Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/248/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203993
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3513203993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36062235, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovaným: l/ I. R., bytom F. E. nad R., D. XXXX/XX, a 2/
S. P., bytom A. E., R. XXX/XX, právne zast. JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom v Novom Meste nad
Váhom, Haškova 18, o zaplatenie 491,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4. mája 2017, č. k. 7C/66/2014 - 159, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d

z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 491,03 Eur, 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 541,03 Eur
od 26.08.2011 do 29.12.2011, zo sumy 511,03 Eur od 30.12.2011 do 21.03.2013, zo sumy 491,03 Eur
od 22.03.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 08.01.2011 v čase od 18.50
hod. do 18.55 hod. v Liptovskom Mikuláši došlo k dopravnej nehode tým spôsobom, že nevodič žalovaný
2/ začal cúvať, pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho došlo ku stretu jeho
ľavej zadnej časti vozidla so zadnou časťou vozidla ev. č. MT-506 BR, ktoré bolo odstavené pred
bytovkou. Pri strete došlo k poškodeniu zadného nárazníka a zadného pravého blatníka motorového
vozidla. Účastníkmi dopravnej nehody bol žalovaný 2/ ako vodič, účastníkmi boli ďalšie prepravované

osoby- O. T., C. P., D. H.. Ako vlastník vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, bol označený žalovaný
1/. Vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda bolo označené ako pojazdné. Tieto skutočnosti vyplývajú aj
z potvrdenia OR PZ Liptovský Mikuláš, z Relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody. Z
predložených záznamov vyplýva, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebolo v čase vzniku škody
poistené. Z výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody vyplýva, že všeobecná hodnota poškodeného vozidla
bola 2.930 Eur, náklady na opravu poškodenia súvisiace s poistnou udalosťou boli vo výške 938,93
Eur, celková amortizácia bola vo výške 241,41 Eur. Výška škody bola určená v sume 697,51 Eur, po

odpočítaní odpočítateľnej DPH z nákladov na opravu poškodenia vozidla bolo poistné plnenie vo výške
541,03 Eur. V tejto sume poskytol žalobca poistné plnenie poškodenému dňa 03.06.2011 (podľa žaloby
01.12.2011). Listom zo dňa 17.06.2011 bol žalovaný 1/ vyzvaný na zaplatenie spôsobenej škody vo
výške 541,03 Eur do 17.07.2011. Výzva bola žalovanému doručená 28.07.2011. Zásielka bola uloženána pošte 24.06.2011. Listom zo dňa 25.07.2011 bol žalovaný 2/ vyzvaný na zaplatenie spôsobenej škody
vo výške 541,03 Eur do 25.08.2011. Výzva bola žalovanému doručená 28.07.2011.

3. V danom prípade z výsluchu strán sporu vyplýva, že žalovaný 1/ mal vozidlo predať otcovi žalovaného
2/, avšak k zmene držiteľa vozidla nedošlo z dôvodu, že táto nebola možná, keďže sa voči žalovanému
1/ viedlo exekučné konanie a s vozidlom z tohto dôvodu nemohol žalovaný 1/ nakladať, teda ani
ho prevádzať na inú osobu. Žalovaný 1/ uviedol, že došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o predaji
vozidla, vozidlo však nebolo možné na polícii odhlásiť z pôvodného držiteľa- žalovaného 1/ z dôvodu

prebiehajúceho exekučného konania. Zo správy OR PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 08.03.2016
vyplýva, že držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda je od 24.06.2009 až doposiaľ žalovaný 1/.
Z Evidenčnej karty vozidla tiež vyplýva, že na vozidle je tzv. exekútorská blokácia- v čase údajného
prevodu na základe exekúcie Ex 3594/10 (od 08.10.2010). Z dokladov predložených exekútorom
vyplýva, že k vydaniu Upovedomenia o začatí exekúcie došlo 05.10.2010, táto písomnosť bola riadne
doručovaná žalovanému 1/, dňa 18.10.2010 došlo k uloženiu tejto zásielky na pošte. Ako vyplýva z

