Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315209605
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8315209605.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu: EUROPERSONAL

& FABRIKA s. r. o., IČO: 44 972 911, Mlynské nivy 70, 821 05 Bratislava, práv. zast. JUDr. Julián
Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Š. S.,
K.. X.X.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX Z., práv. zast. JUDr. Július Kvetán, Štefánikova 17, 066 01 Humenné,
v konaní o zaplatenie 851,10 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 425,55 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania p.a. zo sumy
425,55 Eur od 18.7.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu z a m i e t a pre sumu 425,55 Eur s príslušenstvom.

III. Žiadnemu zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 3.8.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
851,10 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 2.10.2014
pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca, na základe ktorej bol žalovaný pridelený
na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi PCA Slovakia, s.r.o. Dňa 20.4.2015 žalovaný
požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.8.2015. Žalobca ju neakceptoval a

považoval ju za výpoveď. Žalobca ho upozornil, že pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej
doby. Od 23.4.2015 žalovaný viac nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, čím
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku,
t.j. 851,10 Eur. Žalobca vyzval výzvou žalovaného na úhradu sumy do 17.7.2015, na ktorú žalovaný
nereagoval.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Dňa 4.5.2017 Okresný súd Humenné rozhodol rozsudkom 15Cpr/3/2015 tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.
k. 24CoPr/2/2017-141 zo dňa 22.2.2018 tak, že rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie
s tým, že podľa bodu 11 piatej vety.: „Žalovaný svojim podpisom na formulári potvrdil, že v prípade

neakceptácie návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou zo strany zamestnávateľa je jeho
podanie výpoveď podľa § 61 ZP. V prospech tohto záveru svedčí aj skutočnosť, že žalovaný ukončil
prácu dňa 30.4.2015 a následne do práce nenastúpil. Tým, že odovzdal pracovné pomôcky a vstupnú
kartu do areálu zamestnávateľa je preukázané, že sa nedomáhal prideľovania práce a bol s ukončenímpracovného pomeru uzrozumený. Správne súd uzavrel, že pracovný pomer nemohol skončiť dohodou a
skončil výpoveďou zo strany zamestnanca, pričom táto výpoveď spĺňa aj formálne náležitosti (písomná
forma, doručenie zamestnávateľovi) a odvolacie námietky žalovaného sú v tejto časti nedôvodné.“

Podľa bodu 12. poslednej vety: „Zo spisu nevyplýva žiaden dôkaz o tom, že by žalobca žalovaného v
priebehu výpovednej doby vyzýval, aby nastúpil do práce, resp. že trvá na tom, aby prácu vykonával,
ani o tom, že ho upozorňoval na dôsledky jeho neospravedlnenej absencie na pracovisku.“ Podľa bodu
13: „Úlohou súdu bude doplniť dokazovanie za účelom ustálenia, či vzhľadom k skutkovým okolnostiam
došlo k naplneniu predpokladov pre aplikáciu § 62, ods. 8 ZP a až v prípade ak áno, pri určovaní výšky

tejto peňažnej náhrady súd prihliadne k všetkým okolnostiam prípadu a výšku priznanej sumy odôvodní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že suma rovnajúca sa súčinu priemerného mesačného zárobku a dĺžky
výpovednejdobyjemaximálneprípustnáaničnebránisúduvprípadezohľadneniaokolnostíprípadutúto
sumu moderovať, resp. priznať v nižšej výške. Po doplnení dokazovania v zmysle záväzných pokynov
odvolacieho súdu na zistený skutkový stav aplikuje právny záver s konkretizáciou právnej normy, podľa
ktorej nárok posúdil. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí

zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 CSP.“

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, pracovnou zmluvou a
dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca, skončením pracovného pomeru, výzvou na zaplatenie,
plnomocenstvom, podaniami žalobcu a žalovaného, vyhláseniami na pojednávaniach a zistil nasledovný

skutkový stav:

6.Medzižalobcomažalovanýmdošlodňa2.10.2014kpracovnejzmluveadohodeodočasnompridelení
zamestnanca.

7. Podľa bodu 1.1. na základe tejto pracovnej zmluvy prijíma Agentúra dočasného zamestnávania
zamestnanca do pracovného pomeru a zaväzuje sa zabezpečiť pre zamestnanca dočasný výkon práce
u užívateľského zamestnávateľa.

8. Podľa bodu 3.2. pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do skončenia výkonu prác u užívateľského

zamestnávateľa.

