Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116214267
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116214267.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka v spore žalobcu O., zastúpený S. proti žalovanému I.,
bytom K., toho času v Z., o zaplatenie 961,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, č.k. 19Csp/29/2016-72 zo dňa 15. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie 25,5 % ročného úroku
zo sumy 961,37 Eur od 11.04.2014 do zaplatenia zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 18 %. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27.09.2012 uzatvorená podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej

žalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške1.000Eur,ktorýsažalovanýzaviazalsplatiťv36mesačných
splátkach po 40 Eur vždy k 16. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti
prvej splátky bol dňa 16.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru dňa 16.09.2015, úroková sadzba
25,5 % ročne, výška RPMN 28,7 %, priemerná RPMN 45,60 %, celková výška nákladov 424,62 Eur.
Predmetnú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Považoval za nesporné, že úverový vzťah spočíva

v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky.
Uviedol, že nie je povinnosťou zmluvných strán dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje, a tak veriteľovi
vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však zmluvné
strany dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti,
prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný
inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Podľa názoru súdu zmluvne dohodnuté
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov mal žalovaný žalobcovi zaplatiť len do splatnosti úveru.

V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňom 10.04.2014, a tým je
potrebné považovať celý dlh žalovaného za splatný, preto od splatnosti úveru už žalobca nemá nárok
na úrok z úveru a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že nie je možné žalobcovi priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko
žalobca aj žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech, súd pomerovým pravidlom priznal žalobcovi

proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 %.2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Nesúhlasil s názorom, podľa ktorého zmluvný úrok patrí

veriteľovi len do času vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a veriteľovi prináleží len zákonný úrok
z omeškania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdp/2906/2000,
podľa ktorého odstúpením od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka nezanikajú všetky
práva a povinnosti strán z tejto zmluvy. Zanikajú len tie práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči
veriteľovi a im zodpovedajúce povinnosti veriteľa. Žalobca má za to, že zoplatnenie úveru spôsobuje

len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Uviedol,
že žiadny zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok.
Podľa jeho názoru sa predčasné vyhlásenie splatnosti úveru týka len zmeny v lehote splatnosti úveru
a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok, pričom nejde o privatívnu nováciu
celéhozáväzku.Vyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruveriteľomjeprejavomvôleveriteľasmerujúcimk
zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vznik novej povinnosti zaplatiť celý dlh jednorazovo

v stanovený termín. Uviedol, že výklad zákona, k akému dospel súd prvej inštancie, teda, že vyhlásením
predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t. j. aj čo do zmluvného úroku, sa
neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku, o ustanovenia zákona o
zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ zmenil záväzok čo do termínu splatnosti, nie
však čo do ostatných podmienok, je nesprávny. Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka,

ktorým sa zmluva o úvere riadi, platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej
úhradyposkytnutéhoúveru.Zobsahuuvedenéhoustanovenianiejemožnédospieťktakémuzáveru,že
veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa
jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník porušil svoju povinnosť. Zosplatnenie
úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím

dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku jednorazovo
a nie po častiach. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej
splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti
jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej
sumy zanikla. Veriteľ zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí,

avšak s tým neodpadá jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, nakoľko k takémuto
odpadnutiu obmedzenia dôjde až celkovým splatením úveru. Žalobca taktiež uviedol, že súd pri svojom
rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny
úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej
platnej zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím

žalobcu bezdôvodne ukrátil o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Záverom žalobca poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 32Cdo/3830/2014, sp. zn. 31Cdo/2851/1999,
sp. zn. 32Cdo/2782/1999, sp. zn. 29Cdo/2606/2000, sp. zn. 33Cdo/113/2008. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže

žalovaného na náhradu trov konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou dňa 08.08.2016
domáhal proti žalovanému úhrady istiny vo výške 961,37 Eur, zmluvného úroku vo výške 25,50 %
ročne zo sumy 961,37 Eur od 11.04.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo

sumy 961,37 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia, súdneho poplatku za podanie návrhu a trov právneho
zastúpenia vo výške 144,08 Eur. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol platobným rozkazom, č.k.
19Csp/29/2016-43zodňa05.04.2017,ktorýmzaviazalžalovaného,abyžalobcoviuhradilistinuvovýške
961,37 Eur, zmluvný úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 305,25 Eur a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 961,37 Eur do zaplatenia, nakoľko v tejto časti považoval

nárok žalobcu za dôvodný. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2017.

