Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/104/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411202776
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1411202776.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: BPT

LEASING, a. s., Drieňová 34, Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2,
Bratislava, proti odporkyni: A.. X. J., M.., L. R. XX, L., zastúpená JUDr. Margita Lonská, advokátka,
Kalinčiakova 25, Bratislava, o neúčinnosť zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.2.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvorená medzi odporkyňou A.. X. J., M..,

X.. X.X.XXXX a J.. E. J., M.., X.. XX.X.XXXX, L. R. XX, L., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený pod č. V - XXXXX/XX, je v časti, na základe ktorej sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou:
- bytu č. XX vo vchode R. XX, bytového domu, súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemkoch parcela
č. XXX a parc. č. XXX, LV XXXX, k. ú. Z., obec L. - H. Č. Z., okres L. A.,
- 6916/179456 spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu, súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemkoch, parc. č. XXX a parc. č. XXX, LV XXXX, k. ú.
Z., obec L. - mestská časť Z., okres L. A.,

- 6916/179456 spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch registra C, parc. č. XXX, výmera 157 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX, výmera 155 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, LV XXXX, k. ú. Z., obec L. - mestská časť Z., okres L. A.,
je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Odporkyňu navrhol zaviazať na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ dňa 30.6.2008 uzatvoril zo spoločnosťou SAER Slovakia, s. r.
o., IČO: 35 920 505, Mierová 190, Bratislava Leasingovú zmluvu č. 0874/28, ktorej predmetom bol

finančný leasing Mobilnej vŕtacej súpravy MAZ s príslušenstvom na dobu 48 mesiacov. Dňa 17.12.2008
bol medzi navrhovateľom, spoločnosťou SAER Slovakia, s. r. o. a spoločnosťou AQUA DRILLING, s.
r. o., uzatvorený Dodatok č. 1 k LZ, ktorým došlo k postúpeniu práv a povinností z LZ zo spol. SAER
SLOVAKIA, s. r. o., na spoločnosť AQUA DRILLING, s. r. o. LZ bola uzatvorená ako nepomenovaný
zmluvný typ v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom zmluvné strany sa v súlade s ust.
§ 262 Ob. z. dohodli, že ich zmluvný vzťah sa bude spravovať Ob. z. Neoddeliteľnú súčasť LZ tvoria
všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“). Dňa 17.12.2008 manžel odporkyne J.. E. J., M..,

pred notárom E.. K. Y. vyhlásil, že v prípade nesplatenia dlhu spoločnosťou AQUA DRILLING, s. r.
o. za ňu dlh navrhovateľovi uhradí. Ručiteľské vyhlásenie J.. E. J., M.., bolo zahrnuté do notárskej
zápisnice č. N 514/2008, NZ 62475/2008. Počas trvania LZ mala spoločnosť SAER SLOVAKIA, s. r. o.
a neskôr spoločnosť AQUA DRILLING, s. r. o. zaplatiť nultú splátku vo výške 18 341,92 eur, paušálnunáhradu nákladov spojených s uzavretím LZ vo výške 395,01 eur, 48 mesačných splátok á 1595,76 eur
a po uplynutí doby lízingu kúpnu cenu vo výške 33,19 eur bez DPH. V dôsledku neplatenia lízingových
splátok navrhovateľ listom zo dňa 14.12.2009, doručeným dňa 10.6.2010 odstúpil od LZ podľa č. l. X

bod 10.2. písm. a), k), VZP. Dňa 6.8.2010 navrhovateľ vystavil vyúčtovanie pri predčasnom ukončení
LZ, v zmysle ktorého bol dlh spoločnosti AQUA DRILLING, s. r. o. vo výške 37 032,67 eur. Poštovú
zásielku obsahujúcu vyúčtovanie si spoločnosť AQUA DRILLING, s. r. o. neprevzala, podľa čl. XII, bod
12.5. VZP, sa teda považuje za doručenú dňom márneho uplynutia poštovej odbernej lehoty, t. j. dňa
6.9.2010. V zmysle čl. XI, bod 11.2.1 VZP, sa dlh stal splatným dňa 6.10.2010. V dôsledku omeškania

so zaplatením pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ spoločnosti AQUA DRILLING,
s. r. o., vznikla povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy vo výške 37 032,67 eur úrok z omeškania podľa ust.
§ 369 Ob. z. v zákonnej výške 9% za obdobie od 7.10.2010 do zaplatenia. J.. E. J., M.., Dohodou o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prenechal odporkyni byt. č. XX v bytovom dome, súp. č.
XXXX a spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu, LV č. XXXX, k. ú. Z. a
6916/179456 spoluvlastnícky podiel na zastavaných pozemkoch, parc. č. XXX a XXX, LV č. XXXX, k. ú.

Z.. Vklad Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností bol povolený
pod č. Y. XXX/XX. J.. E. J., M.., nie je vlastníkom iného nehnuteľného majetku, ktorý by mohol slúžiť na
uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa teda
J.. E. J., M.. zbavil v prospech blízkej osoby svojho jediného nehnuteľného majetku, prostredníctvom
ktorého by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku. Ide teda o odporovateľný právny úkon v

zmysle ust. § 42a, ods. 2, ods. 3, písm. a) OZ.

Odporkyňa vo vyjadrení uviedla, že nárok navrhovateľa neuznáva, žiada ho ako nedôvodný zamietnuť.
Namietla nedostatokaktívnejlegitimácienavrhovateľavtomtokonaní.Poukazovalanaust.§42aods.1
Obč. zák. podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Vymáhateľnou sa
rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, teda ide o pohľadávku, ktorá
bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo existuje iný platný exekučný titul na podklade
ktorého je možné vykonať exekúciu v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Odporkyňa
poukazovala na to, že navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že dlh spoločnosti AQUA DRILLING, s. r.

o. z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy predstavuje 37 032,67 eur. Navrhovateľ
predložil súdu Osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu o vyhlásení ručiteľa a súhlase osôb povinných s
vykonateľnosťou a o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. spísané vo forme
notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Bratislave dňa 18.12.2008 č. N 514/2008, Nz 62475/2008,
NCRIs 61938/2008. Odporkyňa uviedla, že Osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu, o vyhlásení ručiteľa a

súhlase osôb povinných s vykonateľnosťou a o súhlase s exekúciou (ďalej len „Osvedčenie) spísané vo
forme notárskej zápisnice je spôsobilým podkladom ku výkonu exekúcie len ak spĺňa formálne náležitosti
pre spísanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch podľa notárskeho poriadku a súčasne v zmysle
§ 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), t. j. obsahuje právny záväzok,
oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s

vykonateľnosťou. V bode III. Osvedčenia sú právny dôvod plnenia a predmet plnenia špecifikované
ako zostávajúci záväzok na základe dodatku č. 1 zo dňa 17.12.2008 k Zmluve o finančnom lízingu č.
0874/28 zo dňa 30.6.2008. Teda špecifikácia právneho dôvodu plnenia a predmetu plnenia, ktorým sa
rozumie presný obsah a rozsah plnenia v Osvedčení chýbajú. Právny dôvod plnenia, aj predmet plnenia
musia byť vymedzené dostatočne určite, pretože ide o základnú zákonnú požiadavku na každý právny

