Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206205006
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8206205006.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu SPRAVBYT, s.r.o. so sídlom
Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, zastúpeného JUDr. Jozefom Sotolářom PhD.,
advokátom so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, proti žalovaným 1. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, bl. V XXX XX X., 2. X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V XXX XX X., žalovaní v 1. a 2.
rade zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom so sídlom Andraščíkova 3, Bardejov, 3. X., s.r.o.
so sídlom T. 7, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, žalovaný v 3. rade zastúpený JUDr. Jozefom Stašákom,
advokátom so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, 4. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V

XXXXXX.,žalovanáv4.radezastúpenáJUDr.JánomJurčom,advokátomsosídlomPartizánska5,085
01 Bardejov, 5. N.. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 26, bl. H3, XXX XX X., 6. V. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, bl. V XXX XX X., 7. T.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V XXX XX X., 8. X. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V XXX XX X., 9. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V XXX XX X.,
XX. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bl. V XXX XX X., žalovaní v 5. až 10. rade zastúpení JUDr.
Jozefom Stašákom, advokátom so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 5.435,51 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 5C/4/2007-368 z 30.11.2017

takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaným v 1. až 10. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaní v 1. až 10. rade majú nárok na náhradu trov konania od žalobcu v pomere úspechu žalovaných
v 1. až 10. rade, ktorý činí u každého z žalovaných zhodne 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
skončí.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 6, § 8, § 8b, § 10 zákona č. 182/1993Z.z., §
100, § 107, § 451, § 454 a § 563 Občianskeho zákonníka.3. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že v bytovom dome V. na ulici L. s.č. XX a XX sa nachádza
XX bytov, po XX v každom vchode. Žalobca uzavrel s všetkými vlastníkmi bytov H/X dňa XX.XX.XXXX
platnú zmluvu o výkone správy, v ktorej sa zaviazal okrem iného vykonávať správu spoločných častí a

spoločných zariadení domu tak, aby bol zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k
bytom. V zmysle článku V. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sa zmluva uzatvára na dobu určitú
a je možné ju vypovedať len písomne tak, aby bolo uzavreté účtovné obdobie, t.j. kalendárny rok, a to
vždy k 1.1. nasledujúceho roka so 6 mesačnou výpovednou lehotou len v prípade, ak je správa domu
zabezpečená iným jedným správcom pre celý bytový dom. Na základe pozvánky z 09.12.2005 bola

na deň 21.12.2005 o 18. 00 hod. zvolaná schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome H X v suteréne vchodu č. XX - práčovňa s programom - 1. Prejednanie zmeny Zmluvy o výkone
správy bytového domu v časti VI. Spôsob a oprávnenie hospodárenia s fondom prevádzky, údržby a
opráv v zmysle prijatého zákona NR SR č. 469/2005 Z.z. 2. Prejednanie tvorby výšky fondu prevádzky,
údržby a opráv podľa ustanovení novelizácie zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. 3. Výpoveď z výkonu správy bytového domu V. doterajšiemu správcovi U., s.r.o., V. XX, X..

4. Pristúpenie na výkon správy bytového domu H3 k novému správcovi X., s.r.o., T. 7, X.. 5. Diskusia.
6. Návrh na uznesenie. 7. Záver. Podpísaná bola poverená zástupkyňa vlastníkov bytov H. U.. Zo
zápisnice z predmetnej schôdze vyplýva, že boli prejednané všetky body programu a za výpoveď zo
správy bytového domu H3 žalobcovi bola nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov - XX, proti bol 1 a
zdržali sa 2. Za schválenie nového správcu boli XX, proti nebol žiadny a zdržali sa 2. Prezenčnú listinu

podpísalo spolu XX vlastníkov. Tieto písomnosti vlastníci doručili žalobcovi spolu s návrhom uznesení,
výpoveďou zo zmluvy o výkone správy, súčasťou ktorej boli aj podpisy XX vlastníkov ( označené ako
súhlas s výpoveďou). Z predmetnej výpovede zo dňa 21.12.2005 vyplýva, že výpovedná lehota začína
plynúť 01.01.2006 a skončí sa 30.06.2006, pričom od 01.07.2006 majú vlastníci zabezpečeného nového
správcu X., s.r.o. a žiadajú U., s.r.o., aby novému správcovi odovzdal všetku dokumentáciu týkajúcu sa

správy bytového domu V Žalovaný uzavrel s vlastníkmi bytov V. dňa 22.3.2006 zmluvu o výkone správy,
ktorá obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. účinného ku dňu uzavretia zmluvy.
K 30.06.2010 došlo k odovzdaniu správy bytového domu H/X žalobcom na žalovaného, nebol však
podpísaný protokol o finančnom vysporiadaní vzájomných vzťahov, súvisiacich so správou uvedeného
bytového domu.

4. Poznamenal, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 231/2006 - 182 zo dňa 14.07.2011 súd
zamietol žalobu spoločnosti U., s.r.o. proti žalovaným T.. T. U. a X. U., ktorí boli vlastníkmi bytu v bytovom
dome H/X na ulici L. XX v X., v ktorej si žalobca od žalovaných uplatňoval plnenia za služby spojené
s užívaním bytu v danom bytovom dome za obdobie mesiacov júl, august a september 2006 tvrdiac,

