Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412208054
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412208054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: A. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XXXX/XX,
X., zastúpenej: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Lermontovova
14, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35
709 332, o zaplatenie 6. 427,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV zo dňa 05. decembra 2016, č.k. 9C/299/2012-275, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 6.427,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21.07.2012 do
zaplatenia, do troch dní.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84%.
Štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 8% a proti žalovanému v rozsahu

92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia sumy 6.427,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 6.427,51 eur od 23.03.2011
do zaplatenia, a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Skutkový stav zistený
vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 2, § 799 ods.
1, 2,3, § 806 Občianskeho zákonníka a tiež s poukazom na článok XI. bod 14 všeobecných

poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP HAV 08), podľa ktorého ak
poistený porušil povinnosti uvedené v ods.1 čl. XIV VPP HAV 08, má poisťovateľ právo odmietnuť
poistné plnenie alebo znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť; ako aj na článok XIV. ods.1 písm. f) VPP HAV 08, podľa ktorého okrem povinností
stanovených príslušnými právnymi predpismi má poistník alebo poistený povinnosť bez zbytočného
odkladu (najneskôr však do 15 dní od okamihu zistenia škodovej udalosti) poisťovateľovi písomne
oznámiť, že škodová udalosť nastala, podať pravdivé vysvetlenie o príčine vzniku, priebehu,

rozsahu, následkoch škodovej udalosti, vzniku nároku na poistné plnenie a/alebo jeho výšku. Vychádzal
zo zistenia, že dňa 16.12.2009 strany uzavreli poistnú zmluvu na poistenie motorových vozidiel,
predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla B. XXXi, M.: X. XXXBM. Súčasťou
poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel V.
O. XX. Dňa 06.01.2011 bola spôsobená dopravná nehoda prevádzkou motorového vozidla B. XXXi,
M.: X.-XXXBM, držiteľom ktorého bola žalobkyňa a vozidlo v čase dopravnej nehody riadil F. B., ktorý

nedal na cestnej komunikácii v smere z B. L. V. prednosť v jazde vozidlu X. XXX, M.:
K. XXXEE, ktorého držiteľom bol K. O. a vozidlo v čase dopravnej nehody riadil P. X.. Listom zo
dňa 04.10.2012 žalovaný žalobkyni oznámil, že predmetnú škodovú udalosť odkladá bez poskytnutiapoistného plnenia v súlade s ustanoveniami čl. XI. ods. 14 VPP HAV 08 v spojení s článkom XIV. ods.
1 písm. f) VPP HAV 08 a s poukazom na to, že poškodenie vozidiel s ohľadom na deklarovaný priebeh
škodovej udalosti je technicky neprijateľné. Vzhľadom na spornú skutočnosť, či deklarovaný priebeh

vznikuškodovejudalosti anáslednépoškodeniamotorovýchvozidielbolitechnickyprijateľné,oboznámil
sa so znaleckým posudkom č. 69/2012 predloženým žalovaným, vypočul svedkov a nariadil znalecké
dokazovanie z odboru cestnej dopravy. Súdom ustanovený znalec Ing. Peter Kováč v znaleckom
posudku č. XXX/XXXX uviedol, že k zrážke vozidiel B. XXXi, M.: XXXBM T. X. XXX Q.,
M.: K. XXXEE mohlo po technickej stránke dôjsť s prihliadnutím k popisovanému priebehu škodovej

udalosti. Žalovaný, ktorý nesúhlasil so závermi súdom ustanoveného znalca a zotrval na záveroch
svojho znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Gabrielom Belobradom č. XX/XXXX, predložil
doplnenie č. 1 tohto znaleckého posudku, v ktorom sa znalec zaoberal možnosťou nehodového deja
tak, ako to opísali svedkovia. Na návrh strán nariadil konfrontáciu znalcov v rámci ktorej znalec
Ing. Belobrad nasimuloval a premietol viaceré možnosti priebehu škodovej udalosti. Z tohto dôkazu
vyplynulo, že ak by motorové vozidlo žalobkyne B. XXXi išlo 45 km/h, tak ako to uviedol svedok F.. B.A.