úkon a z ich vymedzenia v Osvedčení ako „zostávajúceho záväzku na základe dodatku č. 1 ku zmluve
o finančnom lízingu“ nie je možné identifikovať právny dôvod plnenia, teda či má ísť o lízingové splátky
alebo nesplatenú časť istiny alebo iný konkrétny záväzok z lízingovej zmluvy alebo z jej dodatku a ďalej
z takéhoto vymedzenia nie je vôbec možné dovodiť rozsah plnenia. V osvedčení nie je vyšpecifikovaná
výška peňažného plnenia. Rovnako úplne absentuje vymedzenie predmetu plnenia uvedeného v bode

III. pod 2., 3., 4. a 5., a to konkrétne jeho presného rozsahu (vyčíslenia) a jeho splatnosti. Najviac
je vo forme notárskej zápisnice osvedčený právny úkon uznania dlhu, teda dlh, ktorý uznávajú osoby
uvedené ako osoby povinné v notárskej zápisnici, by v čase jej spísania mal existovať, aby ho bolo
možné uznať čo do dôvodu a výšky. Z obsahu Osvedčenia je zrejmé, že záväzky povinnej osoby
uvedené v bode III. pod 2., 3., 4. a 5. Osvedčenia v čase spísania Osvedčenia neexistovali, preto nie

je a ani nemohla byť vyčíslená ich konkrétna výška a splatnosť. Preto samotný úkon uznania dlhu trpí
vadami, ktoré ho robia neplatným. Dlh, resp. záväzky, ktoré sa uznávajú, nie sú vyšpecifikované čo do
právneho dôvodu ich vzniku a rovnako absentuje uvedenie ich výšky. Notárska zápisnica osvedčujúca
právny úkon je spôsobilým podkladom exekúcie len ak obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 41ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku - právny záväzok, oprávnenú osobu, povinnú osobu, právny
dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Uvedené náležitosti, teda
uvedenia predmetu (presná špecifikácia obsahu a rozsahu plnenia) ako aj času plnenia, úplne absentuje

v Osvedčení vo vzťahu ku povinným osobám 2-4 (ručiteľom). Dostatočne určite uviesť v notárskej
zápisnici obsah a rozsah plnenia (vyčíslenie peňažného nároku) je totiž možné až potom, čo záväzok
vznikol, inak takáto špecifikácia nie je dostatočná a notárska zápisnica nie je podkladom spôsobilým
pre vykonanie exekúcie, teda v prípade návrhu na exekúciu na podklade Osvedčenia by súd musel
žiadosť exekútora o poverenie zamietnuť. Navrhovateľ špecifikuje vo svojom návrhu dlžnú sumu vo

výške 37 032,67 eur ako dlh z predčasného ukončenia lízingovej zmluvy. Tento peňažný nárok však
nie je uvádzaný v Osvedčení. Na základe uvedeného má za to, že navrhovateľ nemá voči J.. E. J., M..
vymáhateľnú pohľadávku, ktorej existencia je predpokladom aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto
konaní. Odporkyňa poukazovala na ustanovenie § 42a ods. 2 Obč. zák. v zmysle ktorého je možné
odporovať právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník v posledných troch rokoch a právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami

jemu blízkymi. Uviedla, že Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neuzatvoril
dlžník navrhovateľa (dlžníkom navrhovateľa je spoločnosť AQUA DRILLING, s. r. o.), ale ju uzatvoril
ručiteľ dlžníka, teda osoba v odlišnom právnom postavení ako stanovuje zákon, teda nie je naplnený
ďalší z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Poukazovala na to, že k odporovacej žalobe
(§ 42a Obč. zák.) je aktívne vecne legitimovaný ten, kto mal voči dlžníkovi pohľadávku (veriteľ) v dobe,

keď sa uskutočnil právny úkon, ktorého účinnosť je touto odporovacou žalobou napadnutá. Ako vyplýva
z Osvedčenia voči spol. AQUA DRILLING, s. r. o., vznikla pohľadávka žalobcu na zaplatenie 37 032,67
eur z predčasného ukončenia lízingovej zmluvy najskôr finančným vyporiadaním lízingovej zmluvy,
ku ktorému prišlo 6.8.2010 (viď výzvu žalobcu ručiteľovi - J.. E. J. , M.. dňa 11.8.2010) teda v roku
2009 keď prišlo ku uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM navrhovateľ nebol veriteľom spoločnosti

AQUA DRILLING, s. r. o., ani neexistovala pohľadávka navrhovateľa voči J.. E. J., M.. Navrhovateľ teda
nepreukázal základnú podmienku svojej aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Ten, kto nemá voči
dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom a je pojmovo vylúčené, aby dlžník urobil právny úkon
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa (t. j. ukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky) ak takáto pohľadávka v
momente uskutočnenia úkonu, ktorého účinnosť je týmto návrhom napadnutá, neexistovala. Odporkyňa

uviedla, že Dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorila po zrušení BSM, pričom v rámci tejto dohody boli
vyporiadané medzi ňou a J.. E. J., M.., tak veci a majetkové hodnoty ako aj záväzky v súlade s § 150
Obč. zák. Predmetom vyporiadania BSM po jeho zániku nebol len byt s príslušenstvom, ale aj veci a
majetkové práva z podnikateľskej činnosti J.. E. J., M.., motorové vozidlo a záväzok peňažnej pôžičky. V
súvislosti s prevzatím záväzku z peňažnej pôžičky sa stala výlučným vlastníkom bytu s príslušenstvom.

J.. E. J., M.. sa stal výlučným vlastníkom motorového vozidla a všetkých hnuteľných vecí a majetkových
hodnôt, týkajúcich sa jeho podnikania. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená tak, aby podiely
oboch boli pri vyporiadaní približne rovnaké, teda uzatvorením dohody o vyporiadaní sa na úkor J.. E.
J., M.. ani neobohatila, ani nedostala väčší podiel. Predmetnou dohodou o vyporiadaní BSM neprišlo
ku zmenšeniu majetku J.. E. J., M.. a touto dohodou nezískala žiadny majetkový prospech., keďže

prevzala v súvislosti s vyporiadaním aj záväzok z pôžičky. Má za to, že navrhovateľ by mal vymáhať
svoju pohľadávku predovšetkým z majetku spoločníkov AQUA DRILLING, s. r. o. resp. z osobného
majetku J.. E. J., M.., ktorý z dohody o vyporiadaní BSM získal všetky majetkové práva a veci súvisiace
s jeho zárobkovou činnosťou a motorové vozidlo. Odporkyňa napokon uviedla, že v čase uzatvárania
dohody o vyporiadaní BSM o žiadnom záväzku J.. E. J., M.. voči navrhovateľovi nevedela a ani vedieť

