Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8515203435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

MarianyMuránskejaJUDr.DanielyBabinovejvprávnejvecižalobcov:1/R.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
W. M. XX, XXX XX W. M. a 2/ U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. XX, XXX XX W. M., obaja právne
zastúpení: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: I. W.
M., W. M. XXX, XXX XX W. M., K.: XX XXX XXX, právne zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát,
17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, o odstránenie kanalizácie, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7C/325/2015-205 zo dňa 23.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcoviasúpovinníspoločneanerozdielnenahradiťžalovanémutrovyodvolaciehokonaniavrozsahu
100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, určil, že na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v k. ú. W. M., zapísaných na LV č. XXXX, ako KN-C parcela č. XXXX/XX, orná
pôda vo výmere 878 m2 a na LV č. XXXX, ako KN-C parcela č. XXXX/XX, orná pôda vo výmere
208m2, spočíva vecné bremeno pozostávajúce v práve vedenia kanalizácie - odtoku dažďovej vody,
ktorá je vo vlastníctve žalovaného, a to v rozsahu zaznamenanom geometrickým plánom č. XX/

XXXX, vyhotovenom R. U., geodetom, dňa 12.06.2015 a rozhodol, že žalobcovia sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že
žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú odstránenia kanalizácie nachádzajúcej sa na parcele KN-C
XXXX/XX a parcele KN-C XXXX/XX v k. ú. W. M.. Žalobu odôvodnili tým, že sú výlučným vlastníkom
týchto nehnuteľností a cez uvedené nehnuteľnosti prechádza kanalizácia vo vlastníctve žalovaného.
Upozornili na to, že na predmetných nehnuteľnostiach nie je zriadené vecné bremeno v práve trpieť
prechod kanalizácie cez ich pozemky. Súd uviedol, že žalobcovia v žalobe uvádzali dva dôvody, na

základe ktorých žiadali odstrániť kanalizáciu. Prvým je skutočnosť, že cez kanalizáciu prechádzajú
splašky a druhým je skutočnosť, že kvôli kanalizácii nemôžu ako vlastníci užívať ich pozemky, na
ktorých plánujú výstavbu rodinného domu. V priebehu konania doplnili tretí dôvod, a to dohodu medzi
stranami sporu zo 14.05.2002, z ktorej žalobcovia vyvodzovali povinnosť žalovaného spornú kanalizáciu
odstrániť. Vypúšťanie splaškov do dažďovej kanalizácie nie je možné podľa názoru súdu prvej inštancie
riešiť žalobou o odstránenie kanalizácie, ale je potrebné dožadovať sa určenia povinnosti vlastníkovi
kanalizácie upraviť ju do stavu, aby k presakom nedochádzalo. Čo sa týka tvrdenia, že žalobcovia

sú obmedzení vo svojom vlastníckom práve, súd uviedol, že vyvlastnenie je výrazným zásahom
do vlastníckeho práva dotknutej osoby, a preto je potrebné, aby k takýmto zásahom dochádzalo
za podmienok stanovených Ústavou SR a príslušnými zákonmi. Z výsluchu svedkov vypočutých v
konaní mal súd za preukázané, že dažďová kanalizácia, o ktorú sa v spore jedná, bola vybudovanákvôli odvodneniu pozemkov v danej lokalite a vlastníci dotknutých pozemkov nemali námietky voči
vybudovaniu dažďovej kanalizácie. V tejto časti obce získal takto hospodársky využiteľné pozemky aj
právny predchodca žalobcu v 1. rade (jeho otec). Súd nezistil, že by otec žalobcu v 1. rade alebo niekto

inývznášalnámietkyvočivedeniukanalizácie.Ažvroku2002,popodpisekúpnejzmluvymedzistranami
sporu, začali žalobcovia vznášať požiadavky na preloženie, resp. odstránenie kanalizácie. Ani tento
tvrdený dôvod teda nie je spôsobným dôvodom na vyhovenie žalobe. Nedá sa hovoriť o vyvlastnení,
resp. obmedzení vlastníckeho práva z pozície donútenia autoritou, napr. štátom, ale súhlas otca žalobcu
súd prvej inštancie prirovnal k súhlasu s vecným bremenom. Podotkol, že v čase, keď sa kanalizácia

