Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226946
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115226946.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., so sídlom Nové
Záhrady I 13/A, 82105 Bratislava, IČO: 44731744, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, o diel Sros, vložka č.: 58542/B, proti žalovanej: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/XX, XXX XX M., M. XXX., štátny občan O., o zaplatenie 556,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/433/2015-61 zo dňa 20.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 267,55 eur spolu s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 120 eur od 05.11.2014 do zaplatenia, vo výroku o trovách konania a
v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 152,21 eur zastavil, zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi 267,55 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 120 eur
od 05.11.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Rozsudok odôvodnil
tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 256,12 eur spolu s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo
sumy 120 eur a úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 120 eur od 05.11.2014 do zaplatenia. Nárok
žalobcu bol odôvodnený tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili zmluvu o bežnom

účte s možnosťou povoleného prečerpania. Žalovaná sa dostala do omeškania, preto postupca vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná využila možnosť prečerpania
úveru, svoje povinnosti neplnila, a preto žalobca vyhlásil úver za splatný dňa 31.10.2012. Súd považoval
žalobu za dôvodnú iba v časti istiny 120 eur, dohodnutého úroku ku dňu 31.10.2012, úroku z omeškania,
pričom uviedol, že žalovaná je povinná platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Poukázal na rozhodnutie NS SR

R59/1998, podľa ktorého dohodnuté zmluvné úroky patria iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Výrok o trovách konania odôvodnil ust.
§ 255 ods. 1, uviedol, že žalobca bol úspešný v 49 %, žalovaný v 51 %, a preto súd nepriznal žiadnej
zo strán náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že záväzok,

ktorý mala voči ČSOB na prečerpanie osobného konta, nemohla vzhľadom k strate zamestnania zaplatiť
v hotovosti, nakoľko bola s manželom v hmotnej núdzi. Po obdržaní výzvy od spoločnosti Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. a vzájomnej dohode o výške splátok, začala čiastku vo výške 732,03 eur splácať. Do
07.01.2016 zaplatila na účet, ktorý jej poslala spoločnosť Intrum čiastku 680 eur. Nevynechala ani jednu
dohodnutú splátku. V decembri 2015 prevzala od Okresného súdu Prešov návrh, ktorý podal žalobca,
aj keď ju predtým nikto nekontaktoval o zaplatenie dlhu za prečerpanie osobného konta. Informovala

sa v ČSOB, kde jej bolo oznámené, že sa má obrátiť na ČSOB Bratislava. Na telefónne číslo, ktoré
jej dali v banke sa nedovolala, preto kontaktovala žalobcu, chcela celú záležitosť vyriešiť. Nesúhlasí svýškoudlžnejsumy,nakoľkozistila,ženemázapočítanéplatbyzaobdobieod05.11.2014do07.01.2016.
Informovali ju, že už nemá platiť spoločnosti Intrum, ale platiť na účet žalobcu, čo aj urobila. Uviedla, že
sa domnieva, že žalobca žiada od nej uhradenie čiastky nad rámec jej dlhu. Do dnešného dňa uhradila

930 eur, o čom predkladá kópie šekov. Na výzvu súdu oznámila, že rozsudok napadá vo výroku o
zaplatení sumy 265,55 eur a úroku z omeškania z dôvodov, že splátky vo výške 280 eur zaplatené od
19.11.2014 do 07.01.2016 vo výške 280 eur neboli odpočítané z dlhu, že navrhovateľovi od 01.01.2016
do 31.12.2016 uhradila už 400 eur, celkom zaplatila 980 eur. Navrhla, aby súd konanie zastavil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že žalovaná ako spotrebiteľ bola oprávnená uvádzať dôkazy
a nové skutočnosti až do vyhlásenia rozhodnutia o veci samej. Od vyhlásenia rozhodnutia žalovaná nie
je oprávnená uvádzať nové skutočnosti a nové dôkazy, ak nie sú splnené osobitné podmienky. Žalovaná
nepreukázala, že by bez svojej viny nemohla uplatniť prostriedky procesnej obrany, preto žalobca žiada,
aby súd na žiadne nové tvrdenia neprihliadal. Žalovaná mala dostatok času a priestoru na predĺženie
uvedenej argumentácie. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil a priznal náhradu trov konania

žalobcovi.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie je potrebné zrušiť. Žalovaná v podanom odvolaní predložila dôkazy relevantnú pre
posúdenie toho, či a v akej výške má žalovaná dlh voči žalobcovi. Odvolací súd je toho názoru, že tieto

dôkazy je možné zohľadniť aj v odvolacom konaní (podľa § 295 môže súd v spotrebiteľskej veci vykonať
akýkoľvek dôkaz nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci). Odvolací súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k
tomu, či žalovaná dlh už splatila, žalobca na výzvu nereagoval. Z dôkazov, ktoré sú založené v spise
nie je možné bez súčinnosti žalobcu (alebo ďalšieho dokazovania) zistiť, či žalovaná uhradila dlh voči
žalobcovi. Odvolací súd preto rozsudok zrušil v napadnutých výrokoch postupom podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie zistí z navrhnutých dôkazov, či žalovaná žalovanú pohľadávku uhradila, čo len
čiastočne a v závislosti od toho vo veci rozhodne.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.