nemohla, pretože v tom čase ani žiaden neexistoval a preto ani pri náležitej starostlivosti nemohla
úmysel ukrátiť veriteľa poznať, pretože nebol. Naviac jej J.. E. J. , M.. vydal v čase vyporiadania BSM
písomné vyhlásenie, podľa ktorého nemal žiadne záväzky a dlhy voči tretím osobám. Je toho názoru,
že na základe uvedeného nie sú splnené podmienky pre vyhlásenie dohody o vyporiadaní BSM, resp.
jej časti za neúčinnú, žiada preto aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Zmluvou o finančnom lízingu 0874/28
zo dňa 30.6.2008, predpisom splátok k Zmluve o finančnom lízingu zo dňa 30.6.2008, Dodatkom
č 1 k Zmluve o finančnom lízingu zo dňa 30.6.2008, predpisom splátok , Všeobecnými zmluvnými
podmienkami, Odpisom Notárskej zápisnice zo dňa 18.12.2008, č. 514/2008, Nz 62475/2008, NCRls

61938/2008, odstúpením od zmluvy zo dňa 14.12.2009, vyúčtovaním pri predčasnom ukončení zmluvy
zo dňa 6.8.2010, finančným vyúčtovaním zo dňa 6.8.2010, listom navrhovateľa zo dňa 11.8.2010,
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX, Zmluvou o záložnom práve zo dňa 11.4.2008, spismi
tunajšieho súdu sp. zn. 16C 50/2009, 15P108/2012, spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn.Er477/2011, spismi Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu sp.zn.V 15387/09, V 29925/08,
spisom Správy katastra Martin, aj ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov konania, svedkov H..
E. V., J.. E. J., M.., D. V., A.. Ľ. V., M.., a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 30.6.2008 uzatvoril zo spoločnosťou SAER Slovakia, s. r. o., IČO: 35 920 505, Mierová
190, Bratislava Leasingovú zmluvu č. 0874/28, ktorej predmetom bol finančný leasing Mobilnej vŕtacej
súpravy MAZ s príslušenstvom na dobu 48 mesiacov. Dňa 17.12.2008 bol medzi navrhovateľom,
spoločnosťou SAER Slovakia, s. r. o. a spoločnosťou AQUA DRILLING, s. r. o., uzatvorený Dodatok č. 1

k LZ, ktorým došlo k postúpeniu práv a povinností z LZ zo spol. SAER SLOVAKIA, s. r. o., na spoločnosť
AQUA DRILLING, s. r. o. Dňa 17.12.2008 manžel odporkyne J.. E. J., M.., pred notárom JUDr. K. Y.
vyhlásil, že v prípade nesplatenia dlhu spoločnosťou AQUA DRILLING, s. r. o. za ňu dlh navrhovateľovi
uhradí. Ručiteľské vyhlásenie J.. E.P. J., M.., bolo zahrnuté do notárskej zápisnice č. N 514/2008, NZ
62475/2008. Počas trvania LZ mala spoločnosť SAER SLOVAKIA, s. r. o. a neskôr spoločnosť AQUA
DRILLING, s. r. o. zaplatiť nultú splátku vo výške 18 341,92 eur, paušálnu náhradu nákladov spojených

s uzavretím LZ vo výške 395,01 eur, 48 mesačných splátok á 1595,76 eur a po uplynutí doby lízingu
kúpnu cenu vo výške 33,19 eur bez DPH. V dôsledku neplatenia lízingových splátok navrhovateľ listom
zo dňa 14.12.2009, doručeným dňa 10.6.2010 odstúpil od LZ podľa č. l. X bod 10.2. písm. a), k), VZP.
Dňa 6.8.2010 navrhovateľ vystavil vyúčtovanie pri predčasnom ukončení LZ, v zmysle ktorého bol dlh
spoločnosti AQUA DRILLING, s. r. o. vo výške 37 032,67 eur. Poštovú zásielku obsahujúcu vyúčtovanie

si spoločnosť AQUA DRILLING, s. r. o. neprevzala, podľa čl. XII, bod 12.5. VZP, navrhovateľ uviedol,
že sa považuje za doručenú dňom márneho uplynutia poštovej odbernej lehoty, t. j. dňa 6.9.2010. V
zmysle čl. XI, bod 11.2.1 VZP, sa dlh stal splatným dňa 6.10.2010. V dôsledku omeškania so zaplatením
pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ spoločnosti AQUA DRILLING, s. r. o., vznikla
povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy vo výške 37 032,67 eur úrok z omeškania podľa ust. § 369 Ob. z.

v zákonnej výške 9% za obdobie od 7.10.2010 do zaplatenia. J.. E. J., M.., Dohodou o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 17.7.2009 prenechal odporkyni byt. č. XX v bytovom dome,
súp. č. XXXX a spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu, LV č. XXXX, k. ú.
Z. a 6916/179456 spoluvlastnícky podiel na zastavaných pozemkoch, parc. č. XXX a XXX, LV č. XXXX,
k. ú. Z.. Vklad Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností bol

povolený dňa 17.7.2009 pod č. V XXXXX/XX.

Odporkyňa vypovedala, že doručenie zásielky v súvislosti s predmetným konaním bol pre ňu nehorázny
stres a šok. Poukazovala na to, že s manželom si BSM vyporiadali ešte v roku 2009 a vtedy predmetná
pohľadávka navrhovateľa neexistovala. Uviedla, že manžel sa v byte od roku 2009 nezdržuje. Je toho

názoru, že keď navrhovateľ má obchodnú pohľadávku, nech si ju uplatňuje voči obchodnému partnerovi.
Odporkyňa ďalej uviedla, že na to, aby jej manžel mohol podnikať na Ukrajine čerpal pôžičku v sume
3 milióny korún ktorú, keďže v tom čase mala vysoký príjem splácala ona. Pôžička doposiaľ nie je
splatená, spláca sa. Poskytla im ju v roku 2008 E. V., v tom čase priateľka jej syna, v súčasnosti jej
nevesta. Pohľadávka je zabezpečená záložným právom na jej byt na R. N.. XX Y. L..

