Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. marec 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/45/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712202547
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1712202547.21

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: H. F., narodený XX.X.XXXX, bytom F. J. R. XXX,
zastúpený advokátskou kanceláriou FELŠÖCI & Partners, s.r.o. so sídlom Bajkalská 31, Bratislava,
IČO: 472542203 proti žalovanému 1/ O. F., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.X.XXXX Y. Bratislave,
žalovanému 2/ H. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom F. J. R. XXX a 3/ H. F., narodený XX.X.XXXX, bytom
F. J. R. XXX, žalovaní 2/ a 3/ spoločne zastúpení advokátkou JUDr. Lýdia Rácková so sídlom Lichnerova

72, Senec, v konaní zaplatenie 45.817 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu č.k. 5C/45/2012-247 zo dňa 27.11.2018 zamieta.

II. Žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania o sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 5C/45/2012-193 zo dňa 17.1.2018 zamietol žalobu o zaplatenie

sumy 45.817 eur s príslušenstvom a zároveň zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovaným trovy
konania v plnom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2018. Vyšší súdny úradník
dňa 27.11.2018 uznesením č.k. 5C/45/2012-247 rozhodol o výške trov konania, pričom tieto mali
predstavovať sumu 10.289,56 eur a pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca podal proti predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote sťažnosť v ktorej namietal, že s týmto

rozhodnutím nie je možné súhlasiť predovšetkým z dôvodu, že žalovaný 1/ mal dňa 14.9.2018 zomrieť
a na tomto podklade by tak nárok žalovaného na náhradu trov konania mal byť predmetom dedičského
konania a dedenia, a teda po jeho smrti ho nie je možné priznať uznesením súdu, pretože smrťou stratil
spôsobilosť na práva a povinnosti ako aj procesnú subjektivitu. Súd by tak v časti konania ohľadom
nároku na náhradu trov konania mal a mohol pokračovať jedine s dedičom (dedičmi) až po právoplatnom
ukončení dedičského konania, pretože nie je jasné, kto sa stane nadobúdateľom práv a povinností po

nebohomžalovanom1/atedavsúčasnostiniejemožnésistotouapresneurčiťkomuavakejvýškepatrí
nárok na náhradu trov konania, pričom je potrebné spresniť, že nositeľom nároku zomrelého žalovaného
1/ môže byť aj samotný žalobca, pretože je jeho jediným synom. Na tomto podklade žalobca navrhol
aj prerušenie konania o trovách až do právoplatného skončenia dedičského konania. V druhom rade
žalobca uviedol, že sa rozhodol v odvolacom konaní nepokračovať aj z dôvodu, že chcel vzťahy so
žalovaným udobriť a už nikoho súdnym sporom ďalej nezaťažovať, čomu mala zodpovedať aj dohoda

so žalovanými ohľadom náhrady trov konania, kedy očakával, že si títo náhradu trov konania neuplatnia.
Žalobca je presvedčený o tom, že minimálne žalovaný 2/ by od neho náhradu trov konania nežiadal, lebo
sa s ním chcel zmieriť, to isté si myslí aj o druhom synovi (žalovaný 3/) a preto je podľa názoru žalobcu
potrebné si od nich vyžiadať aj ich osobné stanovisko. Tieto skutočnosti sú tak podľa názoru žalobcu
dôvodmiosobitnéhozreteľa,keďbysúdnároknanáhradutrovkonaniadokoncanemuselpriznaťžiadnej
zo strán, čo žalobca aj sám navrhuje. Na záver navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vo veci znova

rozhodnúť po zohľadnení vyššie uvedených skutočností.3. Súd z verejných registrov zistil, že žalovaný 1/ skutočne zomrel, a to dňa XX.X.XXXX v Bratislave.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. 30D/1723/2018-25, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
23.1.2019 súd zistil, že aktíva po zosnulom žalovanom 1/ nadobudol v celosti dedením žalobca. Pasíva

(pohrebné trovy) prevzala H. F., X.. XXXX, bývalá nevesta poručiteľa, t.j. žalovaného 1/.

4.Podľa§248zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),osťažnosti
rozhodne súd prvej inštancie.

5. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

6. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Podľa § 584 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak akýmkoľvek spôsobom
splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 513 OZ, ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa

zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže
ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.