§ 3 zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení má ten, kto
je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je
vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Je zrejmé, že v čase, keď k nehode došlo,
bol držiteľom vozidla žalovaný l/ a zároveň bol aj jeho vlastníkom. I v prípade, že došlo k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy pred nehodou (ako to uviedli obaja žalovaní), je takúto zmluvu potrebné považovať za
absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka (viď napríklad Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2002, sp.zn. 5 Cdo 85/02). Zo strany žalovaného
1/ totiž pri prevode vozidla (predaji) na inú osobu došlo k porušeniu zákonnej povinnosti - porušeniu
zákazu vydaného exekútorom v zmysle § 117 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z.z. Ako súd už uviedol

vyššie, k vydaniu Upovedomenia o začatí exekúcie došlo už dňa 05.10.2010, dňa 18.10.2010 došlo
k uloženiu zásielky určenej žalovanému 1/ na pošte, teda najneskôr od novembra 2010 žalovaný 1/
vedel, že s vozidlom nesmie nakladať. Napriek tomu ho predal. Žalovaný 1/ navyše sám zistil, že
vozidlo nemôže byť prevedené na inú osobu, keď chcel vozidlo z evidencie odhlásiť. Po celú dobu tak
bol držiteľom motorového vozidla a na neho sa vzťahovala tiež povinnosť mať uzatvorenú zmluvu o

povinnom zmluvnom poistení. Ak zmluvu o poistení vypovedal, konal predčasne. Nebolo povinnosťou
kupujúceho uzatvoriť takúto zmluvu do okamihu, kým sa nestal oprávneným držiteľom vozidla podľa
evidencie, k čomu však nikdy nedošlo.

4. Pokiaľ tak ide o povinnosť žalovaného 1/ nahradiť plnenie žalobcu, táto jednoznačne vyplýva z § 24

ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný 1/ bol totiž osobou, ktorá
nemala uzatvorenú poistnú zmluvu na vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda a túto škodu za neho
uhradilžalobca.Pokiaľideovýškunáhradyškody,tátozostranyžalovanýchnamietanánebolaažalobca
k nej predložil všetky potrebné doklady (spôsob výpočtu poistného plnenia, doklad o jeho výplate).
5. Zodpovednosť žalovaného 2/ vyplýva z § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý

zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. U žalovaného 2/ neprichádza do
úvahy zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný 2/ nebol prevádzkovateľom
dopravného prostriedku, ale iba osobou, ktorá vozidlo neoprávnene použila. V prípade žalovaného 2/
došlo k naplneniu všetkých aspektov potrebných k tomu, aby mohol byť zaviazaný k náhrade škody, teda
zo strany žalovaného išlo o protiprávny úkon, došlo tiež k spôsobeniu škody a medzi jeho konaním a

škodou je príčinná súvislosť. Je zrejmé, že žalovaný 2/ nebol oprávnený s vozidlom nakladať, pri vedení
vozidlaspôsobilreálneškoduamedzijehokonanímaškodoutakexistujeajpríčinnásúvislosť.Zavinenie
žalovaného 2/ je tiež zrejmé. V danom prípade sa súd zaoberal aj námietkou žalovaného 2/ spočívajúcou
v skutočnosti, že bol v čase spôsobenia škody maloletý a teda zodpovedal iba v rozsahu, v akom bol
schopný ovládať svoje konanie a chápať jeho následky. Žalovaný 2/ uviedol, že v čase spôsobenia škody

nemal ani teoretické a ani praktické vedomosti na vedenie vozidla a nevedel ani posúdiť nerozvážnosť
svojho konania. Na preukázanie svojich tvrdení však žiadne dôkazy nepredložil. Samotná skutočnosť,
že žalovaný 2/ bol v čase spôsobenia škody maloletý ešte automaticky neznamená, že by nebol schopný
ovládať svoje konanie, prípadne chápať jeho následky. V čase spôsobenia škody mal žalovaný 2/ 14
rokov. Reálne sa dá predpokladať, že v tomto veku chápe, že nemôže viesť motorové vozidlo bez

vodičského oprávnenia, nakladať s ním bez súhlasu zodpovednej osoby. Zo strany žalovaného 2/ neboli
predložené dôkazy, z ktorých by sa dalo predpokladať, že jeho rozumové schopnosti boli znížené oproti
bežnémuštandardu.Súdunebolipredloženéanidôkazyotom,ženebolschopnýovládnuťsvojekonanie
a posúdiť jeho následky. Vo veku 14 rokov deti majú svoju rozumovú a vôľovú schopnosť zvyčajnevyvinutú do takej miery, že sú schopní sa správne rozhodnúť, orientujú sa vo všetkých bežných životných
situáciách. Žalovaný 2/ je v súčasnosti plnoletý, nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a teda
mal možnosť preukázať relevantnými dôkazmi to, že takúto schopnosť v čase spôsobenia škody nemal.

