Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209543
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816209543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a

sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobkyne Z. E., nar. XX.X.XXXX, J., O.
XXX, právne zast. JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátka, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 4, proti
žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, o určenie
bezúročnostiabezpoplatnostizmluvy,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,oodvolanížalovanéhoproti
rozsudku 8Csp/110/2016-82 z 30.11.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného, Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava,
Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155.

M e n í rozsudok vo výroku I. a II. tak, že žalobu zamieta.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku III.
Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomrozhodol,žeI.spotrebiteľskýúverposkytnutýnazáklade
Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5015472 z 2.7.2012 uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding, a.s.,
Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 a Z. E., nar. XX.X.XXXX, J., O. XXX, je bezúročný a
bez poplatkov, II. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 372,52 €, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, III. žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo

výške 99,50 € a vo výške 82,50 €, Slovenskej republike na účet číslo: U XXXXXXXXXXXXXXXXXX, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a IV. žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu
- 100 %.H
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 22.12.2016 domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, že žalovaný sa k žalobe vyjadril a podstatné tvrdenia o. i., že
žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, prednosť
má žaloba na plnenie a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov je iba predbežnou otázkou.

Citoval § 1 ods.1,2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/, § 9 ods.1,2, § 11 ods.1 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1,2,3, § 53
ods.6, § 54 ods.1,2, § 3 ods.1, § 39, § 41, § 100, § 107 ods.1,2, § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka,
§ 137 CCSP a uviedol, že zmluva o poskytnutí pôžičky č. 5015472 uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným 2.7.2012 je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, z jej obsahu je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri

uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Ďalej
uviedol, že v prípade požiadavky na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ide o určenie,
či tu právo je alebo nie je [§ 137 písm. c) CSP], nakoľko ide len o inými slovami vyjadrené určenie,že neexistuje právo veriteľa na úroky a poplatky zo zmluvy o úvere a v prípade tohto určovacieho
výroku bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
nakoľko to vyžaduje § 137 písm. c) CSP (keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného

predpisu). Poukázal na to, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a
bez poplatkov v žalobe preukazovala tým, že potrebuje vyriešiť otázku výšky jej skutočného záväzku
voči žalovanému, tiež tým, že len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorej sa vlastne
žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a
prípadným deklarovaným vyslovením neprijateľnosti zmluvnej podmienky môže následne žalobkyňa

argumentovať vo vzťahu k žalovanej spoločnosti, a napokon uvedenú naliehavosť vzhliadala aj v tom, že
jejmajetkovásférajevohrození,apretoonavpostaveníspotrebiteľamázákonnéprávonatútoochranu,
a teda na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a taktiež voči nekalým obchodným
praktikám zo strany dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, vyplývajúcich z § 3 ods.3 zák. č. 250/2007
o ochrane spotrebiteľa. K týmto argumentom žalobkyne uviedol, že pokiaľ ide o vyriešenie otázky výšky
jej skutočného záväzku voči žalovanému, už z podanej žaloby je zrejmé, že samotná žalobkyňa má túto

otázku vyriešenú, t.j. keďže sama tvrdí, že poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, že
pokiaľ sa totiž žalobkyňa domnieva, že úver, ktorý jej bol poskytnutý, má byť bezúročný a bez poplatkov,
nemôže mať pochybnosť o tom, aké plnenie má byť žalovanému poskytnuté, resp. vrátené, teda, že má
žalovanému vrátiť istinu úveru, ktorá jej bola poskytnutá. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že
medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalobkyňa od žalovaného obdržala istinu úveru vo výške 5

715,88 € a že dosiaľ na tento úver z jej strany bola uhradená suma 7 088,40 €. V danom prípade došlo
zo strany žalobkyne k preplateniu predmetného úveru, a preto sa zároveň domáhala vrátenia príslušnej
preplatenej časti žalobou na plnenie, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom námietka o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného úveru sa zároveň posudzuje aj ako predbežná otázka. Súd
tak dospel k záveru, že v danom prípade bola zo strany žalobkyne osvedčená existencia naliehavého

právneho záujmu na jej určovacej žalobe, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a preto jej
žalobe vyhovel. Uviedol, že "bezúročnosť" a "bezpoplatkovosť" úveru nesúvisí s platnosťou úverovej
zmluvy a je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené zákonom požadované
náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zák. č. 129/2010 Z.z. a nemá predpísanú písomnú
formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Prijatie plnenia z takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej strane však prijatie
plnenia nad tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno považovať za
bezdôvodné obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Mal za to, že
zmluva neobsahuje náležitosť, podľa § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., a to výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na argumentácii v súvislosti s poukazom na rozsudok
Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, tento rozsudok nie je podľa jeho názoru spôsobilý
zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Ako vyplýva z požiadaviek smernice a z
požiadaviek zák. č. 129/2010 Z. z. k náležitostiam týkajúcim sa splátok úveru, tieto požiadavky sú v