že je správcom bytového domu, v ktorom žalovaní bývajú. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k
názoru, že žalobcovi bola k 30.06.2006 platne vypovedaná zmluva o výkone správy v bytovom dome
H/X a od tohto dňa s ním jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome
neboli v žiadnom právnom vzťahu v zmysle zákona o bytoch, pretože správu tohto bytového domu s
účinnosťou od 01.07.2006 vykonávala spoločnosť X., s.r.o., ktorej žalovaní v 1. a 2. rade platili v období

mesiacov júl, august a september 2006 za služby spojené s bývaním. Žalovaní si teda svoju zákonnú
povinnosť platiť za služby spojené s bývaním splnili plnením svojmu správcovi a keďže so žalobcom
neboli za dané obdobie v žiadnom právnom vzťahu, neboli povinní mu platiť žiadne plnenia. Zo strany
žalovaných zároveň nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu, pretože žalovaní
plnili podľa práva svojmu správcovi a to spoločnosti X., s.r.o. a svoj dlh teda splnili veriteľovi. Na základe

odvolania sa žalobcu, ktorý tvrdil, že je správcom bytového domu H/X aj za vyššie uvedené obdobie
odvolací súd rozhodnutím sp. zn. 2Co 127/2011 - 209 zo dňa 24.10.2012 potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa okrem výroku o trovách konania. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa o zamietnutí žaloby je vecne správne. Žalovaní v postavení spotrebiteľov zaplatili za dodané
služby a nemôžu byť dotknutí sporom obchodných spoločností, vykonávajúcich správu bytového domu

za obdobie roka 2006.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 4C 4/2007 -193 zo dňa 15.12.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.4.2011 žalobcu X., s.r.o. proti žalovanému U., s.r.o. súd rozhodol, že žalovaný je
povinný previesť zostatok majetku vlastníkov bytov bytového domu H3 na ul. L. č. XX a XX v X., a to

zostatokfonduprevádzky,údržbyaoprávnaúčetč.XXXXXXXXX/XXXXvedenývU.U.vskratkeU.,a.s.
a zostatok úhrad za plnenia na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v U. U.. v skratke U., a.s., v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania. V odôvodnení súd uviedol, že
podľa § 8a ods. 3 zákona č. 182/1993 Zb. účinného k 21.12.2005 zmluva o výkone správy sa uzatváraso správcom písomne na neurčitý čas. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať
zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia podľa § 14. Výpovedná lehota je šesť mesiacov, ak
sazmluvnéstranyvzmluveovýkonesprávynedohodnúinak.Výpovednálehotazačínaplynúťodprvého

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpovedná lehota pre žalovaného
začala plynúť dňa 01.01.2006 a uplynula dňa 30.06.2006. Podľa § 8a ods. 2 účinného k 30.06.2006
správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom
hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných

významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie
použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové
priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň
skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane
vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť

zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. Povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia mal žalovaný splniť najneskôr 30.06.2006.
Okrem iného mal previesť zostatok majetku vlastníkov bytového domu V. na účty nového správcu.
Súd je toho názoru, že takúto žalobu môžu podať vlastníci, ale aj správca. K námietke aktívnej
legitimácie žalobcu súd uviedol, že ustanovenie § 8b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. umožňuje správcovi

pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonávať povinnosti smerujúce k tomu,
aby bol realizovaný samotný účel výkonu takejto činnosti a to je efektívna a hospodárna činnosť pri
správe majetku vlastníkov. Zákon v tomto prípade nestanovuje povinnosti správcu taxatívne, ale naopak
- stanovuje ich okruh demonštratívnym výpočtom (používa výraz „najmä“). Súd bol presvedčený o tom,
že v zmysle obsahu a účelu zákona č. 182/1993 Z.z. je „nový“ správca zároveň oprávnený zastupovať

vlastníkov aj v prípade, kedy správca, ktorý ukončil svoju činnosť, neodviedol majetok vlastníkov na účet
nového správcu, ktorý takýto majetok spravuje samostatne a vo vlastnom mene. To sa približuje aj účelu
oprávnenia podľa § 8b ods. 2 písm. b/ zák. č. 182/1993 Z.z., na základe ktorého je správca povinný
dbať na ochranu práv vlastníkov, ako aj písm. d/ citovaného ustanovenia, na základe ktorého vykonáva
práva k majetku len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V konaní bolo

preukázané, že prostriedky z úhrad za plnenia pre bytový dom V. sú vedené na účte žalovaného a
prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv sú rovnako na účte žalovaného. Ku dňu vyhlásenia
rozhodnutiavšetcivlastnícibytovéhodomuH/Xpoukazovaliúhradyzaplneniaspojenésprenájmomako
aj do fondu prevádzky, údržby a opráv na účty, ktoré spravuje žalobca. Ten sa od 30.06.2010 ujal výkonu
správy bytového domu H/X a realizuje ju aj so súhlasom žalovaného, ktorý preukázateľne odovzdal

správu žalobcovi.

6. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu voči žalovaným v 1. -2. rade
a voči žalovaným v 4. - 10. rade, teda voči jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome H/X nie je možné priznať v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie. Žalobca nie je

s účinnosťou od 01.07.2006 správcom daného bytového domu a nie je ním ani v čase vyhlásenia
rozsudku. Nemôže sa teda s úspechom domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním od
jednotlivých vlastníkov, pretože nie je správcom bytového domu, v ktorom oni bývajú. Žiadať plnenia za
služby spojené s bývaním od vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže iba správca ich bytového
domu a tým je žalovaný v 3. rade, z vyjadrenia ktorého je zrejmé, že jednotliví vlastníci hradia služby

spojené s bývaním na účet bytového domu, čo je podľa názoru súdu v súlade s právnym poriadkom.

7. Akákoľvek zmena v osobe správcu nemôže byť na ujmu vlastníkom, ako to ustanovuje § 8 ods. 2
zákona č. 182/1993 Zb.. Ak teda vlastníci hradili svojmu správcovi, nemožno to považovať za konanie,
z ktorého by mali mať ujmu.

8. Jedinou výnimkou čo sa týka obdobia, za ktoré žalobca bol správca bytového domu V. je žalovaná v
4. rade, od ktorej si žalobca uplatňoval svoj nárok za obdobie, kedy vykonával správu bytového domu
V., konkrétne za rok 2005. Aj v tomto prípade však akékoľvek nedoplatky môže od vlastníka vymáhať
iba aktuálny správca bytového domu, toto právo prechádza na správcu okamihom zániku, resp. vzniku

postavenia správcu bytového domu. Subjekt, ktorý prestal byť správcom bytového domu, prestáva byť
daným okamihom v právnom vzťahu s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a nemôže od
neho požadovať akékoľvek nedoplatky. Tieto nároky prechádzajú na nového správcu, ktorý je v právnom
vzťahusvlastníkomaotázkanedoplatkovzminuléhoobdobiajevecouvysporiadaniapredchádzajúcehoa súčasného správcu, tak ako to upravuje zákon č. 182/1993 Z.z.. Žalobca v súčasnosti a ani v čase
podania žaloby voči žalovanej v 4. rade nebol správcom bytového domu H/X a teda nemal postavenie
správcu, ktorý výlučne môže vymáhať od vlastníkov nedoplatky.