a motorové vozidlo X. išlo rýchlosťou 45 km/h, autá by sa nezrazili. Za predpokladu, že by motorové
vozidlo X. išlo 30 km/h miesto zrážky by bolo úplne niekde inde a v prípade, že by motorové vozidlo X.
išlo rýchlosťou 20 km/h, opätovne by sa vozidlá nezrazili a k zrážke by nedošlo. Uvedenými
crash testami a viacerými simuláciami kde sa menila rýchlosť motorového vozidla X., adhézia povrchu
0,5 alebo 0,7, bolo preukázané, že k dopravnej nehode tak ako to opisuje žalobkyňa a

účastník nemohlo dôjsť, je technicky neprijateľná a nešlo o náhodnú udalosť. Mal za to, že uvedené
závery neboli vyvrátené ani konfrontáciou znalcov. Svedeckú výpoveď J. I. považoval za účelovú,
nakoľko ako svedok dopravnej nehody nebol uvedený v policajnej správe, ani v oznámení škody z
poistenia motorových vozidiel. Ako svedok sa mal prihlásiť na základe inzerátu v X. Z.,
napriek tomu, že býva v Z. L. (čo je okres Senec). Svedok si nepamätal kedy čítal inzerát avšak pamätal

si mesiac a rok kedy sa stala škodová udalosť. Zároveň svedok jasne uviedol, že dopravná nehoda sa
stala v nedeľu, čo nie je pravdou, pretože škodová udalosť sa stala dňa 06.01.2011, čo bol štvrtok.
Poukázal na rozpory vo výpovediach žalobkyne a svedka F. B.. Žalobkyňa uviedla, že motorové vozidlo
zapožičala pánovi B.A. a ten ho vrátil po mesiaci. Pán F. B. však uviedol, že mal jej motorové vozidlo
zapožičané len dva dni. Taktiež žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že sa o škodovej udalosti dozvedela

po mesiaci, kedy jej bolo motorové vozidlo vrátené s tým, že bolo havarované. Avšak pán B. tvrdil, že o
škodovej udalosti žalobkyňu informoval hneď na druhý deň ako sa stala. Považoval za pozoruhodné, že
žalobkyňa požičala motorové vozidlo zn. B. len nejakému známemu a po oznámení, že je havarované
to nijako s vodičom neriešila a dokonca s ním prestala aj komunikovať. Uviedol, že aj tieto
výpovede a ich nezrovnalosti naznačujú, že nešlo o náhodnú udalosť. S poukazom na uvedené

mal za to, že žalovaný likvidoval poistnú udalosť správne, keď neposkytol žalobkyni poistné plnenie,
nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že ku škodovej udalosti nedošlo tak ako to opisovali účastníci
predmetnej dopravnej nehody, priebeh škodovej udalosti bol technicky neprijateľný a nešlo o náhodnú
udalosť. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a podľa § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalovanému právo
na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jej žalobe vyhovené v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že došlo k porušeniu jej práva
na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že
prevzatím argumentácie žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým záverom o tom, že ku škodovej
udalosti nedošlo tak ako ju opisovali účastníci dopravnej nehody, že priebeh škodovej udalosti bol
technicky neprijateľný a nešlo o náhodnú udalosť. Mala za to, že v danom prípade preukázateľne došlo

k náhodnej udalosti a poistná udalosť je technicky prijateľná a to s poukazom na vykonané dôkazy
výpoveďou vodiča p. B., ktorý potvrdil, že náhodným spôsobom došlo ku stretu vozidiel, výpoveďou
vodiča poškodeného motorového vozidla (p. X.), ktorý rovnako potvrdil náhodný stret vozidiel, pričom
medzi vodičmi nebol preukázaný žiaden vzťah (išlo o úplne neznáme osoby, ktoré sa predtým nikdy
nevideli). Ďalej poukázala na skutočnosť, že k dopravnej nehode bola privolaná polícia