budovala, žalovaný ako právny subjekt neexistoval a nemohol v tom čase ani vlastniť parcely, ktoré sú v
susedstve parciel vo vlastníctve žalobcov. Kanalizácia teda musela viesť po pozemkoch v užívaní ľudí,
pričom táto vyúsťovala v tom čase na pozemkoch, na ktorých sa nehospodárilo. Čo sa týka dohody
medzi stranami zo dňa 14.05.2002, táto bola uzavretá v súvislosti s predajom parciel KN-C XXXX/XX
a XXXX/XXX žalobcom. Súd uviedol, že pokiaľ v tejto dohode je aj povinnosť žalovaného odstrániť
kanalizáciu, táto povinnosť sa týka kanalizácie, ktorá bola vybudovaná alebo bola umiestnená práve

v predmetných pozemkoch, teda v pozemkoch, ktoré sa touto zmluvou prevádzali. Nejednalo sa o
dohoduotom,žežalobcaodstránidažďovúkanalizáciuzpozemkovžalobcu,ktoréneboliprevádzanéna
základe tejto dohody. Takýto výklad bol potvrdený aj výpoveďou svedkyne, bývalej starostky a výsluchmi
bývalých starostov. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe dohody zo 14.05.2002 bola kanalizácia z
prevádzanejparcelyKN-CXXXX/XXpreložená,ibaokrajovosadotýkaparcelyKN-CXXXX/XX,čomôže

byť dôsledkom nepresnosti pri geodetickom zameraní alebo nepresnosťou pri výkopových prácach pred
ukladaním kanalizácie, ide však o nepatrný zásah. Žalovaný si splnil povinnosť odstrániť kanalizáciu
z pozemkov, ktoré žalobcom predal. Súd žalobu zamietol preto, že neobstojí ani jeden z dôvodov, pre
ktoré žalobcovia požadovali odstránenie kanalizácie.

2. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou vzájomnej žaloby podanej v priebehu konania.
Uviedol, že v danom prípade vecné bremeno vzniklo vydržaním, žalovaný nadobudol právo k spornej
kanalizácii na základe zákona 138/1991 Zb. a začal túto užívať od toho dátumu na základe zákona.
Tým bola splnená podmienka dobromyseľnosti pri vstupe do užívania dažďovej kanalizácie. Je splnená
aj podmienka spôsobilého predmetu vydržania, keď z rôznych zákonov nepochybne vyplýva, že aj

k líniovým stavbám sú zo zákona zriadené vecné bremená v prospech ich vlastníkov. Bola splnená
a preukázaná aj posledná podmienka, a to doba dobromyseľného užívania. Žalobcovia sa začali
odstránenia kanalizácie domáhať až po podpise dohody zo 14.05.2002. Od 01.05.1991 do 14.05.2002
uplynula lehota dlhšia ako 10 rokov. Vychádzajúc z uvedených skutočností vzniklo žalovanému vecné
bremeno spočívajúce v práve vedenia kanalizácie cez pozemky KN-C XXXX/XX a KN-C XXXX/XX tak

ako sú vyznačené na geometrickom pláne K.. U.. AK by aj nedošlo k vydržaniu tohto vecného bremena,
vecné bremeno by vzniklo na základe zákona 66/2009 Z.z. § 4. Je daný aj naliehavý právny záujem
na takomto určení, pretože je zrejmé, že v danom prípade je postavenie obce neisté, keďže žalobcovia
sa domáhajú odstránenia kanalizácie a v katastri nie je zaznamenané vecné bremeno. To, že žalovaný
na jednej strane požaduje určiť vecné bremeno a na druhej strane je ochotný kanalizáciu preložiť,

nemožno považovať za protirečenie z jeho strany, ale za prejav ústretovosti voči žalobcom. Súd uviedol,
že nevykonal výsluch bratov žalobcu v 1. rade, svokry žalobcu v 1. rade a R. U., pretože boli navrhnutí na
preukázanie skutočností, ktoré neboli rozhodujúce pre rozhodnutie veci. Preukázanie, že bol na žalobcu
v 1. rade vyvíjaný nátlak na zriadenie šachty, priamo nesúvisí s predmetom sporu. Výrok o trovách
konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia, a to proti všetkým
výrokom rozsudku. Zaoberali sa v odvolaní tým, či cez kanalizáciu prechádzajú v súčasnosti splašky
alebo nie a uviedli, že nie je jasné z akého dôvodu súd dospel k záveru, že v tejto sa splašky
nenachádzajú. Nesúhlasili so záverom, že kanalizácia bola vybudovaná so súhlasom právneho