9. Čo sa týka nároku žalobcu voči žalovanému v 3. rade, súd v danom prípade túto právnu vec posúdil
ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca,
ktorý v období od 01.07.2006 nebol správcom bytového domu H/X na ulici L. XX,XX v X. ( ďalej v texte
len bytový dom H/3) a poskytoval jednotlivým vlastníkom bytov v tomto bytovom dome služby spojené s

bývaním, namiesto žalovaného. Žalobca teda žiada, aby mu žalovaný nahradil to, čo za žalovaného plnil
žalobca, aj keď podľa práva ( zákona o bytoch) mal služby spojené s bývaním jednotlivým vlastníkom
bytov a nebytových priestorov poskytovať žalovaný.
-predmetom nároku žalobcu voči žalovanému v 3. rade ohľadne žalovaných v 1. a 2. rade je bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 01.07.2006 do 30.9.2006,
-predmetom nároku žalobcu voči žalovanému v 3. rade ohľadne žalovanej v 4. rade je nedoplatok za

služby spojené s bývaním, ktoré poskytol žalovanej v 4. rade v roku 2005,
-predmetom nároku žalobcu voči žalovanému v 3. rade ohľadne žalovaných v 5. a 6. rade je bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 01.07.2006 do 30.9.2006,
-predmetom nároku žalobcu voči žalovanému v 3. rade ohľadne žalovaných v 7. a 8. rade je bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 01.10.2006 do 31.08.2007,

-predmetom nároku žalobcu voči žalovanému v 3. rade ohľadne žalovaných v 9. a 10. rade je
bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.12.2006 do 31.08.2007.

10. Súd mal za to, že medzi účastníkmi napriek tomu, že obaja majú v predmetnej činnosti správu
a údržbu bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností, nemohol nikdy vzniknúť platný

obchodno-záväzkový vzťah, pretože v každom jednom okamihu môže byť správcom bytového domu
iba jeden subjekt, nikdy nemôže nastať právna situácia, kedy správu bytového domu vykonávajú dvaja
správcovia. V tomto prípade bol za obdobie roku 2006, a od 01.01.2006 do 30.06.2006 správcom
bytového domu H/3 žalobca a zo obdobie od 01.07.2006 do 31.08.2007 správcom bytového domu
H/3 žalovaný. Predmetom nároku sú však plnenia, ktoré boli poskytnuté fyzickým osobám - jednotlivým

vlastníkom bytov žalovaným v 1.,2. 4. - 10 rade. za jednotlivé vyššie uvedené obdobia, konkrétne plnenia
zodpovedajúce skutočným nákladom ( napr. dodávka a poskytovanie služieb spojených s dodávkou
teplej a studenej vody, s vykurovaním), výkonom správy ( právne úkony súvisiace s poskytovaním
služieb spojených s bývaním), prevádzkovým nákladom ( náklady spojené s výkonom a poskytovaním
služieb pre konkrétny byt) a T. ( meracia a regulačná technika). Žalobca nepožaduje poplatky

odvádzané do fondu práv, ktorý je vlastníctvom predmetného bytového domu. Tieto vzťahy medzi
žalobcom a vlastníkmi od 01.01.2006 do 30.06.2006 a medzi žalovaným v 3. rade a vlastníkmi od
01.07.2006 do 31.08.2007 sú však spotrebiteľskými vzťahmi, pretože správca vystupuje ako dodávateľ
činností, ktoré má v predmete svojej podnikateľskej činnosti a jednotliví vlastníci vystupujú v týchto
vzťahoch ako spotrebitelia. Spotrebiteľský vzťah je vzťahom občianskoprávnym a posudzuje sa

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Charakter tohto vzťahu sa nemení ani pri uplatňovaní
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu v tomto konaní, pretože žalobca si uplatňuje
to, čo plnil za žalovaného v jeho spotrebiteľskom vzťahu s vlastníkmi bytov. Žalobca bol s vlastníkmi
v období od 01.01.2005 do 30.06.2006 v spotrebiteľskom vzťahu a rovnako žalovaný bol v období od
01.07.2006 do 31.08.2007 s vlastníkmi v spotrebiteľskom vzťahu. Plnenia za služby spojené s bývaním

sú však plneniami spotrebiteľov vo vzťahu k jeho správcovi. Z vykonaného dokazovania v konaniach
4C 4/2007 a 4C 231/2006 vyplýva, že vlastníci vždy plnili v súlade so zákonom č. 182/1993 Zb. svojmu
správcovi, okrem žalovanej v 4. rade, čo je ale osobitný prípad tohto konania.

11. Po vykonanom dokazovaní súd uviedol, že nárok žalobcu voči žalovanému v 3. rade je v celom

rozsahu premlčaný a preto súd žalobu v tejto časti nároku žalobca - žalovaný v 3. rade zamietol v
celom rozsahu pre uplynutie 3 ročnej objektívnej ( najneskôr 01.10.2010) ale aj pre uplynutie 2 ročnej
subjektívnej lehoty ( najneskôr 01.10.2009).