zjavnom rozpore - uvedená smernica požaduje, aby zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádzala
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a citovaný zákon požaduje uvedenie výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu
preukázané, že žalobkyňa čerpala úver v celkovej výške 5 715,88 € a vzhľadom nato, že žalobkyni
na základe vyššie uvedenej právnej argumentácie vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru bez úrokov

a bez poplatkov, t.j. v sume 5 715,88 €, pričom žalobkyňa preukázateľne zaplatila žalovanému na
predmetný úver sumu vo výške 7 088,40 €, žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
je dôvodná. Na strane žalovaného vznikla povinnosť, podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka vydať
bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Súd vo vzťahu k námietke premlčania
nároku žalobkyne, ktorú vzniesol žalovaný uviedol, že v danom prípade je potrebné aplikovať 10 ročnú

premlčaciu dobu, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné. Súd zastáva
názor, že žaloba bola podaná v rámci premlčacej subjektívnej 2-ročnej lehoty. Výrok o zaplatení súdneho
poplatku sa opiera o § 2 ods.2 zák. o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Z. z., keď súd zaviazal žalovaného
zaplatením súdneho poplatku z návrhu, keďže žalobkyňa bola od poplatku oslobodená, súd jej žalobe
vyhovel a podľa výsledku konania poplatok zaplatí žalovaný, ak nie je od poplatku oslobodený. S

poukazom na skutočnosť, že žalovaný od poplatku nie je oslobodený, súd ho zaviazal zaplatením
súdnehopoplatkuvovýške99,50€(t.j.ourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostizmluvy)podľapoložky
1/písm.b/Sadzobníkasúdnychpoplatkovavovýške82,50€(t.j.ovydaniebezdôvodnéhoobohateniav
sume 1 372,52 €), podľa položky 1/ písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodolpodľa§255ods.1a§262ods.1CSPdôvodiac,ževdanomprípademalažalobkyňavoveciplnýúspech,
preto jej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, prípadne, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Vo vzťahu k námietke, že
Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2 písm.
k) ZoSÚ - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a ich rozlíšenie a dobu trvania

Zmluvy uviedol, že v Zmluve je uvedený údaj požadovaný § 9 ods.2 písm. k) ZoSÚ a zákon platný a
účinný v čase podpisu Zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov
splatnostiúrokov,istiny;nevyžadoval,abybolisumyistiny,úrokuainýchpoplatkovtvoriacejednusplátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,
ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a
pod. Ak sa totiž jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy

úhrady na účet veriteľa. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá
rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Žalovaný ďalej
poukázal, že aj Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky, termín splatnosti, ako aj počet splátok a
uvedené údaje sú obsiahnuté aj v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Žalovaný má za
to, že v Zmluve o pôžičke je v článku II. Schválená výška pôžičky uvedená výška splátky - 150,49 €,

ako aj počet splátok 95. Termíny splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca) je uvedený
v článku 6. Podmienky splácania Zmluvných podmienok. Uvedené údaje sú ďalej špecifikované v
Splátkovom kalendári. V zmysle uvedeného teda v Splátkovom kalendári boli explicitne - opätovne
uvedené informácie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.i. súhrnný
prehľad. Zdôraznil, že si týmto spôsobom splnil povinnosť uloženú v § 9 ods.2 písm. k), a teda žalobné

námietky ohľadom absencie týchto údajov sú neopodstatnené. Súkromné právo ako aj právny poriadok
SR umožňuje, aby bola uzatvorená zmluva obsahom viacerých na seba nadväzujúcich listín. Je bežnou
súkromnoprávnou praxou, že neoddeliteľnou časťou samotnej zmluvy sú jej prílohy prípadne všeobecné
obchodné podmienky. Písomná zmluva môže mať neobmedzený počet častí, s ktorými zmluvné strany
môžu prejaviť súhlas jedným podpisom. Jedným podpisom je vždy možné prejaviť súhlas napr. s

