Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. máj 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202651
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517202651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: R Collectors

s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 pr. zast.: Advokátska kancelária
RELEVANS, s.r.o. Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: M. M.,
nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX v konaní o zaplatenie 363,51 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 40 eur.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890, sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.5.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 363,51 eur, úroky z istiny vo výške 205,24 eur, zmluvný úrok vo
výške 29,50 % ročne zo sumy 363,51 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 353,51 eur od 1.4.20176 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.6.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere

č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli okrem iného Obchodné
podmienky (ďalej aj „OP“), Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) a Sadzobník poplatkov
žalobcu (ďalej aj „sadzobník“). Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky
vo výške 400 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu, zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia
podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného
s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 53 ods. 9
OZ vyhlásil dňa 7.8.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný časť

dlžnej sumy splatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru
vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaný uskutočnil dňa
8.2.2016. Na základe uvedených skutočností je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške
363,51 eur, dlžné úroky z istiny do 31.3.2017 vo výške 205,24 eur, zmluvný úrok vo výške 29,50 %
ročne zo sumy 363,51 eur od 1.4.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 353,51 eur od 1.4.20176 do zaplatenia. Celkovú dlžnú sumu žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky.
Žalobca preto žiadal žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil zmluvu o úvere - dostupná
pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013, OP platné od 1.7.2012 a účinné od 19.7.2012, VOP platné
od 23.4.2012 a účinné od 23.6.2012, časť sadzobníka platného od 1.6.2013, výzvu na úhradu dlžnejsumy zo dňa 7.8.2014 a doručenku preukazujúcu jej doručenie, upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej
časti úveru zo dňa 22.7.2014, výpis označený ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 31.3.2016 a uznanie
dlhu zo dňa 18.12.2014.

4. Následne bol súdu doručený návrh právneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu na zmenu
subjektu na strane žalobcu, ktorým súdu oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na
spol. R Collectors s.r.o. a navrhol ju pripustiť do konania na strane žalobcu v zmysle § 80 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. K návrhu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13.6.2017, časť

prílohy č. 1 k tejto zmluvy preukazujúcu postúpenia aj pohľadávky uplatnenej v tomto konaní a súhlas
nového veriteľa so vstupom do konania. Súd uznesením sp. zn. 8Csp/54/2017 zo dňa 27.11.2017
pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu.

5. Na výzvu súdu adresovanú ešte pôvodnému žalobcovi, aby sa vyjadril k celkovej výške nákladov, či
bolo poistenie povinné a ako bol žalovaný oboznámený s jeho výškou, z akých údajov vychádzal pri

výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a k výške úrokovej sadzby uvedenej v zmluve
právny zástupca pôvodného aj súčasného žalobcu zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný
mal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 17,62 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom
splatnosti prvej splátky 20.7.2013. V tabuľkovom prehľade uviedol prehľad platieb žalovaného a spôsob
jeho zápočtu na istinu, úroky a poplatky s tým, že žalovaný vykonal úhrady do podania žaloby v celkovej

výške 365,95 eur, z ktorých na poplatky bola zaúčtovaná suma 68,10 eur, na úroky z úveru a úroky z
omeškania suma 261,63 eur a na istinu suma 36,49 eur. Zostatok istiny je teda 363,51 eur. Zároveň
predložil spôsob a tabuľový prehľad výpočtu úrokov z úveru a úrokov z omeškania s tým, že úrok z
úveru vypočítaný do 7.8.2014 činí 415,18 eur a úrok z omeškania vypočítaný do 7.8.2014 činí 51,42 eur,
t.j. spolu 466,60 eur. Po započítaní sumy 261,36 eur zvyšok neuhradených úrokov predstavuje sumu