12. Ak žalobca reálne poskytoval akékoľvek plnenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom

bytovom dome namiesto žalovaného, mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného v 3. rade
na úkor žalobcu. V tomto prípade je ale potrebné zaoberať sa námietkou premlčania, ktorú vzniesol
žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 12.05.2015 v rámci toho spojeného konania. Súd vyššie v tomto
rozsudku konštatoval, že na tento právny spor je potrebné aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku,keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah. Ten v prípade bezdôvodného obohatenia pozná 2 ročnú
subjektívnu a 3 ročnú objektívnu lehotu. Trojročná objektívna lehota by začala plynúť vždy v nasledujúci
deň po poskytnutí služieb a to pre každý deň ich poskytovania z obdobia

- teda v prípade žalovaných v 1. a 2. rade od 01.07.2006 do 30.09.2006 by pre prvý deň 01.07.2006
objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 02.07.2006 a uplynula by 02.07.2009, subjektívna by
začala plynúť dňa 02.07.2006 a uplynula by 02.07.2008. Pre posledný deň poskytovania služieb dňa
30.09.2006 by objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 01.10.2006 a uplynula by 01.10.2009 a
subjektívna doba by začala plynúť dňa 01.10.2006 a uplynula by 01.10.2008. Žalobca však rozšíril svoj

nárok v prípade žalovaného v 3. rade za plnenia poskytnuté žalovaným v 1. a 2. rade až 19.08.2011,
teda po uplynutí ako objektívnej, tak aj subjektívnej premlčacej doby tohto nároku,
- v prípade žalovanej v 4. rade a jej nedoplatok na službách za obdobie roku 2005 začala objektívna aj
subjektívnapremlčaciadobaplynúťod02.01.2005do01.01.2006asubjektívnadobauplynulanajneskôr
dňa 01.01.2008 a objektívna doba uplynula najneskôr dňa 01.01.2009. Žalobca však rozšíril svoj nárok
týkajúci sa žalovanej v 4. rade o žalovaného v 3. rade až 19.08.2011, teda po uplynutí ako objektívnej,

tak aj subjektívnej premlčacej doby tohto nároku,
-vprípadežalovanýchv5.a6.radeod01.07.2006do30.09.2006bypreprvýdeň01.07.2006objektívna
premlčacia doba začala plynúť dňa 02.07.2006 a uplynula by 02.07.2009, subjektívna by začala plynúť
dňa 02.07.2006 a uplynula by 02.07.2008. Pre posledný deň poskytovania služieb dňa 30.09.2006 by
objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 01.10.2006 a uplynula by 01.10.2009 a subjektívna doba

by začala plynúť dňa 01.10.2006 a uplynula by 01.10.2008. Žalobca však rozšíril svoj nárok v prípade
žalovaného v 3. rade za plnenia poskytnuté žalovaným v 5. a 6. rade až 19.08.2011, teda po uplynutí
ako objektívnej, tak aj subjektívnej premlčacej doby tohto nároku,
-vprípadežalovanýchv7.a8.radeod01.10.2006do31.08.2007bypreprvýdeň01.10.2006objektívna
premlčacia doba začala plynúť dňa 02.10.2006 a uplynula by 02.10.2009, subjektívna by začala plynúť

dňa 02.10.2006 a uplynula by 02.10.2008. Pre posledný deň poskytovania služieb dňa 31.08.2007 by
subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 01.09.2007 a uplynula by 01.09.2009 a objektívna doba
by začala plynúť dňa 01.09.2007 a uplynula by 01.09.2010. Žalobca však rozšíril svoj nárok v prípade
žalovaného v 3. rade za plnenia poskytnuté žalovaným v 7. a 8. rade až 19.08.2011, teda po uplynutí
ako objektívnej, tak aj subjektívnej premlčacej doby tohto nároku,

- v prípade žalovaných v 9. a 10. rade od 01.12.2006 do 31.08.2007 by pre prvý deň 01.12.2006
objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 02.12.2006 a uplynula by 02.12.2009, subjektívna by
začala plynúť dňa 02.12.2006 a uplynula by 02.12.2008. Pre posledný deň poskytovania služieb dňa
31.08.2007 by subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 01.09.2007 a uplynula by 01.09.2009 a
objektívna doba by začala plynúť dňa 01.09.2007 a uplynula by 01.09.2010. Žalobca však rozšíril svoj

nárok v prípade žalovaného v 3. rade za plnenia poskytnuté žalovaným v 9. a 10. rade až 19.08.2011,
teda po uplynutí ako objektívnej, tak aj subjektívnej premlčacej doby tohto nároku.

13. V tomto prípade bol súd toho názoru, že pre plynutie premlčacej doby nároku žalobcu voči
žalovanému v 3. rade je rozhodujúca 2 ročná premlčacia doba. Žalobcovi bola preukázateľne dňa

22.12.2005 ( konanie 4C 4/2007 - č.l. 4) doručená výpoveď zmluvy o výkone správy v bytovom dome
V., konkrétne výpoveď z 21.12.2005, ktorá začala plynúť dňa 01.01.2006 a uplynula dňa 30.06.2006.
Žalobca vedel viac než 6 mesiacov pred uplynutím výpovednej doby o takejto výpovedi, vedel aj o
tom, že vlastníci bytov v bytovom dome H/X uzavreli zmluvu o výkone správy so žalovaným, pretože to
vyplývalozozápisnice,ktorámuboladoručená,nenapadoljejneplatnosťnasúdeaužodnasledujúceho

mesiaca júl 2006, kedy mu vlastníci prestali platiť preddavky za služby spojené s bývaním mal
vedomosť, že síce poskytuje služby, avšak nie je správcom a správcom je žalovaný. Jeho účelové
tvrdenia o tom, že sa to dozvedel až právoplatnosťou rozsudku 4C 4/2007 nie sú právne relevantné.
V spomenutom konaní sa riešila otázka povinnosti žalobcu vydať žalovanému ako správcovi zostatok
majetku vlastníkov bytov v bytovom dome H/3, nie o určenie kto je správcom bytového domu V.. Jednalo

sa o deklaratórne súdne konanie na plnenie a nie o súdne konanie, v ktorom by sa konštituoval právny
vzťah. Plnenia za služby, poskytované vlastníkom, teda žalobca mohol od žalovaného požadovať už v
nasledujúci deň, kedy ich poskytol. Za služby poskytnuté odo dňa 01.07.2006 mohol žalobca požadovať
plneniaodžalovanéhov3.radeakoodsprávcu užvnasledujúcideňdňa02.07.2006,kedyzačalaplynúť
aj subjektívna 2 ročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor

žalobcu, ktorá tak uplynula o 2 roky neskôr, teda dňa 02.07.2008. Následne pre každý ďalší deň, ktorý
žalobca poskytoval plnenia vlastníkom bytového domu H/X namiesto žalovaného platí rovnaký právny
režim až po posledný deň poskytnutia služieb žalobcu na úkor žalovaného v 3. rade, dňa 31.08.2007,
pre ktorý začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba dňa 01.09.2007 a uplynula o dva rokyneskôr dňa 01.09.2009. Premlčacia doba plnenia za celé posudzované obdobie od 01.01.2005 do
31.08.2007 teda uplynula najneskôr dňa 01.09.2009, pričom žalobca rozšíril svoj nárok o žalovaného v
3. rade až 19.08.2011. Súd z tohto dôvodu žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol.

