústavy SR s tým, že sa
rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v predmetnom konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v

ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že podanie ústavnej sťažnosti proti právoplatným uzneseniam
Krajského súdu v Bratislave nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Ústavný súd SR v rozhodnutiach v obdobných prípadoch uviedol,
že „Ústava“ ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi

orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne
požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Takýto postup
však vylučuje princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde. V tomto prípade v predmetných konaniach teda existuje „iný súd“, a to krajský
súd, resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktoré sú povolané na poskytnutie ochrany základným
právamsťažovateľa/žalobcu(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo153/96z21.08.1997,3Cdo

102/2013 z 11.03.2013).

Prekážky postupu konania, kedy súd konanie preruší, sú explicitne vymedzené v ustanovení § 107
až 110 O.s.p. Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala všeobecnému súdu
nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania by preto mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého
účastníka konania zaručených mu čl. 46, 48 Ústavy SR. Prerušenie konania by spôsobilo predĺženie

celého súdneho sporu a toto by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania.
Súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Namietol nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre absenciu odôvodnenia nesplnenia

podmienok pre prerušenie konania. Odôvodnenie výroku rozhodnutia o neprerušení konania má
zodpovedať požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o možnosti pokračovať v konaní; ak
neobsahuje opis konkrétnych okolností a dôvodov umožňujúcich pokračovať v konaní, ide o rozhodnutie
nepreskúmateľné. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal na rozhodnutia krajských súdov v právne
a skutkovo zhodných veciach, ktorými boli sudcovia okresných súdov vylúčení z rozhodovania veci.

Mal za to, že názor krajského súdu v predmetnej veci vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva neobstojí; výsledkom podanej ústavnej sťažnosti bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Na
uvedenom základe preto nie je prípustné, aby konanie pokračovalo a aby sa naďalej vykonávali úkony
a rozhodoval vylúčený sudca. Konanie malo byť prerušené až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke
nestrannosti súdu a osoby sudcu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Navrhovateľ podaním zo dňa 30.5.2014 navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej namietal porušenie základného
práva na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces a na zákonného sudcu uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3NcC/134/2012, zo dňa 16.10.2012. Ústavný súd Slovenskej republiky však
uznesením č.k. IV. ÚS 688/2013-10, zo dňa 12.12.2013 odmietol o.i. uvedenú sťažnosť navrhovateľa

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3NcC/134/2012, zo dňa 16.10.2012 pre nedostatok
právomoci. Už na uvedenom základe nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p. a ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Nedôvodný je aj poukaz na rozhodnutia krajských súdov v tvrdených právne a skutkovo zhodných

veciach, ktorými boli sudcovia okresných súdov vylúčení z rozhodovania veci, keď Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 3NcC/134/2012-18, zo dňa 16.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Bratislava V nie sú (okrem JUDr. Jany Tamášiovej) vylúčení z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci.

Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.