Svedok J.. E. J., M.., bývalý manžel odporkyne vypovedal, že ich manželstvo s odporkyňou bolo
roky formálne. Dozvedeli sa, že existuje možnosť, aby súd za trvania manželstva zrušil bezpodielové
spoluvlastníctvo, za predpokladu, že manželia, alebo jeden z nich podniká. Túto možnosť využili. V tom
čase odporkyňa podnikala. Od E. V. si požičala 3,5 milióna korún. Neskôr tie peniaze použil on, keď,

tak sa dohodli. Odporkyňa nevedela o jeho záväzku a podlžnosti voči navrhovateľovi, spolu sa o ich
podnikateľských aktivitách nerozprávali. Pôžičku v sume 3 milióny korún mali doma. Manželka mu z
nich dávala podľa jeho potreby na účely jeho podnikania na Ukrajine. Považuje za nefér od spoločnosti
Aqua Drilling, že v notárskej zápisnici vystupoval ako ručiteľ, nevidí na to dôvod. Z výpisov, ktoré mu
ako ručiteľovi boli zasielané sa dozvedel, že spoločnosť Aqua Drilling mala problémy so splácaním aj

to, že úroky narástli na vysokú sumu. Býva v Bratislave aj na Ukrajine, má tam partnerku. Od roku 2011
žije viac menej len na Ukrajine. Odporkyňa sa o tom, že bol ručiteľom záväzku spoločnosti Aqua Drilling
dozvedela až zo súdnych zásielok. O predmetnej notárskej zápisnici nevedela. Keď sa všetko prevalilo,
bola pobúrená, nahnevaná, nešťastná.

Svedkyňa H.. E. V., nevesta odporkyne vypovedala, že je pravdou, že odporkyni a jej v tom čase
manželovi požičala sumu 3,5 milióna korún. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ústnou formou, peniaze
odovzdala odporkyni. Takouto čiastkou peňazí disponovala jednak na základe vlastných úspor a časť
dostala darom od svojich rodičov. Peniaze mala pripravené na kúpu bytu. Keďže syn odporkyne byt mal,nepotrebovala si kupovať vlastný a peniaze mohla požičať odporkyni a jej manželovi. Nedohodli sa na
konkrétnom splátkovom kalendári. Pre ňu bolo podstatné, že pôžička je zabezpečená záložným právom
k nehnuteľnosti - bytu na R. N. XX Y. L..

Svedkyňa D. V., svatka odporkyne vypovedala, že keď nadišiel čas, že dcéra E. si chcela zabezpečiť
vlastné bývanie, dali jej s manželom postupne 2,5 milióna korún. Keďže syn manželov J. byt mal, dcéra
si byt kúpiť nemusela. Má vedomosť o tom, že dcéra E. požičala manželom J. sumu 3,5 milióna korún.
S manželom disponovali sumou 2,5 milióna korún, keď vlastnili byt v G., Y. H.. Peniaze mali uložené

v schránke v banke. Sumu 2,5 milióna korún mali k dispozícii, keď mali úspory, predali byty v G. A. H.,
peniaze dostali aj od jej rodičov.

Svedok A.. Ľ. V., M.., svat odporkyne vypovedal, že na kúpu bytu dcére E. s manželkou darovali
sumu 2,5 milióna korún. Vie o tom, že dcéra E. požičala manželom J. nejakú sumu peňazí, nevie
koľko, ani sa o to nezaujímal. Sumu 2,5 milióna korún dcére darovali z finančných prostriedkov, ktorými

disponovali. Pracoval vo vysokých funkciách, mal vysoký príjem, predal 2 firmy, 2 byty, majú s manželkou
úspory. Nezaujíma sa o to, či odporkyňa dcére nejakú sumu z požičaných peňazí vrátila, je to preňho
nepodstatné.

Z notárskej zápisnice napísanej dňa 18.12.2008 na Notárskom úrade v Bratislave notárom JUDr.

K. Y. súd zistil, že po zistení totožnosti na základe predloženia výpisu z obchodného registra a
totožnosti štatutárneho orgánu povinnej osoby na základe predloženia platného úradného preukazu
AQUA DRILLING, s.r.o., so sídlom Mierová 190, Bratislava, IČO:44496311 zastúpená konateľom G. S.
ako dlžník a povinná osoba č. 1, G. S., ako ručiteľ a osoba povinná č. 2, K. Š., ako ručiteľ a povinná osoba
č. 3 a J.. E. J., M.., ako ručiteľ a povinná osoba č. 4, ho požiadali, aby do tejto notárskej zápisnice spísal

Osvedčenie o vyhlásení o uznaní dlhu a vyhlásení ručiteľa a súhlase osôb povinných s vykonateľnosťou
a o súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o tom, že spoločnosť AQUA DRILLING,
s.r.o. ako povinná osoba vyhlasuje, že uzavrela so spoločnosťou BPT LEASING, s.r.o. ako osobou
oprávnenou dňa 17.12.2008 Dodatok č. 1 k Zmluve o finančnom lízingu č. 0874/28 zo dňa 30.6.2008,
ktorým boli postúpené všetky práva a záväzky z pôvodného nájomcu SAER Slovakia, s.r.o. na nového

nájomcu AQUA DRILLING. Dodatkom uvedenom v bode I. tejto notárskej zápisnice bol spoločnosti
AQUA DRILLING, s.r.o. ako osobe povinnej č. 1 poskytnutý finančný lízing na mobilnú vŕtaciu súpravu
MAZ s príslušenstvom podľa ,,Prílohy č. 1 - Znalecký posudok č. 50/2008“ v obstarávacej cene vrátane
DPH 2.210.275,10,-Sk. Zostávajúce záväzky na základe Dodatku č. 1 zo dňa 17.12.2008 k Zmluve
o finančnom lízingu č. 0874/28 zo dňa 30.6.2008 sa spoločnosť AQUA DRILLING, s.r.o. ako dlžník a

osoba povinná č. 1 zaväzuje splatiť lízingovému prenajímateľovi BPT LEASING, a.s. v plnej výške spolu
s príslušenstvom v splátkach v notárskej zápisnici uvedených. Spoločnosť AQUA DRILLING s.r.o. ako
osoba povinná č. 1 vyhlásila, že tento svoj záväzok voči osobe oprávnenej vzniknutý z titulu Zmluvy o
finančnom lízingu č. 0874/28 zo dňa 30.6.2008 v znení Dodatku č. 1 v plnom rozsahu čo do základu i
čo do výšky uznáva. Spoločnosť AQUA DRILLING s.r.o. ako osoba povinná č. 1 vyhlásila, že výslovne

súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jej záväzku za podmienok uvedených v Zmluve o finančnom
lízingu č. 0874/28 zo dňa 30.6.2008 v znení Dodatku č. 1 sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre výkon rozhodnutia pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok), a to na celý jej majetok, ako osoby povinnej. Každý z ručiteľov a to ručiteľ ako osoba povinná
č. 2 pán G. S., ručiteľ ako osoba povinná č. 3 pán K. Š. a ručiteľ ako osoba povinná č. 4 pán J.. E.