14. K námietkam žalobcu, že:
- sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi 2 obchodnými spoločnosťami súd uviedol, že tomuto sa
venoval už v tomto rozsudku a len uvádza, že predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia
sa, ktoré pochádza z plnenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorého občianskoprávny charakter

sa nemení ani pri požadovaní vydania bezdôvodného obohatenia sa. Žalobca mal v zmysle § 8a zákona
č. 182/199 Zb. povinnosť najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä
o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako
aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať
vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty

a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením,
najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu
o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou
domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň
je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo

spoločenstva. Tieto vzťahy medzi účastníkmi však nie sú predmetom tohto konania a nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa je nárokom pochádzajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy medzi vlastníkom a
správcom, za ktorého poskytol plnenie iný subjekt.
- právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený odplatnou zmluvou, súd uviedol, že medzi
účastníkmi nikdy žiadna zmluva nevznikla a ani nemohla vzniknúť, pretože výkon správy v bytovom

dome môže vykonávať vždy len jeden správca. Žalobca vykonával správu pre účely tohto konania v
období od 01.01.2006 do 30.06.2006 a žalovaný od 01.07.2006 do 30.06.2010. Použitie Obchodného
zákonníka na tento právny spor je teda vylúčené. Žalobca požaduje to, čo plnil spotrebiteľovi namiesto
žalovaného, ktorý mal tomu istému spotrebiteľovi plniť podľa zákona. Zo spotrebiteľského právneho
vzťahu nemôže nijako vzniknúť obchodnoprávny vzťah. Skutočnosť, že účastníkmi súdneho sporu

sú výlučne obchodné spoločnosti nemôže bez ďalšieho vždy znamenať, že ich vzťah je vždy
obchodnoprávny. V tomto prípade medzi účastníkmi nikdy nevznikol žiadny obchodnoprávny vzťah,
pretože ich podnikateľská činnosť sa nikdy nerealizovala v rovnakom období a nikdy nebola realizovaná
vzájomne medzi nimi. V určitom období vykonával svoju podnikateľskú činnosť najskôr žalobca vo
vzťahu k spotrebiteľovi a neskôr žalovaný voči tomu istému spotrebiteľovi. Nikdy sa však nestalo, aby

žalobca a žalovaný vykonávali svoju podnikateľskú činnosť naraz a už vôbec nie vo vzájomnom
podnikateľskom vzťahu. Ak žalobca poskytoval služby spotrebiteľom v období od 01.07.2006 do
30.06.2010 namiesto žalovaného, nevykonával už svoju podnikateľskú činnosť v platnom právnom
vzťahu so spotrebiteľom, pretože už nebol správcom.
- dĺžka premlčacej lehoty je štvorročná súd uviedol, že Občiansky zákonník, ktorý sa aplikuje na tento

právny spor, ustanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia 2 ročnú subjektívnu a 3 ročnú objektívnu
dobu, nie 4 ročnú. Obchodný zákonník sa na tento právny vzťah nemôže aplikovať.
- deň, odkedy sa premlčanie doby posudzuje, začal plynúť od právoplatnosti rozsudku 4C 4/2007, teda
od 14.04.2011 súd uviedol, že touto otázkou sa už zaoberal vyššie v odôvodnení tohto rozsudku a
poukazuje na to v celom rozsahu.

- plnenie je viazané na odovzdanie a prevzatie správy súd uviedol, že z obsahu spisu 4C 4/2007 je
zrejmé, že žalobca napriek tomu, že vedel o schôdzi vlastníkov bytov bytového domu H/X zo dňa
21.12.2005, zápisnice, ktorá mu bola doručená dňa 22.12.2005, bola mu zároveň doručená aj výpoveď
zmluvy o výkone správy s ním ako správcom bytového domu a o tom, že vlastníci uzavreli zmluvu o
výkone správy v danom bytovom dome so žalovaným s účinnosťou od 01.07.2006, nepodal žalobu

o určenie neplatnosti výpovede, čoho dôsledkom bola tá skutočnosť, že k 30.06.2006 nastali účinky
výpovede a od 01.07.2006 bol správcom bytového domu H/3 žalovaný. Žalobca tak svojvoľne a v
rozpore so zákonom č. 182/1993 Zb. nesplnil svoje povinnosti, ktoré daný právny predpis ukladá
doterajšiemu správcovi a v rozpore so zákonom vykonával tú činnosť, ktorú mal vykonávať iba správca
( žalovaný) a ktorý nemal žiadne podklady, písomnosti a všetko ostatné potrebné na vykonávanie

správy.Žalobcavrozpores§8azákonač.182/1993Zb.neodovzdalsprávubytovéhodomužalovanému
a jeho námietka, že až rozhodnutím súdu sa dozvedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil nie je
zmysluplná. Súd iba deklaroval svojim rozhodnutím to, čo určuje zákon správcovi učiniť po skončení
výkonu správy. Žalobca mal viac než 6 mesiacov na to, aby splnil svoje povinnosti a pripravil sa naodovzdanie správy a všetkých okolností, s tým súvisiacich. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca
neplnil žalovanému, ale vlastníkom. Prijatie plnenia v tomto prípade nebolo viazané na vzájomné
vyporiadanie sa správcov bytového domu, pretože k jednému dňu výkon správy žalobcovi skončil a

na ďalší deň už nemohol poskytovať plnenia ako správca, ale poskytoval ich svojvoľne, so všetkými
následkami s tým spojenými, ako napríklad behom premlčacej lehoty.
- ak žalobca uvádza, že mal za to, že plní svoj dlh voči vlastníkom bytového domu V. bolo uvedené,
že na takéto postavenie nemal žiadny dôvod, keďže vedel o tom, že mu bola daná výpoveď (ktorú
nenapadol), vlastníci uzavreli zmluvu o výkone správy so žalovaným, od 01.07.2006 mu prestali platiť