6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšujúcej časti, ktorou sa žalobca
od žalovaného domáhal zaplatenia úrokov po vyhlásení splatnosti úveru vo výške 25,50 % ročnez nezaplatenej istiny 961,37 Eur od 11.04.2014 do zaplatenia. Zastával názor, že žalobcovi zmluvné
úroky odo dňa účinkov zosplatnenia úveru nepatria. Dôvodnosť podaného odvolania tak vzhľadom na
odvolacie námietky spočívala na právnom posúdení otázky, či veriteľ má nárok na zmluvný úrok aj po

vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

7. S ohľadom na odvolacie námietky sa odvolací súd zameral na právne posúdenie nároku na uplatnený
úrok. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou

aplikácie práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Je nepochybné, že za poskytnutie úveru možno dohodnúť úroky (ktoré sú pojmovým znakom úveru
podľa § 497 Obchodného zákonníka). Zákon tiež umožňuje dodávateľovi, a to aj v

spotrebiteľských vzťahoch (hoci za prísnejších podmienok), v prípade nedodržania platobnej disciplíny
zo strany dlžníka, vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a požadovať, aby dlžník vrátil poskytnutú sumu
aj s úrokmi (§ 506 Obchodného zákonníka, § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonník) skôr, než bolo pôvodne dohodnuté v zmluve. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo
svojej podstate jednostranný sankčný inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať

jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny s úrokom. Žiadne zákonné ustanovenie výslovne
neurčuje, dokedy trvá povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka (rovnako ako ustanovenia § 13 ods. 3, či § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch) rieši len situáciu, keď sa pre predčasné vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov rozhodne dlžník (teda nie veriteľ) a v takom prípade je logické, že po

skutočnom splatení dlhu už nemôžu rásť úroky. Táto situácia je však diametrálne odlišná od skutkového
stavu v preskúmavanej veci, kde nedošlo k predčasnému vráteniu poskytnutých prostriedkov z vôle
dlžníka, ale k predčasnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa, preto ustanovenie § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka nemožno na tento skutkový stav aplikovať ani analogicky. Práve naopak, pri
neexistencii výslovnej právnej úpravy doby, dokedy trvá povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru, je v

spotrebiteľských vzťahoch potrebné použiť taký výklad zmluvných podmienok, ale aj zákona, ktorý je
priaznivejší pre spotrebiteľa.

9. To, že veriteľ má aj v prípade okamžitého (predčasného) zosplatnenia úveru právo na zmluvné
úroky, súd nespochybňuje. Sporné je len to, či má nárok len na úroky vzniknuté do dňa zosplatnenia

úveru, alebo či má aj po zosplatnení nárok účtovať dlžníkovi ďalšie úroky.

10. Úrok z úveru je potrebné chápať ako odmenu veriteľa za to, že poskytol finančné prostriedky
dlžníkovi za určitých dohodnutých podmienok a vo výške, ktoré si dohodli v zmluve. Ide v podstate
o odplatu za to, že veriteľ sa vzdal dispozície s peňažnými prostriedkami, poskytol ich dlžníkovi a

umožnil mu vracať ich v splátkach. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ požaduje vrátenie
predtým poskytnutého planenia, čím sa zásadným spôsobom mení obsah záväzku. Pokiaľ dlžník už
nie je oprávnený disponovať poskytnutými finančnými prostriedkami, neexistuje dôvod, aby sa tieto
finančné prostriedky ďalej úročili. Predčasné vrátenie finančných prostriedkov nepredstavuje plnenie
pôvodne dohodnutých podmienok čerpania úveru, preto na takto vzniknutý záväzok nemožno aplikovať

ani pôvodne dohodnuté dojednanie o úrokoch. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov. To, že dlžník napriek tomu finančné
prostriedky veriteľovi nevráti, je sankcionované úrokmi z omeškania. Pri vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru si veriteľ musí byť vedomý, že sa vzdáva potenciálneho budúceho zisku z úrokov (ktorý
je však veľmi neistý vzhľadom na to, že dlžník nesplácal ani len istinu) výmenou za oprávnenie okamžite