a bola spísaná policajná správa, že uvedené skutočnosti potvrdil súdom ustanovený znalec Ing. Kováč
v znaleckom posudku a že znalec žalovaného Ing. Belobrad rovnako skonštatoval kontakt motorových
vozidiel, a teda, že došlo k dopravnej nehode. Zdôraznila, že ide o nárok z havarijného poistenia a
teda nebol daný dôvod, prečo by mala uvádzať nepravdivé vysvetlenia. Vytýkala súdu prvej inštancie,že bez ďalšieho prijal záver znalca žalovaného, že vodič jej motorového vozidla išiel rýchlosťou 45
- 50 km/h, pričom svedok B. ako vodič jej motorového vozidla uviedol, že touto rýchlosťou išiel do
kopca, nie je však zrejmé, aká bola jeho rýchlosť v momente zrážky motorových vozidiel, pričom je

vysoko pravdepodobné, že vozidlá sa v momente ich vzájomného stretu pohybovali rýchlosťou 28km/
h vozidlo B. a 24 km/h vozidlo X. a v takom prípade by došlo k stretu vozidiel zúčastnených na
dopravnej nehode. Súd prvej inštancie prijal záver znalca žalovaného, že vinník dopravnej nehody strhol
na šmykľavej vozovke volant najprv doprava a potom doľava, avšak z výpovede vodiča jej motorového
vozidla takáto skutočnosť vôbec nevyplýva, a navyše je technicky nemožné, aby na 9,5 m dráhe a

na šmykľavom povrchu pri rýchlosti 45 - 50 km/h vodič motorového vozidla dvakrát stihol zmeniť smer
pohybu vozidla. Skutočnosti týkajúce sa rozporu, kedy jej vodič B. vrátil motorové vozidlo, prečo mu
požičala vozidlo a že následne prestala s ním komunikovať, nemajú žiaden súvis s preukázaním vzniku
poistnej udalosti, jej technickou prijateľnosťou ako náhodnej udalosti. Poukázala tiež na to, že znalecký
posudokč.XXX/XXXXbol vypracovanýsúdomustanovenýmznalcomvsúlades§206C.s.p.,narozdiel
znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom žalovaným pred účinnosťou C.s.p., ktorý je potrebné

považovať len za listinný dôkaz. Zotrvala na tom, že žalovanému podala pravdivé vysvetlenie o vzniku
poistnej udalosti a jej následkoch, nakoľko korešponduje z výpoveďou vodiča jej motorového vozidla
ako aj s ďalšími v priebehu konania vykonanými dôkazmi. Bolo preukázané, že predmetná dopravná
nehoda je technicky prijateľné a preukázateľne išlo o náhodnú udalosť. Argumentovala, že
rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ

súd prvej inštancie neposúdil vzťah založený poistnou zmluvou v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako vzťah spotrebiteľský a že zmluvná podmienka, obsahom ktorej je dojednanie
možnosti nepriznať poistné plnenie v článku XI. ods. 14 všeobecných poistných podmienok
havarijného poistenia je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď strohý odkaz v poistnej zmluve na
všeobecné poistné podmienky a z nich vyplývajúci ďalší odkaz na výluky z poistenia je stav vyvolávajúci

nevyvážené postavenie účastníkov v poistnom vzťahu. Zotrvala na svojej argumentácii, že nepriznanie
poistného plnenia v zmysle článku XI. ods. 14 všeobecných poistných podmienok havarijného poistenia
je v priamom rozpore s ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto je takéto ustanovenie
neplatné. Zdôraznila, že Občiansky zákonník dáva poistiteľovi za splnenia zákonných podmienok len
možnosť primerane znížiť poistné plnenie, nie vôbec ho nepriznať. Poukázala na to, že v zmysle §