za služby spojené s bývaním. Ak si aj napriek tomu všetkému myslel, že je správcom, tak na takéto
úvahy nemal žiadny rozumný dôvod.
- k reálnemu plneniu mohlo dôjsť až po skutočnom vyúčtovaní skutočného stavu odobratého množstva
plnenia súd uviedol, že nič nebránilo žalobcovi po 30.6.2006, kedy prestal byť správcom bytového domu
H/3 vyúčtovanie všetkých nárokov voči jednotlivým vlastníkom bytov za dané obdobie do skončenia
výkonu správy a uplatniť ich na súde. Tieto nároky (do okamihu skončenia výkonu správy žalobcu) však

nemôže požadovať od žalovaného, pretože ten s tým dovtedy nemal nič spoločné. Od 1.7.2006 už
žalobca nevykonával správu tohto bytového domu a žiadne vyúčtovanie od 1.7.2006 do 30.06.2010 už
voči vlastníkom a ani voči žalovanému z titulu výkonu správy nemohol realizovať, pretože nemal platnú
zmluvu o výkone správy. V tomto spore si však žalobca uplatňuje nároky vyplývajúce z bezdôvodného
obohatenia sa a nie z titulu výkonu správy a reálneho stavu plnenia jednotlivým vlastníkom.

- námietka dobrých mravov je síce v určitých prípadoch akceptovateľná aj pri námietke premlčania, v
tomto prípade však vôbec neprichádza do úvahy. Bol to práve žalobca, ktorý nesplnil svoje povinnosti,
ktoré mu ukladá zákon č. 182 /1993 Zb., neodovzdal správu žalovanému a ďalej svojvoľne napriek
vôli vlastníkov bytov činil úkony, ktoré činiť už nemal, pretože nebol správcom a spôsobil tak zbytočné
dlhoročné problémy nielen žalovanému, ktorý tak nemohol správu vykonávať, ale aj vlastníkom daného

bytového domu. Žalobca nie je v právnom postavení, vyžadujúcom poskytnutie ochrany inštitútom
upravenom v § 3 Občianskeho zákonníka. Naopak, dlhoročne dobré mravy porušoval a ak sa domáha
takejto ochrany, tak bezdôvodne. Žalovaný prijímal platby od vlastníkov bytov ako správca daného
bytového domu, v súlade s právom ako jediný oprávnený subjekt. Žalobca nemal právo poskytovať
od 01.07.2006 vlastníkom bytového domu V. akékoľvek plnenia, spojené s výkonom správy daného

bytového domu, pretože odvtedy už nebol správcom tohto bytového domu.
- založenie synalagmatických záväzkov súvisí s tým, čo mal žalobca ako doterajší správca učiniť pri
ukončení výkonu správy a to iba vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že to nemá vplyv na ďalšiu
činnosť žalobcu, ktorý nebol správcom a poskytoval plnenia v rozpore so zákonom. Účastníci neboli
v žiadnom vzájomnom podnikateľskom vzťahu a ich vzájomné vzťahy súvisiace s § 8a zákona č.

182/1993Zb. satýkaliibatoho,čomalžalobcaakodoterajšísprávcažalovanémuakonovémusprávcovi
odovzdať a čo vôbec nesúvisí s predmetom tohto konania. Akékoľvek vyporiadanie plnení, v súvislosti
s výkonom správy žalobcu za obdobie, kedy platne vykonával správu, je možné iba voči vlastníkom.
Vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia sa od nového správcu, alebo aj od vlastníka, ak k tomu
došlo, nijako nesúvisí s právnymi vzťahmi, založenými zmluvou o výkone správy.

-žalobcareálnezabezpečovalvšetkučinnosťsúvisiacusvýkonomsprávybytovéhodomuH/Xzobdobie
od 01.01.2006 do 30.06.2010, vlastníci prijímali tieto plnenia a žalovaný žiadnu z týchto činností
nerealizoval súd uviedol, že vlastníkom mohlo byť úplne jedno, kto im poskytuje služby spojené s
bývaním, pretože si ich objednali a zaplatili za nich. To, že tak činil žalobca napriek tomu, že zmluva o
výkone správy s ním už bola vypovedaná je jeho dobrovoľnou činnosťou so všetkými následkami. Môže

sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia sa, ak by k tomu skutočne došlo, ale zároveň musí
počítať napr. s námietkou premlčania, ako tomu je v tomto prípade. Zároveň len veľmi ťažko mohol tieto
činnosti realizovať zároveň aj žalovaný, jednak na to nemal potrebné podklady, pričom mu ich žalobca
mal poskytnúť a za účelom čoho inicioval konanie 4C 4/2007, jednak tieto služby a plnenia, ak už raz
boli poskytnuté a spotrebované, tak ich nemožno realizovať duplicitne a do minulosti. Nie je to možné.

- súd pri spojení vecí postupoval v rozpore s právnymi predpismi súd poukázal na znenie § 186 ods.
1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. v zmysle ktorého Ak dôjde v priebehu konania ku spojeniu vecí, založí sa
o tom do súdnych spisov, ktoré boli s pôvodným súdnym spisom spojené, rovnopis uznesenia súdu o
spojení vecí. Pri spojení vecí sa súdny spis zaradí na koniec súdneho spisu, ku ktorému je pripojený.
Spojenie súdnych spisov sa vyznačí v súdnom registri v poznámkovom stĺpci pri všetkých spojených

súdnych spisoch, ako aj na spisovom obale spájaných súdnych spisov poznámkou „Spojené s ...“. Súd
v konaní 5C 4/2007 postupoval presne v súlade s danou vyhláškou a následne navyše z procesnej
opatrnosti vykonal v konaní 5C 4/2007 oboznámenie všetkých spojených spisov.- súd označil žalovaných inak v priebehu konania, než v konečnom rozhodnutí a žalobca nevedel, o
ktorého žalovaného sa jedná súd uviedol, že ak sa tak stalo, tak sa nejedná o chybu, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a týka sa iba administratívneho označenia žalovaných, pričom

súd po spojení veci na spoločné konanie vždy uviedol meno a priezvisko toho ktorého žalovaného,
ktorého napríklad vypočúval, aby bolo všetkým prítomným účastníkom jasné, o ktorého žalovaného
sa jedná. Súd uvádza, že od prvého pojednávania nasledujúcom bezprostredne po spojení veci na
spoločné konanie až do vyhlásenia rozsudku konal s P. Y. ako žalovaným v 1. rade, X. Y. žalovaným v
2. rade, s X. s.r.o. žalovaným v 3. rade, s H. U. ako žalovaným v 4. rade, N.. N. S. ako žalovaným v 5.