J., M.., vyhlásili, že spoločnosti BPT LEASING, a.s. ako veriteľovi a osobe oprávnenej uspokojí v celom
rozsahu jeho pohľadávku zo Zmluvy o finančnom lízingu č. 0874/28 zo dňa 30.6.2008 v znení Dodatku
č. 1, ak ju neuspokojí dlžník AQUA DRILLING s.r.o. Ručitelia a dlžník týmto uzavreli podľa § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka dohodu o prevzatí povinností dlžníka ako osoby povinnej č. 1 ručiteľom ako
osoby povinnej č. 2, ručiteľom ako osoby povinnej č. 3, ručiteľom ako osoby povinnej č. 4 ak by zo strany

dlžníka nedošlo k splneniu záväzku vzniknutého zo Zmluvy o finančnom lízingu uvedenej v bode 1 tejto
notárskej zápisnice. Ručiteľ ako osoba povinná č. 2, ručiteľ ako osoba povinná č. 3 a ručiteľ ako osoba
povinná č. 4 súhlasia v takom prípade, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), a to na celý majetok ručiteľa
ako osoby povinnej č. 2, ručiteľa ako osoby povinnej č. 3 a ručiteľa ako osoby povinnej č. 4.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 16C 85/2009-13 zo dňa 16.4.2009 súd zistil, že súd zrušil bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov J.. E. J., M.. a A.. X. J., K.. D.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
3.6.2009.Z Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 17.7.2009 súd zistil, že predmetom
vyporiadania bol byt č. XX nachádzajúci sa na R. N.. XX Y. L. s príslušenstvom, peňažné prostriedky na

bankových účtoch, osobné motorové vozidlo, zariadenie bytu, veci a majetkové práva z podnikateľskej
činnosti J.. E. J. a záväzok z peňažnej pôžičky v sume 3.500.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že
výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na R. N.. XX Y. L. sa stáva A.. X. J., M.., výlučnou vlastníčkou peňažných
prostriedkov nachádzajúcich sa na bankovom účte vedenom N. L. sa stáva A.. X. J., M.., výlučným
vlastníkov peňažných prostriedkov na účte vedenom v S. L. R., C..R.. sa stáva J.. E. J., M.., výlučným

vlastníkom osobného motorového vozidla sa stáva J.. E. J., M.. a výlučnou vlastníčkou zariadenia bytu
sa stáva A.. X. J., M.. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že J.. E. J., M.. je výlučným vlastníkom všetkých
vecí, majetkových práv a preberateľom všetkých povinností plynúcich z jeho podnikateľskej činnosti a
súvisiacich s podnikaním. Záväzok na vrátenie peňažnej pôžičky vo výške 3.500.000,-Sk poskytnutej
zmluvným stranám H.. E. V. dňa 10.42009, ktorý je zabezpečený záložným právom k bytu preberá v
celom rozsahu A.. X. J., M.. Zmluvné strany sa dohodli, že zároveň zriaďujú vecné bremeno spočívajúce

v práve J.. E. J., M.. doživotne bývať a užívať byt č. XX na R. N..XX Y. L..

Zo spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu sp. zn. Y.-XXXXX/XX súd zistil, že dňa
17.7.2009 J.. E. J., M.. a A.. X. J. uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, na
základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na R. N.. XX stala A.. X. J., M..

Zmluvné strany sa dohodli, že zároveň sa touto zmluvou zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného bývania a užívania predmetného bytu v prospech J.. E. J., M.. Vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 12.8.2009.
Zo spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu sp. zn. Y. XXXXX/XX súd zistil, že dňa
11.4.2008 uzavrela H.. E. V. ako záložný veriteľ a J.. E. J., M.., a A.. X. J., M.., Zmluvu o záložnom práve

k nehnuteľnému majetku - bytu č. XX nachádzajúcemu sa na R. N.. XX Y. L.. Vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.10.2008.

Zo spisu Katastrálneho úradu v Žiline sp. zn. Y. XXXX/XX súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 30.3.2007
J.. Ľ. J., M.. previedol vlastnícke právo k bytu nachádzajúcemu sa v H..

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Er 477/2011 súd zistil, že dňa 23.2.2011 navrhovateľ
podal návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 37.032,67 eur s prísl. Dňa 17.3.2011 Okresný
súd Bratislava II vydal Poverenie číslo 5102 093056, ktorým v zmysle § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.
z. vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade v L., L. X/B, pred

notárom E.. K. Y., číslo konania N 514/2008, Nz 6245/2008, NCR1s zo dňa 18.12.2008 oprávneného
BPT LEASING, a.s., IČO: 31357814, Drieňova 34, Bratislava, proti povinným 1. AQUA DRILLING s.r.o.,
IČO: 4496311, Mlynské NIVY 70, Bratislava, 2. K. Š., L. E. XX, L., 3. G. S., L. J. L., 4. J.. E. J., M.., L. R.
XX, L., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 37.032,67 eur s úrokom z omeškania 9% ročne
zo sumy 37.032,67 eur od 7.10.2010 do zaplatenia, trovy konania a trovy exekúcie poveril súdneho

exekútora H.. K. Y., F. XXXX/XX, J..S.. L. XXX, L..

Zo správy Okresného úradu L., odbor katastrálny zo dňa 23.2.2015 súd zistil, že kataster neeviduje
doručenie listín , predmetom ktorých by bol prevod vlastníctva nehnuteľností vedených v katastrálnom
území G. na mená účastníkov A.. Ľ. V., M.. C. D. V..

Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom prednese poukazoval na skutočnosť, že pán J. vedel
o dlhu, ktorý mal voči navrhovateľovi od počiatku, nakoľko tento vznikol už uzavretím leasingovej
zmluvy, ktorej podstatou je zaplatiť celý záväzok nájomcu, celú cenu leasingu sumu 2.860.111,73,-
Sk. Po odstúpení od zmluvy sa tento nárok stal iba skôr splatným. Išlo o tzv. spätný leasing, tzn.

že dodávateľ je nájomca, teda spoločnosť Saer, ktorým jediným konateľom a spoločníkom bol pán J..
Predala navrhovateľovi predmet leasingu, za čo jej bola vyplatená kúpna cena 2.210.275,-Sk a následne
si táto spoločnosť ako nájomca predmet leasingu prenajala a zaviazala sa ho celý splatiť. Pán J.
prostredníctvom spoločnosti Saer súčasne hneď v deň podpisu leasingovej zmluvy požiadal o prevod
leasingu na novú spoločnosť Aqua Drilling, v ktorej už nefiguroval. Tieto okolnosti sú sami o sebe

podozrivé, keď pán J. fakticky cez svoju spoločnosť získal od navrhovateľa veľkú sumu peňazí a vzápätí
na to, sa snažil previesť leasing na inú spoločnosť, ktorá tento leasing už riadne nesplácala. Práve z
tohto dôvodu navrhovateľ vyžadoval ručenie pána J. a oprávnene očakával, že pán J. svoj ručiteľský
záväzok splní. Pán J.Š. namiesto toho uzavrel dohodu o vyporiadaní BSM, ktorou sa celého svojhomajetku vzdal v prospech svojej vtedajšej manželky, odporkyne. Tento úkon jednoznačne navrhovateľa
ukracuje, pretože od ostatných ručiteľov ani od nového nájomcu sa nepodarilo vymôcť ani len časť dlhu.
To sú nemajetné subjekty. Ani zmluva o pôžičke, ktorú odporkyňa údajne prevzala na splácanie nemení