799 ods. 3 Obč. zák. musia byť splnené obe zákonom stanovené podmienky na to, aby bol poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť, a to, že poistený porušil vedome svoje povinnosti a tieto
povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenia rozsahu jej následkov. Mala
zato, že v danom prípade nebolo zo strany žalovaného preukázané splnenie podmienok na primerané
zníženie poistného plnenia. Záverom zdôraznila, že v súlade s § 799 Obč. zák. a článkom XI. ods. 14

VPP HAV 08 oznámila, že nastala poistná udalosť, dala pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov, predložila potrebné doklady, ktoré si žalovaný vyžiadal. Skutočnosť, že nastala poistná
udalosť bola preukázaná výpoveďou vodiča jej motorového vozidla, vodičom poškodeného motorového
vozidla, spísanou policajnou správou o dopravnej nehode a uvedené potvrdil ako súdnom ustanovený
znalec, tak aj znalec žalovaného. Namietala tiež nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie

a porušenie jej práva na spravodlivý proces.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom pojednávaní
(§ 385 ods. 1 C.s.p.) a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 C.s.p.) listinnými dokladmi -

všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08 - článok IV.
bod 1, článok V. bod 1 písm. a), článok XI. bod 14, článok XIV. bod 1 písm. f), článok XXIV. bod 9,
záznam dopravnej nehody a záznam o blokovom konaní zo dňa 02.02.2012,
faktúra č. 2011/04 zo dňa 07.02.2011, faktúra č. 1-2011 zo dňa 06.01.2011, príjmový pokladničný doklad
zo dňa 06.01.2011, oznámenie škody z poistenia motorových vozidle zo dňa 14.01.2011, záznam o

nehode zo dňa 06.01.2011, oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 04.10.2012,
znalecký posudok č. 69/2012 zo dňa 05.07.2012 vypracovaný znalcom Ing. Belobradom v znení jeho
doplnenia č. 1 zo dňa 25.02.2016, znalecký posudok č. 189/2015 zo dňa 26.11.2015 vypracovaný súdom
ustanoveným znalcom Ing. Petrom Kováčom (§ 204 C.s.p.), výsluchom žalobkyne (§ 195 C.s.p.) a
svedkov P. X. T. J. I. (§ 196 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
6. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vznikua rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
7. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v

odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
na rozsah jeho povinnosti plniť.
8. Náhodná udalosť v zmysle § 788 ods. 1 Obč. zák. je budúca, možná neistá udalosť, o ktorej
sa vôbec nevie či nastane počas doby poistenia; ide o udalosť určenú poistnými podmienkami, o ktorej

účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže v budúcnosti nastať, ale nevedia v čase uzavretia
poistnej zmluvy, kedy nastane, resp. či vôbec nastane počas doby trvania poistenia. Náhodnosť tak
spočíva v časovej neurčiteľnosti udalosti; poistnou udalosťou preto nemôže byť škoda vzniknutá ako
nevyhnutný následok nejakej udalosti. Náhodnou udalosťou preto nie je udalosť, o ktorej sa v čase
vzniku poistenia vie, že už nastala ani úmyselne vyvolaná udalosť.
9. Poistná udalosť v zmysle § 797 ods. 2 Obč. zák. je právna skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

poistiteľa poskytnúť poistné plnenie; pričom táto skutočnosť predpokladá vznik náhodnej udalosti v
zmluve bližšie uvedenej (čo je v danom prípade havária), ku ktorej došlo počas trvania poistenia, a vznik
škody ako následku tejto náhodnej udalosti (čo je v danom prípade poškodenie motorového
vozidla).
10. V prípade poistenia majetku (§ 806 Obč. zák.) musia poistné podmienky stanoviť, ktoré náhodné

udalosti, ak z nich vznikne škoda, sa stanú poistnými udalosťami, kedy vznikne poistenému právo na
plnenie. Aby vznikla povinnosť poisťovne plniť, musí existovať v poistnej zmluve dojednaný škodlivý
následok vyvolaný bližšie označenou udalosťou. V prejednávanej veci je tak v
zmysle dojednaného havarijného poistenia (článok IV. ods.1 písm. a/ VPP HAV 08) poistnou udalosťou
poškodenie motorového vozidla v dôsledku havárie. Poistenie sa nevzťahuje na škody priamo