Ani jeden takýto dôkaz predložený nebol, pričom súdne konanie je ovládané zásadou koncentrácie
dôkazov, je teda na stranách sporu, aby nimi tvrdené skutočnosti aj preukázali. Voči výške škody
žalovaný 2/ rovnako žiadne námietky nemal. Na základe uvedených skutočností boli obaja žalovaní
zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 491,03 Eur, teda sumu, ktorá zohľadňuje
zaplatenie časti nároku žalobcu (pôvodné poistné plnenie 541,03 Eur po odpočítaní zaplatenej sumy

50 Eur). Žalobca vyzval žalovaného l/ na zaplatenie do 17.07.2011 a žalovaného 2/ na zaplatenie
do 25.08.2011. K zaplateniu dlžnej sumy do týchto lehôt nedošlo. Preto požaduje priznať aj úrok z
omeškania, a to od 26.08.2011. V súlade s citovanými ustanoveniami súd zaviazal žalovaného aj k
zaplateniu úroku z omeškania zo sumy 541,03 Eur od 26.08.2011 do 29.12.2011 (29.12.2011 bola už
zaplatená suma 30 Eur), zo sumy 511,03 Eur za dobu od 30.12.2011 do 21.03.2013 (bola zaplatená
ďalšia suma 20 Eur) a zo sumy 491,03 Eur od 22.03.2013 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je

9,5% ročne, keďže základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania bola vo výške 1,5%. V danom
prípade bol žalobca v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
6.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný2/,vktoromžiadal,abyodvolacísúd

rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovanému 1/ uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 491,03
Eur s príslušenstvom, žalobu voči žalovanému 2/ zamietne a žalovanému 2/ prizná nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. Uviedol, že súd prvej inštancie jednak na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jednak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný 2/ považuje žalobu za nedôvodnú. V čase spôsobenia škody bol maloletý (mal 14

rokov) a vzhľadom na skutočnosť, že jeho osobnosť bola ešte nezrelá a nemal žiadne teoretické, ani
praktické skúsenosti potrebné na vedenie motorového vozidla, nebol schopný v plnom rozsahu posúdiť
ani dôsledky svojho nerozvážneho konania. Sám vo svojej výpovedi zo dňa 02.06.2016 uviedol, že si
v čase spôsobenia škody pre maloletosť ani neuvedomoval, či mal povolenie na použitie motorového
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Poukázal na ust. § 422 ods. 1 OZ. Čo sa týka zodpovednosti

maloletých, zákon neustanovuje žiadnu vekovú hranicu, s ktorou by sa ich zodpovednosť spájala.
Predpokladom zodpovednosti maloletých je schopnosť ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.
Ide o intelektuálnu stránku - rozumovú schopnosť zahŕňajúcu schopnosť rozpoznať protiprávnosť úkonu
a zhodnotiť jeho následky a jednak o vôľovú stránku - schopnosť jeho vôle rozhodovať sa pre konanie
alebo od neho upustiť, Maloletý nie je zodpovedný, ak si následky svojho konania neuvedomil, aj

keď jeho intelektuálna stránka mu to umožňovala. Predpoklad vôľovej a intelektuálnej stránky nemusí
byť splnený súčasne. Stačí nedostatok jednej z nich aby bol vyslovený záver o tom, že za škodu
nezodpovedá. Zodpovednosť maloletého je treba posudzovať z jeho subjektívneho hľadiska. Žalovaný
2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017 taktiež uviedol, že v čase keď chodil
na základnú školu bolo rodičom odporúčané, aby s ním navštevovali psychiatra. Rovnako uvádza, že

mu bolo odporúčané preradenie na Špeciálnu školu. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný 2/ v
čase spôsobenia škody, pre maloletosť, nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky
a z toho dôvodu namieta žalovaný 2/ nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Ďalej je toho názoru,
že žalovaný 1/ je osobou, ktorá zapríčinila, že vozidlo, ktorým bola spôsobenú škoda, nemohlo byť
prepísané na nového majiteľa a nemohlo byť z tohto dôvodu ani poistené. Dôvodom, prečo nemohlo

byť vozidlo prepísané na nového majiteľa, bola skutočnosť, že žalovaný 1/ porušil zákonnú povinnosť
- porušil zákaz vydaný exekútorom v zmysle ust. § 117 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. S ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že rozsudok okresného súdu bol vydaný na základe
nesprávne zisteného, vyhodnoteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ k tvrdeniam žalovaného 2/ uviedol, že