11. Súd po vyhodnotení sťažnosti dospel k záveru, že táto je zjavne nedôvodná a dôvody v nej

obsiahnuté nemožno naviazať na platnú právnu úpravu. V prvom rade považuje súd za potrebné
podotknúť, že § 262 ods. 1 CSP jasne stanovuje moment ukončenia konania a teda po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej (ktorá v tomto prípade nastala dňa 14.4.2018) nemožno rozhodovať o
prerušení konania a následne o jeho pokračovaní, resp. zastavení z dôvodu smrti strany, tak ako
predpokladá § 63 CSP. Smrť žalovaného 1/ nemá sama o sebe žiaden priamy dopad na správnosť

uznesenia vyššieho súdneho úradníka o výške trov, v intenciách CSP ani nie je možné zrušenie takéhoto
rozhodnutia, nakoľko smrť strany po právoplatnom ukončení merita veci už nemá procesné následky
vynímajúc potrebu doručovania tohto individuálneho právneho aktu právnemu nástupcovi zosnulého.
Súd z uvedeného dôvodu vyčkal na právoplatné ukončenie dedičského konania po žalovanom 1/ a
keď zistil, že jeho právnym nástupcom je žalobca, tomuto už rozhodnutie nedoručoval, pretože tento je

stranou v konaní a uznesenie o výške trov mu už bolo doručované.

12. K hlavnej argumentácii žalobcu, podľa ktorej skutočnosť, že žalobca je právnym nástupcom
žalovaného 1/ zakladá dôvod na nepriznanie trov súd len uvádza, že tieto úvahy nemožno žiadnym
spôsobom vyhodnotiť ako správne. Ako už bolo uvedené vyššie, súd o merite veci už právoplatne

rozhodol a takisto v intenciách § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov tak, že zaviazal
žalobcu povinnosťou nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu. Tento výrok je právoplatný
a je preto absolútne v rozpore s ustanoveniami CSP, ak žalobca v sťažnosti žiada „nepriznať trovy s
poukazomnadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa“.Napadnutéuznesenievyššiehosúdnehoúradníkatotiž
žiadnym spôsobom nezasahuje a v intenciách CSP je uvedené aj nemožné, do právoplatného výroku

rozsudku o nároku na náhradu trov konania (i v akom rozsahu a komu patria). Súd už v rozsudku o merite
veci právoplatne rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu
a teda ak žalobca podal sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, mohol namietať len
výšku trov, čo však neurobil. Taktiež žalobcove návrhy, aby súd „zisťoval názor samotných žalovaných“
sú bezpredmetné a to nielen z procesného hľadiska (o nároku na náhradu trov už bolo právoplatne

rozhodnuté) ale i z morálneho aspektu (trovy konania predstavujú v plnom rozsahu trovy právneho
zastúpenia). Taktiež rozporuplne vyznieva argumentácia žalobcu, podľa ktorej sa tento chcel uzmieriť
keď to bol práve žalobca, ktorý inicioval konanie a k rozhodnutiu nepokračovať v konaní dospel až po
zamietajúcom rozsudku súdu prvej inštancie.13. V intenciách CSP je teda nemožné obchádzať právoplatný výrok rozsudku o trovách a výšku trov
konaniaprispôsobovaťzmeneokruhustrán,ktoránastalaažpoprávoplatnostivýrokuoexistenciinároku

na náhradu trov. Súd opätovne zdôrazňuje, že vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí, aj keby
mu bola známa smrť žalovaného 1/, nemohol meniť výšku trov s poukazom na túto okolnosť, pretože
tento je viazaný § 251 CSP a zohľadňuje len aspekty smerodajné vo vzťahu k výške trov: preukázanosť,
odôvodnenosť a účelnosť trov vzniknutých počas konania (o merite veci). Smrť žalovaného 1/ nemá
po právoplatnom skončení merita veci už žiadne procesné následky a ani hmotnoprávne následky vo

vzťahu k meritu veci.

14. Smrť žalovaného 1/ má len hmotnoprávne následky vo vzťahu k právnemu vzťahu založenému
rozsudkom č.k. 5C/45/2012-193 zo dňa 17.1.2018, t.j. k vzťahu žalobcu ako dlžníka a žalovaných
(žalovaný 1/, 2/, 3/) ako veriteľov oprávnených z nároku na náhradu trov konania. Pretože žalovaný 1/
zomrel a žalobca je jeho jediným dedičom, záväzok žalobcu voči žalovanému 1/ s poukazom na § 584

OZ, t.j. splynutím zanikol. Uvedené však nemá žiaden dosah na vzťah žalobcu k žalovanému 2/ a 3/,
pretože v prípade aktívnej solidarity, ktorú súd výrokom o trovách v rozsudku založil, nie je splynutím v
osobe jedného veriteľa dotknutý záväzok k ostatným veriteľom.

15. O trovách konania o sťažnosti súd rozhodol analogicky podľa § 396 CSP. Žalovaní boli v konaní o

sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka úspešní, žiadne trovy konania im však nevznikli,
preto súd rozhodol tak, že žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania o sťažnosti. Len pre vylúčenie
akýchkoľvek pochybností súd uvádza, že uvedené sa týka len prípadných trov v konaní o sťažnosti (t.j.
konania ktoré začalo po skončení konania vo veci samej) a žiadnym spôsobom sa nedotýka povinnosti
žalobcu nahradiť žalovanému 2/ a 3/ trovy priznané právoplatným rozsudkom a vyčíslené v uznesení

č.k. 5C/45/2012-247 zo dňa 27.11.2018.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.