alebo nepriamo zapríčinené, spôsobené, vzniknuté alebo zväčšené úmyselným konaním poistníka,
poisteného, užívateľa vozidla alebo inej osoby na podnet niekoho z nich (článok V. ods.1 písm. a/ VPP
HAV 08).
11. Z bodu 9 článku XXIV. VPP HAV 08 vyplýva, že haváriou sa rozumie poškodenie alebo zničenie
poisteného vozidla alebo jeho časti náhodnou udalosťou vzniknutou nárazom alebo stretom, pričom

náraz je zrážka poisteného vozidla s nepohyblivou prekážkou (napr. stena, stojace auto a pod.) a stret
je zrážka poisteného vozidla s pohybujúcim sa objektom (napr. vozidlo, človek, zviera a pod.).
12. V danej veci sa tak dojednanie poistenia vzťahuje na prípad poškodenia majetku - poisteného
motorového vozidla, následkom havárie bližšie definovanej poistnými podmienkami. V tomto prípade
preto považoval odvolací súd za rozhodujúce, pre posúdenie otázky vzniku poistnej udalosti, zistenie,

či došlo k poškodeniu poisteného vozidla v dôsledku takej havárie ako je vymedzená v bode 9 článku
XXIV. VPP HAV 08.
13. Svedok P. X. pred odvolacím súdom zotrval na svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie, k
priebehu nehody uviedol, že bolo nasnežené, poľadovica, vozidlo B. prichádzalo sprava, on odbočoval
doľava, išiel z kopca a do jeho vozidla narazilo vozidlo B., ktorého vodič; po vzájomnom hašterení;

uznal vinu. Svedok zavolal políciu, ktorá prišla za hodinu, resp. trištvrte hodinu, autá boli nepojazdné, z
jeho auta vpredu vytiekla tekutina (asi z chladiča), autá boli odtiahnuté, vinníka pred nehodou nepoznal,
škodu na ním vedenom vozidle uhradila z havarijného poistenia Kooperativa, mal požičané vozidlo od
bratranca, nakoľko jeho bolo nepojazdné. Uviedol, že sa zúčastnil rekonštrukcie, ale nepamätal si či
to bolo v Generali alebo v Kooperative, bola priamo na mieste, bol prítomný vinník, ukazoval v ktorých

miestach sa to stalo, nevedel presne kedy bola rekonštrukcia, mohla byť mesiac po nehode, bolo vtedy
nasnežené. K tomu, či bolo viacej rekonštrukcií vzhľadom na záznam znalca o previerke dňa 22.11.2011,
uviedol, že bola jedna rekonštrukcia. Potvrdil, že sa zastavilo okoloidúce vozidlo, vodič ktorého sa niečo
opýtal vodiča B..
14. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že na druhý deň jej zatelefonoval

vinník nehody F.. B., že sa stala dopravná nehoda, nechal odtiahnuť auto, vyplnili papiere pre poisťovňu
a po mesiaci, keď bolo opravené si ho vyzdvihla. Vozidlo požičiavala F.. B. keď ju požiadal v rámci
pracovného vzťahu. Nepoznala sa s vlastníkom ani s vodičom druhého vozidla. Poistnú
udalosť nahlásila, dotazník jej poslali po vyše roku, nezúčastnila sa rekonštrukcie, v tomto smere ju nikto
nekontaktoval písomne či telefonicky. Doklady vyplnila po nehode, a preto sa nemohla o nej dozvedieť

až po mesiaci.
15. Svedok J. I.O. vo svojej svedeckej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že išiel z B.Í. L. V., v
kopci si všimol ako auto pred ním lieta po ceste a nedalo prednosť autu sprava, zastavil
sa pri ňom, či nepotrebuje pomoc, sedel v aute, nevystupoval, nevedel uviesť, v akom odstupe išielza poisteným vozidlom. Uviedol, že pred nehodou sa nepoznal s F.. B. ani so žalobkyňou. Že hľadajú
svedka nehody našiel V. X., pozeral ho, keď hľadal majstrov, čítava aj Trnavsko, odoberal aj
senecké noviny (asi Senecko), napísal správu na číslo v inzeráte. Pokiaľ išlo druhé auto, uviedol,

