Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816200662
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816200662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Y.
F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXX,zast.:JUDr.SlavomírBachynec,advokát,T.XXX,protižalovanému:
Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo, Podbiel 470, IČO:
14224607, zast.: Mgr. Martin Alušic, advokát, Ružomberok, Madačova 1/A, IČO: 37573390, o zaplatenie
194,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
10C/19/2016-74 zo dňa 14. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť sumu 194,47 eur s 5,05% úrokom
z omeškania zo sumy 194,47 eur od 23.01.2016 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100%. Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa

10.02.2016 domáhal zaplatenia sumy vo výške 194,47 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že súkromné lesy v jeho vlastníctve vo výmere 41103,93 m2 užíva žalovaný, ktorý neplatí
nájom za celú výmeru. Z predložených zmlúv o nájme uzatvorených dňa 22.10.2013, dňa 31.01.2014,
dodatku č. 1 dňa 22.01.2016 mal súd dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný postupom podľa
zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme vyhotovil a doručil žalobcovi zmluvy o nájme lesných pozemkov na
podpis. Prílohou zmlúv a dodatku bola tabuľka s uvedením listov vlastníctva lesných pozemkov, výmery
pozemkov pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalobcu. Žalobca je zapísaný na listoch vlastníctva

ako spoluvlastník. Ak žalovaný aj napriek tomu tvrdil, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k pozemkom
podľaprílohykdodatkuč.1knájomnejzmluvezodňa16.12.2013,taksúdvyhodnotiltakétotvrdenieako
tendenčné a účelové so snahou vyhnúť sa plateniu za užívanie lesných pozemkov bez právneho dôvodu
v celkovej výmere 27773,33 m2. Výpočet výmery lesných pozemkov, ktoré má žalovaný v užívaní,
zabezpečil v zmysle zákona, postupom upraveným v zákone č. 504/2003 Z.z. Nebola namietaná ani
jednou zo sporových strán. Výška nájmu 50,00 eur/ha a rok bola zmluvnými stranami podľa zmlúv o
nájme zo dňa 22.10.2013, zo dňa 31.01.2014 obojstranne dohodnutá a akceptovaná a je za výmeru

13330,60 m2 žalovaným žalobcovi vo výške 66,70 eur ročne aj uhrádzaná. V konaní mal súd nesporne
preukázané, že žalovaný zabezpečuje hospodárenie na lesných pozemkoch súkromných vlastníkov
lesov na základe nájomných zmlúv. Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve na výmeru 41103,93 m2 žalobca
nepodpísal z dôvodu, že v dodatku nebola riešená existencia dvoch predchádzajúcich nájomných zmlúv.Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. O
plnenie bez právneho dôvodu ide aj v prípade užívania pozemkov bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu

oprávňujúceho pozemky vo vlastníctve žalobcu užívať. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že
žalobca si mal pri preukazovaní vlastníctva súkromných pozemkov ako člen pozemkového spoločenstva
plniť povinnosti v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Zákon
o pozemkových spoločenstvách je zákonom upravujúcim pozemkové spoločenstvá, ktoré spravujú
nedeliteľné - spoločné nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Súd považuje

uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia 194,47 eur prihliadajúc na výpočet žalovaného v odpore
proti platobnému rozkazu vo výške 173,34 eur za správny. Neprihliadal na argumentáciu žalovaného,
že uvedenú sumu nevyplatil z dôvodu, že žalobca by ho napádal, ak by náhodou zaplatil o 20,00 eur
viac. Takýto postup, na základe ktorého žalovaný nevyplatil ani sumu 173,34 eur, ktorú sám vypočítal,
je potrebné považovať za postup v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka, za postup v rozpore s dobrými
mravmi. Súd s poukazom na vyššie uvedené a pri aplikácii zákonného ustanovenia § 451 Občianskeho

zákonníka považoval nárok žalobcu za právne a vecne dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
dlhu aj úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej
sumy počnúc dňom 22.01.2016, ktorým dňom upozornil žalovaného písomne na následky nezaplatenia
žalovanej sumy. Dňa 22.01.2016 žalovaný potvrdil, že nájomné v žalobcom požadovanej výške bude

bez zbytočného odkladu vyplatené po podpísaní dodatku č. 1. Súd preto priznal žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 5,05% zo sumy 194,47 eur počnúc dňom 23.01.2016, teda prvý deň po tom, ako
žalovaný potvrdil vyplatenie požadovanej sumy a ktorú do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, má nárok
na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, kde namietal, že súd
bez odôvodnenia akým spôsobom dospel k záveru, že žalovaný pozemky užíva, priznal žalobcovi
náhradu bezdôvodného obohatenia, navyše bez dôkazu a odôvodnenia, odkedy ich užíva. Žalobca
nepredložil súdu listy vlastníctva pozemkov, ktoré mal žalovaný užívať bez právneho dôvodu. Predložil

listy vlastníctva iba k niektorým pozemkom. K ostatným predložil rozhodnutie katastra o povolení
vkladu. Urobikl tak zjavne v snahe zabrániť tomu, aby sa súd dozvedel o konaní vedenom na
Okresnom súde Námestovo sp. zn. 10C/17/201 a o konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline sp.
zn. 9Co/105/2017, v ktorom súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 04. 10. 2013 je čiastočne
neplatná a žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, ktorých užívaním sa mal žalovaný bezdôvodne