obsahom úverovej zmluvy a fyzickým prevzatím úveru, súhlas s obsahom kúpnej zmluvy a prevzatím
tovaru, súhlas s úverovou zmluvou a zabezpečením úveru a pod. Zároveň žiaden právny predpis platný
na území SR takéto konanie subjektov súkromného práva nezakazuje. Je potrebné ďalej poukázať
na skutočnosť, že Zmluvné podmienky respektíve VOP sú výsledkom štandardizácie uzatvárania
zmlúv medzi žalovaným ako dodávateľom služieb a viacerými (kontrahentmi) ako spotrebiteľmi, jedná

sa teda o katalóg ustanovení, ktoré síce vytvorila iba jedna strana avšak vytvorila ich s odbornou
starostlivosťou, a to tak, aby zjednodušila negociáciu pri tak zložitých záväzkoch ako sú spotrebiteľské
úvery. Po odsúhlasení en block sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou adhéznej (formulárovej zmluvy).
V Podmienkach k Zmluve respektíve vo VOP sú upravené také práva a povinnosti zmluvných strán,
ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu - jedná sa o také dojednania

v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť z povahy veci dojednané individuálne. Zároveň žalovaný
ohľadom uplatnenej žalobnej námietky, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o pôžičke
má byť bezúročný a bez poplatkov odkazuje na znenie účinné v čase uzatvorenia Zmluve o pôžičke.
Citoval znenie § 11 zák. 129/2010 Z. z. (ďalej len „ZosÚ") účinného v čase podpisu Zmluvy o pôžičke - t.j.
do 31.12.2012. Na základe vyššie citovaného zákonného ust. je zrejmé, že spotrebiteľský úver je možné

považovať za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené podmienky uvedené
v § 11 ods.1 písm. a) ZosÚ alebo ak je splnená podmienka uvedená v písm. b) citovaného zákonného
ustanovenia. Teda na naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v § 11 ods.1 písm. a) ZosÚ je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala písomnú formu a zároveň neobsahovala náležitosti §
9 ods.2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1. Na potvrdenie svojich tvrdení žalovaný poukazuje na

rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/111/2014. Má za to, že Zmluva o pôžičke obsahuje výšku
splátky, termín splatnosti, ako aj počet splátok, čo je následne špecifikované v Splátkovom kalendári
ako súhrnný prehľad. Opätovne poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15,
ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal
Okresný súd Dunajská Streda (Slovensko) rozhodnutím z 19.12.2014 doručeným Súdnemu dvoru 2.

februára 2015, ktorý súvisí s konaním: Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej. Má za to, že
Zmluva bola uzavretá v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v deň jej uzavretia. Neexistuje tu
ani namietaný rozpor s dobrými mravmi, pričom ani jej jednotlivé ustanovenia zákonu neodporujú, ani
zákon neobchádzajú, nakoľko Zmluva ako celok obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti tak,ako to ukladá zákon a zároveň aj ostatné (vedľajšie) zmluvné dojednania, ktoré sú tiež uzatvorené v
súlade s platnými právnymi predpismi, nevynímajúc skutočnosť, že Zmluva bola dojednaná slobodne,
vážne, určite a zrozumiteľne, a preto nevidí dôvod vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu, ktoré žalobcovi neprináša žiadnu pozitívnu zmenu s ohľadom na
výšku jeho záväzku, je rozhodnutím vydaným v rozpore s § 137 písm. c) CSP. Žalobca nemá naliehavý
právny záujem na určení, že Zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov, prednosť má žaloba na
plnenie, v rámci ktorej by sa ako predbežná otázka riešila prípadná bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcom, vyplýva z

toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu
bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 251/2015 z 16.3.2016, ako aj Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
17Co/339/2015. Určovací návrh podľa § 137 písm. c) CSP má charakter preventívnej ochrany práv,
keď musí existovať stav právnej neistoty, ktorý má práve určovací návrh odstrániť. Neexistuje právo
žalobcu, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení bezúročnosti predmetnej

pôžičky. Taktiež nemožno v danej veci označiť právne postavenie žalobcu ako neisté, pre ktoré by
mohol byť v závislosti od rozhodnutia vo veci samej vystavený konkrétnej ujme. Žalovaný poukázal
na to, že žalobca doposiaľ neuhradil ani istinu úveru, a preto nemôže tvrdiť, že má naliehavý právny
záujem na určení výšky svojho dlhu, keďže výška istiny je zrejmá zo Zmluvy. Pokiaľ sa týka otázky
existencie naliehavého právneho záujmu, žalovaný na potvrdenie svojich tvrdení poukazuje na rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.: 6Co/41/2017, a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16.3.2016
pod sp.zn. 8Cdo/251/2015, z ktorého citoval. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v nadväznosti
na dikciu § 103 OZ sa každá splátka spotrebiteľského úveru považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý
sa v zmysle § 103 OZ samostatne premlčuje odo dňa zročnosti jednotlivej (každej) splátky samostatne.
Žalobca podal návrh na súd 22.12.2016, teda žalobcom domáhané vydanie bezdôvodného obohatenia