205,24 eur. Zároveň oznámil súdu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 11.7.2017 sumu 20 eur a
dňa 12.9.2017 sumu 20 eur, ktoré boli započítané na istinu. Vzal preto žalobu späť v časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 40 eur a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 323,51 eur, dlžných
úrokov z istiny do 31.3.2017 vo výške 205,24 eur, zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne a úroku
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo súm zohľadňujúcich jednotlivé úhrady zo strany žalovaného. K

výškecelkovýchnákladovpoukázalna§3písm.g)zákonaospotrebiteľskýchúverochstým,žetietoboli
vyčíslené v súlade so zákonnou úpravou. Do celkových nákladov patria úroky. Celková čiastka nákladov
úveru vo výške 273,81 eur bola vypočítaná nasledovne - 44 splátok po 15 eur a 1 splátka vo výške 13,81
eur = 673,81 eur - istina 400 eur = 273,81 eur. Poistné vo výške 2,62 eur vypočítané podľa sadzobníka
(pri pôžičke od 400 do 1 500 eur) nebolo započítané do celkových nákladov, pretože poistenie nebolo

podmienkou na poskytnutie úveru a bolo poskytnuté na základe výslovnej žiadosti žalovaného. K počtu
mesačných splátok uviedol, že v čase uzavretia zmluvy si žiadateľ volil dobu splácania v ucelených
rokoch. Žalovaný si zvolil dobu splácania 4 roky, t.j. 48 mesiacov. V čase uzavretia zmluvy informačný
systém žalobcu umožňoval vyčísliť výšku splátok len na celé eurá nahor. Ak žalovaný požadoval dobu
splácania 48 mesiacov, informačný systém žalobcu zaokrúhlil výšku mesačnej splátky na sumu 15 eur.

Výsledkom toho bolo rozpočítanie požadovanej čiastky na požadovaný počet splátok, pričom splátka,
ktorá nedosiahla výšku pevnej mesačnej mesačnej splátky bola určená ako posledná. Výška 1. - 44.
splátky bola 15 eur, výška 45. splátka bola 13,81 eur a výška 46. - 48. splátky bola 0 eur. Po splatení
poslednej 45. splátky by žalobca vystavil žalovanému oznámenie o splatení pohľadávky a v prípade
preplatku by bol tento vrátený žalovanému. Ďalej uviedol, že RPMN bola vypočítaná správne, pričom

do nej nebolo zahrnuté poistné. V takom prípade vyplýva pre veriteľa aj nárok na úroky a poplatok. K
uzavretiu poistenia a jeho povahe poukázal na body 2.2, 5.8 a 11.3 OP, ktoré citoval a z ktorých vyplýva,
že poistenie bolo dobrovoľné. Mal preto za to, že preukázal dôvodnosť jeho nároku čo do dôvodu a výšky
a žiadal žalobe vyhovieť. Uvedené podanie bolo pred vyhlásením rozsudku doručené žalovanému.

6. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho
tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu boli všetky doručované listiny riadne
doručené.

7. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci
pojednávanie, ale dňa 30.4.2018 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súduoznámenie, že dňa 18.5.2018 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a
následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými
dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe a k návrhu na zmenu strany sporu, ako sú uvedené vyššie,
zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 4.6.2013 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,

na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 400
eur. Podľa bodu 3 zmluvy mal žalovaný splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 15 eur vždy k 20. dňu
v mesiaci počnúc dňom 20.7.2013 a končiac dňom 20.6.2017. Celková výška nákladov bola v zmluve
uvedená vo výške 273,81 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 29,50 % ročne, ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) bola uvedená vo výške 33,81 % a priemerná RPMN vo
výške 48,52 %. Podľa zmluvy si žalovaný zvolil základný súbor poistenia. Žalovaný do februára 2014

platil splátky úveru, pričom bol v omeškaní s časťou splátky iba pri dvoch splátkach, a to 2 dni v októbri
2013, resp. 6 dní vo februári 2014. V marci 2014 uhradil iba poistné a časť splátky vo výške 3,38 eur
a ďalšiu úhradu vykonal až dňa 25.7.2014 vo výške 9,99 eur. Následne žalovaný uhradil právnemu
predchodcovi žalobcu dňa 17.9.2014 sumu 20 eur, dňa 2.2.2015 sumu 21 eur a potom od júna 2015
do februára 2016 s výnimkou septembra 2015 uhradil žalovaný raz mesačne sumu 21 eur. Úhrady od

17.9.2014 boli vo výške 34,53 eur započítané na poplatky a zvyšok na úroky. Po podaní žaloby uhradil
žalovaný dve splátky po 20 eur, a to dňa 11.7.2017 a 12.9.2017, o ktoré bola znížená istina. Právny
predchodca žalobcu vyhotovil dňa 22.7.2014 list s názvom „Upomienka - Výzva na splatenie dlžnej časti
úveru“, ktorým oznámil žalovanému porušenie zmluvy podstatným spôsobom, upozornil ho na možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a vyzval ho na úhradu omeškaných splátok. Doklad o doručení,

resp. odoslaní tejto upomienky súdu predložený nebol. Následne dňa 7.8.2014 právny predchodca
žalobcu vyhotovil výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorou oznámil žalovanému zosplatnenie úveru k
7.8.2014 a vyzval ho na úhradu dlžnej istiny, úrokov, poplatkov a poistného v celkovej výške 443,02 eur,
a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 12.8.2014. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená na

terajšieho žalobcu.

10. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania

zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19.Podľa§53ods.9OZ, ideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

22. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

23. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd zastavil konanie v časti, v ktorej právny predchodca
žalobcu vzal žalobu späť.26. Súd ďalej po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných
strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ)

dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti
ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.

27. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej

legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma
vždy.Vdanomprípadeideoprávovyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnutéhobankou,
ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením
podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na splnenie podmienok §
53 ods. 9 OZ a prípadne so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej
len „ZoB“).

28. Zákon č. 129/2010 Z.z. upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne
spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k bankám a k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov je §
17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Jednou z
podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná

pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná
splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru
mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 20.6.2017, teda splatnou v celom rozsahu mohla

byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky
na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods. 9 OZ, ktorý
pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na
aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností
dlžníka. Právny predchodca žalobcu doložil v priebehu konania výzvu, ktorou žalovaného ako dlžníka

vyzval na úhradu dovtedy omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, ako aj výzvu, ktorou oznámil žalovanému predčasné zosplatnenie úveru. Doklady o
doručení však pripojil iba k výzve, ktorou oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,
ohľadne doručenia, resp. aspoň odoslania výzvy doručovanej pred vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru nepredložil žiadne dôkazy. Už len nepreukázanie doručenia výzvy pred vyhlásením predčasnej

splatnosti úveru, resp. minimálne jej odoslania dlžníkovi, čím by bola preukázaná aspoň možnosť, že
sa takáto výzva odstala do dispozičnej sféry dlžníka (vzhľadom na jej dôležitosť pre dlžníka, ktorému
sa týmto dáva posledná možnosť odvrátiť predčasnú splatnosť úveru, a teda aj stratu výhody splátok),
spôsobuje podľa názoru súdu rozpor so zákonom a neplatnosť následného zosplatnenia úveru.

29. Súd ďalej skúmal, či právny predchodca žalobcu dodržal lehotu ustanovenú zákonom, ktorá sa musí
spotrebiteľovi - dlžníkovi poskytnúť na plnenie omeškaných splátok, t.j. 15 dní. Výzva pred zosplatnením
úveru bola vyhotovená dňa 22.7.2014. Ako už súd uviedol, právny predchodca žalobcu a ani žalobca
nedoložili žiadne doklady o jej doručení, resp. aspoň odoslaní žalovanému. Ak by však táto aj bola
odoslaná v deň, kedy bola vyhotovená, t.j. 22.7.2014, pri bežnej lehote, počas ktorej sa zásielka

dostane do dispozičnej sféry adresáta, t.j. 2 dni, by sa výzva na zaplatenie dovtedy dlžných splátok
dostala do dispozičnej sféry žalovaného najskôr dňa 24.7.2014. Právny predchodca žalobcu výzvou
zo dňa 7.8.2014 oznámil žalovanému, že úver sa stal predčasne splatným dňa 7.8.2014. Z uvedených
dátumov je zrejmé, že medzi výzvou pred zosplatnením úveru (aj keby bola doručovaná hneď v deň jej
vyhotovenia a doručená 24.7.2014, teda lehota na plnenie by začala plynúť dňa 25.7.2014) a výzvou,

ktorou bolo žalovanému oznámené zosplatnenie úveru, neubehla zákonom vyžadovaná lehota 15 dní.
Ak právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru v lehote kratšej, ako vyžaduje zákon, súd
takéto zosplatnenie považuje za vykonané v rozpore so zákonom a takýto právny úkon za neplatný.
Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého úveru v čase, kedy ešte
nenastala konečná splatnosť úveru, je v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne

s požiadavkou postúpiť úver buď po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom vyhlásení za
predčasne splatný. Súd teda nemal preukázané podmienky na postúpenie pohľadávky ani podľa § 17
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.30. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92
ods. 8 zákona o bankách, a to úverových pohľadávkach vzniknutých z úverových zmlúv uzavretých s
bankami. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex specialis, nie

je potrebné sa už bližšie zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže
už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že v § 92 ods. 8 zákona
o bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej
osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní (čo súd

mal preukázané) a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Práve táto výzva má slúžiť ako
posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu s
bankou. Žalobca, ani jeho právny predchodca, nepredložili súdu žiaden doklad o tom, že by vyzvali
žalovaného na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky. Aj keď to priamo v zákone o bankách nie je
uvedené, z logiky veci vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred
postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému

subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka. Výzvy doručované v súvislosti so zosplatnením
úveru, ako sú vyššie uvedené, teda výzvy doručované takmer 3 roky pred postúpením pohľadávky,
nemožno považovať za výzvy doručované v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Ani
splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách teda súd nemal preukázané. Súd
v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich

rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú za jednu z podmienok
na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.
zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013 zo
dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajského súdu v

Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo
dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016,
sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017 a ďalšie).

31. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto

konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie o pripustení žalobcu do konania namiesto
pôvodného žalobcu je procesným rozhodnutím, pri ktorom sa skúma skutočnosť, či právo bolo
prevedené na inú osobu. Následky prípadného neplatného postúpenia, resp. nesplnenia podmienok na
postúpenie pohľadávky upravenej osobitnými predpismi (a s tým prípadne súvisiaci nedostatok aktívnej

legitimácie), súd skúma až pri rozhodnutí vo veci samej.

32. Súd na záver ešte udáva, že ak by aj bola daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní (čo súd z
vyššie uvedených dôvodov nemal preukázané), boli aby tu aj iné dôvody na zamietnutie žaloby. Súd
po preskúmaní uzavretej zmluvy o úvere dospel k záveru, že vzhľadom na nezrozumiteľnosť údajov

o počte a výške splátok a s tým súvisiacim údajom o celkovej čiastke, ktorú by mal žalovaný uhradiť,
by úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pri vynásobení počtu splátok a jej
výšky vychádza úplne iné celková čiastku, ktorú by mal žalovaný uhradiť. Žalobca tento rozdiel vysvetlil
nastavením systému jeho právneho predchodcu s tým, že splátka č. 45 by už bola v nižšej výške a
splátky č. 46 - 48 by boli vo výške 0 eur. Podľa názoru súdu ak má zmluva obsahovať počet a termíny

splátok, tieto má obsahovať v presnom počte tak, aby si spotrebiteľ mal možnosť spočítať aj sám reálne
náklady spojené s úverom a prípadne aby mohol posúdiť jeho výhodnosť pre seba. Aj keby celková
čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola uvedená v správnej výške, uvedenie počtu splátok o 3 viac,
ako v skutočnosti mal žalovaný zaplatiť, spôsobuje zmätočnosť a nezrozumiteľnosť tejto časti zmluvy,
pretože iba zo zmluvy (bez bližšieho vysvetlenia veriteľa) nie je zrejmé, ktorý údaj je nesprávny (t.j. či

počet splátok, či výška splátky, či celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť), pričom bežný spotrebiteľ
vychádzajúc zo zmluvy skutočne môže žiť v domnení, že má uhradiť 48 splátok vo výške určenej v
zmluve, pričom po vynásobení počtu splátok a jej výšky by nepochybne zostal v pomykove, koľko
vlastne má veriteľovi uhradiť a dokedy má úver splácať. V tejto súvislosti je potom nezrozumiteľný aj
údaj o konečnej splatnosti úveru, keďže podľa vyjadrenia žalobcu by úver mal byť splatený skôr, ako je