nič na tom, že že zo strany pána J. ide o úkon ukracujúci veriteľa. Pochybná je aj samotná pôžička, ktorá
javí znaky účelovosti a simulovanosti. Dotknuté osoby pán J.,, odporkyňa, veriteľka, rodičia veriteľky
vypovedali nekonzistentne, nevedeli uviesť základné náležitosti zmluvy, splatnosť, splácanie, úroky,
všetky platby mali prebehnúť v hotovosti. V hotovosti držal otec veriteľky peniaze, ktoré jej poskytol.
Tvrdil, že v hotovosti prijal kúpnu cenu z predaja bytov, pričom podľa kúpnej zmluvy za byt v H. mala byť

uhradenánaúčetabytvG.L.vkatastrivôbecneevidujúakopredávaný.Rovnakosubjektdlžníkajeveľmi
nejasný, účastníci vypovedali rozporne komu bola pôžička poskytnutá, či to bola odporkyňa alebo pán J..
Rozporný a nejasný je aj účel poskytnutia aj deklarovaný dôvod alebo jeden z deklarovaných dôvodov,
že tieto peniaze mali byť použité pánom J. na jeho podnikanie je nelogické. Dňa 30.6.2008, tj. 2 mesiace
po údajnom uzavretí zmluvy o pôžičke dostal totiž pán J. cez svoju spoločnosť Saer od navrhovateľa
viac ako 2 milióny korún. Rozporne vypovedala odporkyňa, keď najprv povedala, že zmluvu o pôžičke

nezobrala na pojednávanie, má ju doma. Neskôr cestou jej právnej zástupkyne oznámila, že táto bola iba
ústna. Veriteľka pani V. formu uzavretia zmluvy vysvetľovala tým, že mala istotu v zabezpečení záložným
právom. Aj tu sú však rozpory, keď táto je deklarovaná ako podpísaná 11.4.2008, vklad do katastra bol
vykonaný až 22.10.2008. Pokiaľ zmluva nebola zavkladovaná, tak predsa veriteľka nemala absolutne
žiadnugaranciusplateniadlhu. Navrhovateľmázato,žetátozmluvajeibapredstieranáazáložnéprávo

bolo zriadené len za účelom zmarenia uspokojenia navrhovateľa. Žiadna pôžička poskytnutá nebola a
možno s istotou očakávať, že v prípade, ak navrhovateľ s touto žalobou uspeje, bude okamžite začatý
výkon záložného práva pre túto fiktívnu pôžičku, aby bol majetok odporkyne ochránený. Navrhovateľ
preto žiada , aby súd dohodu o vyporiadaní BSM žalobou v napadnutej časti vyhlásil za právne neúčinnú.

Právna zástupkyňa odporkyne v záverečnom prednese uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich
ústnych prednesov a písomného vyjadrenia k návrhu. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa v
záverečnom prednese argumentoval zmluvou o pôžičke a záložným právom, poukazovala na to, že tieto
nie sú predmetom konania, ani nesúvisia s predmetným konaním.

Podľaust.§42aods.1Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),veriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,že
dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 - 5, ak upracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
úkonu bol už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.

Podľa ust. § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch
vúmysleukrátiťsvojhoveriteľaatentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámyaprávnemuúkonu,ktorým
bolo veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi(§616a§117),aleboktorédlžníkvuvedenomčasevprospechtýchtoosôbsvýnimkouprípadu,
keďže druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a § 117),
b) právnickou osobou, ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písm. a) majetkovú účasť aspoň 10 %
v čase, keď sa uskutočňuje právny úkon,

c) právnickou osobou, ktorou je dlžník alebo osoba uvedená v písm. a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, ktorej má osoba uvedená v písm. c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa
uskutočňuje tento právny úkon alebo, ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených
v písm. a), b), c) alebo d); neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti

poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Tento právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred
takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za účelom, aby sa z neho mohol
uspokojiť jeho veriteľ. Môže ísť o dvojstranné a jednostranné odplatné a bezodplatné iné právne úkony,

podstatné však je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť uspokojenia jeho pohľadávky.
Odporovať možno len úkonom dlžníka, len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa, ak iná osoba než
dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vzniku odporovateľnosti.
Dlžníkov právny úkon musí upracovať do uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnouje pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle O.s.p. alebo je vykonateľná podľa iných
procesných úkonov.

Podľa doteraz platnej judikatúry, vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Je to teda pohľadávka, ktorý už dospela (je zročná),
ktorá čo do svojej povahy, nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nevznikla či už splnením,
kompenzáciou, či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať
ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde alebo ako stanovuje ust.

§ 358 Obch. zák., ktoré možno uplatniť na súde.

Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú:
a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných 3 rokoch. Uvedená lehota sa počíta
spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napadaný právny úkon urobený neskôr, nemožno
mu už odporovať inak povedané nárok na odporovanie zaniká uplynutím 3-ročnej lehoty, ktorá začína

plynúť od urobenia právneho úkonu (od jej vzniku). Na uplynutie lehoty 3 rokov súd prihliada z úradnej
povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, premlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu;
b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strany známy, druhou
stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, napr. dlžník, ktorému
sa odpustil dlh, dedič, ktorý získal dedičstvo po jeho odmietnutí dlžníkom a pod. V prípade právnickej

osoby sa úmysel bude usudzovať vtedy, keď bol známy štatutárnemu orgánu, prípadne, ak pôjde o
kolektívny štatutárny orgán aspoň jednému z členov takéhoto orgánu. Preukázanie toho, či úmysel
ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane, je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať
v celom kontexte okolnosti, za ktorých došlo k právnemu úkonu, napriek tomu, že zákon používa
formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť veriteľa musí dôjsť

k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám o sebe vec ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa
nestačí na vznik nároku na odporovanie;
c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami alebo, ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb, táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu dispozíciu veriteľa hoci aj tu existuje zákonná

výnimka, uvedená neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka
sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom
prípade.

Základným pojmovým znakom odporovateľnosti je to, že o tejto tzv. relatívnej neúčinnosti právneho
úkonu musí rozhodnúť súd v občianskom konaní. Odporovateľnosť preto možno uplatniť žalobou
alebo vzájomnou žalobou, vyslovením neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym výrokom, nemožno ju riešiť
ako predbežnú otázku iba v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Aj legitimácia v konaní na neúčinnosť
právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za

predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní predmetom,
ktorého odporovateľný úkon má ten, kto mal s odporovateľného právneho úkonu prospech.

Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže iba veriteľ žalobou, podľa ods. 2 právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka

prospech.

Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech.

Podľa § 42b ods. 3 OZ právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi.

Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Obč. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a
117) to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva uzavretej medzi odporkyňou a jej bývalým manželom J.. E. J., predmetom ktorej bol i
ich nehnuteľný majetok - byt č. XX nachádzajúci sa na R. N. Č.. XX Y. L. a na základe ktorej predmetný

byt pripadol do výlučného vlastníctva odporkyne s odôvodnením, že vzhľadom na obsah dohody sa J..
E. J. zbavil v prospech blízkej osoby svojho jediného nehnuteľného majetku, prostredníctvom ktorého
by navrhovateľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku. Podľa navrhovateľa ide o odporovateľný právny úkon
v zmysle § 42a ods. 2, ods. 3 písm. a) OZ.
Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú (teda
musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná):

· Vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi
· Skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.
· Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného
právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda
že o ňom vedel alebo musel vedieť.

· Skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich
podaniu žaloby
Vzhľadom na námietku odporkyne, predmetom posúdenia súdom bola v prvom rade otázka, či sa
navrhovateľ môže s úspechom domáhať odporovateľnosti právneho úkonu (či je v spore aktívne
legitimovaný) v zmysle podmienok uvedených v § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka (že je daná

existencia vymáhateľnej pohľadávky).

Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo
forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Ten,
kto nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom. Pre uplatnenie odporu je z tohto

hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda, že je jeho veriteľom)
a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Z toho vyplýva, že hmotnoprávna
úprava inštitútu odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a OZ umožňuje žalovanému založiť svoju
obranu proti odporovacej žalobe na tvrdeniach a dôkazoch, že vymáhateľná pohľadávka žalujúceho
veriteľa proti dlžníkovi zanikla. Pokiaľ by totiž bola takáto obrana žalovaného proti uplatnenému odporu

úspešná, súd by musel odporovaciu žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietnuť.
Zákonné pojmy ,,vymáhateľná pohľadávka“ a ,,vykonateľná pohľadávka“ nie sú v žiadnom prípade
synonymické. Vymáhateľná je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom
konaní. , vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie
je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou, či

už z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku možno teda charakterizovať ako pohľadávku
žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde. Na rozdiel od toho je vykonateľnou taká
pohľadávka, ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi (alebo jeho právnemu predchodcovi) teda svedčí
vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ má voči J.. E. J. vymáhateľnú
pohľadávku, navrhovateľovi svedčí exekučný titul - notárska zápisnica spísaná notárom E.. K. Y. dňa
18.12.2008 pod č. N 514/2008, Nz 62475/2008, NCRls 61938/2008, čo vymedzuje aktívnu vecnú
legitimáciu navrhovateľa na podanie odporovacej žaloby. Táto pohľadávka existovala už v dobe, kedy
k odporovanému právnemu úkonu - dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva došlo, teda

dňa 17.7.2009.

Pokiaľ sa jedná o námietky odporkyne, že predmetná notárska zápisnica nie je podkladom spôsobilým
pre vykonanie exekúcie súd uvádza, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno
charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny

titul.Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak.

Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti.

Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok
vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej

vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú
označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný
hmotnoprávny úkon.

Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z
náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z
materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov

právneho vzťahu.

V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto
exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu
alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami

právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia
súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O.s.p.). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala
poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom
s vykonateľnosťou, celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné
okolnosti prejednávanej veci- sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná

plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť).

Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a
materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia
formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon

znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.

Veriteľ (navrhovateľ) má voči dlžníkovi J.. E. J. vymáhateľnú pohľadávku, keď J.. E. J. pred notárom
E.. K. Y. dńa 18.12.2008 vyhlásil, že v prípade nesplatenia dlhu spoločnosťou AQUA DRILLING s..r.o.
za ňu dlh navrhovateľovi uhradí. Ručiteľské vyhlásenie J.. E. J. bolo zahrnuté do notárskej zápisnice č.

N514/2008, NZ 62475/2003, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, t. j. pohľadávka, ktorá bola
veriteľovi priznaná vykonateľným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.

Ďalším z predpokladov úspešného uplatnenia predmetného nároku bolo preukázanie skutočnosti, že
právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že aj tento zákonný predpoklad splnený bol.

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú
k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za

následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by
nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a
ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho
pohľadávky nesie veriteľ (napríklad rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo
2435/2006).Tým, že J.. E. J. v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva uzavrel s odporkyňou dohodu, na
základektorejsavýlučnouvlastníčkoubytuč.XXnaR.N.Č..XXY.L. stalaodporkyňa,tentojehoprávny
úkon ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, keď nepochybne viedol k zmenšeniu

majetku J.. E. J., ktoré zmenšenie jeho majetku malo za následok, že navrhovateľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku J.. E. J., pričom ak by k takémuto úkonu nebolo došlo, mohol
by navrhovateľ svoju pohľadávku z majetku J.. E.Í. J. uspokojiť. V konaní nebolo preukázané, že by J..
disponoval iným majetkom, z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa.

Ďalším z predpokladov úspešného uplatnenia predmetného nároku bolo preukázanie skutočnosti, že
právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby
navrhovateľ preukázal.

Keďže dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 17.7.2009 a návrh na začatie konania bol podaný
dňa 2.3.2011, aj táto zákonná podmienka splnená bola.

Napokon posledným z predpokladov úspešného uplatnenia predmetného nároku bolo preukázanie
úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu)
musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel
alebo musel vedieť.

Existencia úmyslu dlžníka ako aj druhej strany, resp. vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa relatívne
obtiažne preukazuje aj v prípade existencie. Pokiaľ veriteľ jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu
ukrátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom, resp. vedomosť druhej strany o takomto úmysle, nie je
splnená základná podmienka, aby mohol súd takejto žalobe vyhovieť.

Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou
odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi (blízkou osobou je príbuzný v
priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za
osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako

vlastnúujmu).Úmyseldlžníkaukrátiťjehoveriteľa vtakomtoprípadezákonpredpokladáajenaosobách
dlžníkovi blízkych, aby preukázal opak, t.j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej
starostlivosti poznať.

Podľa názoru súdu splnenie tejto zákonnej podmienky v konaní preukázané nebolo.

Ako už bolo vyššie uvedené, úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v posudzovanom prípade zákon
predpokladá, bolo teda na odporkyni, aby preukázala opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba
dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu

dlžníka takú činnosť a aktivitu, aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného
právneho úkonu z ich výsledkov poznala.

V posudzovanej veci navrhovateľ odporuje právnemu úkonu, dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 17.7.2009, ktorý bol urobený v rozhodujúcej dobe medzi dlžníkom

J.. E. J., M.., a jeho vtedy manželkou, ktorá v rámci vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva
nadobudla do výlučného vlastníctva byt č. XX nachádzajúci sa na R. N. XX Y. L..