rade, V. S. ako žalovaným v 6. rade, T.. T. U. ako žalovaným v 7. rade, X. U. ako žalovaným v 8. rade,
K. Y. ako žalovaným v 9. rade a T. Juščákovou ako žalovanou v 10. rade.
- súd nevykonal dokazovanie v konaní 5C 4/2007 výsluchom ostatných žalovaných súd uviedol, že to
nebolo potrebné, pretože v samostatných konaniach pred spojením veci už boli vypočutí a ak nie, súd
ich vypočul v konaní 5C 4/2007, pričom však zároveň zamietol ďalšie návrhy žalobcu na vykonanie
dokazovania, pretože táto právna vec vyžaduje právne posúdenie jednotlivých nárokov žalobcu voči

vlastníkom bytov, ktoré závisia od právnych skutočností, ktoré nastali v súvislosti s platnou výpoveďou
zmluvy o výkone správy s žalobcom k 01.07.2006 a ostatné je vecou právneho posúdenia a nie vecou
výsluchov jednotlivých vlastníkov, ktorí nemohli nijako zmeniť výsledky súdneho konania 4C 4/2007,
kde sa táto otázka riešila ako predbežná a výsledky ktorého sú právoplatné a svedčia o bezdôvodnosti
nárokov žalobcu voči jednotlivým vlastníkom z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Nárok voči

žalovanému v 3. rade je naopak premlčaný a od okamihu vznesenia námietky premlčania, ktorá je
dôvodná už nemôže žiadne ďalšie dokazovanie zmeniť výsledok tohto konania.

15. Odvolací súd vrátil vec prvoinštančnému súdu s pokynom oboznámiť pripojené spisy zákonným
spôsobom. Súd vyhotovil kópie jednotlivých relevantných listín z každého pripojeného konania vždy

len raz, keďže ako žalobca, tak aj žalovaní opakovane do každého spisu pred pripojením zasielali
rovnaké vyjadrenia a zaslal ich všetkým účastníkom prostredníctvom ich zástupcov a na pojednávaní
dňa 30.11.2017 následne tieto listiny oboznámil postupom podľa § 204 CSP, pričom súd pre možnosť
takéhoto postupu z dôvodu istoty doručoval všetkým zástupcom všetky relevantné listiny tvoriace obsah
pripojených spisov aj napriek tomu, že väčšinu už mali k dispozícii. V tomto ohľade je však potrebné

uviesť, že jediným účastníkom, ktorý aj v čase prvého rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci samej mal k
dispozícii všetky listiny a poznal obsah všetkých pripojených spisov, bol výlučne žalobca U. , ktorý ako
jediný bol účastníkom všetkých spojených konaní.

16. Tento rozsudok napadol v celosti odvolaním žalobca formálne citujúc všetky odvolacie dôvody

uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/ - h/, ods. 2 CSP, majúc za to, že skutkový stav a právne závery
okresného súdu sú zo zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené a arbitrárne a z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva
alebo slobody. Odvolacie námietky žalobcu možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) námietka, že
napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a svojvoľný, lebo v ňom nebolo odpovedané na závažné

právne argumenty žalobcu; (ii) námietka, že súd prvej inštancie preberaná všetky závery o „platnosti
výsledkov hlasovania včítane výpovede žalobcovi z výkonu správny“ zo spisu vedeného pod sp. zn.
4C/7/2007 a iných spisov, hoc tie neboli pripojené a oboznámené v rámci celého konania zákonným
spôsobom, teda v spise sa nachádzajú závery, ktoré nikdy neboli vykonané, a ku ktorým sa nemal
žalobca možnosť vyjadriť, pričom súd prvej inštancie v tomto nedoplnil svoje dokazovanie v intenciách

naznačených v ostatnom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu; (iii) námietka nesprávneho a
nezákonného vyporiadania sa s otázkou premlčania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade,
ktorý vzťah má podľa žalobcu nepochybne obchodnoprávny charakter, premlčacia doba na vydanie
prípadného bezdôvodného obohatenia začína plynúť až momentom určenia, kto je domnelý správca, a k
takémuto určeniu došlo až právoplatnosťou rozsudku vo veci sp. zn. 4C/4/2007 s tým, že na žalovaným

v 3. rade vznesenú námietku premlčania, nebolo možné, pre jej rozpor s dobrými mravmi prihliadať, lebo
to bol práve žalovaný v 3. rade, ktorý si neplnil svoje základe správcovské povinnosti, a ktoré za neho
plnil žalobca; (iv) v ostatnom ide opakovanú hmotnoprávnu argumentáciu žalobcu k predmetu sporu, tu
vytýkajúc súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal predpokladmi pre relevantné rozhodovanie vlastníkov
bytov vo vzťahu k správe. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.17. Žalovaná vo 4. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% majúc za to, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový
stav a vec aj správne právne kvalifikoval.

18. Žalovaní v 1.-3. a 5.-10. rade vo svojom vyjadrení ku odvolaniu tvrdenia žalobcu označili za
nepravdivé, zavádzajúce, protirečivé, všeobecné právne irelevantné a zmätočné. Navrhli odvolanie
žalobcu odmietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

19. Bližší obsah týchto vyjadrení, vzhľadom na to, že do sporu nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo
potrebné premietnuť do dôvodov tohto rozhodnutia.