obohatiť a za ktoré súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí konštatoval. Že výpočet náhrady je správny, hoci žalovaný v odpore voči platobnému
rozkazu preukázal, že matematický výpočet je nesprávny. Výpočet zo strany žalovaného nebol
uznaním záväzku, bol len poukázaním na nesprávnosť matematických postupov žalobcu. Žalobca nedal
žalovanému žiadnu primeranú lehotu, aby sa jeho návrhom zaoberal výbor spoločenstva ako štatutárny

a výkonný orgán. Na záver podaného odvolania namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia žalobcu,
keďžesámjeadvokátomanechávasazastúpiťsvojimsynom,advokátom.Účelovosťtakéhotoprávneho
zastupovania dokazuje aj skutočnosť, že jeho syn v postavení jeho právneho zástupcu sa nedostavil
ani na jedno z vytýčených pojednávaní. Žalobca na pojednávaní niekoľkokrát vyhlásil, že sa bude
zastupovať sám, čo potvrdzuje, že v konaní nepotrebuje právneho zástupcu. Na základe uvedených

skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a
žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, kde uviedol, že odvolanie podľa
pečiatky podateľne Okresného súdu v Námestove bolo podané dňa 02.02.2018, teda po uplynutí

zákonnej lehotynajehopodanie.Dňa16.02.2018ponahliadnutídospisuOkresnéhosuduvNámestove
spis. zn. 10C/19/2016 bolo zistené, že v spise sa nachádza kópia e-mailového podania, ktoré malo byť
podané v Ružomberku dňa 23.01.2018 o 22.18 hod. Z e-mailovej kópie podania sa javí, že odvolanie
bolo podané v posledný deň lehoty na podanie odvolania, ale nie prostredníctvom elektronickými
prostriedkami zaručeného podania podpísaného zaručeným podpisom. Z dôvodov, že podľa názoru

súdu prvej inštancie nešlo o podanie urobené elektronickými prostriedkami, bol odvolateľ vyzvaný na
podanie odvolania v písomnom vyhotovení v zákonnej lehote. Písomné vyhotovenie odvolania zo dňa
23.01.2018 bolo doručené na súd prvej inštancie dňa 02.02.2018, t.j. po 15- dňovej zákonnej lehote
na podanie odvolania a tiež aj po 3-dňovej lehote, v ktorej je potrebné doplniť elektronické podanie.Žalobca má za to, že z predložených zmlúv o nájme uzatvorených dňa 22.10.2013, dňa 31.01.2014
a dodatku č. 1 dňa 22.01.2016 mal súd preukázané, že žalovaný sám podľa zákona č.504/2003 Z.z.
o nájme vyhotovil a doručil žalobcovi zmluvy o nájme lesných pozemkov na podpis. Prílohou zmluvy a

dodatku bola tabuľka s uvedením listov vlastníctva lesných pozemkov, výmery pozemkov pripadajúcich
na spoluvlastnícky podiel žalobcu. Žalobca je zapísaný na listoch vlastníctva uvedených v prílohe ako
spoluvlastník. Ak odporca aj napriek tomu tvrdil, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k pozemkom podľa
prílohy k dodatku č. 1/ k nájomnej zmluve zo dňa 16.12.2013, tak súd vyhodnotil takéto tvrdenie ako
tendenčné a účelové so snahou vyhnúť sa plateniu za užívanie lesných pozemkov bez právneho dôvodu

v celkovej výmere 27773.33m2.
Výmeru lesných pozemkov, ktoré má odporca v užívaní zabezpečil žalovaný v zmysle zákona, postupom
upraveným v zákone č. 504/2003 Z.z. Nebola namietaná ani zo strany žalobcu ani zo strany žalovaného.
Výška nájmu 50,00 €/ha a rok bola zmluvnými stranami podľa zmlúv o nájme zo dňa 22.10.2013, zo dňa
31.01.2014 obojstranne dohodnutá a akceptovaná a je za výmeru 13330,60m2 žalovaným žalobcovi
vo výške 66,70 € ročne aj uhrádzaná. Uznesením z valného zhromaždenia SBU p.s., Podbiel, ktoré sa

konalo dňa 21.04.2013 v časti schvaľovanej pod bodom 15/ bolo schválené uzatvorenie zmlúv o nájme s
vlastníkmi súkromných lesov, ktoré obhospodaruje SBU p.s. Podbiel s nájmom vo výške 50,00 € za rok
a pod bodom 3/ uložené výboru SBU p.s. uzatvorit' zmluvy o nájme do konca roka 2013. Vychádzajúc z
doteraz uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolanie žalovaného odvolací súd podľa § 386
odmietol a žalobcovi priznal náhradu trov a trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške

100%.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
záveryprimeranevysvetlil.Odvolateľvpodanomodvolaníneuviedol skutočnosti,sktorýmbysaokresný

súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne
závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd.

9. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa

stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací
súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.10. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)