maloletí, bez ohľadu na vek, zodpovedajú za nimi spôsobenú škodu a to za predpokladu, že podľa stavu
svojich duševných schopností v dobe spôsobenia škody boli schopní posúdiť -predvídať, resp. rozoznať
následky svojho konania a súčasne svoje konanie ovládnuť. Pri konajúcom subjekte je vždy potrebné
skúmať intelektuálnu (rozumovú schopnosť) a vôľovú stránku. Maloletý zodpovedá za vzniknutú škodu
sám, ak v dobe spôsobenia škody vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a znalosti bol natoľko rozumovo

vyspelý, že mohol byť za daných okolností schopný rozpoznať následky svojho konania a ovládnuť ho.
Dovoľuje si upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že žalovaný 2/ žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, že by v čase spôsobenia dopravnej nehody nebol schopný rozpoznať dôsledky svojho
konania. Na podloženie svojich tvrdení doposiaľ nepredložil žiadny dôkaz, a preto žalobca považujetvrdenia žalovaného za účelové. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,, zákon o cestnej premávke“). Zároveň
poukázal na skutočnosť, že pokiaľ bol žalovaný 2/ v čase dopravnej nehody natoľko rozumovo vyspelý,

aby dokázal sám viesť motorové vozidlo, musel si uvedomovať aj následky svojho konania. Oprávnenie
viesť určitý typ vozidla má každá fyzická osoba po dovŕšení vekovej hranice 15 rokov, pričom predmetná
hranica nie je vzdialená od veku žalovaného 2/ v čase spôsobenia dopravnej nehody. Na základe
uvedeného je oprávnený predpoklad, že žalovaný 2/ v tom veku chápal, že nemôže viesť motorové
vozidlo bez vodičského oprávnenia, resp. nakladať s ním bez súhlasu zodpovednej osoby, nakoľko deti

vo veku 14 rokov si uvedomujú, že za spôsobenú škodu je potrebné niesť dôsledky. Záverom uviedol,
že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje v plnom rozsahu a zastáva názor, že napadnuté
rozhodnutie je vo výroku vecne správne a preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu
potvrdil a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
8. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní voči
napadnutému rozsudku ako aj na všetkých skutočnostiach v ňom uvedených, a to aj napriek vyjadreniu

žalobcu.
9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu

poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/, odvolaním napadnutý nebol, a preto
zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.

11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto

stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu

491,03 Eur, 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 541,03 Eur od 26.08.2011 do 29.12.2011, zo sumy
511,03 Eur od 30.12.2011 do 21.03.2013, zo sumy 491,03 Eur od 22.03.2013 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
13. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,

že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
dňa 08.01.2011 v čase od 18.50 hod. do 18.55 hod. v Liptovskom Mikuláši došlo k dopravnej nehode
tým spôsobom, že nevodič žalovaný 2/ začal cúvať, pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla,
následkom čoho došlo ku stretu jeho ľavej zadnej časti vozidla so zadnou časťou vozidla ev. č. MT-
XXX BR, ktoré bolo odstavené pred bytovkou. H. strete došlo k poškodeniu zadného nárazníka a

zadného pravého blatníka motorového vozidla. Účastníkmi dopravnej nehody bol žalovaný 2/ ako
vodič, účastníkmi boli ďalšie prepravované osoby- O. T., C. P., D. H.. Ako vlastník vozidla, ktorým bola
spôsobená škoda, bol označený žalovaný 1/. Vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda bolo označené ako
pojazdné. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia OR PZ Liptovský Mikuláš, z Relácie dopravnej
polície PZ o priebehu dopravnej nehody. Z predložených záznamov vyplýva, že vozidlo, ktorým bola

spôsobená škoda, nebolo v čase vzniku škody poistené. Ďalej mal odvolací súd z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie za preukázané, a to z výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody,
že všeobecná hodnota poškodeného vozidla bola 2.930 Eur, náklady na opravu poškodenia súvisiace
s poistnou udalosťou boli vo výške 938,93 Eur, celková amortizácia bola vo výške 241,41 Eur. Výška
škody bola určená v sume 697,51 Eur, po odpočítaní odpočítateľnej DPH z nákladov na opravu

poškodenia vozidla bolo poistné plnenie vo výške 541,03 Eur. V tejto sume poskytol žalobca poistné
plnenie poškodenému dňa 03.06.2011. Listom zo dňa 17.06.2011 bol žalovaný 1/ vyzvaný na zaplatenie
spôsobenej škody vo výške 541,03 Eur do 17.07.2011. Výzva bola žalovanému doručená 28.07.2011.
Zásielka bola uložená na pošte 24.06.2011. Listom zo dňa 25.07.2011 bol žalovaný 2/ vyzvaný nazaplatenie spôsobenej škody vo výške 541,03 Eur do 25.08.2011. Výzva bola žalovanému doručená
28.07.2011. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaného 1/ nahradiť plnenie žalobcu, súd prvej inštancie správne
dospel k záveru, že táto jednoznačne vyplýva z § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č.