20. Ďalšie podania strán dané neboli.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23.Odvolacísúdvodvolacomkonaníviazanýrozsahom(§379CSP) adôvodmiodvolania(§380CSP)

posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

24. Podstata odvolacích argumentov žalobcu spočívala v tvrdení o nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti
rozsudku, v tvrdení, že súd vychádzal z dôkazov, ktoré nevykonal zákonným spôsobom, vec nesprávne
posúdil, keďže sa nezaoberal predpokladmi pre relevantné rozhodovanie vlastníkov bytov vo vzťahu k
správe bytov a vo vzťahu k žalovanému v 3. rade nesprávne posúdil i námietku premlčania, na ktorú

navyše nemal prihliadať pre jej rozpor s dobrými mravmi.

25. Odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v
extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej
interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého

rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie tu napadnutého
rozsudku rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie, teda je preskúmateľné, a nie je ani svojvoľné. Možno teda uzavrieť, že aj podľa právneho
názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odpoveď na podstatné argumenty

strán, pričom tak učinil v snahe garantovať ich právo na spravodlivý proces. Skutočnosť, že v tomto
rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho
právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces.
Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, jeho záväzným pokynom z ostatného zrušujúceho rozhodnutia a majúc na pamäti základné

právo strán na súdnu ochranu, túto stranám poskytol v požadovanej kvalite.

26. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.11.2017 (čl. XXX-XXX) možno bezpečne vyvodiť záver, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s § 188, § 204 CSP a pokynom odvolacieho súdu zostatného zrušujúceho rozhodnutia, a na takto zákonne vykonaných dôkazoch postavil svoje správne
skutkové a právne závery.

27. Na spomínanom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinami, z ktorých vyplýva zvolanie,
priebeh hlasovania, rozhodnutie väčšiny vlastníkov bytov v bytovom dome V. dokazovanie výpoveďou
zmluvy žalobcovi, zmluvou uzavretou s novým správcom, v rozsudku súd prvej inštancie riadne
zdôvodnil nevykonanie ďalších dôkazov k žalobcom namietaným skutkovým okolnostiam vo vzťahu k
ním tvrdenému rozporu v priebehu rozhodovacieho procesu o zmene správy.

28. Odvolací súd dáva do pozornosti v súvislosti s námietkou neplatnosti schôdze i, že z ustanovenia §
14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom k 21.12.2005
nevyplýva, že predpokladom relevantnosti schôdze je účasť správcu na schôdzi, z odseku 4 tohto
ustanovenia to, že je to prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý má právo
obrátiť sa na súd, nie iná osoba, inak jeho právo zaniká. V konaní nebolo ani tvrdené, že by niektorý

z prehlasovaných vlastníkov podal na súde žalobu v 15-dňovej lehote od hlasovania, ktorá je lehotou
prekluzívnou, čo znamená, že toto právo zaniklo, rozhodnutie schôdze vlastníkov je záväzné.

29. Odvolací súd zastáva názor o nemožnosti limitovania výkonu práva vlastníkov bytov vôľou správcu.
To, že výsledok hlasovania vlastníkov môže mať dosah na podnikateľské aktivity žalobcu nemôže byť

faktorom obmedzujúcim právo vlastníkov bytov na pokojné užívanie majetku, ochrana ktorého vyplýva
aj z čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj
z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 20 ods. 1). Z podstaty vlastníctva vyplýva sloboda rozhodovania o
otázkach súvisiacich s výkonom vlastníckeho práva, jedným z ktorých je aj právo zveriť inému správu
vlastného majetku, a to na základe vlastných preferencií. Ak je preferenciou väčšiny vlastníkov bytov

zmena správcu bytového domu, je povinnosťou správcu rozhodnutie vlastníkov akceptovať, nakoľko je
záväzné. Uvedené sa týka aj výpovede zo zmluvy o výkone správy.

30. Ak žalobca ďalej tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci, tu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr.
Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

31. K vyhodnoteniu charakteru vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade, tak vo svetle vyššie
uvedeného, odvolací súd dodáva nasledovné. Ak došlo k bezdôvodnému obohateniu sa nového správcu
- žalovaného v 3. rade na úkor starého správcu - žalobcu tým, že určitú dobu ešte starý správca
poskytoval plnenia vlastníkom namiesto nového správcu, hoc už na to nebol právny dôvod (v dôsledku

zmeny v subjekte správcu), treba posudzovať otázku premlčania práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia medzi správcami podľa Občianskeho zákonníka, a nie podľa Obchodného zákonníka, tak
ako to aj správne uzavrel súd prvej inštancie. Rozhodujúcou tu totiž nie je skutočnosť, že starý správca -
žalobca bol držiteľom oprávnenia na podnikanie v oblasti správy bytov a domov, ale posúdenie podstaty
spoločenského vzťahu, v ktorom vystupoval. V súdenom spore je zo súdom prvej inštancie vykonaného

dokazovania nepochybné, že žalobca poskytoval v rozhodnom období plnenia vlastníkom bytov bez
platnej písomnej zmluvy o výkone správy, teda nie ako správca (tým bol žalovaný v 3. rade), a preto
jeho konanie a právne postavenie nie je možné posúdiť ako podnikanie a podriadiť ho Obchodnému
zákonníku, ako osobitnému zákonu, upravujúceho právne vzťahy medzi podnikateľmi, ako sa to mylne
domnieva žalobca.

32. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí žaloby žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade
založil na závere, že nárok žalobcu, ktorý kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného v 3. rade, je podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčaný, pričom na toto
premlčanie musel prihliadnuť na námietku žalovaného v 3. rade, kde súčasne dostatočným, primeraným

a rozumným spôsobom reagoval aj na zo strany žalobcu namietaný rozpor tejto námietky s dobrými
mravmi.33. Odvolací súd tak preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri tomto závere o
premlčaní nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade a z toho vychádzajúcom rozhodnutí o
zamietnutí žaloby vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu

ku žalovanému v 3. rade.

34. Potom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá i správny výrok o trovách konania.

35. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, potom odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, stotožňujúc sa s dôvodmi v ňom uvedenými, ako vecne

správny s použitím § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške

priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).