Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/216/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200605
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8516200605.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej W. M., bývajúcej v B. XXX, o zaplatenie 2.996,29 €
s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 7 C 14/2016, o dovolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. apríla 2018 sp. zn. 3 Co 184/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Stará Ľubovňa sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
zaplatenia nesplatenej časti úveru s príslušenstvom, ktorý jej bol poskytnutý na základe Úverovej zmluvy
uzavretej 26. marca 2013.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. septembra 2017 sp. zn.
7 C 14/2016-66 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.996,29 € spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 4. októbra 2013 do zaplatenia, úroky vo výške 208,68 €, úroky z omeškania vo výške 2,20
€, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol.
Žalobkyni priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobkyne v časti o
zaplatenie ročného úroku 17,90 % zo sumy 2.996,29 € od 4. októbra 2013 do zaplatenia zamietnutá,
podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“)
rozsudkom z 5. apríla 2018 sp. zn. 3 Co 184/2017 tak, že ho v odvolaním napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu

100 %.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na § 421
ods.1písm.b/Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),t.j.nesprávnymprávnymposúdenímveci
odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vyčítala
odvolaciemu súdu nesprávnosť jeho právneho záveru, že úrok z istiny jej prináleží iba do vyhlásenia

splatnosti celého úveru. Podľa jej právneho názoru trvá nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Navrhla preto rozsudok
odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu zrušiť.

5. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), za ktorú koná jejzamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP),
že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP), zaoberal sa bez nariadenia
pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné ako neprípustné

odmietnuť. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, ako už opakovane uviedol
napr. v uzneseniach sp. zn. 6 Cdo 170/2018, 6 Cdo 80/2017, nasledovné:

7. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy

a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa
neprihliada. Podľa § 422 ods. 1 písm. c/ CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je
predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má
byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy
vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou

slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je
majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.

v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky
sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.

9.Vdanejvecijepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávky,ktoréjetvorenéročným
úrokom vo výške 17,90 % zo sumy 2.996,29 € od 4. októbra 2013 do zaplatenia [teda v súlade s § 422

ods. 1 písm. c/ CSP do 14. mája 2018]. V čase začatia dovolacieho konania bola výška príslušenstva
2.472,60 €. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (22. februára 2016) bola 405,- € [podľa § 1
písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej
mzdy na rok 2016]. Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutom výroku o peňažnom plnení
neprevyšujúcomdesaťnásobokminimálnejmzdy(4.050,-€).Prípustnosťdovolaniažalobkynebolapreto

v zmysle § 422 ods. 1 písm. c/ CSP vylúčená.

10. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre
posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t.
j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP. Účelom zníženia majetkového

cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k CSP zvýšená procesná
ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana
spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus
sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však
dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo

výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je
všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie
strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v CSP reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou
právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory,
antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 CSP), pričom slabšou stranou

v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej
priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného
naplnenia princípu rovnosti zbraní.

11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako

neprípustné odmietol.

12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalovanej
ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.