že to bolo nejaké kombi.
16. Na žiadosť odvolacieho súdu zástupkyňa žalovaného uviedla, že vykonala jedinú rekonštrukciu, a
to dňa 22.11.2011 za prítomnosti znalca, svojho likvidátora a vodiča X..
17. Odvolací súd upustil od zopakovania dokazovania výsluchom svedka F. B. z dôvodu, že sa mu
nepodarilo doručiť predvolanie na jeho poslednú známu adresu, resp. adresu v registri obyvateľov, iná

adresa nebola zistená a jeho prítomnosť na pojednávaní nevedela zabezpečiť ani žalobkyňa.
18. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu mal odvolací súd za preukázané, že priami
účastníci dopravnej nehody F. B. T. P. X. zhodne potvrdili vo svojej svedeckej výpovedi, že došlo
ku zrážke motorových vozidiel. Odvolací súd nezistil v ich svedeckých výpovediach
žiadne rozpory a nebol zistený ani žiaden taký relevantný vzťah týchto dvoch svedkov, ktorý by
spochybňoval hodnovernosť ich výpovedí. Zhodné tvrdenie svedkov o tom, že došlo ku vzájomnému

stretu vozidiel, bolo objektivizované záznamom dopravnej nehody zo dňa 02.02.2012 spísaným na
mieste nehody privolanou políciou a záznamom o udelení blokovej pokuty vodičovi poisteného vozidla
F. B.. Vzájomnú kolíziu vozidiel potvrdil aj svedok J. I. a jeho prítomnosť na mieste nehody potvrdili
aj obaja účastníci nehody. Pokiaľ svedok uviedol, že nehoda sa stala v nedeľu, hoci bola vo štvrtok,
nezakladá tátoskutočnosťdôvodprespochybňovanie jehovýpovede,pretoževdeňnehody06.01.2011

bol sviatok, teda rovnako ako v nedeľu to bol voľný deň. Svedok J.. I. poprel, že by pred nehodou
poznal žalobkyňu alebo vinníka nehody F.. B. a skutočnosť, že svedka účastníci nehody neuviedli v
policajnej správe ani v dokladoch pre žalovaného nezakladá účelovosť jeho výpovede, keďže nehoda
bola zdokumentovaná privolanou políciou a účastníci sa na zavinení dohodli. Skutočnosť, že svedok
býva v okrese Q. nevylučuje, aby čítal Pezinské Noviny. S týmito dôkazmi; preukazujúcimi, že došlo

ku stretu vozidiel; korešpondujú aj závery v konaní vypracovaného znaleckého posudku č.
XXX/XXXX ako aj žalovaným predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX v znení jeho doplnenia č.
1, keď obaja znalci potvrdili, resp. nevylúčili, vzájomný stret (kontakt) vozidiel.
19. Hodnovernosť ostatných záverov oboch znaleckých posudkov odvolací súd vyhodnotil s ohľadom
na zistenie, že žalovaný v rámci šetrenia poistnej udalosti dôkladne nezisťoval všetky okolnosti,

za ktorých malo dôjsť ku škodovej udalosti a znalecké posudky vychádzajú z čiastkových údajov
poskytnutých žalovaným a z výpovedí účastníkov nehody vykonávanej zo značným časovým odstupom.
Z týchto dôvodov nie je možné na odborné závery znalcov v ich znaleckých posudkoch, týkajúce
sa technickej prijateľnosti vzniku a priebehu škodovej udalosti, prihliadnuť. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že k previerke resp. rekonštrukcii, nehody vykonanej znalcom Ing. Belobradom