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrhom na začatie konania zo dňa 2.3.2009 sa
navrhovateľ J.. E. J. na tunajšom súde domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov

za trvania manželstva s odôvodnením, že odporkyňa získala oprávnenie k podnikateľskej činnosti.
Konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 16C 85/2009. Aj na pojednávaní v tomto konaní
dňa 16.4.2009 J.. J. uviedol, že jeho manželka si vybavila živnosť a od februára 2009 podniká. Jej
podnikateľskéaktivitymôžuviesťkohrozeniuichspoločnéhomajetku. Onukončilpodnikateľskúčinnosť
koncom roku 2008, dovtedy tiež podnikal. Súd návrhu J.. E. J. vyhovel a rozsudkom zo dňa 16.4.2009

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov J.. E. J., M.. a A.. X. J.S., M.., za trvania manželstva
zrušil. Dňa 17.7.2009 odporkyňa A.. X. J., M.. C. J.. E. J., M.. uzavreli Dohodu o vyporiadaní ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom vyporiadania bol okrem iných vecí a majetkových práv
byt č. XX nachádzajúci sa na R. N.. XX Y. L.. Zmluvné strany sa dohodli, že výlučnou vlastníčkou tohtobytu sa stáva A.. X. J.. Zároveň sa dohodli, že zriaďujú vecné bremeno spočívajúce v práve J.. E.
J., M.. predmetný byt doživotne bývať a ho užívať. Súd sa stotožňuje s obranou odporkyne v tom, že
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bola uzatvorená tak, aby podiely oboch boli pri

vyporiadaní približne rovnaké, uzatvorením dohody o vyporiadaní sa odporkyňa na úkor J.. E. J., M..
neobohatila, ani nezískala väčší podiel. Dohodou o vyporiadaní BSM odporkyňa nezískala majetkový
prospech, keďže prevzala v súvislosti s vyporiadaním aj záväzok z pôžičky vo výške 3.500.000,-Sk.
Podľa názoru súdu, odporkyňa v čase uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM o predmetnom záväzku
J.. E. J., M.. voči navrhovateľovi nevedela. Z rozvodového spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn.

15P/108/2012 mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva dňa 22.5.2012 podal J.. E. J., M.. V
odôvodnení návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou fakticky 20 rokov neplní svoj spoločenský účel,
stalo sa len formálnym, nemá záujem na jeho ďalšom trvaní. Zo zápisnice o pojednávaní konanom
dňa na tunajšom súde dňa 19.9.2012 vypovedal, že bývajú s odporkyňou síce v jednom byte a on
prispieva čiastkou na ktorej sa dohodli, ale zdržiava sa v zahraničí, kde má podnikateľské aktivity,
keď príde do L., zdržiava sa v byte dva-tri dni. Odporkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že nesúhlasí

s rozvodom manželstva. Sú predsa civilizovaní ľudia, majú spolu deti, vnúčatá. Uviedla tiež, že je tu
však iná okolnosť, ktorá je dôležitá pre rozvodové konanie a to, že navrhovateľ bez jej súhlasu ručil
spoločnosti ich bytom. V súčasnosti sa vedie konanie o odporovateľnosť právneho úkonu - ich dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Netušila, že jej muž má takéto aktivity a že ich byt, ktorý v
rámci dohody o vyporiadaní sa stal jej výlučným vlastníctvom, že bude predmetom hroziacej exekúcie. V

januári 2012 sa dozvedela o exekučnom príkaze, J.. E. J., M.. jej potvrdil, že takáto skutočnosť nastala.
Ich manželstvo vydržalo 39 rokov a teraz sa dostala do situácie, že žije v strachu a neistote, čo sa stane
s bytom. Uviedla, že J.. E. J., M.. ju svojim správaním dostal do tejto situácie, a preto, keď ich manželstvo
doteraz vydržalo, vydrží aj dovtedy, kým sa vyrieši konanie o odporovateľnosť právneho úkonu. J.. E. J.,
M.. na uvedenom pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že má vzťah v zahraničí, ktorý trvá niekoľko

rokov, nerobí to dobrú krv, keď je stále ženatý. Otvorene sa o tom v rodine nehovorilo, ale tušilo sa to. Na
Slovensko prichádza len kvôli deťom, vybaviť príslušné formality, navštíviť lekárov, nie kvôli manželke.
V podaní zo dňa 22.10.2012 ktoré je súčasťou rozvodového spisu 15P/108/2012 odporkyňa opätovne
poukazovala na skutočnosť, že manžel bez jej súhlasu a bez toho, aby ju aspoń o tom informoval,
sa zaviazal v obchodnej veci, následkom čoho ju existenčne ohrozil. Visí nad ňou hrozba exekúcie,

ktorú nijako nezavinila a s ktorou je v postproduktívnom veku 63 rokov veľmi ťažké sa vyrovnať. Na
pojednávaní o rozvode manželstva odporkyňa žiadala o prerušenie rozvodového konania do skončenia
konania o odporovateľnosť právneho úkonu. Uznesením zo dňa 19.9.2012 súd návrh na prerušenie
konania zamietol. Proti uzneseniu podala odporkyňa odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 4.2.2013 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Na pojednávaní konanom dňa 10.6.2013

odporkyňa uviedla, že vzhľadom na vývin udalostí jej nezostáva iné, ako s rozvodom manželstva
súhlasiť. Rozsudkom zo dňa 10.6.2013 súd manželstvo J.. E. J., M.. a A.. X. J., M.. rozviedol. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.2013. Ako už bolo vyššie uvedené, úmysel dlžníka a vedomosť
druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladá. Druhá strana (osoba blízka dlžníkovi) má však možnosť
preukázať (na nej je dôkazné bremeno) že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že jej

nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej
starostlivosti.

Podľa názoru súdu odporkyňa úmysel v tom čase svojho muža J.. E. J., M.. ukrátiť veriteľa nielenže
nepoznala, ale jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri

náležitej starostlivosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na zápisnice z vyššie uvedených pojednávaní , na
návrh odporkyne na prerušenie rozvodového konania, podaný nepochybne s cieľom, aby sa pohľadávka
J.. E. J., voči navrhovateľovi vymáhala nielen od nej, aby pedovšetkým od neho, a z jeho výlučného
majetku. Keď, ako uviedla v podaní zo dňa 22.10.2012 v konaní 15P 108/2012 ...,, v dôsledku
okamžitého rozvodu by sme mali na jednej strane slobodného ,,starého mládenca“ bez záväzkov a

na strane druhej starú ženskú s obrovským cudzím záväzkom“. Prerušenie konania žiadala z dôvodu
umožniťfinálnemajetkovévysporiadanieR.J..E.J.,M..,vrátanevecnéhobremenaužívaniabytu. Podľa
názoru súdu odporkyňa o úmysle vtedajšieho manžela J.. E. J., M.. ukrátiť veriteľa nevedela a nevedela
ani o konkrétnej pohľadávke, ktorá navrhovateľa viedla k podaniu predmetnej žaloby.

Súd nevykonal navrhnutý dôkaz a to dopyt do peňažného ústavu, keď navrhovateľom navrhnutý
dôkaz by neprispel k zisteniu skutočností právne významných pre posúdenie sporu ani neprivodil iné
rozhodnutie súdu.O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. (§ 151 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa
ním sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným
počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.
V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na výkon exekúcie.