uvedené v zmluve. Ak by si potom spotrebiteľ chcel sám preveriť výšku RPMN a použil by údaje uvedené
v zmluve, takisto by dospel k inému údaju, ako je v zmluve. Údaje, ktoré zákon o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje v zmluve pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, musia v zmluve nielen
byť, ale musia byť uvedené aj v správnej výške, pretože v opačnom prípade nemajú pre spotrebiteľavýpovednú hodnotu, ktorú majú mať a tak ako v tomto prípade zavádzajú spotrebiteľa, resp. ho uvádzajú
do omylu. Nesprávnosť, resp. nezrozumiteľnosť podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
má potom taký istý následok, ako keby tieto neboli uvedené, teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Na uvedenom názore súdu nič nemení ani nastavenie systému právneho predchodcu žalobcu, keďže
tento si mal právny predchodca žalobcu nastaviť v súlade so zákonnými požiadavkami na náležitosti
zmlúv o spotrebiteľských úveroch tak, aby údaje uvádzané v zmluve boli uvedené v správnej výške. Z
vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalovaný pred a po podaní žaloby spolu uhradil už sumu 405,95 eur,
teda sumu vyššiu, ako mu bolo poskytnutá.

33. Súd zistil ešte aj ďalší dôvod, pre ktorý by žalovaný mal vrátiť žalobcovi len
rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a jeho úhradami. V zmluve bolo uvedená
úroková sadzba vo výške 29,50 % ročne. Priemerná úroková sadzba porovnateľných úverov
v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy podľa štatistiky zverejnenej Národnou
bankou Slovenska (na webovej stránke http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/

banky/statisticke-a-analyticke-prehlady/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery) bola 15,77
% ročne. V čase uzavretia zmluvy primeranosť odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov upravoval
§ 53 ods. 6 OZ tak, že táto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplatu vo výške prevyšujúcu takmer
100% priemer úrokových sadzieb možno podľa názoru jednoznačne považovať za odplatu podstatne

prevyšujúcu obvykle požadovanú odplatu (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
3Co 3/2011 z 28.9.2011). Takúto odplatu súd považuje za dohodnutú v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, čiže
v rozpore so zákonom. Pri preferencii výkladu v prospech platnosti právneho úkonu by bolo potrebné
dohodu v časti úrokov z úveru vyhodnotiť ako neplatnú v zmysle cit. § 39 OZ, v dôsledku čoho by mal
žalovaný vrátiť len požičanú sumu.

34. K uznaniu dlhu zo strany žalovaného je potrebné uviesť, že v tomto chýba absolútne špecifikácia
dlhu, z ktorej by mohol žalovaný ako spotrebiteľ zistiť, z akých položiek tento dlh pozostáva. Naviac
vzhľadomnadôvodyuvedenévdvochpredchádzajúcichbodochodôvodneniamásúdzato,žežalovaný
uznal dlh, ktorý v čase uznania nedosahoval výšku uznanú žalovaným, keďže právny predchodca

žalobcu do dlžnej sumy evidentne zahrnul aj úroky a poplatky. Uznanie dlhu vo výške, ktorá je v rozpore
so zákonom, súd považuje takisto za neplatné v zmysle § 39 OZ.

35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny a kapitalizovaných úrokov v celkovej výške 568,75 eur, v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 40 eur vzal žalobu späť z dôvodu úhrad žalovaného po podaní žaloby.
Vzhľadom na názor súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by bolo možné žalobu považovať za

dôvodne podanú len v časti rozdielu medzi poskytnutým úverom a úhradami žalovaného pred podaním
žaloby, t.j. pre sumu 34,05 eur. Späťvzatie žaloby v tejto časti je preto možné posúdiť ako zavinené
žalovaným a pre jeho správanie, t.j. v tejto časti má žalobca právo na náhradu trov konania voči
žalovanému. V prevyšujúcej časti späťvzatia žaloby (t.j. pre sumu 5,95 eur) zastavenie konania zavinil
žalobca a v tejto časti by mal žalovanému nahradiť trov konania, čo pre účely rozhodovania o nároku

na náhradu trov konania súd pripočítal žalovanému ako úspech v konaní. Žalovaný bol úspešný aj
v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v tejto časti by mal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi. Úspech žalobcu vo vzťahu k celkovo žalovanej sume (so zahrnutím aj úrokov z úveru aj časti,
v ktorej procesne nezavinil zastavenie konania) teda predstavuje 5,99 % (34,05 eur x 100 / 568,75 eur),
kým úspech žalovaného 94,01 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch strán sporu bol

žalovaný úspešný v 88,02 % a v tomto rozsahu by mal právo voči žalobcovi na náhradu trov konania. Zo
súdneho spisu však nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli a žiadne si ani neuplatnil, preto
súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.