9. Podľa § 60 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec
dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Podľa § 61
ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ

aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa § 62 ods. 1, 2
zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa
§ 62 ods. 7, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa § 62 ods. 8, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej
doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je
súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto
peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je
neplatná. Podľa § 67 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi

výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Podľa § 69 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.
z. Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho
posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho
nepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu, b)zamestnávateľ
mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c)
je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Podľa § 70 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce,
okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v
ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v
ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne

meniť.

10. V podaní zo dňa 13.7.2016 žalovaný uviedol, že 15.4.2015 asi okolo 19.00 pri plnení pracovných
úloh došlo k zraneniu poštípaním hmyzu neznámeho pôvodu, ktorý spôsobil svrbenie a opuch hornejkončatiny. Informoval o tom nadriadeného a vyšetril ho službukonajúci lekár. Zdravotné ťažkosti mu
pokračovali, mal teplotu a tak 17.4.2015 musel navštíviť obvodného lekára, ktorý mu odporučil pokoj
a branie liekov, PN si nedal vypísať. Keďže zdravotné ťažkosti neustupovali, požiadal o skončenie

pracovného pomeru dňa 20.4.2015. na tlačive uviedol len svoje meno, dátum narodenia, miesto a
dátum, viac nevypisoval, ostatné vypísal koordinátor, ktorý akceptoval návrh ku dňu 30.4.2015. Až
na pojednávaní žalovaný zistil, že je vpísaný dátum 31.5.2015. Preto uvádza, že ostatné údaje boli
dopísané dodatočne bez jeho vedomia. Žalovaný doložil k podaniu potvrdenie zdravotného strediska zo
dňa 15.4.2015, kde je uvedené, že svrbenie a opuch ustupuje, do konca služby má šetriaci režim na

prevádzke. Žalovaný tvrdí, že vrátil osobné ochranné pomôcky na základe výzvy žalobcu.

11. V podaní zo dňa 10.8.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný vrátil pracovné oblečenie
a kľúč dňa 14.5.2015, pričom žalovaného na to nevyzýval. Doložil aj protokol o prevzatí pracovných
odevov a kľúča od distribučnej skrinky.

12. V podaní zo dňa 15.8.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný riadne vykonával prácu
do 22.4.2015. Od 23.4.2015 je v dochádzkovom liste, ktorý priložil uvedená nezdokladovaná absencia.
Dňa 17.1.2016 žalovaný e-mailom uznal svoj dlh v plnej výške.

13. Na pojednávaní uviedol právny zástupca žalobcu, že koordinátor sa vyjadril k skončeniu pomeru

v ten istý deň ako podal výpoveď žalovaný. Ďalej okrem iného uviedol, že žalovaný bol normálne v
práci aj 20.4.2015, 21.4.2015, 22.4.2015, teda nemohlo dôjsť k rozviazaniu pracovného pomeru, keď
žalovaný ešte zotrval v práci v tieto dni. Žalovaný nedoložil práceneschopnosť. Žalovaný bol na vstupnej
prehliadke, kde sa nezistila žiadna alergia.

14. V podaní zo dňa 8.9.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že skončenie pracovného pomeru
malo byť ihneď. Vypísanie práceneschopnosti žalovaný nežiadal, lebo bol dohodnutý, že bude čerpať
dovolenku alebo neplatené voľno. U obvodného lekára nebol ošetrený dňa 23.4.2015 ani 24.4.2015,
lebo prednosť mali objednaní pacienti, preto vycestoval za vyšetrením do Humenného. Nakoniec
nevycestoval, lebo ubytovacie priestory mali byť deratizované. Upozornil, že keď mu žalobca neudelil

dovolenku alebo neplatené voľno, prečo s ním neukončil pracovný pomer ihneď ako je uvedené v
pracovnej zmluve bod 13.4.f).

15. Právny zástupca žalobcu dňa 22.9.2016 doložil súdu posudok o zdravotnej spôsobilosti žalovaného,
osobný dotazník zamestnanca, vyjadrenia koordinátorov.

16. V podaní zo dňa 30.1.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že nemal doposiaľ žiadnu alergiu.
Opäť uviedol, že na tlačive skončenia pracovného pomeru boli dopísané ďalšie údaje bez jeho vedomia
a súhlasu. Na pojednávaní zo dňa 4.4.2017 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný
zrozumiteľne pri jednaní o skončení pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov, uviedol že

pracovný pomer považuje za skončený výpoveďou. Žalobca neoznámil žalovanému, že so skončením
nesúhlasí. A nikto ho o tom neinformoval.