381/2001 Z.z. Žalovaný 1/ bol totiž osobou, ktorá nemala uzatvorenú poistnú zmluvu na vozidlo, ktorým
bola spôsobená škoda a túto škodu za neho uhradil žalobca. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, táto zo
strany žalovaných namietaná nebola a žalobca k nej predložil všetky potrebné doklady (spôsob výpočtu
poistného plnenia, doklad o jeho výplate).
14. Čo sa týka zodpovednosti žalovaného 2/, rovnako súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že

táto vyplýva z § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. U žalovaného 2/ neprichádza do úvahy zodpovednosť podľa
§ 427 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný 2/ nebol prevádzkovateľom dopravného prostriedku,
ale iba osobou, ktorá vozidlo neoprávnene použila. V prípade žalovaného 2/ teda aj podľa odvolacieho
súdu došlo k naplneniu všetkých aspektov potrebných k tomu, aby mohol byť zaviazaný k náhrade
škody, teda zo strany žalovaného išlo o protiprávny úkon, došlo tiež k spôsobeniu škody a medzi

jeho konaním a škodou je príčinná súvislosť. Je zrejmé, že žalovaný 2/ nebol oprávnený s vozidlom
nakladať, pri vedení vozidla spôsobil reálne škodu a medzi jeho konaním a škodou tak existuje aj
príčinná súvislosť. Žalovaný 2/ tak pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní namietal, že
v čase spôsobenia škody bol maloletý a teda zodpovedal iba v rozsahu, v akom bol schopný ovládať
svoje konanie a chápať jeho následky. Žalovaný 2/ uviedol, že v čase spôsobenia škody nemal ani

teoretické a ani praktické vedomosti na vedenie vozidla a nevedel ani posúdiť nerozvážnosť svojho
konania. Na preukázanie svojich tvrdení však žiadne dôkazy nepredložil. Súd prvej inštancie správne
v tejto súvislosti konštatoval, že samotná skutočnosť, že žalovaný 2/ bol v čase spôsobenia škody
maloletý ešte automaticky neznamená, že by nebol schopný ovládať svoje konanie, prípadne chápať
jeho následky. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, v čase spôsobenia

škody mal žalovaný 2/ 14 rokov. Reálne sa dá aj podľa odvolacieho súdu predpokladať, že v tomto
veku chápe, že nemôže viesť motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, nakladať s ním bez súhlasu
zodpovednej osoby. Zo strany žalovaného 2/ neboli pritom predložené žiadne dôkazy, z ktorých by
sa dalo predpokladať, že jeho rozumové schopnosti boli znížené oproti bežnému štandardu. Súdu
prvej inštancie rovnako neboli predložené ani dôkazy o tom, že nebol schopný ovládnuť svoje konanie

a posúdiť jeho následky. Vo veku 14 rokov deti majú aj podľa odvolacieho súdu svoju rozumovú a
vôľovú schopnosť zvyčajne vyvinutú do takej miery, že sú schopní sa správne rozhodnúť, orientujú
sa vo všetkých bežných životných situáciách. Žalovaný 2/ je v súčasnosti plnoletý, nebol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony a teda aj podľa odvolacieho súdu mal možnosť preukázať relevantnými
dôkazmi to, že takúto schopnosť v čase spôsobenia škody nemal. Ani jeden takýto dôkaz pritom pred

súdom prvej inštancie predložený nebol, pričom súdne konanie je ovládané zásadou koncentrácie
dôkazov, je teda na stranách sporu, aby nimi tvrdené skutočnosti aj preukázali. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 491,03 Eur, teda sumu, ktorá zohľadňuje zaplatenie časti nároku
žalobcu (pôvodné poistné plnenie 541,03 Eur po odpočítaní zaplatenej sumy 50 Eur). Rovnako správne

súd prvej inštancie zaviazal žalovaných aj k zaplateniu úroku z omeškania 9,5% ročne zo sumy 541,03
Eur od 26.08.2011 do 29.12.2011, zo sumy 511,03 Eur za dobu od 30.12.2011 do 21.03.2013 a zo sumy
491,03 Eur od 22.03.2013 do zaplatenia.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd

nepovažoval námietky žalovaného 2/ za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo vzťahu k žalovanému 2/ podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100%, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).