predchodcu žalobcu v 1. rade. Ani jeden svedok neuviedol, že žalobca v 1. rade, resp. jeho právny
predchodcovia dali súhlas na vybudovanie kanalizácie. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca
v 1. rade ani jeho právni predchodcovia nedali ani ústny ani písomný súhlas so zriadením kanalizácie.
Žalovaný nepredložil súdu dôkazy či Okresný stavebný podnik disponoval stavebným povolením na
vybudovanie kanalizácie so súhlasmi vtedy príslušných orgánov. Sú toho názoru, že kanalizácia bola

postavená, avšak bez príslušných povolení a projektovej dokumentácie. Nie je jasné ako mohol súd
prvej inštancie dospieť k záveru, že kanalizácia bola vybudovaná v súlade s projektovou dokumentáciou
a súhlasmi príslušných orgánov a vtedajších vlastníkov. Nesúhlasili so závermi ohľadom dohody zo dňa
14.05.2002 a uviedli, že na základe tejto dohody mal byť odstránený kanál z predmetných nehnuteľností,čo sa nestalo. Uviedli, že súd môže čo sa týka vzájomnej žaloby, zriadiť vecné bremeno iba v prípade, ak
inémožnostinavedeniekanalizácieniet,vtomtoprípadevšakbolopreukázané,akýmsmerombymohla
a mala viesť prekládka kanalizácie. Poukázali na to, že súd nevykonal dôkazy, ktoré žalobcovia navrhli,

na preukázanie skutočnosti, že medzi starostkou žalovaného a žalobcami bola dohoda o preložení
kanalizácie. Žalovaná obec sa nielen písomnou dohodou zaviazala preložiť kanalizáciu, ale aj ústne
pred svedkami, ktorých navrhoval žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že kanalizáciu nestavala

obec, a preto nedisponuje žiadnou projektovou alebo inou dokumentáciou k nej. Poukázal na to, že súd
vecné bremeno nezriadil, ale určil, že na dotknutých nehnuteľnostiach vecné bremeno spočíva.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. V danom prípade

predmetom odvolania neboli námietky, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie zaoberal. Odvolací
súd považuje riešenie všetkých podstatných skutkových a právnych otázok súdom prvej inštancie za
správne.Stotožňujesastým,žeto,žekanalizáciouprechádzajúsplašky,niejedôvodnajejodstránenie,
ale na dožadovanie sa toho, aby kanalizácia bola uvedená do prevádzkyschopného stavu. V konaní
nebolo preukázané, že právny predchodcovia žalobcu namietali proti výstavbe kanalizácie a zo žaloby

samotnej vyplýva, že kanalizácia ako taká existuje a je funkčná. Odvolacia námietka, že kanalizácia bola
vybudovaná bez príslušných povolení, nebola v konaní preukázaná. Pokiaľ žalobca túto skutočnosť tvrdí
a od nej odvodzuje práva, mal o tom predložiť aj dôkazy. Aj odvolací súd sa stotožňuje s tým, že z dohody
medzi stranami zo 14.05.2002 vyplýva len to, že obec sa zaviazala odstrániť kanalizáciu z pozemkov,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 15.02.2002 a že táto dohoda bola aj splnená. Odvolací súd

sa taktiež stotožňuje s tým, že žalovaný vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo vzťahu ku
kanalizácii a len podotýka, že v konaní nebolo sporné, že táto kanalizácia je užívaná od 70. rokov a že až
do roku 2002 nemali ani žalobcovia žiadne námietky proti umiestneniu. Doba dobromyseľnej držby teda
bola dodržaná. Súd prvej inštancie nezriadil vecné bremeno svojim rozhodnutím, súd iba skonštatoval,
že žalovaný vecné bremeno spočívajúce v práve vedenia kanalizácie cez konkrétne pozemky vydržal

- nie je teda potrebné zaoberať sa tým, či kanalizácia nemôže viesť cez iné pozemky. Vecne správny
je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a

§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v celom rozsahu, má proti neúspešným
žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.