17. Súd vychádzal z teleologického výkladu ustanovenia § 62 ods. 8 ZP, t.j. výkladu v zmysle ratio legis.
Relevantným v prípade uplatnenia si peňažnej náhrady je poskytovanie práce zo strany zamestnávateľa

počas doby trvania výpovednej doby v súlade s pracovnou zmluvou. Súd dôsledne dbal na ratio legis
vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorý sleduje ochranu zamestnávateľa v prípade absencie
zamestnanca počas plynutia výpovednej doby a upravuje peňažnú náhradu za nezotrvanie v pracovnom
pomere.

18. Je zrejmé, že kópiu tlačiva o skončení pracovného pomeru musel dostať aj žalovaný, ktorú však
súdu nepredložil. Ak mal žalovaný záujem ukončiť pracovný pomer okamžite v súlade s § 69 ods. 1 Zák.
práce, mal to uviesť v danom tlačive. Dátumom je skončenie pracovného pomeru dané dňom 20.4.2015.
Ak nesúhlasil s daným tlačivom, nemal ho podpisovať. Navyše zdravotný stav žalobcovi nezdokladoval,
čím vznikla žalobcovi škoda v podobe absencie v práci.

19. Rozviazanie pracovného pomeru viacerými (súčasne alebo postupne) spôsobmi Zákonník práce
nevylučuje ani nezakazuje. Podmienkou je, že jednotlivé úkony treba posúdiť samostatne. Súd
skončenie pracovného pomeru žalovaného na tlačive považoval za výpoveď z pracovného pomeru.Uvedená výpoveď zo strany žalovaného spĺňala hmotnoprávne predpoklady, nakoľko mala písomnú
formu a bola doručená druhému účastníkovi - žalobcovi.

20. Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení tiež skonštatoval, že žalovaný chcel ukončiť pracovný
pomer tým, že odovzdal pracovné pomôcky a vstupnú kartu do areálu zamestnávateľa a nedomáhal sa
pridelenie práce. Teda pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca. Žalobca žalovaného
nevyzýval v priebehu výpovednej doby, aby nastúpil do práce, resp. že chce, aby prácu žalovaný
vykonával. Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že súčin priemerného mesačného zárobku a dĺžky

výpovednej doby je maximálne prípustnou sumou, ktorú môže súd moderovať, resp. priznať v nižšej
výške.

21. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 15.5.2018 uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom
Krajského súdu v Prešove. Podľa ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce nevyžaduje zavinenie
zamestnanca ako predpoklad vzniku nároku zamestnávateľa na peňažnú náhradu za nezotrvanie v

pracovnom pomere. Je to nárok, pokiaľ zamestnanec nedodrží výpovednú dobu a to aj bez ohľadu
na zavinenie zamestnanca. Je na sudcovskej svojvôli moderačné právo uvedené odvolacím súdom.
Pokiaľ dohoda o výške peňažnej náhrady nejde nad rámec zákona, ide o platné dojednanie, ktoré súd
nemôže preskúmavať z hľadiska výšky dohodnutej náhrady. Pokiaľ chce zákonodarca zmierniť príliš
tvrdé dopady aplikácie práva, činí tak výslovnou úpravou.

22. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 6.6.2018 uviedol, že sa neakceptuje rozsudok
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu, že pracovný pomer skončil výpoveďou a to z toho dôvodu, že
dátum 31.5.2015 bol dopisovaný dodatočne bez vedomia žalovaného. Žalovaný chcel ukončiť pracovný
pomer ku dňu 30.4.2015. Žalobca nepreukázal, že výpoveď doručil žalovanému. Neakceptuje vznik

škody vo výške 851,10 Eur, lebo žalobca už dňa 20.4.2015 vedel, že žalovaný nenastúpi do práce.
Žalobca bol povinný prideľovať prácu žalovanému, čo neurobil. Neponúkol inú prácu žalovanému s
vedomím, že pracovný pomer končí k 30.4.2015. Následne zistil, že mu to nevyhovuje a na formulár
dopísal nesúhlas s dátumom 31.5.2015, len žalovanému to už písomne nedoručil.

23. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 18.6.2018 uviedol, že žalobca nevyzval žalovaného na
vrátenie a žalovaný e-mailom zo dňa 17.1.2016 uznal svoj dlh v plnej výške a žiadal ho splácať v
splátkach. Žalovaný si bol vedomý, že pracovný pomer neukončil korektne a až neskôr prehodnotil svoj
názor a začal sa účelovo brániť zdravotným stavom.

24. Právny zástupca žalovaného uviedol v podaní zo dňa 4.9.2018, že žalovaný uviedol vo svojej
výpovedi : „V Trnave dňa 20.4.2015“ a vlastnoručne sa podpísal. Doposiaľ mu nedoručil dohodu o
skončení pracovného pomeru. Koordinátor bez jeho vedomia a súhlasu doplnil text vo formulári v znení:
„Podanie považujeme za výpoveď pracovného pomeru, ktorý skončí uplynutím výpovednej doby. V
pracovnej zmluve a dohode o dočasnom pridelení zamestnanca uzavretej dňa 2.10.2014 nie je žiadna

zmienka o tom, že zmluvné strany si dojednali, že zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu.

25. Právny zástupca žalobcu uviedol v podaní zo dňa 9.11.2018, že priemerný hodinový zárobok
žalovaného bol vypočítaný ako podiel dosiahnutej hrubej mzdy v rozhodnom období vo výške 2046,19
Eur a počtu odpracovaných hodín celkom 392 odpracovaných hodín, čo predstavuje 5,2119 Eur/hod.

Priemerný mesačný zárobok žalovaného tak činí 851,10 Eur a bol vypočítaný ako súčin priemerného
hodinového zárobku žalovaného za 1. štvrťrok v roku 2015 a priemerného počtu pracovného času
žalovaného (163,05 hodín). Povinnosť zamestnanca vykonávať prácu v pracovnom čase, patrí medzi
základné povinnosti zamestnanca a zamestnávateľ nemá povinnosť osobitne vyzývať zamestnanca na
výkon práce. Žalovaný požiadal žalobcu dňa 20.4.2015 o skončenie pracovného pomeru dohodou ku

dňu 31.5.2015. Žalobca nesúhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou a tak pracovný pomer
zanikol výpoveďou a žalobca výslovne upozornil žalovaného, že pracovný pomer skončí uplynutím
výpovednej doby.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Na základe vyššie uvedeného a na základe usmernenia odvolacieho súdu tlačivo „Skončenie
pracovného pomeru“ je výpoveďou podľa § 61 Zákonníka práce, o čom bol žalovaný poučenýv samotnom tlačive. Prvostupňovému súdu neostávalo nič iné, len riadiť sa týmto usmernením
odvolacieho súdu, keďže je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Žalovaný
hocibolovýpovedipoučený,nenastúpildoprácepočasvýpovednejlehoty,čímvzniklazamestnávateľovi

škoda - peňažná náhrada „nevykonaním práce“. Žalobca síce nevyzýval žalovaného, aby nastúpil
do práce, no žalovaný mal vedieť, že do práce má nastúpiť počas výpovednej lehoty. Odvolací súd
spresnil danú peňažnú náhradu tak, že prvostupňový súd môže túto škodu - sumu, ktorú žalobca žaluje,
moderovať a priznať v nižšej výške. Na základe toho, súd konštatuje, že žalobcovi vznikla škoda a má
nárok na jej náhradu, keďže žalovaný nenastúpil do práce počas výpovednej lehoty. Táto škoda, však

nebola taká výrazná, aby sankcionovala žalovaného až do výšky priemerného mesačného zárobku,
keďže žalovanému nemusel vyplatiť mzdu. Preto sa súdu zdá primerané znížiť túto sumu na polovičku
zo sumy 851,10 Eur, t.j. 425,55 Eur a vo zvyšnej sume žalobu zamietnuť.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Na základe vyššie uvedeného, súd žalobe vyhovel sčasti a žalovaný sa dostal do omeškania so
splnením svojho peňažného dlhu vo výške 425,55 Eur, a preto žalobca má právo aj na úrok z omeškania,

výška ktorého je v súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 18.7.2015 ako si
to žalobca žiadal.

30. Pre úplnosť súd uvádza, že neuložil žalovanému splácať dlh v splátkach, keďže to momentálne
žalovaný nežiadal a súd nemal dôvod preskúmavať jeho majetkovú situáciu na tento účel.

31. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. V časti o zaplatenie 425,55 Eur (50 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 425,55 Eur (50
% žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku boli v
konaní úspešní aj neúspešní rovnako, preto im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.