dňa 22.11.2011 nebol prizvaný vinník dopravnej nehody F.. B., nezisťovala sa rýchlosť vozidiel (vodič
B. sa vyjadril v dotazníku zo dňa 26.07.2012; teda až po vypracovaní posudku Ing. Belobradom dňa
05.07.2012; k rýchlosti vozidla v čase nehody tak, že rýchlosť bola dodržaná a za hodnoverný
nemožno považovať údaj o rýchlosti vozidla uvedený týmto svedkom v jeho výpovedi s odstupom
vyše 3 rokov), nezisťovala sa technika jazdy vodičov bezprostredne pred zrážkou (zmena smeru pohybu

vozidla - kto z nich a ako strhol volant). Nebolo preukázané, že by žalovaný pristúpil k rekonštrukcii
nehody v primeranom časovom odstupe, previerku vykonal až znalec dňa 22.11.2011. Pokiaľ svedok X.
v odvolacom konaní uviedol, že sa zúčastnil nejakej rekonštrukcie po mesiaci od nehody, nepovažoval
odvolací súd tento jeho časový údaj za dôveryhodný vzhľadom na odstup času ako aj to, že svedok
nevedel uviesť v ktorej poisťovni sa vykonávala táto rekonštrukcia, potvrdil však, že bola len jedna

rekonštrukcia. Nakoľko sa svedok zúčastnil jednej rekonštrukcie tak to nebolo mesiac po nehode, ale
bola to znalcom žalovaného vykonaná rekonštrukcia dňa 22.11.2011. Odvolací súd preto vyhodnotil
obidva znalecké posudky ako nedôveryhodné, nakoľko nevychádzajú z úplných, resp.
objektívne zistených, okolností za ktorých malo dôjsť ku škodovej udalosti. Uvedené nedostatky sa
následne premietli aj do nezrovnalostí znalcov pri interpretovaní vyhotovenej fotodokumentácie, keď

znalci sa rozchádzali v názore, či vozidlá na nej zachytené sú v konečnej polohe v jednej rovine (znalec
Ing. Belobrad) alebo pod ostrým uhlom (znalec Ing. Kováč), v charaktere povrchu vozovky, či je pokrytý
vrstvou ujazdeného, resp. odtrhnutého snehu a aká má byť správne zvolená hodnota súčiniteľa adhézie
pneumatík vozidiel s vozovkou (0,70 alebo v rozpätí 0,1-0,5), a rôzne vyhodnocovali fotodokumentáciu
aj z hľadiska viditeľnosti vytekania tekutiny z vozidla žalobkyne.

20. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že rozpory v jej výpovedi so svedeckou
výpoveďou vodiča jej vozidla F.. B. týkajúce sa okolností zapožičania a vrátenia vozidla a
ich vzájomnej komunikácie po škodovej udalosti, nemajú relevantný vplyv na posúdenie vzniku poistnej
udalosti. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom prvejinštancie vôbec neuvádzala, na aký čas zapožičala svedkovi F.. B. vozidlo, uviedla len to, že jej bolo
vrátené po jednom mesiaci s tým, že bolo havarované. Rovnako z výpovede žalobkyne pred súdom
prvej inštancie nevyplýva, že by sa o škodovej udalosti dozvedela po mesiaci, a takéto zistenie súdu

prvej inštancie vylučuje tá skutočnosť, že už dňa 06.01.2011 bola žalobkyňou zaplatená faktúra za
odťah vozidla, dňa 14.01.2011 spísala oznámenie o škodovej udalosti, a tieto skutočnosti v konečnom
dôsledkupotvrdzujúvýpoveď svedkaF..B.,žežalobkyňuinformovalonehodenadruhýdeň;čonapokon
potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi na odvolacom súde. Rovnako výpoveď žalobkyne o tom,
že (už opravené) vozidlo jej bolo vrátené po mesiaci, časovo korešponduje s faktúrou vystavenou jej