titulom prijatia úroku (ktorý obsahovala každá jednotlivá splátka spotrebiteľského úveru) zo splátok
uhradených do 22.12.2014 sa považuje za premlčaný s poukazom na dikciu § 107 OZ. Pre začiatok
plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa § 107 ods.2 OZ je naopak rozhodujúci deň, kedy
k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo - v tomto prípade malo údajne dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu v čase zročnosti každej splátky úveru poskytnutého na základe Zmluvy o

pôžičke samostatne. Na podporu svojich tvrdení poukazuje žalovaný na Rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn.: 14Co/1128/2014, a tiež na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.:
13Co/90/2015. Skutkovou okolnosťou, od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na
vydanie bezdôvodného obohatenia je zaplatenie splátok úveru žalovanému. Už vtedy žalobca vedel o
osobe, ktorá sa na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatila, teda, že žalovaný mu poskytol finančné

prostriedky na základe neplatnej zmluvy. Tiež mal k dispozícii údaje o skutočnostiach rozhodujúcich
pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia. Žalobca mal na posúdenie jej nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia všetky informácie už odo dňa uzavretia zmluvy, resp. odo dňa zaplatenia
jednotlivých splátok úveru. V danom prípade sa začiatok premlčacej doby začína okamihom zročnosti
každej splátky. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že v danom prípade došlo k uplynutiu aj

subjektívnej premlčacej lehoty. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4.Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zastávala názor, že súd prvej inštancie dokazovaním
v konaní dospel k správnemu skutkovému, ako aj právnemu posúdeniu veci. Odvolacie dôvody
žalovaného považuje za neopodstatnené a účelové. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania
a uvedených skutočností má za to, že rozhodnutie súdu je v súlade s platnými právnymi predpismi,

vychádza z riadneho a správneho právneho posúdenia veci samej a navrhla, aby odvolací súd v súlade
s § 387 ods.1 CSP rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zároveň si uplatňuje trovy odvolacieho konania
za vyjadrenie k podanému odvolaniu a to za jeden úkon právnej služby vo výške 80,06 € (70,85 € +
režijný paušál 9,21 €).
5.V priebehu odvolacieho konania došlo k výmazu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z

Obchodnéhoregistrazdôvodujejzrušeniabezlikvidácieformourozdeleniaazlúčeniasospoločnosťami
Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami s tým, že všetky
práva a povinnosti prešli od 1.1.2018 na nástupnícke spoločnosti.
6.Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

7.Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca Consumer Finance Holding, a.s. zanikol počas konania skôr, ako
sa konanie právoplatne skončilo a jeho právnymi nástupcami sú VÚB a.s. a VÚB leasing a.s., pričom
z Prílohy k delimitačnému protokolu z 24.1.2018 (č.l. 155 spisu) vyplýva, že právnym nástupcom vpredmetnom spore je Všeobecná úverová banka, a.s., pokračuje odvolací súd v konaní so Všeobecnou
úverovou bankou, a.s.
8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania.

9.Výrok o zaplatení súdneho poplatku je závislým výrokom, nakoľko od rozhodnutia o napadnutom
výroku je závislý aj tento výrok, hoci odvolaním nebol dotknutý, preto bol v zmysle § 379 CSP odvolacím
súdom preskúmavaný. Vzhľadom na meniaci výrok vo veci samej, musel byť tento výrok odvolacím
súdom zrušený.
10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
11.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo avšak čiastočne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam a čiastočne jeho skutkové zistenia sú založené na

chybnom hodnotení dôkazov.
12.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho

ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu
alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák.
alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho
príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust.
vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

12.Odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP.
13.K jednotlivým žalobou uplatneným nárokom odvolací súd uvádza nasledovné:
14.Podľa § 137 CSP je možné žalovať najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a
povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.15.Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem
žalobcu (písm. c/) a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného
predpisu, najmä hmotného práva (písm. d/), inak je takáto žaloba neprípustná.