žiadať vrátenie istiny (a dovtedy vzniknutých úrokov) a prípadne následne toto plnenie aj vymáhať.
Ak dlžník nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby
veriteľpožadovalodnehoúroky,ktorébymupatrili,akbydlžníkmalprávodržbyfinančnýchprostriedkov.
Inak by nastal nespravodlivý stav pre dlžníka, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti
plnenia celého dlhu a veriteľ by mal naďalej nárok na úroky zo zmluvy a aj na úroky z omeškania. De

facto by sa takto popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku - veriteľ by mal právo na
úrok, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo dlžník by nemal nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred zosplatnením úveru.11. K tvrdeniu žalobcu, že povinnosť dlžníka platiť úroky je limitovaná splatnosťou úveru, odvolací súd
uvádza, že pokiaľ by zákonodarca chcel, aby dlžník platil úroky aj potom, keď už bol povinný veriteľovi
vrátiť celú istinu, nepochybne by to výslovne vyjadril. Je pravdou, že omeškanie dlžníka zakladá

vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom samo omeškanie dlžníka neovplyvňuje vznik nároku
na úrok z úveru. Avšak od chvíle, keď na (kvalifikované) omeškanie dlžníka reaguje veriteľ
predčasným zosplatnením úveru, už nejde o plnenie práv a povinností z pôvodnej úverovej zmluvy,
ale predčasným zosplatnením vzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový (sankčný) právny vzťah, ktorého
súčasťou okrem úrokov z omeškania je podstatné právo veriteľa požadovať (v prípade neplnenia aj

vymáhať) okamžité vrátenie celej istiny. Nejde teda v žiadnom prípade o zvýhodnenie dlžníka, naopak
dlžník sa (vinou vlastného neplnenia zmluvných podmienok a následnej reakcie veriteľa) ocitá vo
veľmi nevýhodnej situácii, keď je povinný okamžite vrátiť celú istinu aj s úrokmi, ktoré vznikli do dňa
zosplatnenia. Dlžník sa nezbavuje žiadnej povinnosti - aj naďalej je povinný vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky a aj dohodnutý úrok, len sa tento úrok ku dňu predčasnej splatnosti zafixuje a istina sa ďalej
neúročí. Nárok na úrok za obdobie po dátume predčasnej splatnosti veriteľovi ešte nevznikol (vznikol by

mu len vtedy, ak by dlžník naďalej mal právo poskytnutými finančnými prostriedkami disponovať, teda
pokračovaťvichvracanívsplátkach),pretonemohlodôjsťanikzánikutakéhotonároku.Vtejtosúvislosti
odvolací súd poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí, sp. zn.
4Obo/143/98 uviedol, že „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní

a musí platiť úroky z omeškania.“

12.Kargumentáciižalobcu,ktoroupoukazovalnapovahuodstúpeniaodzmluvy,keď priodstúpení
od zmluvy zanikajú len tie práva, ktoré mal dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi a im zodpovedajúce
povinnosti veriteľa, odvolací súd uvádza, že v danom prípade žalobca neodstúpil od zmluvy, ale

využil iný právny inštitút, ktorým je zosplatnenie úveru, pričom odstúpenie od zmluvy má diametrálne
odlišné dôsledky na zmluvný vzťah ako je vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Pri zosplatnení úveru
nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale naopak zmluvný vzťah naďalej trvá s tým rozdielom, že
sa mení obsah záväzkov zmluvných strán. V danom prípade sa zmenila povinnosť žalovaného vrátiť
poskytnutý úver v splátkach a bola nahradená novou povinnosťou, vrátiť poskytnutý úver, resp. jeho

zostatok, jednorazovo.

13. Odvolací súd podporne odkazuje aj na komentár k Občianskemu zákonníku, kde sa uvádza:
„Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. [...] Nie je rozhodujúce,

či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo veriteľ využije právo požadovať celý dlh
pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti
pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. [...] Sankciou za omeškanie dlžníka,
motiváciou čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu,
sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania.“ (PAGÁČ, Ľ. Komentár k §658

ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník I., II. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2015). Podľa názoru odvolacieho súdu to platí aj v prípade, ak by nešlo o
spotrebiteľský vzťah, ale záväzkový vzťah by sa celý spravoval obchodným právom (neexistuje dôvod
inak posudzovať podstatu úroku pri spotrebiteľských a nespotrebiteľských vzťahoch) s tým rozdielom,
že pri nespotrebiteľskom vzťahu by bolo zrejme možné pripustiť odlišné zmluvné dojednanie.

14. Napriek uvedenému odvolací súd považuje za nutné uviesť, že si je vedomý, že v
súdnej praxi sa vyskytli iné názory, z ktorých bolo vyvodené, že veriteľ má nárok na úroky
z peňažných prostriedkov aj za obdobie po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vo výroku
o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny.

16. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko v odvolacom konaní mu

trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).