servisom za opravu dňa 07.02.2011.
21. V konaní nevyšli najavo ani žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať motívu žalobkyne
či účastníkov nehody predstierať vznik poistnej udalosti v snahe o neoprávnené získanie
poistného plnenia z havarijného poistenia.
22. V danej veci tak odvolací súd dospel k záveru, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania
nemožno vyvodiť taký záver, že žalobkyňa vedome porušila povinnosť podať pravdivé vysvetlenie o

vzniku, priebehu poistnej udalosti a rozsahu jej následkov v oznámení škody z poistenia motorových
vozidla zo dňa 14.01.2011, a teda, že by si u žalovaného uplatnila z havarijného poistenia takú škodu
na poistenom vozidle, ktorá nebola spôsobená náhodnou udalosťou, resp. bola spôsobená úmyselne
vyvolanou udalosťou. Žalovaný preto nepostupoval pri likvidácii škodovej udalosti správne pokiaľ ju
odložil bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že nešlo o náhodnú udalosť s odvolaním sa na

technickú neprijateľnosť deklarovaného priebehu škodovej udalosti. Na odmietnutie poistného plnenia
neboli dané ani dôvody výluky z poistenia podľa článku V. bod 1 písm. a) VPP HAV 08 a
taktiež neboli splnené podmienky na zníženie poistného plnenia v zmysle článku XI. bod 14 v spojení s
článkom XIV. bod 1 písm. f/ VPP HAV 08 v spojení s § 799 ods. 3 Obč. zák.
23. V rámci šetrenia poistnej udalosti žalobkyňa predložila všetky doklady ktoré mala k

dispozícii dňa 17.01.2011 a 07.02.2011. Listom zo dňa 13.04.2011 jej žalovaný oznámil, že v rámci
šetrenia škodovej udalosti pristúpil k vypracovaniu znaleckého posudku. Znalecký posudok č. XX/XXXX
so záverom, že priebeh nehodového deja tak ako je uvedený v oznámeniach, je po
technickej stránke neprijateľný, bol vypracovaný dňa 05.07.2012. Vzhľadom na uvedené závery ukončil
žalovaný dňa 4.10.2012 škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia. Na základe uvedeného

odvolací súd dospel k záveru, že k ukončeniu šetrenia žalovaným došlo vypracovaním
znaleckého posudku č. XX/XXXX dňom 05.07.2012. V zmysle § 797 ods. 3 Obč. zák. bol žalovaný
povinný plniť v lehote do 15 dní po skončení vyšetrenia, t.j. do 20.07.2012, a preto sa dňom 21.07.2012
dostal do omeškania s plnením a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z
dlžnej sumy vo výške 8,75 % ročne.

24. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 6.427,51 eur
spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 21.07.2012 do zaplatenia, a vo zvyšnej časti
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá čo do úroku z omeškania za obdobie od
23.03.2011 do 20.07.2012 ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

25. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobkyni , ktorá mala v konaní čiastočný úspech (čo do istiny a
časti príslušenstva) priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 84%. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia istiny 6.427,51 eur a úrokov z omeškania
vypočítaných ku dňu vyhlásenia rozsudku 18.09.2018 vo výške 4.337,77 eur, spolu sumy 10.765,28 eur,

úspešná bola v časti istiny 6.427,51 eur a úrokov z omeškania vo výške 3.468,43 eur, teda spolu v
sume 9.895,94 eur, čo predstavuje 92%-ný úspech, a neúspešná bola v časti úrokov z omeškania vo
výške 869,34 eur, čo predstavuje 8%-ný neúspech , a preto konečný úspech žalobkyne v konaní je
84% (úspech v rozsahu 92% - neúspech v rozsahu 8%). Štátu vyplatením znalečného zo
štátnych finančných prostriedkov vznikol nárok na náhradu trov podľa pomerného výsledku konania

proti žalobkyni v rozsahu 8% a proti žalovanému v rozsahu 92%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).