16.Ako vyplýva z § 137 písm. c/ CSP, určovacou žalobou sa možno domáhať už iba určenia, či tu právo
je alebo nie je, nie však určenia právneho vzťahu, resp. určenia neexistencie právneho vzťahu.
17.Určenia právnej skutočnosti, akou sú aj neplatnosť právneho úkonu, aj určenie, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, sa možno domáhať iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ CSP).
18.Odvolací súd poukazuje na to, že nová procesná právna úprava zakotvuje v § 137 CSP

pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb, pričom kritériom členenia je v zásade žalobný návrh
(petit), avšak u druhov žalôb uvedených pod písmenom b/ a d/ sú tieto identifikované nielen podľa petitu,
ale aj podľa právneho dôvodu tvrdeného práva. Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmenách c)
a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje podľa písm. c) klasická určovacia žaloba (žaloba na určenie,
či tu právo je alebo nie je) a podľa písm. d) žaloba o určení inej právnej skutočnosti. Zákonodarca
uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,

resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú
sa účelu žaloby určovacej. Význam tohto ustanovenia spočíva v tom, že novo vymedzuje podmienky
prípustnosti pre tieto druhy žalôb, pričom podmienkou prípustnosti žaloby na určenie či tu právo je
alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu (s výnimkou, ak tento vyplýva z osobitného predpisu)
a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (t.j. nová

právnaúpravapripúšťažalobunaurčenieprávnejskutočnostiibazapredpokladu,ževyplývazprávneho
predpisu - najmä hmotného práva). Zmluvy a iné právne úkony, ich platnosť či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami a preto sa na žalobný návrh, ktorým má byť určená neplatnosť zmluvy vzťahujú vyššie
uvedené požiadavky. V čase podania žaloby i rozhodovania súdu prvej inštancie (30.11.2017) nebola
prípustná ani žaloba o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov. S

účinnosťou od 1.1.2018 však bol novelizovaný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. a., a
to zákonom č. 279/2017 Z. z.
19.V zmysle § 11 ods.4 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

20.S účinnosťou od 1.1.2018, a teda aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, možnosť podať žalobu o
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z., a preto je
potrebné žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti považovať za prípustnú v zmysle § 137 písm.
d) CSP.

21.Vychádzajúc z tohto záveru následne odvolací súd skúmal, či dôvody, pre ktoré súd určil úverovú
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z. z. nevyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.
22.Pokiaľ ide o eurokonformný výklad § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 z 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo 17.4.2018).

23.Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom

plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad

zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).24.Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods.2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zák. č.

129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.2
smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods.2 písm.
k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom § 9 ods.2 písm. k/ zák. 129/2010 Z.z., ktorý je v
danomprípadenielenmožný,aleajpotrebný,dospeldovolacísúdkzáveru,ževzmluváchuzatváraných

podľa zák. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
§ 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zák. č. 129/2010 Z.z. v
žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby § 9 ods.2 písm. k/ tohto zákona

sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a
termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho
súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda § 9 ods.2 písm. k/
zák. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods.2 písm. h/
smernice (bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 22.2.2018).

25.Vychádzajúc z uvedených záverov rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a tiež z
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 2.7.2012, zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9
ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu nejde o úver
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. Dôvody, pre ktoré súd
určil spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, neboli správne vyhodnotené, a preto jeho záver

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. k/ zák. č.
129/2010 Z. z. považuje odvolací súd za nesprávny.
26.Aj keď žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti bola v čase rozhodovania odvolacieho súdu
prípustná, neboli zistené dôvody, pre ktoré by mal byť tento úver bezúročný a bez poplatkov. Odvolací
súdzuvedenýchdôvodochzmenilrozsudokvovýroku,ktorýmbolourčené,žezmluvaospotrebiteľskom

úvere je bezúročná a bez poplatkov.
27.Vzhľadom na skutočnosť, že súd vychádzal z iného právneho posúdenia (že úver je bezúročný a bez
poplatkov), je jeho rozhodnutie v napadnutom výroku II. vecne nesprávne, preto odvolací súd zmenil aj
výrok II. napadnutého rozsudku podľa § 388 CSP tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
28.Odvolacísúdzrušenievýrokuozaplateniesúdnehopoplatkuodôvodňujetým,žežalovanýjevkonaní

úspešný, preto nemôže byť zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku, a žalobkyňa je v zmysle § 4
ods.2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch od poplatkov oslobodená, preto musel byť
výrok III. rozsudku zrušený.
29.O trovách celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods.1,2 CSP v spojení s § 255 ods.1
CSP a § 262 ods.1 CSP. Po rozhodnutí odvolacieho súdu bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná,

preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti
žalobkyni, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.2 CSP).
30.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.